Sepiroth napísal:

Aryan Angel napísal:Zaujimal by ma zdroj tohto citatu.

Sepiroth napísal:uz neviem, ci to povedal Kubala, alebo Morávek vo svojom prejave pri otváraní akéhosi závodu... Táto myšlienka sa mi však skutočne páči, lebo to fakt vystihol. Obohatíme sa na úkor iných, úžasná politika.

Sepiroth napísal:uz neviem, ci to povedal Kubala, alebo Morávek vo svojom prejave pri otváraní akéhosi závodu... Táto myšlienka sa mi však skutočne páči, lebo to fakt vystihol. Obohatíme sa na úkor iných, úžasná politika.

FOREIGN TRADE
.....Because Germany was no longer on the gold standard, her foreign trade became a well-functioning barter system. All countries which were independent of the U.S.A. and England gladly adopted this system. In exchange for machinery, we received ores, coffee, tropical fruit and important raw materials from Spain, Portugal, Brazil and other lands. All European and overseas countries approved of this method of doing business, because Germany was a very fair trading partner. A U.S. dollar evaluation of this trade was not possible, for these countries had no dollars to buy German machinery. To this day, people of these lands still say that they were fairly treated by Hitler-Germany. They remain our friends today.

Their export products were not subject to speculation in the New York Stock Exchange, much to the advantage of our former trading partners. This trading method was naturally a thorn in the eye of the Angloamerican-Jewish banksters, while they could no longer profit from it. Extreme agitation against Germany was the result.

The first declaration of war by The Jewish World Congress came just 3 weeks after Hitler's democratic election. This sensational declaration was published by London's Daily Express on March 24, 1933, as major front-page news. Here are a few excerpts from this declaration of war: "...14 million jews, throughout the world, are united as one man in declaring war on German persecution of their brothers in faith... World jewry has decided not to remain silent in the face of a resurgent jew-baiting of the Middle Ages... The jewish prince of trade leaves his house of business, the banker his bank, the storekeeper his shop and the door-to-door, peddler his tray.

kali520 napísal:Vytvorili komunizmus a ten ma na svedomi 25 milionov zivotov.

Rubiki napísal:To je ako by si povedal ze Michal Kalašnikov vymyslel AK-47 a tym zabil miliony ludi.

Aryan Angel napísal:Stalinove? Gulagy existovali pred aj po Stalinovi.

kali520 napísal:Nehnevaj sa ale toto porovnanie je maximalna blbost. Co tym vlastne chces povedat ze nemame vinit tvorcov komunizmu za to ze tak Stalin vyvadzal.
Takysto aj narodny socializmus nemusis vinit za to ze Hitler zacal 2ww.

kali520 napísal:Povodna myslienka komunizmu uz je zla http://sk.wikipedia.org/wiki/Karl_Marx.

Rubiki napísal:chces povedat ze karl marx chcel aby napriklad. stalin bol sialeny a podpisoval denne pred spanim 100vky rozsudkov smrti bez dovodu?

Aryan Angel napísal:Pritom je cielom komunistov rozsirit svoju uzasnu revoluciu do celeho sveta a urcite to nie mierovov cestou, na druhej strane vobec nie je jasne ci islo o mrkvu .

Marxistický holokaust

zdroj: Národný kalendár 1997

Druhá polovica minulého storočia je v dejinách Európy a sveta poznamenaná agresívnym nástupom komunizmu, ktorý vo svetovom meradle mimoriadne deštruktívne poznačil celkový vývoj ľudskej civilizácie. Ideológia komunizmu je dielom toho ducha, v ktorej miesto vyvoleného národa zaujala so svetovládnymi ambíciami na politickú scénu „vyvolená trieda“. Údajne mala spasiť svet pod zástavou materializmu a bojového ateizmu.

Pôvodcom tejto antihumánnej ideológie je Karol Marx (1818 – 1883) – „hviezdna postava“ svetového židovstva (Dictionary of Judaism, 1991). Ako prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa bolo stanovené: odstrániť hranice medzi štátmi (vytvorením nadnárodných megaštátov zbaviť národy a ich štátne celky suverenity – snaha marxistov o vytvorenie spojených štátov európskych), vytvoriť jednotnú menu a vyhlásiť nezmieriteľný, vyhladzovací boj nacionalizmu (národovectvu) a kresťanstvu ako hlavným prekážkam na ceste k ovládnutiu sveta.

