Článok priebežne aktualizujeme.
Slovensko sa stalo členom medzinárodnej koalície ochotných, ktorá vznikla na podporu Ukrajiny a ktorú premiér Robert Fico (Smer-SD) v minulosti označoval za „klub vojnových štváčov“.

Tvrdí to portál euBrief, pre ktorý slovenskú účasť na júlovom rokovaní aj prijatie spoločného vyhlásenia potvrdilo francúzske veľvyslanectvo v Bratislave. Nie je jasné, odkedy je Slovensko jej súčasťou ani na akej úrovni v nej pôsobí.

Paradoxom je, že koalícia ochotných vznikla aj preto, lebo Slovensko a Maďarsko neboli ochotné podporovať Ukrajinu a blokovali viaceré spoločné európske rozhodnutia.

Portál oslovil francúzsku diplomaciu aj príslušné ministerstvá v reakcii na informáciu od bývalého ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, ktorý na Facebooku s odvolaním sa na nemenovaných francúzskych predstaviteľov upozornil, že Ficova vláda dostala pozvánku na júlové stretnutie v Paríži, no rozhodla sa ho nezúčastniť.

„Už to nie je o tom, že nás niekto nepozýva. Pozvanie máme. Len sa ho rozhodneme nevyužiť. Pýtam sa: Čoho sa vláda bojí?“ pýtal sa Korčok na sociálnych sieťach.

Francúzska ambasáda euBriefu oficiálne potvrdila nielen to, že Slovensko pozvánku dostalo – a využilo ju –, no zároveň sa medzičasom stalo súčasťou zoskupenia.

„Slovensko sa pripojilo ku Koalícii ochotných a považuje sa za jej člena. Zúčastnilo sa na stretnutí a prijalo záverečné vyhlásenie spolupredsedov,“ napísalo podľa euBrief francúzske veľvyslanectvo.

Bratislava sa však podľa neho nepripojila do novej iniciatívy, v ktorej sa na júlovom stretnutí deväť krajín a Ukrajina zaviazalo k vybudovaniu spoločného európskeho protibalistického programu.

Ministerstvo zahraničných vecí ani ministerstvo obrany na otázky portálu do zverejnenia článku nereagovali. Do piatka rána sa k téme nevyjadril ani Robert Fico.

Nemenované zdroje portálu tiež povedali, že Slovensko je súčasťou koalície ochotných už dlhšie, no vláda to nechcela navonok komentovať.

Francúzi zároveň potvrdili, že Slovensko na stretnutie 13.-14. júla do Paríža oficiálne pozvali.

„Keďže sa nemohli zúčastniť ministri ani predseda vlády, Slovensko zastupoval jeho veľvyslanec vo Francúzsku,“ dodal zastupiteľný úrad. Od roku 2023 je slovenským veľvyslancom v Paríži Ján Šoth.

Korčok pre euBrief reagoval, že o novej pozícii vlády nevedel.

„Podľa mojich informácií sa Slovensko na rokovaní koalície ochotných nezúčastnilo ani ako člen, ani v inej forme. Pri stole, kde sa diskutovalo o budúcnosti európskej bezpečnosti, slovenský hlas chýbal. Oficiálne vysvetlenie vlády nepoznám,“ uviedol pre euBrief minulý týždeň.

„Mám však dojem, že vláda si uvedomuje, že jej zahraničnopolitická línia je medzi našimi spojencami čoraz ťažšie obhájiteľná. Namiesto toho, aby svoje postoje obhajovala, radšej pri rokovaniach nie je. Je to veľmi nebezpečný trend. O otázkach, ktoré priamo ovplyvňujú aj našu bezpečnosť, sa potom rozhoduje bez Slovenska. Takto vyzerá postupná izolácia našej krajiny,“ dodal.

Špekulovalo sa o tom už dlhšie

O možnej účasti Slovenska v koalícii ochotných sa špekulovalo už dlhšie, najmä po tom, keď sa premiér Robert Fico stretol v januári s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Šéf Elyzejského paláca vtedy totiž na sociálnej sieti X napísal pomerne záhadný status, v ktorom písal o „strategickom prebudení“.


Europoslankyňa Ľubica Karvašová (PS) vtedy na Facebooku napísala, že podľa jej zdrojov z francúzskej diplomacie sa na stretnutí žiadna „strategická otočka“ slovenského premiéra nekonala.

Kedy sa udiala, nateraz nie je známe.

Ficova cesta do Paríža na stretnutie s Macronom nasledovala po jeho stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Portál Politico vtedy informoval, že slovenský premiér európskym lídrom počas jedného zo samitov EÚ hovoril o Trumpovom otáznom mentálnom zdraví.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Fico povedal lídrom EÚ, že Trump prišiel o rozum a je nebezpečný, píše Politico
Bruselský zdroj Denníka N neskôr potvrdil, že Robert Fico bol skutočne šokovaný z toho, akým spôsobom americký prezident komunikoval – najmä spôsobom, akým je Trump ochotný používať ťažké americké zbrane.

Predseda SNS Andrej Danko po schôdzke v Trumpovej rezidencii v Mar-a-Lago tvrdil, že Fico preto vycestoval za Emmanuelom Macronom, kde mali prebrať „obrovskú“ agendu.

Návšteva u Macrona vyvolala otázky, či na nej Fico otvorí možnosť vstupu Slovenska do koalície ochotných, alebo či prehodnotí niektoré zo svojich zahraničnopolitických pozícií. Prezident Peter Pellegrini po januárovom stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov vyhlásil, že by privítal, keby sa Slovensko rokovaní zúčastnilo.

