hojko napísal:Tomasito: Na to ti dokazem odpovedat len jednym vyrokom: ,,V noci pracuju zlodeji" - Mikulas Dzurinda.

Zdroj audia: expres.sk

krija napísal:aby vas tam nebolo znova iba 100 smk do ulic s sdku nejde

SDKÚ podvádza a klame verejnosť

Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) podviedla desaťtisíce svojich voličov a vzhľadom na svoju účasť vo vláde aj ďalšie milióny slovenských občanov. V zákonoch, ktorými zrealizovala tzv. daňovú reformu presadila úplne opačné opatrenia, než to sľúbila vo svojom volebnom programe. Aj o novele zákona o dani z príjmov jej poslanci dvakrát hlasovali v rozpore s oficiálnym volebným dokumentom SDKÚ.

Zuzana Martináková pred týždňom v rozhovore pre týždenník SLOVO povedala, že SDKÚ hodila cez palubu strednú vrstvu, ktorá nesie najväčšie bremeno tzv. reforiem uskutočňovaných vládou Mikuláša Dzurindu. Podľa nej bol aj toto dôvod, prečo stranu opustila. Nie je to však prázdne obviňovanie bývalých straníckych kolegov. Porovnanie niektorých pasáží volebného programu SDKÚ s jej skutočnou politikou vo vláde dokazuje, že M. Dzurinda sa na strednú vrstvu naozaj vykašľal a navyše ju poriadne oklamal.

Úder strednej vrstve

„Súčasná príjmová štruktúra obyvateľstva nie je vyhovujúca. To chceme zmeniť. Dlhodobým cieľom našej politiky je, aby stredný stav tvoril, podobne ako vo väčšine vyspelých demokratických krajín, až šesťdesiat percent práceschopného obyvateľstva. Uskutočnenie daňovej reformy výrazným spôsobom podporí vznik silnej strednej vrstvy.“ Toto je citát z volebného programu SDKÚ.
Jej minister financií však v konečnom dôsledku vymyslel a pred rokom a pol presadil také daňové zákony, ktoré pre strednú triedu znamenajú tvrdý úder pod pás. Nie ľavicové, ale pravicové think-tanky systematicky bili na poplach už od začiatku akej takej verejnej diskusie o nových zákonoch a upozorňovali, že návrhy Ivana Mikloša povedú k likvidácii tzv. strednej triedy. „Dosah zjednotenia sadzieb DPH, razantného nárastu spotrebných daní a zvýšenia dane z majetku výrazne preváži pokles dane z príjmu u väčšiny obyvateľstva. Najviac uplatnením navrhovaných zmien utrpia ľudia s mesačnými príjmami do 21-tisíc Sk, jednotlivci s príjmami od 50-tisíc Sk mesačne vyššie získajú. Citeľne si polepšia ľudia s ročným príjmom nad 1 mil. Sk. Tieto príjmové skupiny však tvoria len malú časť slovenskej populácie a vôbec ich nemožno považovať za stredné vrstvy, “ vysvetlili Martin Štefunko a Martin Thomay z Inštitútu pre slobodnú spoločnosť.
„Dôsledkom daňovej ‚reformy‘ preto bude aj nárast daňového zaťaženia väčšiny obyvateľov, teda nielen najnižších príjmových skupín, ale aj strednej príjmovej vrstvy. Kompenzácie sú na druhej strane určené ‚iba‘ pre ‚reformou najviac postihnuté skupiny‘, čiže nemajúcich pracovné príjmy,“ pripojil sa makroekonomický analytik Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda. „Stredná vrstva na dani z príjmu nezíska veľa, alebo takmer nič, ale zvýšenie DPH a spotrebných daní (a tiež ďalšie cenové deregulácie) schytá naplno,“ uzaviera ekonomický komentátor Hospodárskych novín Ivan Podstupka.

