Aby sme sa nepochopili zle, cieľom tejto tém je rozvinúť debatu po akom čase, resp. v ktorej vašej (alebo i všeobecne) životnej etape podľa vás, začína vzťah nadobúdať vážnosť v takých rozmieroch, že ste ochotný prehodnocovať a prispôsobovať svoj život resp. plány do budúcnosti ?

ja za taký mílnik považujem spoločné bývanie. Tam končí randenie, a začína spoločný život

Ked zacala rozpravat o svadbe a detoch. Vtedy islo do naozaj tuheho, tak som zbalil svestky... Nie som ochotny prehodnocovat a uz vobec nie prisposobovat niekomu svoj zivot. To by musela byt zenska z ktorej by som padol na rit a taku som este nestretol a myslim si, ze ani nestretnem, kedze mam nerealne naroky...

sikovny chlap si to vie sikovne zariadit ....

qwerty-xyz napísal:sikovny chlap si to vie sikovne zariadit ....

taky jak ty


.k teme, kedy by sa mi menil zivot? keby sme sa zacali delit o majetok, cize nejake to byvanie, deti a prinajhorsom hypoteka ako bodka.

audiotrack napísal:ja za taký mílnik považujem spoločné bývanie. Tam končí randenie, a začína spoločný život

To si uviedol dobrý príklad no podľa mňa dosť záleží od toho či sa pod spoločným bývaním myslí spoločne v podnájme (z ktorého sa v prípade vážnych nezhôd dá takmer bez problémov vykľučkovať) alebo či sú tým bývaním partneri aj finančne zviazaný (hypotéka, spoločné financovanie)

TommyHot napísal:Ked zacala rozpravat o svadbe a detoch. Vtedy islo do naozaj tuheho, tak som zbalil svestky... Nie som ochotny prehodnocovat a uz vobec nie prisposobovat niekomu svoj zivot. To by musela byt zenska z ktorej by som padol na rit a taku som este nestretol a myslim si, ze ani nestretnem, kedze mam nerealne naroky...

Ja som sa raz pustil do spolocneho byvania, to bolo este OK (travil som viac casu mimo bytu radsej ale dobre ) ale ked som zacul slovo dieta tak som sa zbalil a koniec lasky

hegy, tak to laska nebola

boh vie, ja som moc plachy na take veci.. pocujem rodina, deti tak

Tu sa ukazuje, aká je interpunkcia dôležitá.

Hegy napísal:...ale ked som zacul slovo dieta tak som sa zbalil a koniec lasky

Pôvodne som si myslel, že ťa nútila schudnúť (diéta )

K veci: zatiaľ ani jeden z mojich nepočetných a krátkych vzťahov sa nedostal do vážnejšej fázy, stále to skončilo na hlúposti alebo maličkosti ešte v začiatkoch.

audiotrack napísal:ja za taký mílnik považujem spoločné bývanie. Tam končí randenie, a začína spoločný život

suhlasim, urcite aj pre mna. I ked peniaze nedovolia mat nic spolocne. (Aj ked sa uz teraz niekedy citim ze byvame spolu (u nej))
kazdopadne si myslim ze nejake to prisposobovanie musi byt od zaciatku, alebo aspon ked to clovek mysli vazne..

Akože to nemyslíte vážne však, že spoločné bývanie, decko, hypotéky a podobné materiálne pič0viny vás donútili brať vzťah vážne! Nikdy som nemusel brať úver, aby som svoju ženu začal brať vážne, nemusel som s ňou ani začať bývať. To, čo mi vždy ukázalo, či má alebo nemá zmysel rozvíjať ďalej náš vzťah bol jej charakter, jej správanie, to, či jej môžem veriť a naopak preukázať jej, že ona môže veriť mne a môže sa na mňa spoľahnúť. Rád som sa zmenil, ak som videl, že moje správanie ubližuje žene, ktorá ma miluje. Vedel som, že to zo mňa urobí lepšieho človeka. Všetky ostatné ženy v mojom živote, ktoré som neľúbil mali smolu, neustúpil som kvôli nim ani o piaď.

