Oficiálnym zdôvodnením reformy je nepriaznivá demografická situácia. Konkrétne, že sa rodí menej detí a že starí žijú dlhšie. V hospodárstve to znamená, že na jedného pracujúceho pripadá čoraz viac poberateľov starobných dôchodkov. Za nezmeneného systému by to v budúcnosti znamenalo buď posúvať vek odchodu do dôchodku (to sa bude diať i v novom systéme), alebo zvýšiť odvody pracujúcich (ubrať im z ich groša) alebo znížiť dôchodky (ubrať z groša starým). Politicky nie sú tieto kroky priechodné, preto treba reformu. Toľko oficiálna verzia. Reforma je ale iba účtovníckym trikom, ktorý demografickú krízu vôbec nerieši. Prečo? Povedzme, že pôjde všetko podľa predstáv a dôchodcovia si nasporia dosť peňazí. Nasporené peniaze dôchodcov na účtoch budú ale iba čísla na papieroch, ktorých hodnotu určí až výkon hospodárstva v budúcnosti, v období, kedy sa budú dôchodky vyplácať. Keďže pracujúca časť obyvateľstva bude v dôsledku demografickej krízy stále pomerne malá, nepokryje „papiere“ dôchodcov materiálnymi hodnotami, čím sa ich hodnota zníži. A sme tam kde sme boli... . Navyše treba dodať, že aj keby sa v krajine s povedzme 15% nezamestnanosťou narodilo hneď milión detí, nič sa tým nevyrieši, nie sú totiž pracovné miesta. Problém nie je v nedostatku obyvateľstva, ale v nedostatočnom využívaní jeho možností. „Demografická kríza“ sa dá riešiť inak, ale vlastne ju riešiť netreba. Skôr by sa bolo treba zamerať na riešenie nezamestnanosti, produktivity práce a pod. Ako sme si už ale ukázali, reforma nie je o riešení problému. Je iba zámienkou na privatizáciu dôchodkového systému.

krija napísal:argentina padla, chile je na hrane, ziadna vyspela ekonomicky silna krajina nema system podobny s nasim. uz davnejsie som uviedol priklad nemecka, ale aj inych eu krajin. pracovny tyzden ma 30 hodin. u nas je to 37,5. mesacne pracujeme priemerne o 30 hodin viac. rocne to uz je viac o 360 hodin. za 40 rokov...robia menej, ziju dlhsie a do dochodku idu takmer v takom istom veku ako my. a co je podstatne? oni to neriesia!!!

Krajiny zvolili radikálne riešenia

Francúzsko
Od roku 2008 budú musieť štátni zamestnanci prispevať do fondov rovnako dlho ako zamestnanci súkromného sektora (40 rokov)
Do roku 2020 sa dĺžka tohto obdobia zvyšuje na 42 rokov
Zvýšenie príspevkov do fondov od roku 2008
Zamestnanci budú môcť ostať pracovať aj po dovŕšení dôchodkového veku
Daňové zvýhodnenia pre firmy aktívne sa podieľajúce na zabezpečení dôchodkov pre svojich zamestnancov

Nemecko - Agenda 2010
Zvýšenie príspevkov dôchodcov do zdravotného poistenia
Podpora väčšieho využívania súkromných dôchodkových fondov
Zvýšenie veku na odchod do dôchodku
Obmedzenie sociálnych a nemocenských dávok

Rakúsko
Zvýšenie veku odchodu do dôchodku
Do roku 2017 zrušenie predčasného odchodu do dôchodku
Zmeny pri vypočítavaní dôchodkov (oproti priemeru najlepších 15 sa bude brať priemer 40 rokov)
Zvýšenie príspevkov do fondov zamestnancom štátneho sektora na úroveň sektora súkromného

Taliansko
Zvýšenie veku odchodu do dôchodku
Presunutie hlavnej záťaže z priebežného dôchodkového systému na súkromné dôchodkové fondy
Presunutie príspevkov firiem pre mladých zamestnancov do súkromných dôchodkových fondov pre starších ľudí
Návrhy Európskej komisie
Ostránenie systému predčasného odchodu do dôchodku
Sprísnenie podmienok na vyplácanie invalidných dôchodkov
Vyššie dôchodky pre tých, ktorí pracujú dlhšie
Pružnejší prístup a väčší priestor pre dohodu so zamestnancami
Zrušenie pevne stanovenej vekovej hranice na odchod do dôchodku
Umožnenie dohôd o čiastočnom pracovnom úväzku

enter00 napísal:nie, lebo taky kok**** aby som dal do BMG nejake peniaze som nebol nikdy.

nadl napísal:Leň vieš koľko bolo takých k.... vložili tam a mali majland, leň vedeli kedy vybrať aby o prašule neprišli. Itotu ti v dnešných časoch nik nezaručí.

enter00 napísal:ak ti nevadi, ze si "zbohatol" na nestasti inych, s tak nizkou moralkou - ich vec.

nadl napísal:keď si taký ostrielaný daj návod ako zbohatnu alebo
kde vziať a nekradnuť! ! !