Nehanebný podvod

Asi najjasnejším a nejnehanebnejším podvodom zo strany Dzurindovho politického subjektu je však zrušenie paušálnej dane. „SDKÚ bude podporovať zjednodušenie daňového systému úpravou nejednoznačných paragrafov a rozšírením možnosti využiť paušálnu daň až do hodnoty povinnej registrácie pre DPH, “ sľubovala Dzurindova strana ešte v deň volieb. Krátko po nich sa však na ministerstve financií objavil návrh, aby bola paušálna daň zrušená bez akejkoľvek náhrady.
SDKÚ dozaista presne vedela, kto sú platcovia paušálnej dane a koľko ich je. Podľa údajov
z Daňového riaditeľstva SR platilo paušálnu daň vyše 20-tisíc drobných živnostníkov (v roku 2002 to bolo 19 525, v roku 2003 už 20 720 ľudí, ktorí na daniach zaplatili 185,8 mil. korún, čo je o 63,5 mil. viac ako vlani). Navyše ich sympatie mali dzurindovci vďaka tomu, že dnešný minister dopravy Pavol Prokopovič bol neúnavným „bojovníkom“ za čo najširšie uplatňovanie paušálnej dane v minulom volebnom období.
Neexistuje konkrétne číslo, koľko ľudí volilo SDKÚ aj kvôli tejto vete v jej volebnom programe, ale to ani nie je dôležité. Zostáva totiž neodškriepiteľným faktom, že Slovenská demokratická a kresťanská únia verejne všetkým slovenským občanom sľúbila nielen zachovanie, ale dokonca ďalšie rozšírenie možností pre uplatnenie paušálnej dane a po voľbách ju úplne zrušila. Až po systematickom tlaku živnostenských a podnikateľských združení ju MF SR „nahradilo“ úplne neporovnateľnými „paušálnymi výdavkami“.
Aj ich úroveň chce najnovšie Ivan Mikloš zjednotiť, ale na nižšiu úroveň, než je dnes možné maximum. A to bude znamenať ďalšie ožobračovanie veľkej skupiny remeselníkov, ktorá má už v súčasnosti reálne náklady vyššie než povolené paušálne výdavky.

Podozrivo rýchly názorový obrat

Je zaujímavé, ako rýchlo nastal názorový obrat najmä u ministra Ivana Mikloša. Podľa ľudí, ktorí pracovali na tvorbe volebného programu SDKÚ, bol pritom práve I. Mikloš autorom jeho ekonomickej časti. „SDKÚ v zásade podporuje myšlienku zavedenia rovnakej dane na úrovni 14 – 15 %, avšak jej zavedenie sa musí dostatočne prediskutovať a pripraviť. Návrhy na jej okamžité zavedenie považujeme za nezodpovedný a nekompetentný populizmus.“
Vzhľadom na legislatívny proces a nadväznosť daňových zákonov na štátny rozpočet však v skutočnosti vláda zaviedla paušálnu okamžite, ako to bolo možné.
O diskusii pritom nemôže byť ani reči – nijaká nebola, vládni predstavitelia úplne ignorovali varovania novinárov, nezávislých analytikov a komentátorov i politických oponentov.
Navyše filozofia daňovej reformy, ktorá sa v maličkostiach zmenila len pod naozaj silným tlakom, uzrela svetlo sveta v priebehu dvoch-troch mesiacov po voľbách. Každý má právo na zmenu názoru, ale možno veriť, že taký skúsený politik a ekonóm, akým je Ivan Mikloš, ale napokon aj Mikuláš Dzurinda, ktorý dlho vystupoval ako ekonomický expert KDH, zmenili názor bez diskusie za niekoľko týždňov? Nemožno.

Politikom je hej

„SDKÚ považuje za omnoho zásadnejšiu otázku ako je znižovanie daní alebo zavedenie rovnakej dane znižovanie odvodového zaťaženia. Unáhlené a nepripravené zníženie daní alebo predčasné zavedenie rovnakej dane by mohlo ohroziť alebo oneskoriť potrebné opatrenia na znižovanie odvodového zaťaženia.“ Odvodové zaťaženie sa neznižuje, dokonca v niektorých prípadoch dochádza k jeho zvýšeniu, a napokon ani zníženie daní vláda nepriniesla. Respektíve ho priniesla iba najbohatším necelým 20 percentám občanom (keďže presné príjmové štatistiky nie sú, je to možno ešte menší podiel).
Takmer každá veta v tejto časti volebného programu SDKÚ je v rozpore s tým, čo následne jej nominant vo vláde navrhoval, jej ďalší nominanti vo vláde podporovali a jej poslanci v parlamente schvaľovali. „Slovenská demokratická a kresťanská únia pozýva všetkých ľudí dobrej vôle, všetkých, čo im život, ktorý tu a teraz žijeme, nie je ľahostajný (…), všetkých zodpovedných ľudí k spolupráci,“ tvrdí jej volebný program.
Prax je však opačná. Mikuláš Dzurinda je ako líder svojej strany a vlády politicky zodpovedný za tieto lži a podvody. Politika SDKÚ i kroky samotného premiéra sú ďalším dôkazom toho, aké ľahké je pre slovenských politikov klamať (nielen) vlastných voličov.

Ktorý známy politik je autorom básne Pomnik vdaky, oslavujúcej komunistický Víťazný február?

