. Pre informáciu, ja mám 19, bývalá* (*viz príbeh) má 17, kamarátka 16. Takže poďme na to, je tam síce rozoberaná nielen kamarátka, ale zase by to nebolo kompletné (a prepáčte tú rozsiahlosť 
):V apríli 2006 som sa spoznal cez net s jedným dievčaťom a neskôr sme začali chodiť spolu aj von. Časom vzniklo medzi nami krásne priateľstvo... Priateľstvo preto, že obaja sme mali svoje lásky a nikto z nás netúžil po niečom viac, obaja sme boli spokojní.
V októbri sme sa rozišli ja a moja priateľka (nejdem to rozoberať, bolo by to na samostatnú tému
, podstatné je, že som ju stále ľúbil a aj ona mňa, ale boli sme hlúpi, že sme si to nevyriešili)... Mesiac na to, po tom čo tú kamarátku nechal jej priateľ, som jej pomáhal to prekonať... Stále sme však boli len priatelia, ja som mal v hlave (a srdci) moju bývalú... Vychádzali sme síce ako kamaráti, ale to zaľúbenému "nestačí". Neskôr si však našla iného (asi chcela zabudnúť, pretože ho naozaj neľúbila) a ja som si povedal, že sa už nechcem trápiť, tak som sa s ňou moc nestýkal, city sa už nedostávali na povrch...S tou kamarátkou som sa stýkaval aj viac krát za týždeň a raz, keď sme boli spolu u mňa doma, tak sa to zvrhlo na bozkávanie a taký veľmi ľahký petting... Možno si poviete, veď to nič nie je, ale to bola najlepšia kamarátka, nie frajerka
Mali sme sa veľmi radi, ale láska v tom proste nebola... Presne ako píše Midnight man, necítil som sa ani trošku zamilovane (plus moja kamarátka síce vyzerá dobre, ale fyzicky ma moc nepriťahuje, zase na rozdiel od bývalej 
)... Čo sa o mojom vzťahu k mojej bývalej nedá povedať, tú som naozaj veľmi ľúbil a preto som vedel, že toto láska nie je... Uvedomoval som si, že asi robím chybu, ak dovoľujem fyzický kontakt medzi priateľmi, ale veľa razy sme sa o tom rozprávali a mne ani kamarátke to neprišlo nejaké "zlé" či nepríjemné... Obaja sme vedeli, že nie sme zamilovaní, k ničomu naozaj intímnemu sme sa nikdy nedostali a ani som to nechcel. Ona sa však napriek jej tvrdeniu, že by so mnou nedokázala chodiť a sme priatelia na mňa namotala, začala byť na mne závislá, žiarlila na moje kamarátky a dostavili sa aj ďalšie negatíva, ako obmedzovanie (bola veľmi náročná na čas) či dokonca citové vydieranie (pretože som ju mal rád, tak vedela, že si dokáže vyplakať, po čom túži - vačšinou keď som odmietol byť s ňou, lebo som chcel robiť niečo iné alebo byť s partiou)
...Vtedy som už vedel, že to takto ďalej nejde a treba s tým niečo urobiť. Prišli však matury a ja som nemal čas riešiť vzťahy... Stala sa však vec, ktorú som vôbec nečakal - po jednej akcii na byte dostala ďalší večer bývalá depku (kvôli vzťahom), tak som išiel k nej aj s jej kamarátkou, pomohli sme jej upratať byt a hlavne psychicky ju podporili... Už mala v sebe asi liter vína (nevypila ho naraz samozrejme
) a keďže opitý človek neklame, tak som sa dozvedel, že so mnou jej bolo naozaj dobre a pýtala sa ma, prečo to skončilo vtedy tak... A keď sme sa objali, odrazu vyšli moje city k nej na povrch a obaja sme sa na chvíľu cítili ako kedysi... Potom zaspala (víno), tak som ju nechal spať a šiel domov. Nasledujúce dva-tri dni som sa ešte "spamätával" z toho silného citového zážitku a vedel som, že niečo s tým musím urobiť... Stručne - teraz sme už zase spolu a je to nádherné 
.Tu ale prichádzame k pointe: kamarátka to však veľmi zle znáša... Ona mala totiž svoje predstavy, verila, že časom sa to vyvinie do lásky aj napriek tomu, že som ju nikdy neklamal (tj. netvrdil jej, že ju ľúbim alebo podobne). Ešte stále to s ňou doriešené nemám a bohužial už asi nikdy nebude naše priateľstvo také krásne, ako bolo kedysi
Midnight man: moja rada vyplývajúca z vlastnej skúsenosti - priateľstvo a láska sú dve rozdielne veci a myslím, že je nie je dobré miešať veci, ktoré človek robí z lásky medzi priateľov... Ja som optimista, ale mám pocit, že toto je pre teba zbytočný risk... Síce som na 2-3 mesiace zabudol na bývalú, stačí však nejaká náhoda a všetko môže byť zrazu ináč... A nemusí to byť zrovna s bývalou, môžeš sa zaľúbiť do niekoho iného a tvoja kamarátka na to doplatí (prípadne sa zaľúbi ona a doplatíš na to ty). Držím ti palce, aby to dopadlo dobre, nech už sa rozhodneš akokoľvek
) ale ja proste neviem 