Meniť život by som to nenazval, to je skôr o kompromisoch ... síce mám len 19 a s priateľkou chodím 2 a pol roka takže o deťoch vďaka bohu nikdy reč nebola. Ale určite si nenechám od ženy zmeniť život, určite mi nemôže "zakázať" chodiť s priateľmi a pod. No ale to spoločné bývanie, to už je doba kedy sa začnú diať veci a uvidí sa či to bude možné v takej domácnosti pokračovať po ďalšie roky, alebo to bude neaxcetovateľné

bindo011 napísal:Akože to nemyslíte vážne však, že spoločné bývanie, decko, hypotéky a podobné materiálne pič0viny vás donútili brať vzťah vážne! Nikdy som nemusel brať úver, aby som svoju ženu začal brať vážne, nemusel som s ňou ani začať bývať. To, čo mi vždy ukázalo, či má alebo nemá zmysel rozvíjať ďalej náš vzťah bol jej charakter, jej správanie, to, či jej môžem veriť a naopak preukázať jej, že ona môže veriť mne a môže sa na mňa spoľahnúť. Rád som sa zmenil, ak som videl, že moje správanie ubližuje žene, ktorá ma miluje. Vedel som, že to zo mňa urobí lepšieho človeka. Všetky ostatné ženy v mojom živote, ktoré som neľúbil mali smolu, neustúpil som kvôli nim ani o piaď.

to je síce pravda, ale ty si otázku poňal inak ako my ostatní. Toto všetko čo si napísal samozrejme platí v každom vzťahu. Aj vo vzťahu 16 ročného chlapčeka so svojou 16 ročnou spolužiačkou. Ak tam nie sú sympatie, dôvera jedného k druhému a podobne, tak ten vzťah nemá zmysel rozvíjať. A rozvíjaním je aj ďalší spoločne strávený deň. Ale ak ste iba vo vzťahu, tak to nie je vážny vzťah. Ak zarobíš peniaze, sú tvoje. Kúpiš si veci čo chceš, a možno časť investuješ do priateľky vo forme obedu či večere. Ale nedáš jej VŠETKO tak ako oná nedá VŠETKO tebe. A to nie je o dôvere. Už to proste nie je vzťah, ale začiatok budovania rodiny. Prvý krok na ceste, ktorá končí svatbou a deťmi (aj keď to mnohí odmietajú ako čítam). Kým spolu nežijete, ste len frajeri.

A tá krásna láska čo si opísal, no, dojímavé. Ale kým dvaja spolu nežijú 24 hodín denne 7 dní v týždni, tak ich nemalo čo preveriť. Po mesiaci dostanú ponorku a rozídu sa aj keď vyhlasovali ako sa ľúbia. Randenie a spoločný život sú dve rôzne veci. Kým randím, chcem byť sám sebou a užívať si ešte voľnosť. Keď budem žiť so ženou, akceptujem, že má nárok na polovicu môjho života (a teda aj do istej miery organizovanie môjho času, ovplyvňovanie môjho správania a podobne). A to aj vice versa.

Zase netreba brat tak tragicky, to prisposobovanie. Vacsina veci, kde som sa musel partnerke prisposobit, su take, na ktorych mi absolutne nezalezi. Preco sa teda neprisposobit. Rovnako suhlasim, ze vztah zacina az spolocnym byvanim a tam sa ukaze, ci to prezije. Istu dobu som byval so svojim najlepsim kamaratom, tiez sme sa museli v mnohom prisposobit jeden druhemu a nic sa nestalo, stale na to spominame ako na uzasne mladenecke obdobie zivota.
A este dodatok, teraz ked mam doma 5 tyzdnove dievcatko, poviem Vam, az teraz zistujem, ako dokaze jedna zenska zmenit zivot ale kompletne

bindo k+, jeden z mala rozumnych prispevkov. Ludia maju radi skatulky, preto ta "ubytovacia teoria". Lahsie sa veci chapu resp. sa nad vztahom ani netreba zamyslat. Tato myslienka: "Ved spolu byvame, tak jasne, ze je to vazne." je alibisticka a fakt smiesna.

suhlas so srncom. ja mam s mojim chalanom izbu, po troch mesiacoch sme to tak vyriesili z pragmatickych dovodov. vobec to neriesim, ci je to uz vazne alebo este nie. bavime sa racionalne o hodnotach, k tomu patri aj rodina a deti. neznamena to, ze musime mat tie deti spolu.
btw. ked chlap zacne spavat so zenou, musi dokazat prijat aj druhu stranu mince (pripadne dieta). ak jeho myslenie nie je tak daleko, tak nech s nou chodi na kavu a do divadla.

k teme: chalan s ktorym som, meni moj zivot, odkedy ho poznam - pozitivnym smerom. inak by som s nim nebola.

