Zobraziť témy bez odpovede | Zobraziť aktívne témy Aktuálny čas je 16 Júl 2019, 2:14



Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 484 ]  Predchádzajúca  1 ... 20, 21, 22, 23, 24, 25  Ďalšia

Choď na stránku
Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Hľadať:
Facebook Twitter Vybrali Sme  
 
Autor Správa
Amateur
Amateur
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 24.6.2009
Príspevky: 31
Karma: Mínusko
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Mohol by niekto s predplatením dennikom N
https://dennikn.sk/1206740/ppa-podpisala-dvojmilionovu-it-zmluvu-aj-ked-jej-to-predbezne-opatrenie-uvo-nedovolilo/
a s predplatením sme
https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/20899960/v-trebisove-zrusili-pracovisko-podohospodarskej-agentury-mali-farmari-sa-hnevaju.html
Ďakujem


28 Aug 2018, 9:42
Profil  
Star
Star
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.9.2005
Príspevky: 679
Bydlisko: Martin
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
max18:

Spoiler:
PPA podpísala dvojmiliónovú IT zmluvu, aj keď jej to predbežné opatrenie ÚVO nedovolilo
Marianna Onuferová
Marianna Onuferová
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch. Foto – TASR

Štátna pôdohospodárska agentúra pod vedením Juraja Kožucha nerešpektovala predbežné opatrenie Úradu pre verejné obstarávanie a podpísala IT zmluvu.
Odoberajte nové články z rubriky Verejné IT zákazky na e-mail.

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) pod vedením Juraja Kožucha podpísala koncom júla dvojmiliónovú IT zákazku.

Urobila tak, hoci Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) vydal ešte v júni predbežné opatrenie, podľa ktorého nemohla robiť s tendrom na nové IT nič, jedine ak by zrušila súťaž. PPA napriek tomu podpísala koncom júla zmluvu s firmou Atos IT Solutions.

Zmluva sa týka úpravy a rozšírenia IT systému, ktorý štátna agentúra používa pri rozdeľovaní eurofondov v rámci Programu rozvoja vidieka. Cena zákazky je podľa zmluvy 1,94 milióna eur.

PPA tvrdí, že týmto krokom nič neporušila. Tým, že zmenila spôsob financovania zákazky – z eurofondov na čisto zo štátneho rozpočtu – považovala predbežné opatrenie ÚVO za irelevantné. Podľa nej tým pominuli aj účinky jeho predbežného rozhodnutia. Preto podpísala zmluvu s víťazom tendra.

ÚVO, ktorý dozerá na zákonný priebeh štátnych tendrov, s konaním PPA nesúhlasí. „Verejný obstarávateľ nemôže svojvoľne zrušiť účinky predbežného opatrenia, ktoré vydal ústredný orgán štátnej správy, teda ÚVO,“ povedala hovorkyňa úradu Janka Zvončeková.

Úrad zdôrazňuje, že on predbežné rozhodnutie nezrušil, preto sa nemohlo považovať za zrušené.

„Také príbehy kladú otázku, načo máme pravidlá a zákony, keď právoplatné rozhodnutie orgánu moci môže štátna agentúra ignorovať. A, samozrejme, z takého postoja má niekto profit,“ hovorí Peter Kunder z Aliancie Fair-play. Hovorí tiež, že práve takéto správanie rozvíja nedôveru verejnosti voči inštitúciám.

O štátnej PPA sa v posledných mesiacoch hovorilo najmä v súvislosti so škandálmi pri rozdeľovaní farmárskych dotácií na východe Slovenska. Šéf PPA Kožuch presviedčal, že pod jeho vedením prijali viaceré opatrenia, aby sa podobné čudné veci pri rozdeľovaní dotácií už nediali.

Teraz musí Kožuch vysvetľovať, prečo podpísal IT zmluvu, keď stále platilo predbežné opatrenie ÚVO.
Najprv chceli eurofondy

PPA vyhlásila súťaž na úpravu a rozširovanie nových funkcionalít systému ITMS2014 vo februári tohto roka. Ponuky predložilo päť firiem, okrem Atos IT Solutions, ktorá v tendri zvíťazila, aj Asseco, Microcomp, BRAIN:IT a Tempest. Posledná menovaná firma uspela v IT tendri na ministerstve vnútra, o ktorom hovoril prokurátor Vasiľ Špirko.

Pôvodne chcela PPA financovať IT projekt z eurofondov, preto predložila ÚVO dokumenty, aby skontroloval zákazku ešte pred podpisom zmluvy. ÚVO zo zákona kontroluje automaticky všetky eurofondové zákazky pred podpisom zmluvy.

ÚVO začal kontrolu tendra v júni. Spolu so začatím kontroly vydal aj rozhodnutie o predbežnom opatrení.

Tým pozastavil PPA možnosť, aby robila pri tomto obstarávaní akékoľvek úkony. Jedinou výnimkou sú tie, ktoré súvisia so zrušením verejnej súťaže.

Predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť ešte 13. júna 2018.

„Kontrolovaný napriek tomu 31. júla 2018 uzavrel zmluvu s úspešným uchádzačom,“ povedala hovorkyňa ÚVO Janka Zvončeková.
Nevedia o žiadnych nedostatkoch

PPA tvrdí, že podpísať zmluvu mohla. Pripomína, že ešte začiatkom júla požiadala ÚVO o stiahnutie zákazky z kontroly, lebo sa zmenili okolnosti verejného obstarávania.

ÚVO žiadal vysvetlenie, aké okolnosti sa zmenili, zároveň uviedol, že PPA by mohla stiahnuť podanie vtedy, ak by napríklad došlo k zmene financovania obstarávania.

PPA uviedla, že 24. júla doručila úradu list, v ktorom ho informovala o zmene financovania zákazky. Ako dôkaz predložila rozpočtové opatrenie, ktoré schválilo ministerstvo financií.

PPA tvrdí, že tým splnila podmienku na stiahnutie kontroly a rozhodnutie o predbežnom opatrení ÚVO mohla považovať za bezpredmetné.

Štátna agentúra tiež uviedla, že v procese obstarávania nikto z uchádzačov nepožiadal o nápravu, neboli podané žiadne námietky a nikto nenamietal ani výsledok verejného obstarávania. Preto uzavrela s víťazom tendra 31. júla zmluvu.

„PPA nemala ani nemá zo strany ÚVO vedomosť o žiadnych nedostatkoch, ktoré by mali vplyv na výsledok verejného obstarávania,“ uviedla PPA.
Úrad bude rozhodovať o pokute

ÚVO však hovorí, že účinky predbežného opatrenia zostávajú v platnosti, kým úrad predbežné opatrenie nezruší, alebo do vydania rozhodnutia. „V tejto situácii ani jeden zo spomínaných stavov nenastal. Pre úrad je smerodajné preskúmanie doručených dokumentov verejného obstarávateľa, až následne úrad vydá rozhodnutie, čo v tomto prípade nenastalo,“ hovorí Zvončeková.

Z dokumentov ÚVO navyše vyplýva, že dokumenty, ktoré PPA predložila týždeň pred podpisom zmluvy a ktoré mali potvrdzovať zmenu financovania, boli vo forme neoverených fotokópií. Overené fotokópie doručila až po podpise zmluvy.

Keďže PPA podpísala s víťazom tendra zmluvu, ÚVO pôvodnú kontrolu obstarávania zastavil a začal novú kontrolu „preskúmania úkonov po podpise zmluvy“.

„Úrad zároveň skúma, či sú splnené podmienky pre začatie správneho konania o uložení pokuty za nerešpektovanie predbežného opatrenia,“ povedala Zvončeková.

Jednoducho povedané, ÚVO začne skúmať, či môže dať PPA pokutu a v akej výške. Podľa zákona môže byť do výšky 30-tisíc eur, no mohla by byť aj vo výške 5 % zmluvnej ceny, závisí to od závažnosti pochybenia.
Debata o dĺžke kontroly

Ešte v júli PPA ako dôvod, prečo chce zmeniť financovanie zákazky, pre Denník N uviedla, že je pre ňu neprijateľná dĺžka kontroly ÚVO. Vysvetľovala, že bez nového IT systému je ohrozená administrácia a vyplácanie podpôr na miestny rozvoj.

Pred letom bola debata, či má ÚVO automaticky kontrolovať všetky eurofondové zákazky pred podpisom zmluvy. Úrad vlády a úrad podpredsedu vlády Richarda Rašiho navrhli, že to tak nemá byť, lebo to príliš predlžuje tendre.

ÚVO pripomenul, že povinnosť, aby kontroloval eurofondové zákazky ešte pred podpisom zmluvy, sa pred dvoma rokmi zaviedla preto, aby sa zvýšila transparentnosť a znížila miera korekcií, ktorými Slovensko trpelo v predchádzajúcom programovom období. Uviedol tiež, že nie je jeho chyba, keď sa obstarávanie predĺži, ale na vine sú úrady, ktoré nie sú schopné mu dodať naraz kompletnú dokumentáciu potrebnú na kontrolu.

ÚVO musí kontrolu stihnúť do 30 dní od doručenia kompletnej dokumentácie.


Spoiler:
V Trebišove rušia pracovisko pôdohospodárskej agentúry

Vybavia ich až v Michalovciach.

26. aug 2018 o 0:00 Magda Haburová

TREBIŠOV. Pred niekoľkými dňami rozrušila farmárov z okresu Trebišov informácia, že v okresnom sídle bude od prvého septembra zrušené regionálne pracovisko (RP) Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).

Pôdohospodárom slúžilo od samotného zriadenia PPA.

Každý, kto chcel na pôde gazdovať, sa na agentúru obrátil ročne aj niekoľkokrát, pretože mal určité povinnosti aj v oblasti registrácie a administratívy.

