Koronavírus môže v črevnom trakte prebývať celé roky
Vladimír ZajacVladimír Zajac
Anna LíškováAnna Líšková
Ilustračné foto – Adobe Stock
Ilustračné foto – Adobe Stock

Je potrebné apelovať na rýchlu likvidáciu exkrementov, dezinfekciu toaliet (najmä verejných) aj s využitím UV žiaričov, vetranie, starostlivé umývanie konečníka a umývanie a dezinfekciu rúk.

[Knihy od Denníka N – najvyšší čas objednať, ak ich chcete mať do Vianoc.]

Vladimír Zajac, emeritný vedecký pracovník Ústavu experimentálnej onkológie SAV

Anna Líšková, oddelenie klinickej mikrobiológie, Fakultná nemocnica Nitra

Na otázku, prečo je v odpadových vodách celosvetovo tak veľa nového koronavírusu, sa všeobecne odpovedá vysvetlením, že sa telo zbavuje vírusu. Teda že vírus z tela odchádza a telo sa čistí.

To by bolo logické konštatovanie, ale pravda to nie je; presnejšie povedané: nie je to celá pravda.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Vírus síce z tela odchádza, ale telo sa ho nezbaví. Je etablovaný v intestinálnom trakte a môže tam vo svojom nosiči prebývať veľmi dlho, celé roky.
Prečítajte si
Slovenský výskum: Odpadové vody naznačujú vlnu pandémie asi 12 dní pred pozitívnymi PCR testami a 27 dní pred úmrtiami
Hostiteľom vírusu môžu byť baktérie

Pri prácach s vírusom bovinnej leukózy (BLV, ochorenie hovädzieho dobytka spôsobené bovinným leukemickým vírusom) sme v stajniach okrem monitorovania infekcie detekciou protilátok voči vírusu sledovali aj prenos infekcie z chorých zvierat na zdravé.

Po niekoľkoročnom bádaní som dospel k záveru, že hostiteľom vírusu môžu byť baktérie. Tento predpoklad sme experimentálne otestovali a výsledky to potvrdili. Následne bola idea testovaná na modeli HIV v laboratóriu virologičky Flossie Wong-Staalovej (Univerzita v San Diegu v Kalifornii).

Aj pri tomto víruse sa zistilo, že jeho hostiteľom môžu byť baktérie alebo aj kvasinky. Dôkaz bol potvrdený na úrovni DNA aj na úrovni vírusových bielkovín.

Dosiahnuté výsledky boli publikované v našich aj zahraničných odborných časopisoch a prednesené na mnohých vedeckých konferenciách.
Vírus prítomný v stolici

Na základe výsledkov viac ako 30-ročnej práce s vírusmi (BLV, HIV) sme pracovali aj s novým koronavírusom.

Osobám, ktoré prekonali infekciu novým koronavírusom, odobrali rektálne tampóny v Ústave klinickej mikrobiológie Fakultnej nemocnice Nitra pod vedením Anny Líškovej.

Získané výsledky potvrdzujú, že z kohorty 30 testovaných osôb iba päť pacientov (necelých 17 %) nevykazovalo známky prítomnosti nového koronavírusu RT-PCR testami v stolici po viac ako 12 – 23 dňoch po infekcii. Naopak, väčšina testovaných, teda 25 osôb (83 %), mala stále koronavírus v stolici, a to aj viac ako 12 až 23 dní po infekcii.

Výsledky ukazujú, že u drvivej väčšiny pacientov, ktorí infekciu prekonali, je vírus stále prítomný v stolici, a teda v ich črevnom trakte. Práve táto forma prenosu vírusu môže odpovedať aj na otázku, aký je mechanizmus indukcie druhej, ale aj ďalších vĺn infekcie.
Roky v črevnom trakte

Po prenose na ľudí koronavírus putuje do buniek dýchacieho traktu, ktoré obsahujú receptor ACE2. Pri kontakte vírusových tykadiel s týmto receptorom vírus preniká do buniek dýchacieho traktu, kde následne dochádza k procesu deštrukcie tkaniva.