Co je to menit zivot pozitivnym smerom?

Ked sa viac smejes, menej stresujes, zdravsie zijes, dosahujes rychlejsie svoje ciele a dostavas vacsie vizie. A ked sa o to delis s tym druhym.

Zhodou okolnosti dnes dal kamarat na net link na tento, podla mna, zaujimavy clanok (ze je zaujimavy neznamena ze s nim vo vsetkom suhlasim!)

<quote> VZŤAH JE CESTA CEZ PÚŠŤ

Vzťah je to cesta cez púšť s niekým, koho mám rád, je to vždy cesta z jednej oázy do ďalšej – väčšej a krajšej. Smutné na tejto pravde by mohlo byť azda iba to, že do ďalšej oázy je potrebné prejsť cez nehostinnú púšť. S tým sa však už nedá nič urobiť, na púšti to už tak chodí. Každá cesta cez púšť je spojená s rizikom, je to cesta len pre odvážnych a pripravených.

Každý vzťah, ktorý sa má rozvinúť, musí prejsť určitú cestu. Zastať na mieste a to najmä medzi oázami, vždy značí najskôr vyčerpanie zásob vody a jedla, a potom prichádza koniec. V prípade cestovateľov po púšti je to koniec života, v prípade cestovateľov v láske je to koniec vzťahu. Je potrebné dobre sa pripraviť a vziať si na cestu ťavy, ktoré sú dobre “natehlované”. Nevieš, čo je to natehlovaná ťava? Tento výraz je z jedného vtipu:
Skupina turistov sa chystá na cestu cez púšť. Táto cesta im má trvať tri týždne. Idú preto do požičovne tiav a objednajú si ťavy. Vedúci požičovne im hovorí: – Tieto ťavy vydržia obvykle dva týždne bez vody, ak chcete, aby vám vydržali tri týždne, musíte ich dobre napojiť a aj natehlovať.
Turisti nevedia, čo je to natehlovať a keďže sa hanbia opýtať, vydajú sa na cestu. Po dvoch týždňoch im ťavy na ceste podochnú a oni si horko – ťažko zachránia holé životy. Vrátia sa do požičovne tiav a idú ich reklamovať:

- Ako je možné, že vydržali iba dva týždne, keď mali vydržať tri?

- A natehlovali ste ich?

- Keď my nevieme, čo je to natehlovať…

- To sa robí takto. Napájate ťavu, a keď vidíte, že už prestáva piť, zoberite dve tehly a z obidvoch strán ju tresnete po hlave. Ťava sa tak zľakne, že od strachu urobí hup-hup-hup, nasaje viac vody, a takto natehlovaná vydrží aj tri týždne.
Keby sa turisti nehanbili opýtať, boli by so správne natehlovanými ťavami prešli celou púšťou až do najkrajšej oázy na druhej strane. Vo vzťahu s druhým človekom je tiež potrebné prejsť cez tri oázy. Tú prvú, oázu zaľúbených, môžeme nazvať – „oázou ružových okuliarov“.

„Oáza ružových okuliarov“

Zo všetkých oáz je na prvý pohľad najkrajšia. Tí, ktorí boli, alebo sú zaľúbení, vedia o čom hovorím. Je to krásne spoznať človeka, ktorému spomedzi toľkých ľudí na svete, začnem byť najdrahšou bytosťou. Tento pocit, pocit, že niekomu takto patrím, dokáže človeka tak naplniť, že mnohé veci predtým veľmi dôležité, sa dostanú až na druhé miesto.

