SRneC napísal:Dobre teraz si mi to celkom pekne objasnil-cast, uz vo mne vrta len jedna jedina otazka, ako moze pomoct filozofia obycajnemu cloveku. Sam si dal najjagavejsie priklady toho ze filofofia je najviac vyuzivana nefilozofmi a ze
filozofia sa 99% ludi dotyka pasivne a 1% mocnych aktivne. To, ze by s podobnou ideou prisiel komunizmus aj bez Marxa nedokazes a podla mna existuju nazorove smery aj v praxi, ktore funguju a niesu z hlavy ziadneho filozofa, ale
obycajneho inteligentneho cloveka s dobrym napadom. Alebo je to tak, ze
ak dnes nieco nie je podlozene filozoficky, nikto tomu nedava vahu? Nemam sajnu preto sa pytam

1. to, že sa dotýka 100% ľudí (pasívne i aktívne) je dosť dobrý dôvod sa tým zaoberať. Koľkých percent ľudí sa dotýka paleontológia, teoretická fyzika, či vysoká matematika? Ich úlohu nikto nespochybňuje.
2. aj filozof je len obyčajný človek s dobrým nápadom, veľká myšlienka sa môže zrodiť aj pri pive, väčšinou však vyšumí do stratena, lebo ju nikto nezapíše, resp. nemá možnosť ju publikovať. Nejaký nadšenec sci-fi možno v hlave nosí princíp jadrovej fúzie alebo wrapového pohonu, ktorého princíp môže byť neskutočne jednoduchý, ale nikto ho nerešpektuje, nikto sa to nedozvie a tak sme o tieto vymoženosti ukrátený.
V súčasnosti jedna z koncepcií, ktorá je marketingovo veľmi úspešná (otázka, či žijeme v simulovanej realite - tzv. simulation hypothesis, stojí na nej aj trilógia Matrix) sa zrodila cez obedné prestávky, keď švédsky filozof Nick Bostrom nezáväzne diskutoval so svojimi priateľmi.
3. Dá sa súhlasiť. Skutočne, možno mám princíp na najšťastnejší život, ale... mám vplyv to presadiť? iste, môžem publikovať, dostanem sa do povedomia a raz ma budú označovať za veľkého filozofa. To je to čo myslíš?
V zásade mám pocit, že filozofii vyčítaš veci, ktoré si pri základnom výskume iných vedných odborov ochotný tolerovať - tak aspoň vyznieva tvoje stanovisko. Filozofia nie je nepraktická veda, ale jej praktickosť nikdy neodhalia tí, ktorí o nej
nechcú nič vedieť. Skús nejakému *bežnému* človeku rozprávať niečo, čo jeho realite vzdialené a zdanlivo paradoxné, napríklad skús mu vysvetliť Heisenbergov princíp neurčitosti alebo Schrodingerovu mačku... vieš aká bude odpoveď väčšiny ľudí?
To je blbosť.
A tak sa väčšina stavia aj k filozofii...je zaujímavé, že najväčšie mozgy planéty v akejkoľvek dobe dôležitosť a významnosť filozofie väčšinou nespochybňovali, to je výsadou tých menej vzdelaných a vplyvných, niekedy aj oboje. Na tom postoji samozrejme nie je nič zlé, človek môže prežiť úspešný a šťastný život aj bez filozofie rovnako ako bez teoretickej fyziky. Prečo ale potom spochybňovať význam len jedného?