V kuloároch kolujú po tomto kroku ústredia rôzne overené aj neoverené názory.

Hovorí sa aj o tom, že to bolo údajne čisto politické rozhodnutie, ďalší dokonca za tým vidia pomstu za spoluprácu s istými kruhmi ľudí...

Preto sme sa s našimi otázkami obrátili priamo na generálneho riaditeľa PPA Juraja Kožucha.

Požiadali sme o sprístupnenie informácie o zrušení regionálneho pracoviska PPA v Trebišove.

Od trebišovských zamestnancov sme sa totiž nedozvedeli ani len základné údaje, pretože dostali zákaz komunikovať s verejnosťou.

Pod odpoveďami je podpísaný Ján Vanin z referátu komunikácie PPA v Bratislave.
Článok pokračuje pod video reklamou
Video reklama
Vybavia ich v Michalovciach

Na otázku, či je pravda, že sa od 1. septembra ruší regionálne pracovisko v Trebišove a aké sú príčiny, nám odpovedal, že „príčiny sú pragmatické a čisto ekonomické. Opierajú sa aj o efektívnosť záťaže jednotlivých zamestnancov. Týmto krokom dôjde k miernemu zníženiu zaťaženia jednotlivých zamestnancov a na druhej strane k zefektívneniu administratívnej činnosti RP PPA.“

Jednoduchšia odpoveď zaznela na našu otázku: Sú azda dôvodom na zrušenie pracoviska chyby či nedostatky pri následných kontrolách? Odpoveď je: „Nie.“

Zaujímalo nás, kam budú doterajší pracovníci z Trebišova presunutí. “Pracovníci RP Trebišov budú presunutí do RP Michalovce a Košice.“

Chceli sme vedieť aj to, ako budú usmernené stovky žiadateľov o podpory z celého Trebišovského okresu, či ostane možnosť voľby na podanie žiadosti o podpory na samotnom žiadateľovi. A dôležitý je aj kľúč rozdelenia žiadateľov na príslušné regionálne pracoviská.

Podľa rozhodnutia ústredia PPA žiadatelia patriaci do okresu Trebišov budú zaradení do regionálneho pracoviska PPA v Michalovciach.

„Okrem oznámenia na webovom sídle PPA platobná agentúra bude písomne formou listu informovať každého žiadateľa, ktorého sa zmena týka, o príslušnom RP PPA pre administrovanie jeho žiadosti spolu s možnosťami komunikácie a kotaktmi," uviedol Vanin.

Ďalej vysvetlil, že kľúč rozdelenia žiadateľov je auditný podľa počtu prijatých a spracovaných žiadostí a počtu uskutočnených kontrol: „RP v Trebišove malo výkony najnižšie, pritom bol to jeden okres na jedno regionálne pracovisko, čo je neekonomické. Preto je potrebné zabezpečiť vyššiu efektivitu výkonu odborných činností a zastupiteľnosť zamestnancov.“

Pre vysvetlenie, iné regionálne pracoviská majú pod gesciou viacej okresov.

Napokon sme sa opýtali na skutočný zámer týchto opatrení. Odpoveď znie zaujímavo: „Racionalizovať, zefektívniť, integrovať a aj narušiť možné vybudované 'vzťahy'.“

Slovíčko „vzťahy“ si totiž možno vysvetliť všelijako...

Zrušenie RP v Trebišove vnímajú farmári, najmä menší, či gazdovia, ktorí obhospodarujú možno hektár-dva pôdy a majú k PPA isté povinnosti, prevažne negatívne.

Údajne je jasné, že komunikácia s PPA by mala byť najmä elektronickým spôsobom, ale...
Farmári pochybujú

Farmárka Lucia Hredzáková zo Stankoviec, ktorá gazduje s manželom Milanom na 250 ha pôdy a chovajú pod dargovskými kopcami priamo v prírode 370 oviec, hovorí otvorene, že týmto počinom bude postihnutý najmä malý farmár a drobní gazdovia.

„Ja osobne som v komunikácii s PPA zručná v elektronickej forme. Ale práve preto prichádzajú za mnou menší farmári z okolia, aj 'niekoľkohektárovi' gazdovia, aby som im tie rôzne formuláre pomohla vyplniť. Robím to, samozrejme, zadarmo. Sú na to aj firmy, ale pýtajú stovky eur, čo si tí malí farmári nemôžu dovoliť. Môžem jednoznačne potvrdiť, že veľkým farmárom sa život nezmení, ale tým malým určite. Od marca je totiž v každom roku potrebné ohlasovať rôznu dokumentáciu. Musia byť nahlásené dobytčie jednotky, osevy, dokumentácia k pôde a ďalšie úkony.“

Podotýka, že malý farmár nemá čas venovať sa rôznym školeniam, získavať informácie, či sedieť za počítačom, lebo on si chotár obrába sám.

Upozornila aj na fakt, že takmer všetci farmári z okresu majú predsa okresné sídlo v Trebišove, kde sú rôzne úrady ako úrad práce, Sociálna poisťovňa, daňový úrad, banky, kde majú farmári povinnosti, a preto poruke bolo aj agentúrne pracovisko.

