Môžete mi predložiť vedeckú publikáciu, ktorá by spochybňovala moje tvrdenie o vplyve družíc na klimatické zmeny? Ak vedci ignorujú vplyv družíc na klimatické zmeny, to ešte nieje dôkaz že takýto vplyv neexistuje.
Váha je staré označenie hmotnosti.
https://cs.wikipedia.org/wiki/V%C3%A1ha

Poznáme 2 druhy hmotnosti, gravitačnú hmotnosť a zotrvačnú hmotnosť.
Gravitačnú hmotnosť zisťujeme váhami. Váhy sú v podstate silomer. Váhy zisťujú silu, ktorou je teleso priťahované k zemskému povrchu. Táto sila je závislá od intenzity gravitačného poľa.
Ak je vedecky preukázané, že zotrvačná hmotnosť = gravitačnej hmotnosti, znamená to že aj zotrvačná hmotnosť je závislá od intenzity gravitačného poľa.
Ak je hmotnosť závislá od intenzity gravitačného poľa, potom gravitácia nemôže byť prejavom hmotnosti, čo znamená že Newtonov gravitačný zákon je nesprávny. Ak je nesprávny Newtonov gravitačný zákon, potom je nesprávny aj vedecký model vesmíru.
Prečo je hmotnosť Mesiaca vypočítaná tak, ako by sa Mesiac nachádzal na zemskom povrchu? Vo vzdialenosti 384400 km je intenzita gravitačného poľa Zeme približne 3600 krát slabšia, čo znamená že skutočná hmotnosť Mesiaca je 3600 krát menšia ako udávaná hmotnosť.
Vďaka nesprávnemu gravitačnému zákonu vedci ignorujú vplyv družíc na klimatické zmeny.

agud napísal:Môžete mi predložiť vedeckú publikáciu, ktorá by spochybňovala moje tvrdenie o vplyve družíc na klimatické zmeny? Ak vedci ignorujú vplyv družíc na klimatické zmeny, to ešte nieje dôkaz že takýto vplyv neexistuje.
Váha je staré označenie hmotnosti.
https://cs.wikipedia.org/wiki/V%C3%A1ha

Poznáme 2 druhy hmotnosti, gravitačnú hmotnosť a zotrvačnú hmotnosť.
Gravitačnú hmotnosť zisťujeme váhami. Váhy sú v podstate silomer. Váhy zisťujú silu, ktorou je teleso priťahované k zemskému povrchu. Táto sila je závislá od intenzity gravitačného poľa.
Ak je vedecky preukázané, že zotrvačná hmotnosť = gravitačnej hmotnosti, znamená to že aj zotrvačná hmotnosť je závislá od intenzity gravitačného poľa.
Ak je hmotnosť závislá od intenzity gravitačného poľa, potom gravitácia nemôže byť prejavom hmotnosti, čo znamená že Newtonov gravitačný zákon je nesprávny. Ak je nesprávny Newtonov gravitačný zákon, potom je nesprávny aj vedecký model vesmíru.
Prečo je hmotnosť Mesiaca vypočítaná tak, ako by sa Mesiac nachádzal na zemskom povrchu? Vo vzdialenosti 384400 km je intenzita gravitačného poľa Zeme približne 3600 krát slabšia, čo znamená že skutočná hmotnosť Mesiaca je 3600 krát menšia ako udávaná hmotnosť.
Vďaka nesprávnemu gravitačnému zákonu vedci ignorujú vplyv družíc na klimatické zmeny.

Na tie dristy chodis do knih od (XY) Cabadaja, Jaraya, Bolsteina alebo su to vyplody tvojej fantazie? Pises polopravdy a tak to potom vyzera. Ano, gravitacna hmotnost sa zistuje vazenim (zistovanim siloveho posobenia) telesa Y v poli telesa X (DOLEZITE, zapis si za usi) za porovnania s telsom Z (co je v nasom pripade etalon 1kg). V podstate co si zvolim za 1kg je uplne jedno. Je to definicia (je to zadefinovana jednotka SI sustavy, nie odvodena). Ked poviem, ze 1kg bude vazit moje lave vajco, tak to bude 1kg a hmotnost mojho praveho vajca bude silove posobenie Zeme na moje prave vajco v porovnani so silovym posobenim na moje lave vajco (etalon 1kg). Preto je nepodstatne ako daleko budem od Zeme (pokial bude mat dostatocny vplyv). Vysledna hmotnost je pomer sily na teleso Y v danom mieste, ku pomeru sily 1kg v danom mieste. Vahu si kalibrujes. Urcis presne tu silu posobiacu na 1kg.
Zotrvacnu budes merat podla Newtonovho zakonu sily. Inak a = F/m. Tento vztah nepopries, funguje. Ked budem posobit nejakou silou a zistim zrychlenie, tak mam zotrvacnu hmotnost pre teleso, ktore som pri gravitacnej hmotnosti pouzil ako etalon. Tieto spomenute veci su jednoduchym vyvratenim tvojich balastov o tom, ze zotrvacna hmotnost zavisi od intenzity atd. lebo od nej nezavisi ani gravitacna hmotnost. Klesa sila, "gravitacny naboj" (hmotnost) ostava rovnaky.

