Pinhead páči sa mi, že si sa naučil ceniť si svoj život, ale Tvoj zarytý ateizmus mi nie je veľmi po chuti...
No tak ako mne sa nestalo nič, z čoho by som bol mimo tak dlho, alebo niečo podobné... len
raz, keď som bol menší, tak bola taká nezvyčajná hojdačka, ktorú ste isto nikto nevideli, lebo bola iba tam a ja v živote som nikde inde takú istú nevidel... štyri stĺpy, z nej štyri reťaze, ktoré išli k doske, ktorá bola v strede... rozhombeš sa veľmi málo, ale sakra dynamicky. No a mňa sestra zhodila, že som už dlho. som sa urazil (šak mi zobrali hračku ne?) a som si sadol jak debil presne tam, kde mala hojdačka jazdnú dráhu. A oni sprvej si nevšimli a naplno to rozdali a dalo mi to po hlave. "Zobudil" som sa asi 100 metrov od tej hombačky, jak mnou dačo trasie (
mimochodom aj ja som videl len pouhou čereň nič iné.) a to sestra ma držala na rukách a utekala so mnou domov. Mi tiekla krv z čela do oka a po oku stekala po tvári no masakerné xichty hádzali okolo ľudia
No dajak ma zachránili blabla to je jedno. Ale nemal som
žiaden spirituálny zážitok... Ten som mal v súvislosti s niečím iným...
Na jednej chate sa mi totiž stala krásna vec... Viem, že je to obrovský hazard podľa niektorých, pravdepodobne ma niektorí obdaríte aj negatívnou karmou, ale ja to príjmam, lebo viem, že riskujem a že to nie je správne.. Jeden môj kamarát mi povedal, že ma uspí. A ja som bol v riti z toho. Milujem takéto veci. Tak som mu povedal ok! (Teraz možno niektorí pridu na to, o čo ide)
Svetlo... Svetlo.... Otváram oči a ... tráva (ne húlení, ale tráva)... Ležím na zemi a pozerám sa na trávu a... lol kto som pre boha!
"Ha... haló?" zavolal som (neviem prečo, ani si to dobre nepamätám, to mi povedali iní) Kto som do riti? (Teraz som sa začal rozpomínať. Celý ten humbuk netrval viac než 10-15 sekúnd od zobúdzania sa. O chvíľu som vedel, že som Šimon (napadlo ma medzi tým andrej)) a postupne som si spomenul, že som aj na chate a ...
rehoooooot... neskutočne som sa začal smiať... viem že vám to príde možno neprirodzené, ale mne sa zdalo všetko zrazu taaaak vtipné!! Smial som sa a smial. Už som vedel.. No proste ma
"uspali". Začal som si spomínať ako sa to aj stalo... Rehotal som sa jak smrť asi dve tri minútky a počas toho sa na mňa pozerali ostatní daktorí úsmevy, daktorí ani bars ne.. Vykoktal som otázku, že to bolo ono? To bolo to uspanie? EŠTE RAZ!!!!
Teraz už aj ostatní sa zvíjali.
No vlastne spomenul som si na celý
proces. Tento môj kamoš (mimochodom strašne super človek) mi povedal, aby som si čupol a položil pravú ruku na ľavé rameno a ľavú na pravé. Lakte boli tým pádom na sebe na hrudi. Mal som dychčať v čupnutí o sto šesť. Veľmi veľim rýchlo a veľa. Povedal, že keď sa ma dotkne, mám prudko vstať (ruky stále v tej polohe) a nadýchnuť sa najviac ako som sa v živote nadýchnuť mohol. Tak ma klopol, prudko som vstal, dobre že nevyskočil a počas vstávania som nahlas vdychoval. Potom som už len cítil, ako ma objal a stlačil. Mocne. To, že ma držal 5-7 sekúnd si nepamätám. Možno po druhej sekunde som len ovisol a on ma ešte podržal a položil na zem (musel opatrne, lebo keď sme to robili my... proste človek je mimo, keď sme robili my, spadla hlava dakomu na zem a ten daný človek sa riadne udrel. Nepamätal sa, ale po zobudení ho bolela hlava dosť.)
Urobili mi to druhýkrát. Aaa super, dali sme pauzu a po nejakej hodinke zas. No a keď mi to urobili štvrtýkrát (na tej chate posledný krát)... vtedy som začal vidieť. Nejaké halušky... Vtedy som bol aj najdlhšie mimo.
