Áno, to je presne tá jeho zodpovednosť, takisto ako to, že až do konca vojny bol verný Nemecku a písal ešte aj Donitzovi a skrýval sa v bavorskom kapucínskom kláštore v Altottingu.
Z akého dôvodu sa mal Tiso pridať k partizánom, keď ho tí chceli zabiť deň predtým?
Prečo by sa mala hlava štátu pridávať k odboju, ktorý vyprovokoval Nemecko a zo Slovákov chcel urobiť mäso do mylnčeka pod nemecké guľomety?
Nástupca Hitlera bol nestranník a Tiso mu poslal len telegram, aký bol bežný a patril sa poslať pri vymenovaní do funkcie.
Tiso was not so naive as to believe in Hitler´s thousand year Reich. But he knew that german nation would always be one of the strongest and most influential factors in international politics. For this reason he always emphasized the relationship of the Slovak republic to the german nation. He knew that Hitler would lose the war but german nation and its state would remain. Therefore, in line with christian he respected even Hitler whom the germans had legally elected as their head. When admiral Karl Donitz, who belonged to no party, succeeded Hitler as the head of the german reich, TIso expressed his greetings in a telegram in line with protocols of international rules. He did this mainly to show that Slovak republic, wich was tied to germany by a treaty of protection lasting 25 years honored this agreement and expected that new leaders of Germany would likewise honour it and protect Slovak Republic against its enemies, including in the upcoming peace conference. To atribute this telegram as proof of Tiso´s loyalty toward Hitler´s nacizm is neither logical nor fair. /////////////////////////////// Illustrated Slovak history: a struggle for sovereignty in Central Europe
Na povstaní sa zúčastnilo asi 70 – 80 000 osôb ruskej, slovenskej, českej, francúzskej, nemeckej, poľskej, ukrajinskej, maďarskej národnosti a ešte celý rad spolu 27 alebo 28 – iných národností. Na jeho potlačenie Nemci nasadili 34 000 vojakov. Na obidvoch stranách bojovali príslušníci armád, zanietení idealisti, ale aj zaslepení vyznávači najradikálnejších, proti sebe stojacich zhubných ideológií hitlerovského národného socializmu a leninsko – stalinského boľševizmu, ktorí sa neštítili ani tých najhroznejších zločinov a neľudských zverstiev nielen proti nepriateľovi, ale aj proti bezbrannému civilnému obyvateľstvu bez rozdielu veku a pohlavia, aké Slovensko nikdy predtým nezažilo. Povstanie si vyžiadalo desaťtisíce obetí na životoch občanov Slovenska. Nikto ich doteraz presne nespočítal, ale odhady sa pohybujú okolo čísla 20 tisíc, teda asi osemkrát toľko, než padlo Slovákov v celej vojne predtým. Plukovník Otto Klement hovoril až o 80 000 obetí povstania.
Všimni si počet obetí. To je viac ako spolu az tri vojny ktoré slovensko videlo z Maďarskom ZSSr a Poľskom.
Škody po SNP dosahovali 114 až 140 miliárd korún. Brutálna suma, keď za sto miliónov sa vtedy dalo postaviť sto škôl.
Neviem o tom žeby sa tam Tiso skrýval, keď odtiaľ robil vyhlásenia k slovenskému národu, len prosto nechcel byť vo sfére vplyvu komunistov.
Pučom to bolo tak pre tisovcov, taktiež to porovnávať s dnešnými zákonmi je dost mimo.
Povstanie bolo zorganizované primárne Slovákmi, Rusi sem posielali partizánske jednotky a hlavne veliteľov.
Bol tu silný domáci a zahraničný odboj (československý) a tieto veci boli jasne dohodnuté, viď. napr. Vianočná dohoda.
Nemci by sem prišli tak či tak, tu jasne vyplývalo zo situácie, ktorá panovala v našom okolí. Alebo si naivne myslíš, že Nemci by nechali brániť Slovensko pred Rusmi len Slovákmi ?
Takisto tvoja totálna dehonestácia partizánov je smiešna, to sú všetko zavádzajúce a jednostranné pohľady exilových historikov.
Partizáni vlastne nič nerobili, ľudia boli vlastne nadšení z tohto režimu, všetkým sa tu páčilo a všetci sa radovali. Nikto neprotestoval, nebol nijaký odboj, nebolo nič.