Je krásne spoznať, že niekomu na mne tak veľmi záleží. Je to pocit, ktorý je úžasný a zároveň veľmi opojný. Nasadí mi ružové okuliare a tieto mi na milovanom človeku pomáhajú objavovať jedinečnú a neopakovateľnú krásu. Krásu vnímateľnú vonkajším zrakom a vzápätí krásu uchopiteľnú iba srdcom. Počiatočné obavy typu: “O čom sa s ním, s ňou, budem len rozprávať?” – veľmi rýchlo upadnú do zabudnutia.
Na začiatku v mnohých prípadoch sa jedná iba o zaľúbenosť do vonkajšku toho druhého. Vnútorné, charakterové hodnoty, ktoré sú pre budovanie vzťahu dôležitejšie, sa začnú vnímať neskôr. Toto obdobie by sme mohli nazvať obdobím vzájomnej sympatie, kedy dvaja mladí ľudia začínajú spolu chodiť a objavovať vlastnosti, ktorými ich ten druhý človek priťahuje. Je to obdobie vzájomného obdivu. Je krásne niekoho blízkeho obdivovať, je krásne byť obdivovaný.
Zamilovaná osoba v tomto období obdivuje aj tie vlastnosti, ktoré ten druhý nepovažuje za dôležité. Všimne si najmenší odtieň, najjemnejší ťah štetcom, obdivuje milovaného tak, ako sa obdivuje diamant, ktorý je z každého uhla pohľadu inak krásny.
Je to obdobie veľmi pekné a možno sa nasledujúce vyjadrenie bude zdať trošku tvrdé, ale je veľmi dôležité, aby toto obdobie skončilo – šťastným zánikom. Nie je možné zotrvať v tejto prvej oáze, lebo aj keď je veľmi pekná, je najmenšia zo všetkých. Je to oáza čarokrásnych kvetov plných opojnej vône, je to oáza zaľúbených, ale nie je oázou milujúcich sa. Byť do niekoho zaľúbený ešte neznamená milovať ho.
Milovať niekoho totiž znamená poznať. Hebrejčina má na výraz milovať a poznať iba jeden výraz. Hovorí sa, že jedine Boh nás miluje dokonale, lebo iba on nás dokonale pozná. A poznať druhého cez ružové okuliare nie je možné. Cez tieto okuliare totiž nevidieť chyby druhého človeka, alebo vidieť ich iba veľmi skreslene.
A tu je vlastne základný rozdiel medzi zaľúbenosťou a láskou. Keď sa hovorí, že láska je slepá, v skutočnosti sa myslí na zaľúbenosť – tá slepá je. V tomto období si veľmi vážim druhého človeka, je pre mňa taký úžasný a ja som úžasný pre neho, že ho nechám v tomto omyle. Nechcem ho zaťažovať svojimi chybami a tak sa pred ním spočiatku aspoň trošku pretvarujem. Nikto sa však nevydrží pretvarovať donekonečna.
Aj keď vzťah veľa mojich zlých vlastností naozaj zmení, chyby postupne vychádzajú navonok. Prichádza čas skúšky, prvá kríza, kedy je potrebné sa rozhodnúť. Obyčajne to býva pol roka po začatí vzťahu. Je to cesta púšťou – “kríza čiernych okuliarov”.
Obyčajne to dôjde až k otázkam typu: „Sme nejakí iní, že máme krízu? Ideme ďalej? Máme si dať pauzu, alebo sa rozídeme?“

Ak máte krízu, znamená to iba to, že ste normálni a že vzťah sa zdravo vyvíja. Kríza do vzťahu totiž patrí. Kde je kríza, tam je rast…

Cesta púšťou – „kríza čiernych okuliarov“

Prvá vážnejšia kríza – po pol roku vzťahu.
Väčšinou naozaj prichádza v tomto období. Nie s úple matematickou presnosťou, ale skoro nevyhnutne. Život ide ďalej, vzťah ide ďalej a dvoch mladých ľudí vytiahne z oázy zaľúbenia na cestu púšťou. Ešte si neuvedomujú, že je to cesta k lepšej oáze. Vnímajú iba to, že boli vyhostení z krásnej krajiny, kde museli zanechať ružové okuliare. Prichádza o to väčšie sklamanie, že namiesto ružových okuliarov majú dočasne nasadené čierne.
Odrazu je na druhom vidieť toľko chýb! Kde sú tie jeho obdivované vlastnosti? Stane sa to väčšinou akoby nečakane. Človek sa pýta, kde urobil chybu a najťažšie zo všetkého je pochopiť, že nikde!
Na vine nie som ja a ani ten druhý, ktorý si to väčšinou odskáče. Je veľmi ťažké vtedy pochopiť, že takto to malo byť a kríza nie je nič iné ako výzva na prehĺbenie, výzva nezastať, ale ísť vo vzťahu ďalej.
Ak v tomto období vzťah zastane, prichádza rozchod. Nie je rozumné v tomto období robiť rozhodnutia. Nie je rozumné v tomto období všetku vinu zvaľovať iba na toho druhého a myslieť si, že s iným človekom by to dopadlo inak. Možno by sa to vyvíjalo trošku inak, ale po období zaľúbenia by celkom určite prišla kríza, možno menšia, možno väčšia.
Koľko trvá cesta cez púšť k druhej oáze? To býva veľmi rozdielne. Môže to byť niekoľko dní a môže to byť aj niekoľko mesiacov. Záleží na tom, ako otvorene dokážu spolu komunikovať, záleží na schopnosti odpúšťať a prijímať druhého takého aký je.
Dalšiu oázu je možné objaviť iba vtedy, keď si človek zosadí čierne okuliare. Keď si uvedomí, že ten druhý má chyby, ale že to je úplne normálne, veď predsa každý má chyby! Keď si uvedomí, že ten druhý nestratil všetky dobré vlastnosti, iba ich na chvíľku nie je vidieť.
Vždy je možné sa rozhodnúť:

1, Zosadiť čierne okuliare a objaviť druhú oázu.

2, Vrátiť sa do prvej oázy, nechať si nasadiť ružové okuliare a skúsiť to znovu s niekým iným.
Ani s tým druhým sa však nevyhneš tomu, že raz budeš musieť opustiť oázu zaľúbených. Túto oázu sa oplatí opustiť, pretože druhá oáza je krajšia. Je to oáza, ktorá prehĺbi vzájomný vzťah. Okrem vonkajšej krásy má v sebe viac tej vnútornej. Je to „oáza otvorených očí“.

„Oáza otvorených očí“

Je to veľké vyslobodenie zosadiť si čierne okuliare. Mladí, ktorí to dokážu, môžu pokračovať na ceste svojho vzťahu.

Na tejto ceste ich víta druhá oáza ich vzťahu, oáza otvorených očí. Začína krása vzájomného hlbšieho spoznávania. Nanovo sa ukazujú dobré vlastnosti toho druhého a neprichádzajú osamotene, ale cestou cez púšť sa rozrástli o nové, doposiaľ nepoznané charakterové vlastnosti. Prichádza vytriezvenie z vlastností, ktoré neboli dôležité, alebo možno iba predstierané. Začína skutočné prehlbovanie vzťahu.
Rastie počet spoločných priateľov, pribúdajú situácie, v ktorých je možné toho druhého čoraz zreteľnejšie spoznať. Je to obdobie, v ktorom mladí ľudia obyčajne spoznávajú aj rodinné zázemie toho druhého.Spoznávajú jeho reakcie voči najbližším, voči tým, s ktorými žije, medzi ktorými pracuje. Títo ho lepšie poznajú, pretože s nimi žije už roky. Poznajú síce viac jeho chýb, ale poznajú aj viac jeho dobrých vlastností. Milovaná osoba ho spoznáva z rozhovorov s blízkymi, priateľmi, objavuje doposiaľ nepoznané.
Je to obdobie väčšieho vzájomného obohacovania sa, pretože ubudlo postojov, ktoré boli z rôznych dôvodov skrývané. Spoločné prekonanie prvej vzájomnej krízy – krízy čiernych okuliarov – je také dôležité, že by sme sa v žiadnom prípade nemali pokúšať založiť si rodinu, ak sme aspoň touto prvou krízou neprešli. (Táto kríza nemusí prísť po pol roku. Obyčajne, ak sa títo dvaja stretávajú menej často, a menej často spolu komunikujú, kríza príde trošku neskôr.)
Táto druhá oáza je krajšia ako prvá, no existuje tretia – „oáza lásky práve preto“ – ktorá je najkrajšia. Ide sa do nej cez púšť nazvanú „ručičky váh“.

Cesta púšťou – „ručičky váh“

Druhá rozhodujúca kríza – po roku vzťahu.
Po prekonaní prvej krízy nastáva obdobie relatívneho pokoja. Je to intenzívne obdobie prehlbovania vzájomného vzťahu. Nadobúdame čoraz realistickejší obraz o tom druhom človeku. Do toho však prichádza kríza – „ručičky váh“.
Zvykneme vážiť, čoho má môj milovaný viac. Dobrých, či zlých vlastností? Dokázal by som s ním, s ňou prežiť celý život? Po roku vzťahu ma už na poznaní toho druhého človeka máločo dokáže veľmi prekvapiť a ak je medzi nami dostatok vzájomnej komunikácie, toto poznanie neustále narastá zrýchleným tempom.
Začína pribúdať počet vzájomných priateľov, vzájomných tajomstiev, vzájomných plánov. Narastá uvedomovanie si toho, čoho sa budem musieť slobodne zriecť, aby to neobmedzovalo slobodu toho druhého.Živo sa prežíva pravda, že moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého človeka.