Podobného názoru je i skúsený farmár a poľnohospodár Ladislav Bizub: „Pre mňa je to síce zmena nepodstatná, lebo mám na to ľudí, ktorí rôzne záležitosti za moju firmu administrujú najmä elektronicky. Ale problém určite nastal pre malých farmárov. Oni majú potrebu veci konzultovať aj osobne, žiaľ, teraz budú musieť cestovať za každou radou, ak si nepomôžu inak. Nebol to dobrý krok už len preto, že okres Trebišov je v rámci východného Slovenska najväčší na poľnohospodársku pôdu a iste má aj najviac farmárov. Bol to krok spoza stola.“

Čítajte viac: https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/20 ... z5PSYOzTgm


28 Aug 2018, 10:27
Profil  
Hardcore addict
Hardcore addict
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 30.5.2006
Príspevky: 9747
Karma: Level +5
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Niekto s Trendom?

https://www.etrend.sk/ekonomika/digital ... akryt.html


04 Okt 2018, 0:11
Profil  
Guru wannabe
Guru wannabe
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 26.2.2005
Príspevky: 2268
Bydlisko: BB
Karma: Level +5
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Mohol by niekto? https://dennikn.sk/1240244/dopravny-pol ... i/?ref=mpm
Vďaka


10 Okt 2018, 16:27
Profil  WWW
Star
Star
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.9.2005
Príspevky: 679
Bydlisko: Martin
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Syfon:

Spoiler:
Rozhovory9. októbra 2018 14:36
Dopravný policajt: Vodiči v Bratislave sú zväčša ohľaduplní, jazdia hlavne po pamäti
Matej DugovičMatej Dugovič
Policajt Mário Greguš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mário Greguš hovorí, že šoféri by mali poznať aj alternatívne trasy, keď sa niečo stane, pravidlá cestnej premávky by mali poznať aj chodci.
Odoberajte nové články z rubriky Rozhovory na e-mail.

Policajt Mário Greguš (33) z okresu Dunajskej Stredy pracuje v polícii už osem rokov a v súčasnosti pôsobí ako starší referent pre riadenie referentov na oddelení cestného dozoru. V rozhovore opisuje, ako policajti zvládali začiatkom septembra riadiť dopravu pri výpadku semaforov na dvoch veľkých križovatkách v Bratislave, či vodiči poznajú znamenia policajtov, ako zvládajú problémové križovatky a ako policajti vnímajú, keď ich šéfovia pošlú riadiť premávku.

Ako sa vám riadila premávka na začiatku školského roka, keď dva dni nefungovali semafory na Račianskom a Trnavskom mýte v Bratislave?

Bola to výnimočná situácia, sú to väčšie križovatky v Bratislave, kde je hustá premávka z každého smeru. Na Račianskom mýte potrebujeme na kvalitné riadenie troch policajtov, ktorí riadia križovatku synchrónne. Musí sledovať, z ktorej strany je hustejšia a aj to, ako sú na tom ďalšie križovatky, kde semafory fungujú. Zbytočne bude regulovať premávku, ak ďalšia križovatka autá nepustí.

To znamená, že majú nacvičené, ako budú púšťať autá?

Úlohy sa rozdelia na mieste, služobne starší policajt je väčšinou veliteľ. Na Račianskom mýte musia stáť policajti aj na Račianskej, Šancovej a Legionárskej. Policajt napríklad zadrží jeden smer, aby bola premávka plynulá. Keď policajt vypustí jeden smer, druhý vypustí ten istý, ale z protismeru. Aby fungovala doprava na Trnavskom mýte tak, ako keď funguje svetelná signalizácia, musí jeden policajt pustiť rovný smer – Trnavskú a Šancovú. Potom zároveň dvaja policajti môžu synchrónne vypúšťať odbočenie doľava, smer zo Šancovej na Vajnorskú a z protismeru zasa Trnavskú smerom na Krížnu. Vodiči vďaka tomu toľko nečakajú. Keby križovatku riadil policajt sám, tri jazdné smery by stáli.

Zvládli ste pri poruche obe križovatky?

Uvedenú situáciu v cestnej premávke sme v rámci našich schopností zvládli, vynaložili sme maximálne úsilie na zabezpečenie plynulej premávky.

Bol to veľký chaos?

V prípade nefunkčnosti svetelnej signalizácie na väčších križovatkách v Bratislave je situácia v cestnej premávke vždy náročnejšia. Infraštruktúra nie je nastavená na to množstvo vozidiel.

Ktoré sú najhoršie križovatky v Bratislave?

Určite Račianske, Trnavské mýto a križovatka Bajkalskej a Trnavskej cesty. Sú to hlavne väčšie križovatky, kde má už aj policajt problém sám usmerniť premávku. Vtedy ju musia riadiť synchrónne aspoň dvaja policajti.