Takisto to takto bolo aj v ostatných štátoch, všade nemeckú intervenciu vítali s otvorenou náručou, najviac ich vítali v Juhoslávii, dokonca až tak, že tam Nemcov vykopali úplne svojpomocne.
Nie, žiadny nacizmu tu nebol, akurát tu bola Ochranná zmluva a nacistickí vymetenci ako Tuka a Mach, ktorých Nemci pretláčali k moci.
Všade v Európe bol chaos a bordel, nacisti "řádili", ale Slovensko zostalo nezasiahnuté a samozrejme ani po vojne, ak by vyhrali Nemci by sa nič nestalo a Slovensko by zostalo úplne "samostatné", tak isto ako bolo "samostatné" cez vojnu.
Ja tu nechcem partizánov glorifikovať a robiť z nich amerických hrdinov, boli to len obyčajní vystrašení ľudia, ale toto čo tu prezentuješ ty je smiešne, ja som zvedavý, koľko literatúry si o partizánoch načítal.
Puč to bol podľa akýchkoľvek aj vtedajších zákonov a vlastizrada tiež.
Nemiešajme do povstania armádu!! Armáda je ovládaná veliteľmi, teda nebojuje dobrovoľne!! Rozumieme si? Okrem toho nie všetky posádky sa k puču pridali.
Nemci by sme priešli aj tak?? Z akého dôvodu? to sú všetko len špekulácie. Či by prišli alebo neprišli dnes my nemôžeme vedieť.
Nie exilových historikov, to sú domáce výpovede. Sám Husák napísal o partizánoch, čo to boli zač.
Akých Nemcov sme tu mali vítať, keď tu do SNP žiadnych nebolo? Nás vojensky nikto neobsadil.
Je pravda že sme nemali úplnú samostatnosť ale neboli sme okupovaný. Kto mal dôvod proti tomu ozbrojene vystupovať a čo mal za lubom keď vedel že Nemci sú v presile? Práve partizáni sem Nemcov dotlačili.
Ja tu nechcem partizánov glorifikovať a robiť z nich amerických hrdinov, boli to len obyčajní vystrašení ľudia, ale toto čo tu prezentuješ ty je smiešne, ja som zvedavý, koľko literatúry si o partizánoch načítal.
Čítal som tu v Prešove v okolí Zlatej Bane nejakí partizáni sa hrali s granátmi ale keďže boli dosť blbí, bohužiaľ granát vybuchol, jedného zabil a druhého ťažko poranil. Neskôr túto udalosť vydávali za nemecký útok, no pravdu neoklamali, totižto pár ľudí ich videlo. Takže z obrovského nemeckého útoku ktorí títo dvaja odrazili sa nakoniec stala len trápna nehoda.
Samozrejme netvrdím že neboli Slováci odhodlaní bojovať proti Nemcom a že to aj dokázali v SNP avšak tvrdím že SNP nebolo správne. Nebolo správne klamať ľudí, nebolo správne nahnať ich na smrť proti presile. Nebolo správne ani morálne - vraždiť Nemcov a doslova ich vyprovokovať k otvorenej agresii voči SR.
Tvrdím tiež že väčšina partizánskych úspechov je z SNP v drvivej väčšine sa týka hlavne slovenských vojakov a nie nejakých ožralov, ktorí sa skrývali po pivniciach a vo voľnom čase podrezávali kňazov. Dokonca boli aj partizánske skupiny, ktoré vraždili židov.
Ty zas ignoruješ fakt, že Židia sa v tej done nachádzali aj v pracovných táboroch, či tzv. židovských pracovných strediskách, pochybujem, že tí mali nejaké výnimky.
Výnimky mali profesne dôležití Židia, Židia, čo sa dali pokrstiť, alebo su tú výnimku zaplatilo.
Zaujímavý je aj fakt, že Mach vyhlasoval, že deportácie sa obnovia a pôjdu aj výnimkári, ale tu dôležitú úlohu zohral Vatikán, napr. Burzio, ktorý kritizoval aj Tisa.
To, že bolo vyvezených 13 500 Židov (aj s výnimkami) už z iniciatívy Nemcov, to nepopieram. Tu však mohli Tisovci tiež niečo spraviť, napr. keby sa v lete 1944 odtrhli od Nemecka (už dávno bolo jasné, že prehrajú) a pripojiť sa k Povstaniu.