Po prekonaní infekcie v pľúcnych bunkách konvenčnými liečebnými postupmi založenými na liekoch, na umelej pľúcnej ventilácii, na aktivácii imunitného systému sa infekcia v pľúcach potlačí a pacient sa javí ako vyliečený.

Vakcíny účinkujú v respiračnom trakte, kde zabraňujú vírusu v napadaní pľúcnych buniek. Ak sa však vírus dostane do intestinálneho traktu, vakcíny tam nie sú účinné, čo platí všeobecne pre všetky vírusové infekcie. Z tohto dôvodu nebola doteraz pripravená spoľahlivá a účinná vakcína proti HIV.

Vírus prežíva v črevnom trakte v nosičoch, sám osebe existovať nemôže. Na základe našich výsledkov v HIV systéme tam môže prežívať mesiace aj roky a za optimálnych podmienok sa môžu namnožiť a preniknúť do tela. Ľudia po infekcii sa môžu stať prenášačmi koronavírusu a môžu infikovať iných vylučovaním koronavírusu z úst, nosa, ale aj vo výkaloch.
Nezabraňujeme rektálnej infekcii

História nám poskytuje množstvo dôkazov o význame likvidácie a dezinfekcie výkalov počas epidémií. Tento dôležitý prístup bol v histórii mnohokrát osvedčený a pomohol prekonať epidémie. Je nepochopiteľné, prečo je v súčasnej epidémii táto možnosť prenosu infekcie absolútne okrajová.

Zlepšili sme sa v úspešnej prevencii kvapôčkového prenosu tejto infekcie pomocou tvárových masiek, odstupov a umývania rúk, ale stále ešte dostatočne nezabraňujeme rektálnej infekcii.

Je potrebné apelovať na rýchlu likvidáciu exkrementov, dezinfekciu toaliet (najmä verejných) aj s využitím UV žiaričov, vetranie, starostlivé umývanie konečníka a nakoniec umývanie a dezinfekciu rúk.

Tieto opatrenia by sa mali vykonať všade tam, kde sú spoločné toalety: domovy sociálnych služieb, školy, pracoviská, nemocnice, lietadlá, autobusy. Rovnako aj v domácnostiach, najmä v tých, kde žijú osoby po infekcii.

Tieto opatrenia sú zvlášť významné a potrebné najmä v oblastiach, kde nie je zavedený verejný vodovod a kanalizácia, kde odpad ide do septikov alebo aj do trativodov. Tam je zistená aj najvyššia infekčnosť. Do septikov treba pridávať prípravky na likvidáciu mikróbov.
Aké nosiče vírus používa?

Koronavírus sa našiel v stolici infikovaných ľudí vo viacerých laboratóriách, čo sa vysvetľuje tým, že vírus opúšťa telo a dochádza k očiste od vírusu. Ale nie je to tak. Časť vírusu síce telo opúšťa, ale časť v ňom aj naďalej zostáva a môže v ňom v nejakom nosiči dlhodobo existovať.

Zatiaľ nikto okrem nás nezisťoval prítomnosť vírusu v črevnom trakte 15 až 25 dní alebo neskôr po prekonaní infekcie. Detekcia nového koronavírusu v črevnom trakte ľudí, ktorí prekonali infekciu, vyvoláva zásadnú otázku: V akej forme sa vírus v črevnom trakte nachádza?

Vírus ako parazit nemôže existovať sám osebe, nemôže sa reprodukovať a nemôže byť prenášaný do iného organizmu. Preto musí mať nosič, v ktorom sa môže množiť a bez limitácie sa meniť, mutovať.

Aké nosiče teda vírus používa na pretrvávanie v črevnom trakte? Koronavírus bol zistený v hlístach, čo môže byť jedna z foriem nosičstva. Avšak v takej forme sa vírus nemôže masívne prenášať na iných jedincov. To môžu umožňovať také nosiče, ako sú baktérie alebo kvasinky, prípadne iné jednobunkové organizmy.

Identifikáciou nosiča alebo nosičov vírusu a ich následnou elimináciou eliminujeme aj vírus. To v konečnom dôsledku vyústi do zastavenia epidémie. To je zatiaľ jediná cesta, ako sa kompletne zbaviť nového koronavírusu.

