Mam uz 3 roky priatelku ja mam 23 ona 22. Posledne mesiace je nas vztah ... nazvime to slovom umely. Na rande uz chodim ako keby z povinnosti.
Pred mesiacom som na inzerat hladal do svojej firmy pracovnicku. Je to vcelku lukrativne miesto pre mladu babu a mal som velmi vela zaujemkyn.... vekovo od 20 - 30.... ale nasli sa aj niake 40-50, tie som vsak musel samozrejme diskretne odmietnut, lebo ta robota si vyzaduje mladu babu a do inzeratov je zakazane udavat vek. Ale budis. nakoniec som sa rozhodol pre jednu slecnu. Ma 22 rokov. Ako pomaly ubiehali dni, tak sme zistili, ze si rozumieme a zacali sme spolu travit cas.... A aby sa to zamotalo este viac, tak aj ona ma 6 rokov priatela ( momentalne je v zahranici) a u nej je ten vztah nieco podobne ako u mna. Ako mi ale ona sama povedala ona svoj vztah bere ako ze to "musi byt" ... proste hrozne sa boji. Jej priatel ju ma hrozne rad. Za celu dobu jej podaroval uz 3 slubne prstene, nonstop jej vypisuje sms a dozaduje sa odpovede... ona mu len vzdy odpise aby mala proste pokoj. Teraz ma hrozu z toho, ze ju cakaju o par dni narodeniny a jej priatel sa vrati a bude ju vsademozne pozyvat, kupovat jej darceky a ona sa bude musiet z akejsi rutiny pretvarovat.
Ja sa tiez bojim dat bodku za 3r. vztahom, lebo proste na to nemam srdce... nedokazem to spravit
Obaja by sme chceli to dat niak do poriatku ale proste ani ja ani ona nevieme jak. On je jej prvy priatel a takisto moja priatelka je moja prva...
Takze zatial to vypada tak, ze vecery travime spolu...v praci sa samozrejme musim premahat a chovat sa ako jej veduci a cakame, ze sa to niak vyriesi...