Burzia by som tu neplietol vôbec nepoznal reálne pomery na Slovensku.
Vatikán na čele s pápežom Piom XII tiež nebol celkom svätý. Už som čítal isté veci o tomto pápežovi bohužiaľ neviem nájsť zdroj a nechcem drízdať nuž ale niektoré jeho výroky sú prinajmenšom diskutabilné.
Zaujímavý je hlavne fakt, že deportácie sa skončili z poverenia TISA.
Ako sme sa mohli odtrhnúť od NEMECKA? Keby sa Tiso pridal k odboju bol by pravdepodobne poslaný do lágru kde by zahynul čo by sme z toho mali? Inak vieš ako skončili slávni hrdinovia Golian a Viest? Vlastní vojaci im zapálili lietadlo, keď sa snažili utiecť do ZSSR. To veru nesvedčí o vysokej morálke mužstva.
Hľa Hrdinovia Odboja!
27. októbra 1944 Nemci bez boja obsadili B. Bystricu, keď predtým vedenie povstania sa rozutekalo, jedni do hôr, vládna delegácia odletela na Podkarpatskú Rus, generála Viesta a generála Goliana Nemci zajali v Bukovci, kde sa v jednom dome skrývali na povale v kope sena.
Nepodarilo sa im odletieť, lebo slovenskí vojaci im zapálili lietadlo, ktorým chceli ujsť, ako českí ministri. Keď chcel generál Viest nasadnúť do lietadla, uspokojoval vojakov so slovami “Ja sa ponáhľam pre pomoc, dočkajte, pomoc iste príde!"
Nato vojaci lietadlo podpálili so slovami: “Ak my máme čakať na pomoc, dočkajte si ju aj vy spolu s nami!”
O osude oboch generálov sa dozvedáme z knihy W. Venohra na str. 307: ” Mnohí priatelia, príbuzní, ctitelia generálov Goliana a Viesta, napr. Dušan Viest, synovec Rudolfa Viesta, sa odvolávajú na listy a ústne odkazy, podľa ktorých Golian a Viest boli v r. 1945 v nemeckom tábore vojenských zajatcov v Eberswalde. Tu padli do rúk Rusov. Tí ich odvliekli do ZSSR, kde ich internovali v tábore nútených prác, kde začiatkom päťdesiatych rokov zomreli.
In 1944 the Pope condemned Tiso's treatment of the Jews.
ANSWER
In September 1944 Burzio, Papal Nuncio to Slovakia, informed Rome that the
police were rounding up the Jews. On the 19th the Holy See instructed him to
intervene with the Slovak Foreign Ministry and Tiso on their behalf. The
following day the Holy See appealed to Sidor, Slovak Ambassador to the
Vatican, for action to protect the Jews.
A few days later Burzio reported that the Slovak government had declared it
'would not consent to their deportation', and Sidor was able to state that Tiso
had personally protested to the Germans on the basis of the Constitution and
had been promised that such activity would cease ((RAG 28)).
But on October 26th Burzio informed the Vatican that the search for Jews was
continuing and that the Slovak government had lost its independence. By not
resigning it appeared that Tiso was acting as a willing accessory to German
actions. As Tiso was not only the President but also a priest, the situation was
providing the Church's enemies with an opportunity to slander Her. A further
telegram instructed Burzio to go immediately to Tiso and tell him that: 'the
information had stricken His Holiness with deep sorrow because of the
suffering caused to many people of Slovakia because of their nationality or race
against the principles of humanity and justice. In the name of the Sovereign
Pontiff, come back to the sentiments and policies conforming to his dignity and
priestly conscience.' It continued to declare that the injustices committed by
Tiso's government were injuring the prestige of his country and that enemies
were taking the opportunity for discrediting the clergy and the Church
throughout the world ((SSVG 54 and 462)).
Burzio saw Tiso on the 4th of November and spoke to him not as a President
but as a priest. Tiso replied that he would draw up a personal answer for the
Holy Father, which was handed to Burzio five days later. Being a private letter,
not a telegram, it did not arrive in Rome until December 19th. In the meantime
more alarming reports were being received in Rome. One said that Slovak
police had placed 400 Jews in a camp and then handed them over to the
Germans for deportation. So in November the Holy See despatched another
telegram to Burzio urging him and the Slovak bishops to exert all possible
influence on the government 'so that any Jews still in Slovak territory may be
treated in a humane and Christian way'. ((RAG 29-30)).