Čo by bolo potrebné urobiť na overenie navrhovanej terapie? Treba urobiť výtery z konečníka osobám, ktoré sa infikovali pred viac ako dvomi až šiestimi mesiacmi, a následne ich podrobiť testovaniu prostredníctvom RT-PCR na nový koronavírus.

„Ale veď ja mám protilátky!“ Biológ vysvetľuje, čo to znamená a či sa na ne dá spoliehať
Lenka Vrtišková NejezchlebováLenka Vrtišková Nejezchlebová
Deník NDeník N
Biológ Adam Obr. Foto - Deník N/Ludvík Hradilek
Biológ Adam Obr. Foto – Deník N/Ludvík Hradilek

[Knihy od Denníka N – najvyšší čas objednať, ak ich chcete mať do Vianoc.]

„Panuje predpoklad, že mať protilátky je skvelé. Áno, je to dobré. Alebo skôr – nie je to zlé. Ale mať ‚nejaké‘ protilátky ešte neznamená byť chránený,“ varuje český bunkový biológ Adam Obr.

„Imunita vzniknutá po infekcii sa javí ako kvalitná, aspoň nejaký čas, ale nemá to vyznieť ako apel: ‚Choďte sa nakaziť, kašlite na vakcínu‘,“ vysvetľuje v rozhovore.

„Ale veď ja mám protilátky,“ hovoria mnohí ľudia, ktorí odkladajú alebo vôbec neplánujú očkovanie. Poďme si trochu rozobrať, čo znamená „mať protilátky“, kedy je ich existencia preukázateľná a kedy si môžeme byť istí, že nás chránia.

Je predovšetkým nutné povedať, že akékoľvek množstvo protilátok v krvi nie je kontraindikácou očkovania. Z preventívnych dôvodov skutočne nie je dôvod zisťovať si hladinu protilátok pred tým, než sa idem dať zaočkovať. Nič však nenasvedčuje tomu, že by akákoľvek hladina v krvi zhoršovala nežiaduce účinky vakcíny.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

A keď niekto, kto chorobu prekonal napríklad aj pomerne nedávno, zvažuje, či ísť alebo nejsť na tretiu dávku?

Pokojne poviem, že nemusíte na nič čakať, môžete ísť kedykoľvek. Ale na druhej strane sa netreba ponáhľať. Ak máte dve dávky a pred mesiacom prekonaný covid, dáva zmysel chvíľu počkať.

Ale keď pôjdem hneď, neublíži mi to?

Nie. Keby totiž vyššia hladina protilátok mala pri súbehu s vakcínou ublížiť, ľudia, ktorí pracujú v nemocnici a sú trvale vystavení dávkam vírusu, by sa po tretej dávke museli zložiť. Áno, boli tu nejaké teoretické obavy, ale nepotvrdili sa.

Ale ak niekto v poslednom pol roku covid preukázateľne prekonal, nemusí stáť prvý v poradí na vakcínu. Neočkovaných a tých, čo ho neprekonali, máme stále dosť. Bohužiaľ.

Vráťme sa teraz k tomu, čo znamená to „mám protilátky“.

Ľudia s často oháňajú niektorým testom na protilátky, k tomu sa o chvíľu dostaneme. Ale sú aj takí, ktorí automaticky predpokladajú, že protilátky majú, pretože chorobu prekonali. Lenže to nemusí byť pravda.

Ako ochranné obdobie sa ďalej počíta ten polrok. Je to stanovené na základe štatistiky, nie individuálneho prístupu. Neznamená to, že ľudia nemôžu byť chránení dlhšie, ale nedá sa na to spoliehať.

Väčšina ľudí po prekonaní choroby protektívne protilátky získa, ale z toho, čo mám načítané, vyplýva, že protilátky po prekonaní choroby vyprchávajú podobne rýchlo ako tie, ktoré vzniknú po vakcinácii.

Ako to?

Nie je to totiž tak, že by vznikli protilátky, ktoré tam už budú nastálo. Majú svoj relatívne krátky polčas rozpadu, ale obnovujú sa. Ich hladina v krvi je do istej miery daná aj tým, ako sa stretávame s vírusom, čo obnovu stimuluje viac. Inými slovami, protilátky, ktoré máme v krvi pol roka po infekcii, nie sú tie isté molekuly, ktoré sa vytvorili pôvodne.

