Vela ludi hlada hlbsi zmysel zivota a na konci zistia,ze im zivot pretiekol medzi prstami.Namiesto toho aby ho prezivali,hladaju hlbsi vyznam,ktory im vsak imho,na konci nebude na nic..Samozrejme clovek si ten koniec"predlzi".Zo strachu pred zanikom,si to kazdy vymysli po svojom..uplink napísal:So slovom existovat opatrne, zapodieva sa nim filozoficky smer existencializmus a je to celkom hlboka zalezitost [aj ked je to stale len kopa zvastov a drbov od roznych autorov]. Ked niekto existuje, je blizko skutocnemu Zivotu, myslel si skor ze vacsina z nas len preziva? Ak ano, mas pravdu. Ludia prezivaju, zo dna na den, ziju pre plytke blbosti a cliche veci. Vztahy, rodina, kariera, nieco dosiahnut, alebo tu nieco po sebe nechat nic svetoborne. Kto naozaj zije Zivot, tak ako to bolo mienene na pociatku, ten je vitaz, ale takych je malicko. Samotny Zivot ak je zity a nie len prezivany sa zapisuje do sveta, bez toho, aby clovek nieco dokazoval svojou existenciou. Clovek jednoducho musi dovolit Zivotu, aby sa dokazal na nom, skrze neho, to je vsetko. Ale zistit ako...no to je na dlhsie.
Mna motivuje stastie-plytke blbosti,ako si napisal..Chcem byt stastny,mat okolo seba priatelov,zazivat lasku,radost a kvoli tomuto zijem a snazim sa robit veci tak,aby sa mi to splnalo..
No tak ja žijem predovšetkým pre rodinu, som rodinne založená. Inak mám rada všetko živé, teda ľudí, zvieratá, ale i prírodu ako takú. Akurát včera som s jednou veľmi blízkou osôbkou preberala možnú situáciu, že čo by sme spravili, keby sme zbadali napríklad veľkého hada. Samozrejme, ani jedna z nás by mu neublížila, asi by sme sa nechali najskôr uhryznúť. Ale ani potom by som mu nevedela ubllížiť. Živočíchy sa na rozdiel od ľudí správajú inštinktívne, čiže ublížia len keď sa cítia ohrozené, resp. keď sú hladné. Čo nechápem je, ako môže zabiť človek človeka. Teda pre mňa je hlavným zmyslom života ŽIVOT. A v ŽIVOTE samozrejme LÁSKA.