Už teraz je Račianske mýto ťažko priepustné a v okolí vznikajú nové bytovky. Nemala by sa križovatka prebudovať?

Je to skôr otázka na Magistrát hlavného mesta Bratislavy, ktorý zmeny v organizácii dopravy navrhuje.

Keď nefungujú na križovatke semafory, na základe čoho sa rozhodujete, či tam pošlete policajtov?

Záleží od veľkosti križovatky, či tam sú nehodové úseky, hlavné ťahy cez Bratislavu alebo obojsmerná premávka. Ak sú dobré značenia a je jasné, ktorá cesta je vedľajšia, ktorá hlavná a nie je až taká frekventovaná, policajtov tam nepotrebujeme.

Poznajú vodiči v Bratislave značky?

Väčšina áno, vo všeobecnosti vodiči poznajú dopravné značky, sú ohľaduplní. Samozrejme, stretávame sa s pochybeniami menej skúsených vodičov alebo tých, ktorí nie sú sústredení a idú skôr po pamäti. Keď sa však niečo stane alebo vypadne križovatka, sú v strese a ten ovplyvňuje vodiča.

Vodiči sa učia napríklad aj pokyny policajtov v autoškole, ale v praxi sa s tým až tak často nestretávajú. Vedia ich čítať?

V autoškole sú automaticky aj pri záverečných testoch križovatky, kde dáva policajt pokyny. Vodiči by ich mali preto ovládať.

Z pohľadu vodiča, ktorý komunikuje s policajtom priamo´, to nemusí byť až taký problém, ale ako chodec neviem často vyhodnotiť, čo pre mňa znamená nejaký pokyn. Chodci navyše nemusia mať vodičák. Ako na nich prihliadate?

Policajti musia dať jednoznačné pokyny, bohužiaľ, máme aj problémy s chodcami. Nemajú vodičský preukaz a nemusia poznať zákon o cestnej premávke, aj keď by mali. Každý občan ale aj cudzinci by však mali ovládať základné pravidlá cestnej premávky, keďže aj oni sú účastníkmi cestnej premávky.

Čo robíte, keď semafory fungujú a neriadite dopravu?

Robíme dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, na základe vývoja dopravno-bezpečnostnej situácie vykonávame a plánujeme kontroly a vedieme konanie o priestupkoch.

Bojíte sa stáť v takej križovatke ako Račianske mýto?

Nie, ani raz som sa nebál.

Zo všetkých smerov ale prúdia autá a vy ste v neobvyklej pozícii v strede cesty.

Už pri vstupe do Policajného zboru som bol odhodlaný pomáhať a chrániť životy a zdravie občanov. Keď si moje povolanie vyžaduje, aby som riadil nejakú križovatku, tak tam idem. Nerozmýšľam, či je križovatka malá, veľká alebo zložitá. Vedomosti na výkon môjho povolania mám už z odbornej policajnej školy a dlhoročné praktické skúsenosti. Je to moje povolanie a rád chodím do práce.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Berú to niektorí policajti tak, že prečo ma posielate na Trnavské mýto, čo som spravil, je to za trest?

Až takto nie, niektorí mladší kolegovia sa možno boja, pokiaľ si to nevyskúšajú. Ale že by neradi išli na nejakú križovatku, to asi nie.

Policajti nekopírujú pôvodné nastavenia semaforov, ale zohľadňujete, že prišla električka, tak ju prednostne pustíte, aby rýchlo odišla?

Ak zďaleka počujeme vozidlo s právom prednostnej jazdy, tak sa pokúsime mu umožniť prejazd, lebo sa potrebujú rýchlo dostať z bodu A do bodu B. Tiež skúsime dopravu regulovať tak, že uprednostníme mestskú dopravu, aby križovatkou prešla čo najrýchlejšie.

Čo sú najčastejšie problémy semaforov?

Väčšina problémov so semaformi je z dôvodu výpadku elektriny, alebo pri poškodení, ktoré je spôsobené dopravnou nehodou v križovatkách.

Ako často sa striedate?

Striedanie policajtov je individuálne vzhľadom na to, že riadenie križovatky je psychicky, fyzicky náročná a zodpovedná činnosť. Najčastejšie však prebieha v 20- až 30-minútových intervaloch.

Vodiči sa stále nenaučili, že keď sa nezmestia za križovatku, nemajú do nej vojsť. Stále to robia. Zameriava sa na to polícia?

Bohužiaľ, stáva sa to, najmä pri hustejšej premávke. Niektorí vodiči to nerešpektujú, a vchádzajú do križovatky na zelenú, aj keď ňou nemôžu bezpečne prejsť, a zostanú v nej stáť.

Pokutujete ich?

V rámci výkonu služby sa zameriavame aj na tieto priestupky, ktoré môže policajt vyriešiť napomenutím alebo udelením sankcie do výšky 50 eur.

Ako sa pripravujete na očakávané obmedzenia v Bratislave?

Plánujeme zvýšený dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou v cestnej premávke.