Aj drobné stretnutia s vírusom v prostredí môžu nakopávať imunitný systém?

Určite. A keď sa skôr alebo neskôr po prekonaní dáte zaočkovať, systém „naboostujete“.

Prekonaný covid a očkovanie, to už je solídne brnenie, nie?

Dá sa to tak povedať, ale radšej by som to otočil – pokiaľ je to možné, najskôr sa zaočkovať, potom prekonávať.

A teraz k tým testom na protilátky.

Veľmi záleží na tom, aký test si dáte urobiť. V súčasnosti sú najbežnejšie testy na anti-S protilátky, čo sú všeobecne protilátky proti vírusovému spike proteínu – to sú tie lúče na koronavírusovej guľôčke, pomocou ktorých sa vírus chytá na naše bunky.

Lenže tento jednoduchý test ešte nehovorí, či ma uvedená koncentrácia ochráni a aký druh protilátok mám. Nezistíme z neho, či sú to protilátky, ktoré sa priamo viažu na miesto, ktorým sa vírusový spike proteín viaže na bunky, čím bráni infekcii, alebo nie.

Keď už, oveľa lepší je test cielený priamo na neutralizačné protilátky – píše sa tam obvykle anti-RBD –‚ to už je iná pesnička. To sú protilátky, ktoré naozaj chránia, ale ani na to by som sa úplne nespoliehal. No ak test, chcel by som tento.

Ako je to s hladinou?

Všeobecne je tu predpoklad, že „mať protilátky“ je skvelé. Áno, je to dobré. Alebo možno skôr – nie je to zlé. Mať protilátky totiž automaticky neznamená byť chránený. Odborníci to nerobia schválne, že sa nemôžu zhodnúť, aká hladina je dostatočná. Jednoducho sa to stále nevie.

Prečo je to také zložité?

Pretože každý človek je indivíduum, každé telo reaguje inak. Vakcína je definovaná dávka, je pri nej menší priestor na odchýlku, hoci aj s vakcínou sa miera ochrany u každého z nás, samozrejme, líši. Ale pri vírusovej infekcii nikto nevie, akú nálož dostal, v akej kondícii bol jeho imunitný systém.

Súčasná vlna epidémie sa stále nezlomila, ale zatiaľ je v Česku skoro všetko otvorené. Udržiavanie detí v škole je z pohľadu spoločenského, psychologického a ekonomického, samozrejme, žiaduce, ale čo pohľad čisto biologický?

Biológ vo mne hovorí „zavrieť“, ale uvedomujem si všetky dôsledky, ktoré ste spomenuli. Nezdá sa mi múdre premorovať sa, kadiaľ chodíme, ale myslím si, že sa treba riadiť rozumom. Naše dieťa je aj v škôlke. Čisto z hľadiska epidémie je však najbezpečnejšie vyhýbať sa kolektívu v uzavretom priestore.
Prečítajte si
Detské vakcíny prídu 17. decembra. Ako bude očkovanie prebiehať a budú deti potrebovať tretiu dávku? (odpovede na otázky čitateľov)

Zdá sa, že nákaze sa v nejakej podobe nevyhne azda nikto. Aj keby deti nechodili do školy, skôr alebo neskôr by tým prešli. V nemocnici našťastie končia len veľmi výnimočne, väčšinou majú bezpríznakový alebo ľahučký priebeh.

Jasné, všetci tým prejdeme vrátane detí, ale je otázka, v akom stave do toho vletíme. Keď do toho vletí očkovaný človek, má oveľa lepšie vyhliadky ako človek neočkovaný a to platí aj u detí. Ale áno, môžeme ďakovať – neviem komu – za to, že decká mávajú taký hladký priebeh.

Keby boli vážne choré deti, na pandémiu by sme asi reagovali celkom inak, však?

Absolútne.

Najprv americká FDA, pred pár dňami aj EMA schválili vakcínu proti covidu aj pre deti od piatich do dvanástich rokov. Máme očkovať alebo byť opatrní?

