ja zastávam teóriu, že žena si uvedomí to, čo mala až vtedy, keď to stratí. Mal som frajerku, rozišli sme sa (pre jej bývalého). Ja som sa stále snažil, bojoval som o ňu, správal som sa dokonca iracionálne!!!

ale nič z toho nebolo.
Potom som spravil radikálny obrat. prestal som sa o ňu až tak zaujímať, začal som baliť iné dievčatá a čuduj sa svete, čo sa nestalo? Raz, keď som sa v piatok opil za mnou prišla a zrazu sme opäť spolu chodili. Už spolu nechodíme, ale to z mojej iniciatívy a iných príčin.
Nehovorím, že som to spravil naschvál, možno mi to len tak náhodou vyšlo, že sa vrátila. Ale som si istý, že platí pravidlo, že žena chce mať to, čo mať nemôže a keď sa správam ku dievčaťu ľahostajnejšie, tak ju to dráždi a viac sa o mňa zaujíma.
určite sa netreba správať hlúpo, alebo arogantne, byť úplne v pohode, porozprávať sa s ňou hocikedy, keď ju už stretneš, len s ňou byť menej a byť nezávislý.
JA by som volil takú taktiku, že by som jej dal na nejaký čas pokoj a bral ju len ako každú inú kamarátku. ľahko sa mi to hovorí a tebe ťažko berie, pauzička vás buď rozdelí alebo spojí.
He. Toľko môj názor a návrh riešenia.