Prečo je hmotnosť Mesiaca vypočítaná tak, ako by sa Mesiac nachádzal na zemskom povrchu? Vo vzdialenosti 384400 km je intenzita gravitačného poľa Zeme približne 3600 krát slabšia, čo znamená že skutočná hmotnosť Mesiaca je 3600 krát menšia ako udávaná hmotnosť.

K tomuto konkretne sa vzhladom na to, co som vyssie napisal nema zmysel ani vyjadrovat. Trepes piate cez deviate.

Druzice ani nevravim. Videl si vedecku publikaciu, ktora by riesila existenciu siedmych trpaslikov?

ze na neho vobec reagujes, trepe sprostosti
nie je to rodina s Jarayom? alebo +vladimir z pc.sk?
to boli podobne individua

Som tam doplnil za povodne XY Jaraya a spol lebo som si pri pisani nevedel spomenut na meno tak som musel trochu googlit. Uz som uvazoval, ci sam nie je jeden z panov spomenutych vyssie .

agud, už to pochop, už je koniec

Si porovnaj hmotnosť Mesiaca (pokiaľ stále nevieš pochopiť, čo ti tu chalani píšu, tak sa na hmotnosť pozri zo vzorca cez hustotu: hustota = hmotnosť / objem) a hmotnosť jednej družice. Prečo jednej? Pokiaľ by ich bol súvislý pás okolo zeme, tak by sa ich teoretický vplyv vzájomne vyrušil. Teda uvažujeme analogicky s Mesiacom iba jednu družicu. A aká je družica oproti Mesiacu? Ako vravia s obľubou fyzici: "zanedbateľne malá." A aký rozdiel v hladine robí Mesiac? Plus mínus pár metrov? Tak družica, ktorá je vedľa Mesiaca asi ako baktéria vedľa slona, by robila aký rozdiel v hladine? Nanometre? End of story.

Má vôbec niekto z vás záujem pochopiť, ako funguje príroda a vesmír?
Na 1 m3 vody, nachádzajúcej sa na zemskom povrchu pôsobí gravitácia Zeme silou 9810 N. Na tú istú vodu pôsobí gravitácia Mesiaca silou 0,033 N. Akú šancu má gravitácia Mesiaca ovplyvniť polohu vody v oceáne, ak na ňu pôsobí 297272 krát menšou silou ako gravitácia Zeme? Gravitácia Mesiaca nemá žiaden vplyv na príliv a odliv.
Ešte stále netušíte aké hlúposti sa vyučujú na dnešných školách?
Bohužiaľ, vďaka nesprávnemu gravitačnému zákonu dnešní vedci nemajú ani potuchy o fungovaní prírody a vesmíru a preto podceňujú vplyv družíc na klimatické zmeny.

agud napísal:Gravitácia Mesiaca nemá žiaden vplyv na príliv a odliv.

co teda sposobuje priliv a odliv?

ved druzice

beardie: No predsa družice.

agud: Už si počítal akou silou pôsobí družica na ten m3 vody? Keď mesiac pôsobí na m3 vody silou 3,8*10^-2 N, tak geostacionárna družica s veľmi optimistickou hmotnosťou 1500 kg pôsobí na m3 vody silou 7,8*10^-20 N, čo je 487 179 487 179 487 179 menej ako mesiac. Pre predstavu:
0,038 N
0,000000000000018 N (ISS, najťažší človekom vytvorený objekt vo vesmíre a zároveň celkom blízko Zeme)
0,000000000000000000078 N
Takže neviem, kto nemá potuchy o fungovaní prírody.

Prosím niekto math check, či som sa niekde nepomýlil.

o 1 druzici by som veru vedel...

Agud - ...a predsa sa točí.

Skúsil si sa zamyslieť nad tým, čo som ti písal? Že aj keď je vplyv Mesiaca na vodu relatívne slabý, tak o čo slabší vplyv musia mať družice? Porovnaj si ich hmotnosť.

Z opačného súdka - čo teda spôsobuje príliv a odliv? Aký máš dôkaz pre svoje tvrdenie? Je možné tvoj dôkaz niekde experimentálne napodobniť a zmerať?

Inac ked ma druzica vacsi vplyv na priliv a odliv, preco na oblohe nie je viditelna volnym okom ako mesiac?