Podľa môjho názoru očkovať, ale nie za každú cenu. Ideálne po konzultácii s detským lekárom, najmä ak máte akékoľvek pochybnosti.

Jednou z hlavných námietok však je, že keď deti mávajú taký ľahký priebeh, nie je dôvod očkovať ich. Že ide skôr o nadmerný celospoločenský tlak, a keď deti samotné ochranu nepotrebujú, nie je dôvod vystavovať ich rizikám prípadných komplikácií po očkovaní.

Znovu treba povedať, že hoci tu riziko komplikácií po vakcinácii existuje, prekonanie covidu so sebou nesie riziká väčšie. Priebeh nie je ľahký u všetkých detí, vidíme, že v momente, keď je epidémia rozbehnutá tak, ako je práve teraz, je nakazených toľko, že v nemocnici končia aj deti. Takzvaný PIMS, ktorému sa nepresne hovorí postcovidový syndróm, postihuje jedno z tisíc detí. A ťažko predvídať, ktoré z detí bude mať priebeh komplikovanejší.

Netýka sa to len oslabených a inak chorých detí. Očkovanie je vždy bezpečnejšou alternatívou. Riziko očkovania je naozaj neporovnateľne menšie ako riziko, keď chorobou dospelý, ale aj dieťa prejdú.

Očkovanie je kontrolovaná imunizácia, hoci chápem, že u detí je potrebný opatrnejší prístup. Veď to aj vidíme, že úrady najskôr zbierali dáta a vykonávali špeciálne klinické testy s deťmi, než vakcínu pre ich vek uvoľnili. Podobne to bolo s tehotnými ženami. Spočiatku bola namieste veľká opatrnosť, dáta však postupne ukázali, že aj pre tehotné a ich nenarodené deti je očkovanie bezpečné a žiaduce.

Neplatí, že detský imunitný systém by sa mal stretnúť s čo najväčším množstvom podnetov prirodzene?

Jasné, že je skvelé, keď sa deti hrabú v hline a imunizujú – nikto nechce vychovávať skleníkové deti. Ale som presvedčený, že s niektorými patogénmi je lepšie zoznámiť sa v kontrolovanej podobe vo vakcíne. Covid má svoje riziká aj u detí, hoci rozhodne menšie ako pre dospelých.

Podľa FDA a EMA je vakcína pre deti bezpečná. Vy ste si tú štúdiu prešli – aké sa zatiaľ prejavili nežiaduce účinky u detí?

Našťastie tam toho vážneho veľa nie je. Treba povedať, že deti sledovali do dvoch mesiacov po druhej dávke.

Čo ak sa nežiaduce účinky prejavia neskôr?

Keď zvážime povahu mRNA vakcín, je to veľmi nepravdepodobné. Žiadna zložka vakcíny sa v tele nehromadí. Opäť tu platí, že pokiaľ má niečo mať dlhodobé nežiaduce účinky, pri víruse je tá pravdepodobnosť vyššia ako u vakcín.

V štúdii deti trpeli o niečo častejšie ako dospelí lokálnymi sprievodnými javmi, sčervenalo im miesto očkovania, bolela ich ruka po vpichu. Ale na druhej strane sa menej prejavovali systémové problémy, s ktorými sa stretáva veľa dospelých, či už ide o vyššiu teplotu, vyčerpanosť a podobné reakcie, ktoré však počas dňa-dvoch odznejú.

Čo obávaná myokarditída, zápal srdca? Je to nežiaduci účinok, ktorý sa objavuje u mladších mužov po očkovaní, hoci po pár dňoch väčšinou prejde, ale panujú z neho obavy u detí.

V klinickej štúdii myokarditídu nezaznamenali. Viem, že to je veľká téma, ale v tejto štúdii bolo 2500 detí a neobjavila sa. A je dôležité povedať aj to, že nejde o fatálnu srdcovú poruchu. Zápal srdca síce znie strašne, pekné to, samozrejme, nie je, ale myokarditída po vakcinácii naozaj obvykle odznie v priebehu pár dní.

Naopak, po prekonaní covidu je oveľa častejšia a máva horší priebeh. To platí o väčšine nežiaducich účinkov. Ak sú po vakcíne, sú miernejšie a menej časté, covid máva vážnejšie prejavy.

