.týždeň napísal:Editorial
ŠTEFAN HRÍB
To, čo sa malo stať s desiatimi lietadlami, ktoré odlietali z Londýna, je pekelné. Tisícky civilistov mali vybuchnúť nad americkými mestami a spôsobiť tým ďalšie tisíce obetí.
Plán bol odhalený a zmarený, ale jeho existencia, rozpracovanosť a najmä odhodlanosť desiatok britských moslimov uskutočniť ho aj za cenu vlastnej smrti, prezrádza čosi, čo je pre našu slobodu podstatné.
Táto vojna je zvláštna. Taká, aká tu ešte nikdy nebola. A práve preto je pre nás, ľudí Západu, smrteľne nebezpečná.
Vieme bojovať nepriateľovi zoči-voči, vieme sa brániť sfanatizovaným armádam aj neľudským ideológiám, ale nevieme, ako vyhrať nad ľuďmi, ktorí za svoju vec radi vymieňajú nielen ten náš, ale aj svoj život. Nechápame to, vymyká sa to našim predstavám. Dokonca občas, keď zabudneme, kto je kto, vyzerajú tí ľudia v našich očiach takmer hrdinsky.
Toto zmätenie, tento romantický obraz teroristov budú pre výsledok celej vojny kľúčové. Ak si nedáme pozor – a my si ho už dlho nedávame – postupne sa nám začne zdať, že my, ľudia slobodného sveta, vedieme krutú vojnu, a oni, hrdinskí bojovníci, sa len bránia. Občas kruto, občas zločinne, ale bránia. A na rozdiel od nás sa pri tom ešte aj obetujú. Veď nie oni, ale my sme obsadili Afganistan a potom aj Irak, nie oni, ale my podporujeme Izrael, ktorý bombarduje Bejrút, nie oni, ale my sme vymysleli Guantanámo, spáchali hrôzy v Abú Grajb a diskriminujeme Irán za jeho mierový jadrový program. Len občas máme šancu vidieť pravdu. Ako teraz, po tej strašnej správe z londýnskeho Heathrow. Zrazu prekvapene vidíme, že proti nám nestoja nijakí hrdinskí bojovníci za slobodu, ale odporní vrahovia, ktorí nám chcú nahnať strach a potom nás, ochromených, ovládnuť. To oni, nie my, nasmerovali lietadlá s nevinnými ľuďmi do Dvojičiek a Pentagonu, to oni, nie my, odpálili nálože v Madride a v Londýne, aby zabili čo najviac cestujúcich, ponáhľajúcich sa do práce, to oni, nie my, chceli v týchto dňoch zavraždiť tisíce ľudí, letiacich do krajiny, ktorá sa terorizmu postavila čelom. To oni sú v tejto vojne hanební, zbabelí, krutí a neľudskí, nie my.
Len si to treba trochu dlhšie pamätať, pretože oni nie sú úplne hlúpi – zabíjajú nás len občas, len raz za rok či dva, a potom nás nadlho nechajú útočiť. Zatiaľ čo my im po celý rok ničíme lídrov, superteroristov, vycvičených zabijakov a občas pri tom nechtiac zasiahneme aj nevinných, oni nám zámerne zabijú stovky či tisíce neznámych ľudí len občas. Robia to, lebo vedia, že radi zabúdame. A vedia aj to, že v demokracii našich lídrov netreba zabiť, stačí voči nim vyvolať nedôveru, my si ich už odvoláme sami. V tomto sú úspešní – Bush a Blair popularitu stratili, Zapatero a Prodi a všetci kritici boja s terorizmom ju získali.
Tá správa z Heathrow hovorí opäť raz jasne, kto je kto v tejto vojne. Teraz pôjde znovu už iba o pamäť.
. ani neviem správne pomenovanie. norsky novinár sa práve zobudil a zistil čo to je vojna.
obyvatelstvo, user...) potrebuje clanoky od ludi zvucnych mien 