Retne - to nie je príliš dobrý príklad, umelé družice bývajú pozorovateľné aj voľným okom, satelity Iridium dokonca pri zábleskoch vidno aj počas dňa

Dwesa napísal:Retne - to nie je príliš dobrý príklad, umelé družice bývajú pozorovateľné aj voľným okom, satelity Iridium dokonca pri zábleskoch vidno aj počas dňa

idem ku ocnemu asi

ked za slapove javy nemoze mesiac, tak preco ich namornici cele storocia do roku 1957 vyuzivali? co ich sposobalo predtym?

jackb napísal:ked za slapove javy nemoze mesiac, tak preco ich namornici cele storocia do roku 1957 vyuzivali? co ich sposobalo predtym?

Slapové sily nespôsobuje gravitácia Mesiaca, ale odstredivá sila ktorá vzniká pri obiehaní Mesiaca okolo Zeme lokálne zoslabuje gravitačné pole Zeme a preto hladina vody stúpa.

94jakub napísal:beardie: No predsa družice.

agud: Už si počítal akou silou pôsobí družica na ten m3 vody? Keď mesiac pôsobí na m3 vody silou 3,8*10^-2 N, tak geostacionárna družica s veľmi optimistickou hmotnosťou 1500 kg pôsobí na m3 vody silou 7,8*10^-20 N, čo je 487 179 487 179 487 179 menej ako mesiac. Pre predstavu:
0,038 N
0,000000000000018 N (ISS, najťažší človekom vytvorený objekt vo vesmíre a zároveň celkom blízko Zeme)
0,000000000000000000078 N
Takže neviem, kto nemá potuchy o fungovaní prírody.

Prosím niekto math check, či som sa niekde nepomýlil.

Ja som nikdy netvrdil, že družice pôsobia na vodu gravitačne. Odstredivá sila ktorá vzniká pri obiehaní družíc okolo Zeme a pôsobí proti gravitácii Zeme lokálne zoslabuje gravitačné pole v oblasti nad ktorou sa družica nachádza. Zoslabené gravitačné pole neudrží celú atmosféru a preto je v tejto oblasti atmosféra tenšia, čo je hlavná príčina klimatických zmien. Zoslabené gravitačné pole pôsobí na hladinu mora menšou silou a preto hladina vody stúpa.

skus teda percentualne vyjadrit ako vyrazne ISS znizi lokalne gravitacne pole a napis sem, co ti vyjde

1. Odstredivá sila neexistuje.
2. Ak zoslabne gravitačné pôsobenie Zeme na vodu, musí logicky aj na atmosféru. Takže keď je vyššia hladina vody, musí byť aj vyššia atmosféra. Čo sa ale vylučuje s tvojim tvrdením, takže jedno z nich nie je pravdivé.
3. Ak teda dochádza k úniku atmosféry pri obehu mesiaca vieš povedať, koľko materiálu stratí ročne atmosféra?

94jakub napísal:1. Odstredivá sila neexistuje.

Môžeš mi vysvetliť, na akom princípe fungujú radiálne ventilátory, radiálne čerpadlá a odstredivky?

beardie napísal:skus teda percentualne vyjadrit ako vyrazne ISS znizi lokalne gravitacne pole a napis sem, co ti vyjde

Vďaka rotácii Zeme, pôsobí proti gravitačnej sile Zeme odstredivá sila zemskej kôry, odstredivá sila atmosféry i odstredivá sila všetkých telies, ktoré sa nachádzajú na zemskom povrchu. Súčet týchto odstredivých síl nesmie byť väčší, ako gravitačná sila. Pokiaľ sa družica o hmotnosti 1 t nachádza na zemskom povrchu, pôsobí proti gravitácii Zeme odstredivou silou 33,7 N. Umiestnením družice na obežnú dráhu do vzdialenosti 36000 km, sa odstredivá sila zväčší na 227,6 N. K vyrovnaniu odstredivej sily na pôvodnú hodnotu dôjde stretou časti atmosféry.
Keď atmosféra stratí tie najľahšie plyny na ktoré pôsobí gravitácia najmenšou silou, zmení sa pomer plynov v atmosfére v prospech ťažkých plynov medzi ktoré patrí aj CO2. Nárast koncentrácie CO2 v atmosfére je iba indikátorom klimatických zmien, ale na klimatické zmeny nemá žiaden vplyv.

agud napísal:Môžeš mi vysvetliť, na akom princípe fungujú radiálne ventilátory, radiálne čerpadlá a odstredivky?

Na princípe dostredivej sily. Vráť sa v pamäti do 5-6 ročníka ZŠ a nakresli si obrázok, do ktorého zakreslíš všetky pôsobiace sily.

Takže ku zvyšku len dodám, že odstredivá sila neexistuje. Tie čísla, ktoré si vypočítal, by ma zaujímalo, do ktorých vzorcov si dosadil a aké hodnoty, keď ti vyšlo 33,7 a 227,6 N.

K strate, znova, aký je ročný percentuálny úbytok atmosféry?