Lekár Jan Strojil v rozhovore pre český Deník N hovorí, že ak má niekto obavy z toho, že nejako zle zareaguje na vakcínu, neexistuje dôvod myslieť si, že covid bude pre neho bezpečnejší.

To je, myslím, úplne presné.
Foto – Deník N/Ludvík Hradilek

Myslím, že úlohu zohráva psychologická bariéra, že ako rodič aktívne dám dieťaťu pichnúť vakcínu. Čo ak sa mu potom niečo stane? Budem za to zodpovedná. Keď sa nakazí „náhodou“, nie je to moja vina.

Túto mentálnu bariéru chápem. Prejavuje sa aj u dospelých – ten strach urobiť rozhodnutie a dať si aktívne pichnúť vakcínu do tela. Ale je asi potrebné nad tým premýšľať aj opačne: že nedať si pichnúť vakcínu je takisto aktívne rozhodnutie a môžem si tým privodiť dôsledky, keď pôjdem nechránený do plnej nákazy.

Vy nikdy neviete, akú nálož dostanete, v akej kondícii sa práve s vírusom stretnete. S vakcínou je to pod kontrolou, vo vakcíne je „dávka“ jasne definovaná a vy sa na to môžete vyspať, môžete ísť oddýchnutá, a pokiaľ to ide, vziať si napríklad deň-dva voľna z práce.

Ale opakujem, že ten mentálny blok chápem a je to prirodzené. Keď sme s kolegami a kolegyňami z Ústavu hematológie a krvnej transfúzie šli na prvú dávku, robili sme si z toho naoko žarty, ale v skutočnosti sme nejaké obavy z toho, ako zareagujeme, mali. Je to iracionálne, ale prirodzené.

Skúsili ste si aj priložiť magnetku?

Tak ďaleko sme nedošli. Dodnes mi nikto nevysvetlil, ako by ten kremíkový čip mohol byť magnetický.

Ale vážne. Preto píšem na Facebook. Nechcem presviedčať zatvrdnutých, ale tým, ktorí tápu, pochybujú, ktorí sa pýtajú a obávajú, skúsiť vysvetliť niektoré princípy. Čo najzrozumiteľnejšie a najprístupnejšie. A mám spätnú väzbu, ľudia mi píšu: „Robíš to dobre, na prvýkrát som to pochopil.“ Človeka to veľmi poteší, keď vidí, že to má zmysel.

Hlúpe je, že laik bežne nespozná, keď nejaký expert vystúpi v televízii, či má alebo nemá pravdu. Riadi sa skôr podľa toho, ako mu je alebo nie je sympatický. A tak sa snažím ľuďom pomáhať rozpoznať to, aby si sami dokázali prebrať, že to, čo tam niekto hovorí, je v rozpore s doterajšími poznatkami.

Dá sa namietnuť: podľa čoho majú zistiť, že je dobré veriť vám?

Ale ono vôbec nie je podstatné, aby verili mne. Krásne to hovorí biochemik Jan Konvalinka: „Neverte jednotlivcom, verte inštitúciám, ako je WHO, FDA a EMA.“ A ja dodávam, verte biológii.

Dosť som nad tým premýšľala, špeciálne pri niektorých vedcoch, ktorých vystúpenie sa dá chápať ako výzva na premorovanie alebo spochybňovanie vakcíny. Myslím, že niekedy prezentujú reálne fakty zo svojich odborov, napríklad že „prirodzená“ nákaza vírusom spravidla vedie k slušnej imunite, ale keď sa to vztiahne na okamih, keď je tu rozbehnutá vlna epidémie, nebezpečne sa plnia nemocnice a ľudia umierajú, už to nesedí.

Je to presne tak, súhlasím s vami. Nehovorím o vyložených exotoch, niektorí odborníci určite hovoria z čistého svedomia a vedomia, lenže problém je, že ich pohľad je možno príliš úzky alebo sa, naopak, začnú vyjadrovať k veciam, ktoré im neprislúchajú. To, samozrejme, platí aj pre mňa.