Problémom v tejto kríze je to, že rozhodnutie o ďalšom pokračovaní vzťahu sa nevyvíja rovnako u obidvoch. Jeden to zvykne mať viac jasné a druhý viac zahmlené. Toto rozhodnutie sa týka obidvoch, a ten kto je o krôčik vpredu, pozýva toho druhého k tomu istému kroku, na ktorý však pre neho ešte nedozrel čas.
Určite sa nájde v tomto období veľa dôvodov pre rozchod. Ak však existuje rovnako veľa dôvodov prečo rozchod nie, je múdrejšie toto zlé obdobie prečkať a rozhodnúť sa až potom. Až po prekonaní tejto druhej vážnejšej krízy prichádza skutočná láska. Cesta týmto úsekom púšte stojí za to, pretože vo vzťahu ich čaká zatiaľ vnútorne najkrajšia oáza – “oáza lásky práve preto”.

„Oáza lásky práve preto“

Váhy sa naklonili správnym smerom. Dobrých vlastností je viac ako chýb a to rozhodlo. Si taký, aký si a práve preto ťa mám rada, si taká aká si a práve preto ťa mám rád. Je to láska, ktorú zvykneme nazývať “láska práve preto”. Celé obdobie vzájomného spoznávania a komunikovania viedlo k tejto úžasnej chvíli.
Je to chvíľa uvedomenia si, že v celom vesmíre sa nájde iba jeden jediný takýto “exemplár” – unikát – človek, ktorý mi patrí a ktorému patrím ja. Viem o jeho chybách, uvedomujem si, že úplne ho nebudem nikdy poznať, začnem ho mať rád s jeho chybami, s jeho vrtochmi. Viem, že vo svojom živote stretnem krajších, múdrejších, vtipnejších…
Prichádza veľmi silné uvedomenie si toho, že s nikým som neprežil to, čo s týmto človekom. Je krásne, keď to príde až do takého stupňa, že tomu druhému dokážem povedať: “Nemeň sa, bolo by škoda, keby vo vesmíre zmizol taký nádherný originál!”



Falošná tvár lásky – sympatia, zamilovanie sa, tragédia, súcit, sexuálna vášeň



Sympatia – plytký cit (zrniečko, z ktorého môže niečo vyrásť), môže byť semienkom lásky – po zrelom uvážení si vyberieš, venuješ sa a môže z toho vyrásť láska.



Zamilovanie sa – vzplanutie citov. Tu je potrebný čas, aby vybledli ružové okuliare. Láska je trpezlivá – vydrží. Ak nevydrží, tak to nebola láska. Ak je človek zamilovaný, lieta v oblakoch, nie je v reále. Človek sa nemá rozhodovať, keď je zamilovaný alebo nahnevaný, pretože bude ľutovať.

Súcit- ľudia doplácajú na túto falošnú tvár lásky, odčerpáva energiu vo vzťahu

Tragédia – nedá sa stavať šťastie na utrpení iného človeka, kríza je vo vzťahu normálna vec, ľudia preveria svoju lásku a pohnútky v nej. Je určitým znakom rastu. Nedá sa stavať vlastné šťastie na nešťastí iného človeka.

Sexuálna vášeň = slepota. Ak sa dvaja spoznávajú a dovolia si dotyky – vznikne sexuálna vášeň – a prestávajú sa spoznávať (spôsobujú si len príjemné telesné chvíle). Sexuálna vášeň – normálna reakcia dvoch zdravých ľudí opačného pohlavia.

Sexuálny život v nezrelých vzťahoch spôsobuje len umelé predlžovanie vzťahu – umelé vzťahy.





Citové vyzretie – schopnosť pozrieť do srdca človeka.



Dievča je zrelé vo veku 20 rokov (+ – 1-2 roky). Ak začína vzťah skôr, často dovolí viac, ako je správne. Potom to ľutuje, ale nevie sa vymotať.



Chlapec je zrelý vo veku 24-25 rokov (+ – 1-2 roky).



Vo vzťahu musia byť dve etapy – človek sám zrelý a obaja zrelí (poznať sa).

</quote>