Pred 80 rokmi, 7. novembra 1917, bol v Rusku nastolený marxistický totalitný režim. Rusko ako predobraz budúceho megaštátu, bolo čoskoro pretvorené na Zväz sovietskych socialistických republík. I keď Rusko bolo začiatkom 20. storočia ekonomicky relatívne zaostalé, bolo v tomto období jedným z najstabilnejších pilierov kresťanskej Európy. To bol aj jeden zo základných dôvodov, prečo marxistická inteligencia a marxizmu naklonené mocenské zoskupenia predstavovali a predstavujú Rusko v zahraničí ako „neeurópsku a nedemokratickú krajinu“ krajinu, ako „arcicentrum antisemitizmu“, stojace mimo európskej civilizácie. Cieľom týchto politických snáh je vyradiť Rusko ako veľmoc z európskej politiky, kdesi medzi Európu a Áziu, ako teritórium, ktoré je potrebné „scivilizovať“.

Marxistická revolúcia sa mohla v Rusku presadiť vďaka medzinárodnej podpore, ako aj rozsiahlym použitím hromadného násilia. Teror marxistický režim povýšil na štátnu doktrínu, a to tak vo vnútornej, ako aj v zahraničnej politike. Už v decembri 1917 bola vytvorená Čeka (predchodca NKVD a KGB). Tá rozpútala proti civilnému obyvateľstvu teror, ktorý nadobudol otvorene genocídny charakter. Tento jav bol v doterajšom Rusku úplne neznámy. V rokoch 1876 - 1905, do prvej ruskej revolúcie, bolo v tejto krajine popravených menej ako 500 osôb, predovšetkým pre kriminálne zločiny.

Marxisti, aby mohli zdôvodniť svoj teror proti oponentom – a to aj potenciálnym – zinscenovali atentát na vodcu Lenina a využili aj zavraždenie šéfa petrohradskej Čeky Urického. Červený teror bol v Rusku oficiálne vyhlásený dekrétom zo dňa 5. septembra 1918. Hneď v ten deň bolo vo väzení Čeky v Petrohrade surovým spôsobom vyvraždených 900 rukojemníkov. Koleso červeného teroru v Rusku roztočili traja besi: vodca Lenin, komisár vojenstva a vojnového loďstva Lev Davidovič Bronstein-Trockij (1879 - 1940) a ľudový komisár vnútra Grigorij Jevsejevič Apfelbaum-Zinoviev (1883 - 1936). L.D. Bronstein-Trockij vo svojej krvilačnosti a bezohľadnosti oveľa prevyšoval svojho obdivovateľa a žiaka Josifa V. Džugašviliho-Stalina (1879 – 1953).

Lev Bronstein je autorom známeho výroku: „Vydrancovali sme Rusko, aby sme porazili bielych.“ Grigorij J.Apfelbaum-Zinoviev sa zapísal do pamäti ruského národa vyvraždením ruskej inteligencie. Svojou krutosťou sa „vyznamenal“ pri potlačení kronštadtskej vzbury na jar 1921 a najmä masovými vraždami zajatcov a rukojemníkov. Na základe direktív Lenina (1870 – 1924) z leta 1918 boli v marxistickom Rusku po prvýkrát v dejinách ľudstva zriadené továrne na smrť – vyhladzovacie koncentračné tábory. V direktívach sa prikazovalo: „Treba zorganizovať osobitný oddiel z vybraných spoľahlivých ľudí. Tí budú uskutočňovať nemilosrdný masový teror proti kulakom, duchovenstvu a bielogvardejcom. Všetky podozrivé osoby treba umiestniť do koncentračných táborov...“

Prvý známy koncentračný tábor vznikol v roku 1920 na Soloveckých ostrovoch a v Usť Sysolsku. Následne vznikla štátna správa táborov – GULAG. V roku 1922 prešlo pod správu NKVD viac ako 350 koncentračných táborov roztrúsených po území celého Ruska. Takto bol po prvýkrát v dejinách ľudstva vytvorený rozsiahly „priemysel“ na masové vyhladzovanie obyvateľstva na tzv. Triednom princípe pri uplatňovaní kolektívnej viny prenasledovaných. Politike masového vyhladzovania obyvateľov Ruska stala sa mimoriadne nápomocná aj „teória“ práva. Generálny prokurátor Andrej Januarevič Vyšinskij (1883 – 1955) je autorom teórie, podľa ktorej absolútnym dôkazom viny je jeho „priznanie sa“. Akým spôsobom sa toto „priznanie“ dosiahne, nie je až také zaujímavé. Za pôsobenia tohto masového vraha bolo v Rusku len v období tzv. Kolektivizácie vyvraždených 12 miliónov roľníkov aj s rodinami. „Revolucionári“ suverénne ovládli v Rusku aj tzv. Revolučné tribunály pri komisariáte spravodlivosti, na čele ktorého stál Steinberg. Títo zločinci rozhodovali o živote a smrti desiatok miliónov občanov Ruska, nahnaných do koncentračných táborov a táborov nútených prác alebo násilne vysídlených do neobývaných oblasti tajgy, stepí a púšti.