Myslím, že niekedy nedomýšľajú, že hoci neklamú, forma, akou to hovoria, alebo kontext nemusia byť prospešné alebo to dokonca môže byť aj nebezpečné. Ako vedci by sme mali mať stále na mysli aj zodpovednosť. Domýšľať aj to, ako môžu naše myšlienky ostatní čítať.

Áno, imunita, ktorá vznikla prirodzene po infekcii, sa javí ako kvalitná – minimálne nejaký čas. Lenže to nemá vyznieť ako apel: „Choďte sa nakaziť, kašlite na vakcínu.“ Divák zabudne tú „vedeckú“ omáčku, ale zapamätá si, že lepšie je nakaziť sa.

Niekedy to vyzerá, že spolu všetci vzájomne nesúhlasia, ale myslím, že problémom je skôr tá skratkovitosť. Razantnejšie výroky viac počuť, menšinové názory sú populárne, ale keby sme si spolu sadli, ukáže sa, že si v princípe rozumieme. Nezhodujeme sa v detailoch, ktoré sme my vedci zvyknutí pitvať, ale čo si z toho má odniesť laická verejnosť?

Poďme ďalej. Budeme po tretej dávke vakcíny potrebovať štvrtú?

Možné to je. Aj keď sa dá predpokladať, že tretia dávka už bude dostačujúca.

Táto okolnosť, že sa z dvojdávkovej vakcíny stala najmenej trojdávková, takisto mnohých ľudí znepokojuje. Pripadá im, že s nimi farmaceutická firma nehrá férovú hru.

Chápem ten pocit. Ale problém spočíva v tom, že úplne prvýkrát môže verejnosť v priamom prenose sledovať celý vývoj vakcíny. Keby sme to nesledovali online a keby na to bolo dosť času, pretože by sme nečelili pandémii, prišiel by napríklad Pfizer o dva roky s tým, že má novú skvelú trojdávkovú vakcínu proti covidu, ktorá môže nejaké percento ľudí celkom dosť potrápiť, a všetci by sme to brali ako hotovú vec.

Ale v priamom prenose to vyzerá inak. Pre nás bolo v danej chvíli žiaduce mať rýchlo prvú dávku, druhú… Za behu sa ukázalo, že optimálna je ešte tretia dávka. Ale po prvýkrát do toho vidíme, tak nás to môže aj desiť.

Zaznamenala som názor, že „keby sa dalo na vakcínu spoľahnúť, neležali by v nemocniciach očkovaní a neboli by zaplnené“.

To nie je pravda! Naozaj to nevychádza, keď sa pozriete na čísla. Vakcína jednoznačne funguje, je to stále to najlepšie, čo máme. Áno, sme v situácii, keď tu máme trošku iný vírus ako pred rokom. Delta je infekčnejšia, robí vyššie vírusové nálože, aj preto sa znížila účinnosť.

A potom druhá vec. Veľa rizikových ľudí sme naočkovali ako prvých, vtedy to bolo správne, ale sú to, bohužiaľ, zároveň ľudia, ktorým ochrana ako prvým klesá. A časti z nich ani poriadne nezabrala.

Ako to?

Pretože najmä starí ľudia majú menej flexibilnú špecifickú imunitu, horšie a pomalšie reagujú na nové podnety. Niektorých z nich mohla vakcína dočasne trochu nakopnúť, ale pokiaľ už imunita nefunguje optimálne, potom ani vakcína nie je taká účinná.

Vakcína využíva úplne rovnaké imunitné procesy ako vírus a rizikovosť z hľadiska prekonania covidu-19 je, bohužiaľ, daná rovnakými biologickými mechanizmami ako neúčinnosť vakcín.

A toho sa chytajú ľudia, keď hovoria o nespoľahlivosti vakcíny. Oni však napríklad ani chránení neboli. Alebo len trošku. Na jar to stačilo, dnes to nestačí. V nemocniciach však úplne jasne vidieť, že hospitalizovaní neočkovaní sú v priemere mladší ako očkovaní. A najmä na jiskách. Starí a slabí sú väčšinou chránení vakcínou, nie stopercentne, ale sú. Aj päťdesiat percent by bolo lepšie ako nič.

Čo s tým všetkým urobí variant omikron?

