V zásade toho na sebe veľa neprejavujem, pretože pravda je taká, že toho ani nejako veľa nepociťujem.... nejako fungujem systémom ako sa to hovorilo v Matrixe Revolutions.... "Láska (emócie ako také - moja poznámka) je len slovo"....
Dá sa ale povedať, že ľudí tiež pozorujem, takže viem ich emócie predpokladať a vycítiť.... Pokiaľ mám s daným človekom nejaký ten zámer, tak sa pokúsim tváriť nejako emočne.... Ale je to viacmenej len divadlo, lebo nejako vnútorne to neprežívam.... Ale mám dojem, že mi to celkom ide....
Pokiaľ si už ale na niekoho zvyknem a tak sa pomaly naviažem, potom prichádza to, že človeka začínam mať svojím spôsobom skutočne rád.... čo ale neprejavujem slovami, ale maximálne pohľadmi a v prípade potreby činmi.... Ale aj napriek tomu tam stále ostávajú "zadné dvierka", ktoré mi umožňujú, ak sa preto rozhodnem, danú osobu úplne vymazať zo svojej duše a spomienok zo sekundy na sekundu....
Kua, kua.... toľká úprimnosť z mojej strany .... tento môj modus operandi som si vždy nechával pre seba a v živote som o tom nikomu nepovedal a teraz to vyhadzujem na internet.... ale holt niekedy treba karty vyložiť....
Ale chcel som tým povedať toľko, že určite tak funguje isté percento ľudí a teda ich vonkajšie prejavy nemusia vždy byť úplne totožné s tým, ako to berú vo svojej mysli....

Aj nahodne dotyky, ktore sa ti zdaju mozu byt jasne prefikane vymyslene z nasej strany. Ved nie je problem ta omylom stuchnut, buchnut alebo neviem co a potom povedat ""prepac, nechcel som".

K teme samotnej ohladom citom len tolko, ze je to asi vzdy individualne. Niekto sa dokaze prejavit za dva dni a niekomu to trva dva mesiace, kym sa vymackne a nieco naznaci. Ja tiez patrim k osobam, ktory urcite city nedava najavo, ale inokedy az prehnane. Ked ide o zenzske publikum, tak tam som skor taky hanblivy, zdrzanlivy, prezradi ma akurat tak moj pohlad z oci (ale spozna to len osoba, ktora ma dobre pozna). Ked som babe po asi mesacnom vztahu povedal, ze ju lubim alebo milujem (nepamtam si presne), tak sa na mna divala ako na debila a jej odpoved na to bola, aby som prestal, ze co so spominam. Potom ked som to povedal o mesiac, dva, tak uz to bolo v pohode, asi za ten mesiac este sama nebola pripravena a nevedela, ze ci to moze a bude klapat.

Pinhead napísal:V zásade toho na sebe veľa neprejavujem, pretože pravda je taká, že toho ani nejako veľa nepociťujem.... nejako fungujem systémom ako sa to hovorilo v Matrixe Revolutions.... "Láska (emócie ako také - moja poznámka) je len slovo"....
Dá sa ale povedať, že ľudí tiež pozorujem, takže viem ich emócie predpokladať a vycítiť.... Pokiaľ mám s daným človekom nejaký ten zámer, tak sa pokúsim tváriť nejako emočne.... Ale je to viacmenej len divadlo, lebo nejako vnútorne to neprežívam.... Ale mám dojem, že mi to celkom ide....
Pokiaľ si už ale na niekoho zvyknem a tak sa pomaly naviažem, potom prichádza to, že človeka začínam mať svojím spôsobom skutočne rád.... čo ale neprejavujem slovami, ale maximálne pohľadmi a v prípade potreby činmi.... Ale aj napriek tomu tam stále ostávajú "zadné dvierka", ktoré mi umožňujú, ak sa preto rozhodnem, danú osobu úplne vymazať zo svojej duše a spomienok zo sekundy na sekundu....
Kua, kua.... toľká úprimnosť z mojej strany .... tento môj modus operandi som si vždy nechával pre seba a v živote som o tom nikomu nepovedal a teraz to vyhadzujem na internet.... ale holt niekedy treba karty vyložiť....
Ale chcel som tým povedať toľko, že určite tak funguje isté percento ľudí a teda ich vonkajšie prejavy nemusia vždy byť úplne totožné s tým, ako to berú vo svojej mysli....

resp, si iba testuju svoj sarm, nezavezny flirt, bzw typy, ktorym ked zena vyjadri city vzapäti stracaju zaujem, uvedomia si ze iba klamali sami seba ..
no a potom este napr pripady, ak je mu dotycna velmi sympaticka, no nic hlbsie

Čo sa týka dotykov... Zdá sa mi že niektoré baby to berú príliš "vážne".. usudzujem z toho čo je tu napísané + iné témy.. Napr. mám spolužiačku ktorá má 3 či 4 roky priateľa. V škole sme stále spolu, stále spolu sedíme, všade chodíme spolu, rozumieme si proste všetko v pohode a skoro furt sa má dotkne.. To mám teraz prať tak že ma chce? Asi ťažko Aj keď ja by som bol rád keby že hej ale som realista a naučil som sa na ňu pozerať trochu ináč ako na iné pekné holky lebo mi je prednejšie naše priateľstvo ako riešiť niečo čo nemá zmysel a dodrbať všetko dobré čo je medzi nami.

ale som realista a naučil som sa na ňu pozerať trochu ináč ako na iné pekné holky lebo mi je prednejšie naše priateľstvo ako riešiť niečo čo nemá zmysel a dodrbať všetko dobré čo je medzi nami.

A hlavne aj to, čo je medzi nimi. Good job.

No to beriem ako samozrejmosť, mne by sa to tiež nepáčilo..

ja osobne mam dost bohaty citovy zivot, nemam problem prejavit emocie a tvoria dost dolezitu stranku mojho zivota ale uvedomujem si, ze spoliehat na city je cista hlupost - proste logika ma prednost (a to aj vo vztahoch)