Zamotávanie do vlastných lží

Iveta Radičová – najpravdepodobnejšia prezidentská kandidátka pravice – v sobotu vyhlásila, že cieľom dôchodkovej reformy bolo riešiť demografický problém. „Všetko ostatné, čo sa pripisuje reforme, sú už efekty, ktoré v pôvodnom nastavení nemala,“ povedala v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Ak je to naozaj tak, je to pre tzv. dôchodkovú reformu poriadny podraz. V takom prípade bola totiž celá zbytočná a je to podvod, ktorý nás stojí stovky miliárd korún. Vyplýva to z tvrdení jedného zo spoluautorov reformy.

Poslankyňa za SDKÚ-DS vytiahla tvrdenie o riešení demografického problému, keď sa jej moderátor pýtal na sľubované švajčiarske dôchodky. Iveta Radičová sa bránila vyhlásením, že z jej úst nikdy nevyšla veta o švajčiarskych dôchodkoch.

Sľubovali lepší dôchodok...
Podľa I. Radičovej potrebu reformy vyvolali tri zmeny. Ľudia na Slovensku dlhšie študujú, a tento trend bude podľa všetkého pokračovať. Druhou zmenou je, že sa zlepšuje zdravotný stav populácie a ľudia sa dožívajú vyššieho veku. Treťou, že sa rodí menej detí.
Pravdepodobná kandidátka pravice na post prezidenta SR povedala, že aby na tento problém nedoplácali dôchodcovia, zvolil sa iný variant dôchodkového zabezpečenia, ktorý má riešiť pomer medzi ľuďmi, ktorí pracujú, a medzi ľuďmi na dôchodku. Podľa nej prijatý variant problém pomeru pracujúcich a dôchodcov „ruší ako problémový“, a to tým, že iba časť dôchodkových odvodov vyjadruje medzigeneračnú solidaritu (tzv. prvý pilier) a druhú časť peňazí si občan odkladá ako úsporu na dôchodok.
V prvom rade treba povedať, že tento postoj je nový, pretože autori reformy a jej hlavný nositeľ – Ľudovít Kaník – nikdy netvrdili, že jediným cieľom reformy je vyriešiť demografický problém. Pripomeňme, že názvom propagandistickej kampane, ktorá sprevádzala reformu bolo heslo Lepší dôchodok. Celá politická garnitúra, ktorú dnes Iveta Radičová reprezentuje, sľubovala ľuďom lepšie dôchodky ako pri zachovaní jednopilierového, výlučne priebežne financovaného dôchodkového systému. Pre ľudí boli ťahákmi aj iné „výhody“ – napr. (1) možnosť dediť nasporené peniaze, ak človek zomrie skôr, ako sa stane dôchodcom, alebo (2) lepšie zhodnotenie peňazí ako v rukách nezodpovedného štátu, (3) prípadne nezávislosť od politických rozhodnutí o výške dôchodku.
Iveta Radičová sa však vtedy ako nezávislá sociologička a odborníčka na sociálnu politiku neozvala a nekritizovala takýto spôsob komunikácie s verejnosťou o reforme. Aspoň nie tak nahlas, aby si to verejnosť mohla všimnúť a uvedomiť si rozpory medzi realitou a politickými sľubmi vtedy vládnucej pravice. „Švajčiarsky dôchodok“ bol zasa najhlasnejšie znejúcim posolstvom reklamnej kampane dôchodkových správcovských spoločností o výhodách dôchodkového sporenia. Ani vtedy sa Iveta Radičová, ktorá nepochybne mala veľkú autoritu nielen medzi odborníkmi, poriadne nahlas neozvala, aby spochybnila sľuby, ktoré národu prinášal populárny a uznávaný Milan Lasica. Koľko ľudí vtedy uverilo nezmyslu, ktorý napokon zakázal hlásať Úrad pre dohľad nad kapitálovým trhom? Je pravda, že z úst I. Radičovej veta o švajčiarskych dôchodkoch nevyšla, ale nevyšla ani veta, ktorá by ľudí varovala.