Nevieme. Treba to sledovať, ale zatiaľ nie je dôvod na paniku. Každý deň budeme vedieť viac. Nerobil by som z toho apokalypsu. Šialených variantov vírusu už sme pár videli, vyzerali strašne, ale aj tak začala panovať delta, ktorá je síce dosť šialená, ale nie je taká šialená, aký šialený vyzeral napríklad brazílsky a pôvodný juhoafrický variant.

V čom je evolučná výhoda delty?

V schopnosti rýchlo sa množiť, dokáže to strašne rýchlo. V priebehu desiatok hodín sa vírus na slizniciach výrazne replikuje, ale zároveň nie je taký „vražedný“, ako vyzerali iné varianty, ktoré nás vyľakali. Na tie vakcíny tak dobre nereagovali, zatiaľ čo proti delte fungujú stále celkom spoľahlivo. V biológii jednoducho platí, že prežije to, čo je schopné množiť sa najefektívnejšie.

Infektológ Ladislav Machala mi hneď na začiatku epidémie v rozhovore vysvetľoval, že pre vírus nie je až také výhodné, aby svojich hostiteľov zabíjal. A že prvý SARS celkom rýchlo zmizol vďaka tomu, že mal pomerne vysokú smrtnosť a ťažké priebehy, ktoré bolo vidieť, preto sa dali chorí účinnejšie izolovať.

Áno, boli sme schopní chorých nájsť a izolovať, kým začali byť plne infekční, vďaka tomu, že im bolo hneď zle. Tento SARS-CoV-2 má zo svojho pohľadu tú výhodu, že sa dobre šíri v bezpríznakovej fáze.

Neviditeľne. Biochemik Jan Konvalinka to takisto trafil, keď povedal, že najväčšou tragédiou tohto vírusu je, že je presne uprostred medzi banalitou a tragédiou.

To je presné. Amerického epidemiológa Anthonyho Fauciho sa pred tridsiatimi rokmi pýtali, aká je jeho nočná mora, čo sa týka možnej epidémie. A on povedal, že je to vírus, ktorý sa bude šíriť ako ľahká respiračná infekcia väčšinou asymptomaticky, ale zabije tak dve percentá ľudí.

Pretože to je presne vírus, ktorý sa najhoršie kontroluje. Nie je taký strašný, aby spôsobil celospoločenskú paniku a všetci sa začali správať zodpovedne, ale je dostatočne krutý, aby veľmi zamával zdravotným systémom.

Keby sa ukázalo, že omikron bude odolný proti existujúcim vakcínam, dočkáme sa upravenej vakcíny?

Určite. Pfizer aj Moderna vyhlásili, že sú schopní do 60 dní poslať vakcínu na klinické testy aj do výroby. Otázka je, akým veľkým problémom by omikron bol, ako veľmi by sme tlačili, aby sa upravená vakcína dostala von.

Ale aj keby sa omikron ukázal v tom najhoršom svetle, stále to nebude horšie, než keď sme boli na začiatku. Dnes vieme, ako upraviť vakcínu, vieme, ako covid liečiť, vírus poznáme, vieme, čo dokáže a ako pracuje.

V čom z vášho pohľadu urobili českí politici a zodpovedné úrady najväčšie chyby?

Dopustím sa názoru na politiku, teda mimo svojej odbornosti. Z môjho pohľadu od začiatku chýbalo zrozumiteľné vysvetľovanie. Nechápem, prečo v tých najrôznejších anticovidových tímoch neboli experti na komunikáciu. Som presvedčený, že keby sa od začiatku o všetkom – o víruse, o opatreniach a o očkovaní – hovorilo zrozumiteľne, jednoducho a ľudsky, nie sme tam, kde sme.
Adam Obr

Bunkový biológ. Pochádza zo Vsetína, v Prahe vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Karlovej, má doktorát z vývojovej a bunkovej biológie. Pôsobí v Ústave hematológie a krvnej transfúzie, zaoberá sa výskumom leukémie, v súčasnosti predovšetkým interakciami leukemických buniek s imunitnými bunkami.

Na Facebooku neúnavne a zrozumiteľne vysvetľuje covidovú problematiku.