BRácho, viem čo prežívaš.. moja úprimná sústrasť nepomôže, ale aj tak by som chcel, aby si vedel, že ma to mrzí..

Umrela mi len babka, ale býval som s ňou skutočne každý deň.. A poviem ti len jedno.. mala rakovinu a bývala o poschodie nižšie.. už ku koncu jej života som za ňou nechodil a mal hlúpe výhovorky, aby som k nej nemusel chodiť.. Tak ona chodila za nami..

celé jedno poschodie.. len tak sa držala zábradlia, asi vedela, že príde koniec.. a tak si chcela vychutnať posledné chvíle s nami, ale ja som to nechápal.. Nevedel som to, až jedného dňa proste odišla a ja som jej nestihol povedať, ako som ju mal rád.. a ako mi chýba, že som všetko spravil chybu a že ma to všetko mrzí.. Vidíš, ale ako napísala Zuzka, asi to tak malo byť.. mňa serie len to, že som jej nestihol povedať to, čo ty oteckovi.. že som ju mal rád a že mi bude chýbať.. a ani si nevie predstaviť ako.. Aj teraz.. poriadne ani nevidím, čo píšem.. a slzy tečú, ako tečie život a niekedy mi príde kur*a nespravodlivý.. Ak ti niečo pomôže, tak hraj hry.. a strieľaj.. mne to pomáhalo.. pomáhala mi priateľka, pomáhali mi kamaráti.. skús to nejako prežiť.. držím ti palce a myslím na teba.. zvládneš to.