On the same day Sidor was informed of the indignation of the Holy See at the
failure of the Slovak government to maintain its pledge. The Vatican note
concluded with: ‘This news, in contradiction with the assurances received
above, has been learned with deep sorrow by the Holy See which, once more,
finds itself in the painful necessity of expressing its regret. The Holy See hopes
that the Slovak government, in accordance with the principles of the Catholic
religion, to which the vast majority of the people belong, will leave no stone
unturned in order that the Jews who are still in the territory of the Republic may
not be subjected to even more severe sufferings’. ((RAG 30))
From the wording of this telegram and the note, it can be seen that Rome did
not possess at that time a clear picture of the confusing and fast changing
situation within Slovakia. The Germans claimed that their troops were merely
helping the Slovak government to restore order. The Left-wing rebels and the
Soviet Union claimed the Slovak government was still the enemy. So the
telegram had been composed on the presumption that the government
administered the country and was therefore responsible for the unjust events
taking place there. But the real situation was quite different.
Tiso and his ministers had not resigned but were endeavouring to maintain their
legal and moral right to represent the sovereignty of the Slovak people. But:
‘From September 1944 Tiso's authority extended only to Bratislava and its
environs’ ... for all practical purposes the German army was the real authority
in the country until the end of the war'. ((AXS 95)). German Einsatzgruppen
Units (specially formed to hunt and murder Jews) killed thousands during the
uprising and afterwards, as well as deporting 13,500 ((EJ Vol. 5 page 1197)).
On January 2nd 1945 the President of the International Red Cross Committee
wrote to Tiso asking that the deportations be ended. With much sadness Tiso
answered on the 10th that everything possible had been done until the revolt.
From then on it was impossible to help the Jews officially. ((LGN 28)).
The full story regarding the group of 400 Jews was that they had been taken
under the special care of the Slovak Foreign Ministry and guarded by Slovak
police because they possessed American or South American passports. But the
Germans seized the camp and declared that all but four of the passports were
forgeries. They then deported the others to Germany. ((RAG 30)).
On December 19th Tiso's letter arrived in Rome and he took the opportunity to
defend his record since 1938. He asserted that he and Slovakia had been the
object of vilification by their enemies. Regarding the current situation he
explained that since August, when the Germans had arrived to put down the
uprising, they had been in command of the military operations.
43
He wrote that the Slovak government was not responsible for the ensuing
events, and the Germans refused to listen to the Slovak protests that the Jews
were protected by the Constitution. He affirmed that he had always kept the
dignity of the priesthood before his eyes and that it was hypocrisy for his
enemies to express concern for the reputation of the clergy. He had not acted on
the basis of his own judgments, but had consulted the best advisors within the
Church. ((SSVG 54-55 and 475-477)).
To je hypotetická otázka, my tu komunizmus moc démonizujeme, v tej dobe ľudia nemali dnešné informácie, nevedeli ako to dopadne, vtedy to bola nádej na lepší život, lepší systém.
Ale v každom prípade, neboli zakázaní iba komunisti, ale aj iné politické strany a žiadne zakazovania niečoho nie je demokratické.
Zástupcovia iných strán boli včlenení do HSĽS-SSNJ.
Komunizmus u vôbec nepotrebujeme, ak si ty sympatizant komunizmu, ver tomu že ideály komunizmu aspoň niektoré sa dajú realizovať aj bez toho aby sme tu komunizmus zavádzali. Každá ideológia má vzletné myšlienky ale potom ich akosi zabudne napĺňať. Netreba však zatracovať všetky ideály komunizmu. V každej ideológii je niečo čo stojí za hlbšie štúdium a poznanie.
Bohužiaľ ideológie sú tu na to aby nás rozdeľovali nie spájali. Sú to takzvané klapky pre ktoré nemôžeme vidieť do strán.
Ja by som sa priklonil ku Krijovi.
. tvrdia to v tych dvoch spominanych knihach, a daju sa najst aj mnohe ine. dokonca to o eichmannovi spomina aj sebej na .tyzden.sk jedna pani mu to splechla a on sa nezmohol naviac ako na to, ze ju nazval hlupanou.