A Vasil Biľak
B Peter Weiss
C Mikuláš Dzurinda

krija napísal:nedostatok pracovnych sil neznamena to, ze mame nedostatok kvalifikovanych ludi!!!tych je a bolo na slovensku vzdy dost

Roman Filistein sa stal dokonca agentom centrály II. správy ŠtB svedčí o tom, že riadiace orgány si ho museli nielen vysoko ceniť, ale mať s ním aj ďalekosiahle plány. Preto aj ľudí rozumejúcich problematike neprekvapilo, keď v auguste 2003 sa prevalil škandál okolo bratislavského letiska, ktoré sa pokúšala ovládnuť istá vplyvná skupina poslancov z SDKÚ v Bratislavskom samosprávnom kraji okolo Romana Filisteina. Už vtedy sa totiž objavili úvahy o záujme viedenského letiska kúpiť bratislavské letisko, čo by pre slovenskú stranu bolo nevýhodné. Ako vidieť, obavy či úvahy sa nakoniec potvrdili začiatkom januára 2006, keď minister dopravy Pavol Prokopovič obhajoval predať 66-percent akcií bratislavského a košického letiska konzorciu TwoOne, ktoré tvorí Flughafen Wien (Rakúsko), Raiffeisen Zentralbank (Rakúsko) a Penta Group (Česko a Slovensko). Paradoxné je to, že drvivá väčšina analytikov a odborníkov tvrdí, že takýto obchod je mimoriadne nevýhodný pre Slovensko. Ďalej tvrdia, že letiská sa jednoducho nepredávajú, hlavne nie do zahraničia a tobôž nie konkurencii.

Ako si ďalej ukážeme, ani agentovi ŠtB Radovanovi Ujházymu sa neviedlo zle. Niekedy v júni 1992 sa mi podarilo získať Správu o personálnom a kapitálovom prepojení medzi investičnými privatizačnými fondami a investičnými spoločnosťami. Stav bol k 31. decembru 1991 a v januári 1992 bola táto Správa odovzdaná vtedajšiemu predsedovi vlády SR Jánovi Čarnogurskému. Len tak mimochodom, prakticky všetky investičné fondy a investičné spoločnosti ovládali bývalí členovia komunistickej nomenklatúry, bývalí dôstojníci ŠtB, agenti ŠtB, ako aj bývalí vysokí úradníci komunistických ministerstiev a prednovembrových finančných sfér. Nachádza sa tu aj meno Radovana Ujházyho. V tabuľke - Funkcia v IPF alebo u zakladateľa, má v tom období tento 24-ročný mladík nasledujúce funkcie: Eastbrokers fond, a.s. – výkon správy fondu, Podnikateľský investičný fond ZPS – výkon správy fondu, Detský kupónový fond, a.s. – výkon správy fondu, Prvý privatizačný fond a.s. – výkon správy fondu, Humanita a.s. – člen dozornej rady, KOVO a.s. – člen predstavenstva, Banícky fond a.s. – člen predstavenstva, Južný fond a.s. – člen dozornej rady, Novohradský fond a.s. – člen predstavenstva. V rubrike – Poznámka – ešte figuruje ako zakladateľ Golden club a.s. – riaditeľ a.s.. A čo myslíte, kto bol v tom období jeho zamestnávateľ? No predsa PSI, kde bol v tom období generálnym riaditeľom Ing. Peter Vajda a Radovan Ujházy tu pracoval v oddelení investičného výskumu.

Ako náznak riešenia divokej Mečiarovej privatizácie Ivan Mikloš chcel vysporiadanie údajne nezákonnej privatizácie Slovnaftu Hatinovou Slovintegrou a.s., ktorá nadobudla 37% akcií nákupom zo štátnych financií Slovnaftu a Benzinolu. Okrem toho Hatina získal ďalších 10% akcií Slovnaftu prostredníctvom účelovo zriadenej s.r.o. v Novákoch, ktorej spolukonateľom bol aj nebohý Ducký a tým sa stal majoritným držiteľom balíka akcií jedného z najziskovejších strategických podnikov v štáte. Pod mediálnou hrozbou, kde Vajda bol spolumajiteľom SME, musel Hatina vrátiť 10% akcií z Nováckej s.r.o. naspäť do FNM. Tieto boli tajne predané iba Ing. Petrovi Vajdovi za štvrtinu pôvodne emitovanej ceny. Predajom akcií Slovintegry a.s. MOLu sa zrodili ďalší piati miliardári vrátane Hatinu. Predajom Vajdových 10% akcií MOLu mu tieto vyniesli čistý lichvársky zisk 1,6 miliardy Sk.

Mimochodom, je tu ešte taká zvláštna perlička, ktorú stojí za pozornosť si pripomenúť. Ešte máme v živej pamäti predvolebnú bicyklovú kampaň Mikuláša Dzurindu v roku 1998.

V pelotóne, ktorý ho sprevádzal, boli aj páni Radovan Ujházy a Roman Filistein.