Kto vlastne vládol v marxistickom Rusku? Roku 1920 z 22 členov radov ľudových komisárov (vláda) bolo 18 Židov, 2 Rusi, Gruzínec a Armén. Ešte výraznejšie bolo zastúpenie Židov na jednotlivých komisariátoch (ministerstvách) a najmä v represívnych zložkách. Títo bezohľadní komisári, nepoznajúci súcit, ovládli najmä Čeku (mimoriadna komisia pre boj s kontrarevolúciou) a vo výraznom počte sa stali veliteľmi koncentračných táborov a táborov nútených prác. Ovládli významné komúny a zmocnili sa kontroly nad ujarmeným obyvateľstvom. Všetka moc bola v marxistickom Rusku roku 1920 sústredená v rukách 545 osôb. Z nich bolo 450 Židov, 34 Lotyšov, 26 Rusov, 11 Nemcov, 11 Arménov, 3 Fíni, 2 Gruzínci, Čech, Maďar a jeden neznámej národnosti. Títo medzinárodne organizovaný zločinci sa pokúsili z Ruska vytvoriť základňu na uskutočnenie svojich svetovládnych ambícii.

Len čo si v Rusku roku 1917 uzurpovali politickú moc, začali na bodákoch vyvážať marxistickú revolúciu do dezorganizovanej povojnovej Európy a ostatných častiach sveta – s deklarovaným cieľom vyvolať svetovú marxistickú revolúciu (V.I.Lenin. L.D.Bronstein-Trockij). Týmto zámerom slúžila aj komunistická internacionála a vytváranie komunistických strán v jednotlivých krajinách. Uplatňovaním masového teroru, snahou destabilizovať vnútropolitickú a medzinárodnopolitickú situáciu pripravili cestu na nástup fašizmu na svetovú politickú scénu. Fašizmus v snahe zabrániť marxistom nastoliť tzv. diktatúru proletariátu a násilníckym spôsobom si uzurpovať politickú moc začal proti nim postupne používať tie isté metódy a voliť ten istý postup uchopenia moci a vládnutia.

Vláda komunistov stála Rusko 40 miliónov životov. Oveľa viac ako stratilo Rusko v obidvoch svetových vojnách. Pritom je málo známe, že vyhladzovanie obyvateľov Ruska dosahovalo jeden zo svojich vrcholov práve počas vojny. Cynické na tom je, že tieto obete červeného teroru sú doposiaľ štatisticky vykázané ako „obete“ druhej svetovej vojny. Marxistický experiment od tzv. Parížskej komúny (1871) až po transformáciu komunizmu stál ľudstvo 80 – 90 miliónov ľudských obetí (Čína, Kórea, Kambodža, Etiópia). Kto dnes spomenie na obete marxistického holokaustu?

Sionizmus verzus boľševizmus

Zápas o dušu židovského obyvateľstva
Niektorí ľudia majú Židov radi a niektorí nie, ale žiadny hĺbavý človek nepochybuje o fakte, že sú obávanou a tou najpozoruhodnejšou rasou, aká sa kedy vo svete objavila.
A možno povedať, že táto ohromujúca rasa je v súčasnosti pôvodcom odlišného systému morálneho a filozofického - asi tak zlovestného ako bolo kresťanstvo blahodárne - o ktorom platí, že ak sa jeho rozmach nezamedzí, ten neodvratne zrúti všetko to, čo kresťanstvo považovalo za možné. Takmer by sa zdalo, akoby Kristovo aj Antikristovo evanjelium vytvorili tí istí ľudia; akoby túto mystickú a tajomnú rasu boli vybrali k hlavným manifestáciám: božskej, i diabolskej.

Židom ruského pôvodu, napriek ťažkostiam, kvôli ktorým trpeli, sa podarilo zohrať čestnú a úspešnú rolu v národnom živote Ruska. Ako bankári a priemyselníci sa húževnato snažili o rozvoj ruských ekonomických zdrojov a stáli v popredí vytvárania tých pozoruhodných organizácií - ruských kooperatívnych spoločností. V politike zväčša podporovali liberálne a progresívne hnutia a boli jedným z najoddanejších stúpencov priateľstva s Francúzskom a s Veľkou Britániou.