Možnú „tichú“ prítomnosť v koalícii ochotných vtedy začala naznačovať aj opozícia, odvolávajúca sa na rozhovory s vojenskými predstaviteľmi.

Ako pripomenul euBrief, na Výbore pre európske záležitosti z 10. februára sa na to Róberta Kaliňáka priamo pýtali opoziční poslanci Vladimíra Marcinková (SaS) a Tomáš Valášek (PS). Minister vyhýbavo tvrdil, že on osobne „na koalícii ochotných nikdy nebol“ a dodal, že „na jeho úrovni“ členmi nie sme.

Marcinková po tejto výmene napísala status, že od vojenských predstaviteľov majú informácie, že Slovensko členom je. „Prečo je pre ministra Kaliňáka také ťažké dať jasnú odpoveď? Je to jednoduché: Lebo by sa nepáčila ich voličom,“ uviedla vtedy.

V následnom stanovisku pre euBrief ozrejmila, že už v minulosti boli francúzskou stranou zverejnené informácie, že napriek popieraniu účasti bol na koalícii za Slovensko predstaviteľ generálneho štábu slovenskej armády.

„Z off record rozhovorov s predstaviteľmi armády nám vyplýva, že takáto účasť Slovenska na podobných formátoch pokračuje. Tieto informácie sme si v rámci opozície vymenili aj s kolegami z PS, a zhodovali sa. Preto sme sa na to priamo spýtali ministra a jeho vyhýbavá odpoveď ma prekvapila,“ povedala Marcinková vo februári.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár vo februári povedal, že traja najvyšší ústavní činitelia SR sa zamýšľali nad možnosťou, že Slovensko by malo v rámci koalície ochotných pozíciu pozorovateľa.

Ficov obrat

Slovenský premiér aj politici zo Smeru označujú koalíciu ochotných vo svojich vyhláseniach ako „klub vojnových štváčov“.

„Plány koalície ochotných nevedú k skorému ukončeniu vojny na Ukrajine. Preto dávam prednosť bilaterálnej vzájomne výhodnej spolupráci s Ukrajinou,“ tvrdil v januári 2026 Fico. Reagoval tak na kritiku z opozície, že sa Slovensko sa nezúčastnilo stretnutia v Paríži, na ktorom prijala skupina takzvanú Parížsku deklaráciu o „robustných“ bezpečnostných zárukách pre pevný a trvalý mier na Ukrajine.

Spojenci negatívne vnímali najmä to, keď Robert Fico ešte pred spoločným stretnutím vo februári 2024 v podstate prezradil, že sa lídri v Paríži chystajú rokovať o možnosti vyslať vojakov NATO na Ukrajinu.

Vyhlasoval vtedy, že schôdzka je „bojovou poradou“ a z blížiacich sa udalostí mu ide „mráz po chrbte“.

Zvolal aj bezpečnostnú radu štátu a aj mimoriadne zasadnutie vlády. Nasledovala vlna spojeneckých reakcií, že vojakov sa na Ukrajinu nechystajú vyslať.

Situácia sa medzičasom zmenila. Rovnaká koalícia ochotných – s možnou účasťou Slovenska na debatách, keďže nie je jasné, odkedy sa ich slovenská delegácia zúčastňuje – hovorila v januári o alternatíve vyslať vojakov niektorých krajín na Ukrajinu v prípade, ak sa podarí dosiahnuť s Ruskom mierová dohoda. Spojené kráľovstvo a Francúzsko sa k tomu zaviazali, viaceré štáty vrátane Slovenska vyslanie odmietli.

„Musí to byť koalícia ochotných, pretože máte najmenej dvoch členov NATO – Slovensko a Maďarsko – ktorí vetujú všetko, čo by sa nepáčilo Putinovi… s EÚ je to rovnaké,“ vysvetľoval pre televíziu Sky News vojenský analytik Michael Clarke.

Tento prístup podľa neho umožňuje členom NATO konať v skupine, ale nie pod záštitou samotného NATO, čím sa vyhýbajú vetám od členských štátov, ktoré s tým nesúhlasia alebo sa nechcú zapojiť.

Problematicky sa k podpore Ukrajiny stavajú aj Spojené štáty, odkedy sa vrátil do Bieleho domu Donald Trump.

Koalícia ochotných vznikla vo februári 2025 v reakcii na Trumpov krok obnoviť rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na jednej strane, na druhej aj pre odmietanie pomoci zo strany Slovenska a Maďarska.

Medzi zakladajúcich členov patrí najmä Spojené kráľovstvo a Francúzsko, stretnutie malej skupiny lídrov ako prvý inicioval francúzsky prezident Macron.

Oficiálne sa o založení skupiny začalo hovoriť 2. marca, keď sa Európa spamätávala z katastrofálnej eskalácie v Bielom dome medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ohlásil ju bývalý britský premiér Keir Starmer.

Cieľom, pre ktorú koalíciu zakladali, je okrem iného pribrzdiť Putinovu expanzívnu agendu, o ktorej sa mnohí obávajú, že bude nekontrolovateľne pokračovať, ak jeho invázia uspeje. Zároveň však hovorili o troch kľúčových bodoch: pokračujúcej vojenskej podpore pre Kyjiv, vytvorení uisťovacích síl aj posilnení obranných kapacít Európy.

V júli 2026 mala skupina 37 členov, bolo v nej napríklad aj Nemecko, mnohé ďalšie členské štáty EÚ vrátane Česka, či Nórsko.