• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa delta » 09 máj 2006, 19:58

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa kurenadvore » 10 máj 2006, 12:34

JAJAIVA napísal:ludia dakujem vam, ale uz si myslim, ze ja doverovat vo vztahu myslim nedokazem...neviem to..ale dakujem

uplne kazdy kto tu je prezil nejake sklamanie a ten kto tvrdi ze nie tak ich prezil mozno ovela viac.ja som tiez nebol sklamany po prvy krat, ale ak sa rozhodnes nedoverovat tak prichadzas o to, co ta samotne sklamanie mohlo naucit. fraza, ale: vsetko zle je na nieco dobre. a ak si si prezila nepekne, tak sa tomu vysmej do oci a zacni opat.. budes uz o nieco mudrejsia, opatrnejsia a to co pride bude pre teba ovela krasnejsie. viem preco to hovorim a vela ludi nielen tu zazilo "to podobne iste"..

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa JAJAIVA » 10 máj 2006, 18:59

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa JAJAIVA » 10 máj 2006, 19:01

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa JAJAIVA » 10 máj 2006, 19:03

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Holubar » 10 máj 2006, 19:27

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa odpor14 » 10 máj 2006, 20:21

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa krupica_dnb » 10 máj 2006, 23:44

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa samarka » 14 máj 2006, 16:13

toto je ta spravna otazk,vacsina ludi uz nedokaze neveru odpustit a navyse ked je to slamanie tak velke !!ja si myslim ze by som nevedela odpustit klamstvo a neveru uz toboz nie....

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Stoporko » 14 máj 2006, 22:06

myslim si, ze sklamanie sa nas posuva dalej. Uci nas pozerat sa na svet a "opacne pohlavie" z trocha ineho uhla. MOzno to bude zniet paradoxne, no mne prave sklamanie pomohlo najst mne drahu osobu a ujasnit si vztah k nej. Vysvetlim: ked niekomu vyjadrite svoje city a ostanete bez priamej odpovede, je to neprijemne. Po case sa dozviete negativnu odpoved. Pekne, pomyslite si. No zaroven sa radujete, lebo ste priatelmi. (to je VELMI dolezite, priatelstvo by malo predchadzat kazdemu vztahu) No a po case vam dana osobka povie, ze ANO. ONA bude tou vasou. No pocas toho "temneho" obdobia si mozte v sebe ujasnit svoj postoj ku nej, overit si hlbku citu voci nej (milovat znamena chciet pre druheho to najlepsie, i ked by ste to nemali byt vy) a vobec, riadit sa podla prislovia: nevieme co mame, kym to nestratime a nevieme co mozme stratit, kym to nenajdeme.
Neboj sa a dufaj. Ver, ze ak ti je to sudene, najdes toho praveho, s ktorym prezijes krasny zivot. Ostava viera, nadej a LASKA. A najvacsia z nich je LASKA.

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Smoke1212 » 14 máj 2006, 22:28

Neviem,ak niesi ziarlivy,tak sa v pohode date do kopy...(podla mna)

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa killa_bee » 15 máj 2006, 9:00

Niekoho z toho dostane cas, ineho novy vztah, inemu nepomoze ani to. Kazdy sme ini. Ja po 2 3,5 rocnych vztahoch som na tom presne ako Jajaiva. Momentalne rok a pol bez vaznejsieho vztahu, cisto z mojho rozhodnutia, pretoze tiez neverim, ze existuje "ta prava". Neviem ako ostatni, ja odpustam, ale nezabudam.

Jaja - nebudem ti nijako radit, len ti chcem povedat, ze nejsi sama

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa tommyyy » 16 máj 2006, 0:04

fuuuu..toto sa aj mne stalo....a poviem nic prijemne...a tiez som teras viac opatrnejsi....a mozno ani teras tak nedoverujem ako by som mal a preto stale kontrolujem....ale uz teras menejako na zaciatku....

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa camelka » 17 máj 2006, 14:42

aj mna sklamal moj byvaly (tak ako teba) ... a teraz mam novy vztah a som strasne stastna ale mam skoro podobny problem ... verim mu ale je to tak ze taka mala pochybnost tam je .. zo zaciatku bud opatrna .. a pomaly zistis ci ta ma naozaj rad .. no je to asi taka kalasicka rada ... proste spoznavajte sa navzajom drzim ti palce aby si sa uz nesklamala ...

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa johnny171 » 18 máj 2006, 23:21

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Styphnos » 22 máj 2006, 23:29

JAJAIVA napísal:ludia dakujem vam, ale uz si myslim, ze ja doverovat vo vztahu myslim nedokazem...neviem to..ale dakujem

Asi nic ineho neostava len opatovne ,,dostavat facky" a dufat ze to raz pride...s*urvene a ubohe

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa tomPD » 23 máj 2006, 12:44

Ahoj
Nezazil som byt podvedeny, ale skor tu druhu situaciu, podviest. Bol to ten najhorsi pocit sa potom tomu dievcatu pozret do oci a povedat mu to. Vtedy sa so mnou hned rozisla sak jasne, ja by som spravil asi to iste. Ale ja som si az potom ako som ju stratil uvedomil ako velmi som ju lubil.Tak som ju par krat pozval von, prehodili par slov a pomaly som sa snazil ziskat si jej doveru naspat.Bolo to dost tazke, ale po viac ako pol roku sme sa dali znova do kopy. Zo zaciatku mi vobec neverila bolo to na nej vidiet (ale vobec sa jej necudujem), ale postupne som si tu doveru u nej vybudoval a teraz myslim ze mi veri. Uz sme spolu skoro rok a pol.
Nikdy viac by som nedokazal nikoho podviest....

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Gabika91 » 29 júl 2006, 21:48

JA vravím jedno chlapi sú svine a česť výnimkám

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa matus121 » 29 júl 2006, 22:15

kua tak mi povedzte, preco nedokazem verit

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Gabika91 » 29 júl 2006, 22:18

kua tak mi povedzte, preco nedokazem verit


tak to by si mal vedieť ty nie mi!!