(Medzi rečou, pravdepodobne ide o (ak sa nemýlim klinická smrť je zástava srdca nie?) to, že keď sa veľim nadýchnem a ešte ma aj stlačia, vlastne tak stenčím priestor srdcu na bytie, že nestíha dokrviť mozog a ten bez krvi je mimo. Prestane na ten krátky čas fungovať a nastáva stav mozgovej neaktivity, teda neaktivity vôbec... to sa nedeje ani keď človek spí, lebo mozog stále pracuje, takže je to výnimočný stav. Keď ide človek omdlieť, je to to isté, ale väčšinou to je oveľa slabšie a človek je nazad takmer okamžite ešte pred tým, než drbne na zem.)
Pýtal som sa profesorky biológie na túto záležitosť a povedala, že ak človek neupadne do dlhodobej kómy, čo je povedala strašne nepravdepodobné, tak mozog vydrží nedokrvený 3 minúty, kým začnú odumierať prvé bunky, no nepôsobila, že si je istá...
Nuž a tie
imaginácie... Po ďalších uspávaniach som ich už videl stále (ak bolo dostatočne silné) Väčšinou viem veľmi dobre, čo vidím, ale len keď som mimo (neviem to vysvetliť, ale proste viem, že som to vedel vtedy). Vidím keď sa vraciam do reality. Tesne pred zobudením (človek "spí" nie dlhšie ako 5-9 sekúnd po položení na zem, no zdá sa, že je to taká polhodinka). No keď som z toho von, už to nevidím tak dobre. Vlastne skoro vôbec. Len si pamätám, že tam bolo strašne veľa obrazov. Veľmi veľa obrazov. Nejde o to, že to bolo niečo vizuálne. Jednoducho myšlienky, situácie vyobrazené. Idú veľmi rýchlo a je to veľmi vzrušujúce. Tak rýchle a emocinálne. Pamätám si na húsenkovú dráhu aj. Ale nesedel som v nej alebo čo..
Ale preletela mi pred tým "obrazom" jednoducho bola jedným z obrazov. Alebo to mohlo byť aj metro, neviem.
No a stalo sa mi veľmi veľa extra zaujímavých vecí PO uspaniach a aj počas zobúdzania som zo tri razy vyvádzal, čo mi hovorili. Napríklad aj to, že som nabral nehumánne sebavedomie po zobudení. Šlo o to, ako som sa správal pri dievčatách, keď boli na blízku (to už osm nebol mimo, ale po tom uspaní sa vždy strašne smejem a hodinku po ňom mi je všetko veľmi jedno, cítim, akoby som si mohol dovoliť všetko). Len tri krát sa stalo, že bola baba atraktívna nablízku... Nemôžem hovoriť za ne, ale môžem hovoriť za seba a za iných a aj za výsledky (alebo rovno poviem, čo povedali ony). Žiadna namyslenosť, ja tak nechcem pôsobiť, nikdy také výsledky nemám, za to nemôžem ja, ale ten stav, ale s jednou som sa dal na krátky čas do kopy (poznali sme sa aj predtým ale vtedy nič také nebolo možné, nepripadalo to do úvahy). Ďalšia bola potom istú dobu presne tak isto v riti ako prvá, ale ja som o ňu nemal záujem (nie môj typ) a tretia ma pozná veľmi veľmi dlho a som u nej v kategórií "kamoš nebo homoš" ak viete čo to znamená, takže smola, ale o mesiac na to, keď sme sa o tom bavili, povedala, že bola pri mne veľmi zmätená, nevedela, čo má robiť a že sa ma skoro bála, ale že aj napriek tomu, aká bola vtedy zima jej až zo mňa stáli bradavky
z toho som nemohol, total death
Samozrejme že nikto netušil, že sa to bude diať, ani ja nie... nič také, že "hej baby pozerajte, či budete z neho v zadku" alebo čo, to boli všetko náhodné situácie a náhodné okolnosti a moje ani mnou triezvo neočakávané reakcie ... (Čo je zaujímavé, vždy som pri nich urobil skoro presne to isté...) Festy pecky, ale už som aj tak napísal strašne veľa a rekord, keď niekto došiel až po tiaľ.
(to bol zjeb ked prisli nasi domov 