Nebojíte sa dopravného kolapsu? Aj počas predsedníctva v roku 2016 sa v Bratislava chystala na veľké problémy pri dopravných obmedzeniach, no nakoniec boli ulice ešte prázdnejšie než zvyčajne.

Aj vtedy bol na začiatku chaos, ale postupne sa vodiči o dopravných obmedzeniach dozvedeli a našli si náhradné trasy. Zo skúseností jazdia vodiči po pamäti, poznajú jednu, väčšinou hlavnú trasu, po ktorej sa presúvajú. Mali by poznať aj alternatívne trasy pre prípady, ak sa na hlavnej trase niečo stane. Samozrejme je možné využiť aj prepravu mestskou hromadnou dopravou.


//autoeditácia príspevku (10 Okt 2018, 18:06)
heker:

Spoiler:
Forenzný analytik: Digitálne stopy robí aj najväčší profík, no je možné ich zakryť

02.10.2018, 14:34 | Tomáš Nejedlý | © 2018 News and Media Holding

Progres v ostro sledovanom vyšetrovaní vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej priniesli digitálne stopy. Podľa vyjadrenia polície doviedli vyšetrovateľov k podozrivým zo spáchania tohto brutálneho činu.
Spoluorganizátor hackathonu AllforJan a prodekan Fakulty informatiky a informačných technológií STU Peter Pištek. Zdroj: FIIT STU
Zdieľať

Tlačiť
Poslať e-mailom
Oznámiť chybu
1

Tagy

Ján Kuciak, polícia, vražda Jána Kuciaka, vyšetrovanie

Peter Pištek je odborník na analýzu digitálnych metadát zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Pre TREND.sk hovorí o tom, aké digitálne stopy zanechávame po sebe pri používaní internetu, mobilov a počítačov.

Čo ostáva po používateľoch pri bežnom surfovaní po webe či sociálnych sieťach?

Takmer všetko, čo urobíme v digitálnom svete, po sebe zanechá stopu. Na samotnom počítači sa viem dostať k dokumentom aj po ich zmazaní.

Pri aktivitách, ktoré boli reallizované mimo počítača, napríklad cez web alebo USB kľúč, záznam obsahuje len základné údaje, takzvané metadáta. To znamená: kde som bol, kedy som tam bol, ako dlho som tam bol, akú webstránku, akú on-line službu som použil.

Záznam nezahŕňa obsah samotný – čo som konkrétne robil a písal. Ak s niekým chatujem, počítač neukladá obsah rozhovoru, len navštívenú on-line službu, ktorú som použil, aby mi ju mohol nabudúce opäť ponúknuť. Alebo pracujete so súbormi, a tak vám ich ponúkne ako posledné navštívené.

Dôvodom je efektivita práce s počítačom, nie snaha vás špehovať. Obsah sa dá získať tiež, ale oveľa komplikovanejšie.

Neprehliadnite

Ako podnikala Alena, ktorá si mala objednať vraždu Jána a Martiny
Oficiálne sa podnikateľské aktivity ženy, ktorá mala prepojenie aj na Kočnera,...
Prokurátor: Vražda Kuciaka stála minimálne 70-tisíc. Polícia zverejnila video zo zásahu
Podľa Čižnára sú dôkazy proti obvineným veľmi silné

Ako dlho tieto stopy ostávajú?

Existujú dve množiny dát - stále a dočasné. Stále ostávajú prakticky až do fyzického zničenia pevného disku, dočasné zmiznú napríklad pri vypnutí počítača. Už len vytiahnutie šnúry z elektriny ukráti vyšetrovateľov o časť dát, napríklad o text súboru, ktorý niekto editoval a zatiaľ neuložil, alebo o text, ktorý píšete do chatu.

Na disku tieto dáta nie sú, ale v operačnej pamäti ostanú do najbližšieho vypnutia počítača alebo aplikácie. Preto možno získať späť aj neuloženú prácu, ak viete ako na to. Existujú aj metódy, ktoré umožňujú dostať sa k dátam z operačnej pamäti v krátkom čase po vypnutí počítača.

V prípade vraždy J. Kuciaka polícia zaistila v Kolárove viaceré dôkazové materiály, vrátane auta či počítačov.Zdroj: TASR

Ako je to so stálymi údajmi?

So stálymi údajmi je to jednoduchšie. Všetko, čo máte uložené na disku, tam ostáva aj po vymazaní, až kým to neprepíšete inými údajmi. Čím väčší disk, tým nižšia šanca, že počítač premaže staré dáta novými a pri obrovských diskoch, ktoré sa v súčasnosti používajú, je šanca na takéto premazanie údajov veľmi nízka.

Ako funguje hľadanie zmazaných dát?

Zjednodušene povedané, mám mapu k pokladu, ale ak spálim mapu, to neznamená, že poklad zmizol. Počítač si kreslí mapu disku a značí si všetky miesta, kde môže ukladať pribúdajúce údaje. Vymazané dáta si označí tiež, ale kým ich neprepíše, poklad je stále v jame. Viete zistiť, že tam a tam je jama a hľadáte práve tam.