Medzinárodní Židia
Úplne opačne k tejto sfére židovského úsilia stoja schémy medzinárodných Židov. Stúpenci pravej konfederácie pochádzajú zväčša z nešťastných populácií tých krajín, kde Židov prenasledujú ako rasu. Väčšina z nich, ak nie všetci, zanevreli na vieru svojich otcov a vyhnali z mysle všetku duchovnú nádej na onen svet.
Toto hnutie medzi Židmi nie je ničím novým. Už od čias "Spartaka" Weishaupta, až po takých, ako je Karl Marx a po Trockého, Bélu Kúna, Rósu Luxemburgovú a Emmu Goldmanovú (USA), táto celosvetová konšpirácia zvrhnúť civilizáciu a znovuvybudovať spoločnosť prostredníctvom potlačenia rozvoja, závistlivej zloby a nemožnej rovnocennosti, sa sústavne rozmáha. Tá zohrala, ako nám to tak zručne dokázala moderná spisovateľka pani Nesta Websterová, definitívne rozoznateľnú rolu vo Francúzskej revolúcii. Tá bola hlavným prameňom za každým podvratným hnutím v 19. storočí. A teraz táto banda výnimočných osobností z podsvetia veľkých európskych a amerických miest uchopila ruské obyvateľstvo za vlasy na hlave a stali sa prakticky neobmedzenými pánmi tohto rozľahlého impéria.

Teroristickí Židia
Ani netreba nadnášať rolu týchto medzinárodných a zväčša ateistických Židov vo vytváraní boľševizmu a vyvolaní ruskej revolúcie. Istotne je veľmi značná; tá pravdepodobne prevažuje nad všetkými ostatnými. Okrem Lenina má väčšina popredných postáv židovský pôvod. A navyše, principiálnou inšpiráciou a hnacou silou silou sú židovskí lídri. Takže Čičerina, čistého Rusa, zatemňuje jeho podriadený Litvinov a vplyv takých Rusov ako je Bucharin alebo Lunačarski, sa vôbec nedá porovnať s mocou Trockého alebo Zinovjeva, diktátora Červenej citadely (Petrohrad) alebo Krassina a Radeka - ktorí sú všetci Židmi. V sovietskych inštitúciách je prevaha Židov ešte ohromujúcejšia. A prvoradú, ak nie principiálnu rolu v teroristickom systéme výnimočnej Komisie pre boj s kontrarevolúciou zohrávajú Židia a v niektorých prípadoch Židovky.
Rovnako zlú prevahu mali Židia aj v krátkom období teroru v dobe, keď vládol v Maďarsku Béla Kún. A ten istý jav sa prezentoval v Nemecku (zvlášť v Bavorsku) tak ďaleko, nakoľko sa tomuto šialenstvu dovolilo poľovať na dočasne vyčerpané nemecké obyvateľstvo. I keď vo všetkých týchto krajinách je veľa nežidov rovnako zlých, ak nie horších, ako sú židovskí revolucionári, rola, akú zohrali títo vzhľadom na ich počet v celkovej populácii, je ohromujúca.

"Ochranca Židov"
Netreba ani hovoriť, že v hrudi ruského obyvateľstva sa dvíhali tie najintenzívnejšie vášne pomsty. Kamkoľvek až mohla siahať Denikinova autorita, židovskému obyvateľstvu sa vždy zaručovala ochrana a jeho podriadení vyvíjali húževnaté úsilie zabrániť represáliám a strestať tých, ktorých z nich vinili. Toto sa dialo do tej miery, že petljurovská propaganda proti generálovi Denikinovi ho odsudzovala ako ochráncu Židov. ...Brigády Machna, bandy Petljuru a Gregorjeva, ktoré signalizovali úspech tými najbrutálnejšími masakrami, všade nachádzali medzi napoly ohlúpnutým a napoly nahnevaným obyvateľstvom zápalistú antisemitskú odozvu v tých najhorších a najhnusnejších podobách. Skutočnosť, že v mnohých prípadoch sú židovské záujmy a synagógy boľševikmi vyňaté z ich inak takmer všeobecnej nepriateľskej reakcie, bola príčinou, že čoraz viac a viac spájajú židovskú rasu v Rusku so zlami, ktoré sa tam teraz dejú.

Domov pre Židov
Sionizmus ponúka tretiu sféru politických koncepcií židovskej rasy. V príkrom rozpore s medzinárodným komunizmom.
Sionizmus sa už stal faktorom v politickom podvrate Ruska, ako mocný konkurujúci vplyv v boľševických kruhoch s medzinárodným komunistickým systémom. Nič nemôže byť významnejšie, než hnev, s akým Trockij napadá sionizmus všeobecne a Dr. Weissmanna konkrétne. Krutá prenikavosť jeho mysle ho nenecháva na pochybách, že jeho schémy celosvetového komunistického štátu pod nadvládou Židov, priamo marí a hatí tento nový ideál, ktorý presmerováva energie a nádeje Židov v každej krajine smerom k jednoduchšiemu, pravdivejšiemu a oveľa ľahšie uskutočniteľnému cieľu. Zápas, ktorý sa teraz začína medzi sionistami a boľševickými Židmi, to nie je nič menšie, než zápas o dušu židovského obyvateľstva.

_____________________________________

Winston S. Churchill, Illustrated Sunday Herald, Veľká Británia, 8. februára 1920 (str. 5)
http://www.fpp.co.uk/bookchapters/WSC/WSCwrote1920.html