...ponúkajú perpetuum mobile na peniaze
Hlavná argumentácia sa však naozaj krútila okolo demografického problému. Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Ľudovít Kaník a napokon aj I. Radičová zjednodušene tvrdili, že hlavnou výhodou dôchodkového sporenia je vyriešenie demografického problému. Ľudia, ktorí si budú počas svojho aktívneho života sporiť, budú mať zaručené „lepšie dôchodky“ jednoducho preto, lebo im ich nebudú financovať ďalšie generácie, ktoré na to nebudú stačiť, keďže dôchodcov bude čoraz viac a pracujúcich čoraz menej. Ak by zostal starý systém, buď by boli nízke dôchodky, alebo by pracujúci museli mať astronomické odvody, aby tá hŕstka zarábajúcich uživila nielen seba, ale aj tie masy penzistov.
Problém je v tom, že takéto riešenie demografického problému terajší dvojpilierový dôchodkový systém neponúka a neponúkol by ho ani výlučne sporivý systém. Tvrdenie autorov a propagandistov dôchodkovej reformy je úplne neekonomické, popiera akékoľvek základy fungovania (nielen) kapitalistického (trhového) hospodárstva a v podstate opisuje akési perpetuum mobile, ktoré vyrába peniaze bez ohľadu na fungovanie ekonomiky. Od začiatku je jasné, že tvrdenie, že tzv. dôchodková reforma vyrieši demografický problém je zavádzajúce, ba priam lživé. Perpetuum mobile totiž nejestvuje, preto nemôže existovať – tobôž fungovať – ani perpetuum mobile na peniaze.
Vari najväčší paradox na úvahách, ktoré len pred pár dňami opäť šírila na vlnách verejnoprávneho rozhlasu Iveta Radičová, je skutočnosť, že logickou argumentáciou ich vyvracia človek, ktorý stojí ideologicky ešte viac v pravo ako podpredsedníčka SDKÚ-DS. A druhým paradoxom je, že ich vyvrátil už pred niekoľkými rokmi, presnejšie, ešte skôr, než Ľudovít Kaník odštartoval svoju reformu. Takže nie ľavicový populista, socialista či nejaký boľševik. Viac sa o tom dočítate v ďalšom článku na tejto strane.

Demografia je len zámienka
Doktorand na prestížnej London School of Economics Michal Polák pridáva k Thomayovým ďalšie zrozumiteľné argumenty. „Je to celé úplný nezmysel. Takýto postup možno mal zmysel pre starých Egypťanov, keď im Jozef podľa Biblie poradil, aby ušetrili obilie zo siedmych dobrých rokov na sedem zlých.
V modernej ekonomike sa však z ušetreného budú musieť kupovať veci nové, nie tie, ktoré sa odložili do zásoby pred tridsiatimi rokmi. A tieto nové veci budú musieť vyrobiť zase len mladí, pracujúci ľudia. Ak by hŕstka mladých o tridsať rokov naozaj dorábala na taký malý koláč, že sa z neho hŕba starcov už neuživí, tak sa na všetkých neujde, ani keby v penzijných fondoch ležali milióny. Na osobných účtoch sa budú hromadiť peniaze, ale tie sa jesť nedajú.“
Prevaha „nepracujúcich“ nad pracujúcimi neznamená katastrofu, lebo „to, koľko tovaru sa vyrobí, nezávisí len od počtu pracujúcich, ale aj od produktivity ich práce. Desať ľudí v modernej pekárni upečie za jednu noc viac chleba, než pred dvesto rokmi celá dedina. Kým sa bude produktivita práce zvyšovať úmerne s relatívnym poklesom počtu mladých ľudí, nijaká kríza dôchodkového systému nehrozí,“ konštatuje autor.
A hoci sa médiá „obuli“ do ministerky Viery Tomanovej už aj za to, že podľa nej demografická kríza nehrozí, on ju nepriamo podporuje upozornením, že celá „kríza“ je založená na extrapolácii súčasných demografických trendov minimálne tridsať rokov do budúcnosti. Ak sa pritom zamyslíme nad dejinami 20. storočia, spoľahlivosť takýchto predpovedí je silne pochybná. Zároveň stojí za povšimnutie, že Svetová banka a neoliberálni propagandisti presadzujú v skutočnosti „reformu“ všade na svete, bez ohľadu na miestny demografický vývoj. Zavedenie druhého „piliera“ sa propaguje aj v rozvojových krajinách, v ktorých často tvorí relatívne mladá časť obyvateľstva drvivú väčšinu.
Pod serióznou analýzou buď sprava, alebo zľava sa argumentácia v prospech dôchodkovej „reformy“ rúca ako domček z karát. Načo teda reforma bola a komu slúži?