Zmaže formátovanie disku aj stopy po „jamách“?

Rýchle formátovanie nie, pomalé áno. No záleží od typu disku, typu dát a prostriedkov, ktoré chcete vynaložiť na obnovu dát. Existujú firmy, ktoré nezastaví ani preformátovanie disku. Kým disk fyzicky nezničíte, k dátam sa dostanú. Záleží však na hodnote dát, pretože ceny za tieto služby sú obrovské.

Ako je to s dátami, ktoré sú na cloude, na diskoch kdesi v obrích úložiskách za oceánom?

Technicky platí to isté, právne vstupuje do hry ďalší subjekt. Ak na základe stôp v počítači alebo mobile polícia zistí, že dáta v cloude môžu byť dôkazom, s potrebnou právnou autoritou si môžu tieto dáta vyžiadať na základe medzinárodných zmlúv. Facebook či Google spolupracujú s našimi orgánmi, takže ak je podnet odôvodnený, vedia dodať dáta, ktoré sa u nich nachádzajú. A obe spoločnosti skladujú všetky získané dáta.

Aj keď požiadam o vymazanie konta?

V takom prípade by mali dáta vymazať, ale touto právnou úpravou si nie som stopercentne istý.

V dome jedného zo zadržaných bol zaistený počítač. Skúsme ísť po stopách forenzného analytika. Ako bude postupovať?

Ako prvé urobí hodnovernú kópiu disku a dát z počítača. Nemôže pracovať priamo na dotknutom počítači, pretože by mohlo dôjsť k znehodnoteniu dôkazov.

Ak si napríklad otvoríte dokument, nič nedopíšete a zavriete ho, zmenili ste podstatný parameter súboru – čas prístupu. Môže ísť pritom o kritický údaj pri zostavovaní sledu udalostí v čase.

Ako profesionáli budú policajti určite postupovať korektne. Ak by nepostupovali, narušia časovú líniu. Obvinený môže potom úspešne tvrdiť, že v danom čase ani nemal k počítaču prístup.

Čo nasleduje po skopírovaní dát?

Vytvoria sa najmenej dve kópie, ktoré sú ošetrené IT nástrojmi tak, aby pre súd predstavovali hodnoverný podklad. Kópie sa môžu poslať na rôzne pracoviská, na analytike tak môže súčasne pracovať viac tímov.

Každá manipulácia s dátami musí byť zaznamenaná do dokumentu, ktorý sa označuje ako reťazec zodpovednosti. Dokumentuje sa, kto pristúpi, kedy pristúpi a aké úkony vykoná s dátami, aby bolo všetko zadokumentované a jasné, akými krokmi sa dospelo k dôkazom.

Obhajoba má tento dokument k dispozícii, aby mohla overiť, že všetko prebehlo legálne a dôkazy nie sú zmanipulované.

Bavíme sa stále len o kópii dát, dôkaz samotný je zatiaľ zapečatený v policajnom trezore.

Áno. Reťazec pritom nehovorí o povolenej a nepovolenej manipulácii, dokumentuje len samotné úkony. V prípade, že niekto nájde v reťazci chybu alebo neoprávnenú manipuláciu, ešte stále sa dá vychádzať z ďalších kópií prípadne originálu a pracovať odznova.

Čo sa dá zistiť zo zaistených dát?

Kto mal k zariadeniu prístup, aký používateľ. V akom čase sa k nim pristupovalo, čím sa môže vytvoriť úplný sled činností, ktoré môžu pomôcť k úspechu súdneho procesu.

Zadržanie obvinených z vraždy J. Kuciaka a jeho snúbenice v Kolárove prišiel aj po analýze viacerých digitálnych stôp.Zdroj: TASR

To je predsa možné ľahko spochybniť tvrdením, že na mojom počítači pracoval niekto iný – návšteva, rodina a podobne.

Minimálne viete zúžiť okruh ľudí a ďalším vyšetrovaním také tvrdenie vylúčiť. Počítač na to obsahuje príliš veľa rôznych typov údajov, ktoré pritom môžu pomôcť. Prehliadač si pamätá vaše obľúbené stránky, prihlasovacie údaje, ak ste mu to umožnili.

Čo ak používam špeciálne verzie prehliadača, ktoré neukladajú históriu navštívených stránok?

Údaje o navštívených stránkach sú naďalej uložené v operačnej pamäti a zručný analytik sa k nim môže dostať. Ak máte napríklad menšiu operačnú pamäť, počítač si pomáha ukladaním časti dát na pevný disk, tieto údaje na disku ostávajú a je možné ich nájsť a analyzovať.

Forenzný analytik vie teda zistiť, aké stránky si pozerám, ako často, čo hľadám, obsah uložených dokumentov. Čo ďalej?

