odosobniť sa od toho, tváriť sa, že o nič nejde ... a nakoniec naozaj o nič nejde: zmaturuje aj tak vždy každý ...
počkaj na vysokej

zapal si

Ja som si za posledné dva roky vytvorila dva svojské uvoľňováky stresu:
1. Poplačem si. To sa netýka len stresu, ale celkovo vypätých situácií a veľkých emócií. Asi to znie zvláštne, ale u mňa to funguje priam zázračne. Niekedy to na mňa príde hneď po danej situácii, keď je to dlhodobý celodňový stres na po celom dni. Asi to vyzerá dosť divne, keď večer pozerám TV a zrazu mi začnú tiecť slzy a neviem vlastne prečo. Inak celkom dobrá metóda. Tak ako sa niekto potrebuje vykričať, zadrtiť hru na compe, zapáliť si, mne stačí papierový kapesník a už to ide. Nikomu tým vlastne neškodím.
2. Vozenie sa v aute. Ale keď šoféruje niekto iný a najmä niekto, komu dôverujem a viem, že neskončíme v jarku. Tá ubiehajúca cesta a hudba majú priam terapeutický efekt.