Ak ste si aj vymazali históriu prehliadania a súbory cookies, je možné sa k tomuto obsahu stále dostať. História sa ukladá do zvláštneho typu súboru, no aj tento typ súborov sa ukladá na disk. A hoci je z disku vymazaný, môžete ho odtiaľ opäť vydolovať a teda aj vyčítať, kam ste cez prehliadač išli a čiastočne aj to, čo ste tam robili.

Od operačného systému Windows 8 viete zistiť, či a aké USB kľúče a pamäťové karty boli do počítača vložené a cez súdny príkaz si ich viete vyžiadať. Podobne ako má mobil jednoznačný identifikačný kód IMEI, tak má podobný identifikačný kód aj každý USB kľúč a každá pamäťová karta.

Ako to využijete v praxi?

Windows napríklad uchováva a zobrazuje nedávno použité súbory a adresáre. Môžete medzi nimi nájsť súbor, ktorý je vám podozrivý, vidíte, že bol umiestnený na USB kľúči a súčasne nie je na pevnom disku. K súboru sa nedostanete, ale viete zistiť identifikačný kód USB kľúča, ktorý bol pripojený a môžete súdny príkaz rozšíriť na tento dôkazový predmet. Ak viete spárovať USB kľúč nájdený pri domovej prehliadke podozrivého s hľadaným USB kľúčom, máte dôležitú informáciu.

Čo hlasové a vizuálne stopy? Na webe je možné nájsť články, ktoré sa snažia dokázať „odpočúvanie“ používateľov aplikácií od Googlu a iných IT korporácií. Množstvo ľudí si v práci či doma prelepuje integrované kamery na počítačoch. Je možné sa k týmto dátam dostať?

Ide zvyčajne o uzavreté technológie, pri ktorých nikdy neviete. Videl som testy, ktoré dokazovali, že zber dát prebieha, ale aj následné testy, ktoré tento prístup vyvrátili a nezaznamenali nevyžiadaný tok dát od používateľa k IT firme.

Je známe, že Android pravidelne posiela polohu mobilu so zapnutým GPS a údaje o intenzite WiFi sietí vo vašom okolí, teda ďalší lokalizačný údaj. Nedávno sa zistilo, že tieto údaje posiela dokonca aj vtedy, keď ste to nepovolili.

To môže pomôcť vyšetrovateľom zaradiť na časovú os udalostí aj konkrétne miesto, kde sa daná osoba nachádzala.

Aké presné sú tieto lokalizačné dáta?

Najpresnejšie sú na otvorenom priestranstve. V úzkych uliciach, medzi vysokými domami sa presnosť znižuje, v podzemných garážach môže signál vypadnúť úplne. Vtedy je možné zistiť polohu mobilu podľa intenzity WiFi signálu z okolitých staníc, ale výsledok je menej presný ako pri GPS.

Ako dlho sú tieto dáta ukladané?

Ak máte GPS lokalizáciu povolenú, alebo ste ju zabudli vypnúť, ide o nastálo uchovávané dáta a viete si ich cez web pozrieť – kde a kedy ste boli. Používajú to napríklad podnikatelia pri vykazovaní cestovných dokladov a nákladov na služobné cesty.

Konkrétne tieto dáta uchováva Google. Na aké účely s nimi môže pracovať?

Mnohé z týchto dát sú anonymizované a nie sú jednoznačne priraditeľné ku konkrétnej osobe. Google pri svojej analytike nepotrebuje vedieť, ako sa volá konkrétna osoba, ale len jej zaradenie do kategórie spotrebiteľa, napríklad matka na materskej dovolenke alebo dôchodca a ako sa správa.

Všetci poznáme personalizované reklamné ponuky, ktoré Google ukazuje na základe histórie nášho vyhľadávania. Ak googlite darček pre manželku a máte spoločný počítač, dajte si pozor, aby nebolo po prekvapení.

Ak by sa potvrdilo, že podozriví sú skutočne páchateľmi a prezradili ich práve digitálne stopy, povedali by ste, že boli digitálne negramotní?

Digitálne gramotní mohli byť, ale na oboch stranách je množstvo metód, ktorými viete stopy zakryť alebo odhaliť. Platí, že čím viac zdrojov máte, tým viac nástrojov viete použiť. Každý robí digitálne stopy, ide len o to, či a ako ich kto vie po sebe pozametať.

Je skvelé, že digitálne stopy pomáhajú odhaľovať brutálne trestné činy ako bola vražda novinára. Súčasne sa ukazuje, pod akým drobnohľadom sme sa ocitli po rozšírení digitálnych technológií. Osobne to vnímate ako prínos pre spoločnosť alebo negatívny posun hranice súkromia jednotlivca?

Ak viem, čo sa deje s mojimi dátami, viem sa zariadiť. Treba pamätať, že akonáhle za niečo neplatím, som produktom sám. Google, Facebook sú bezplatné, tým pádom sú predávaní ich používatelia. Ak používam platené cloudové služby, ktoré mi garantujú bezpečnosť, nebojím sa úniku dát.

Navyše máme v EÚ prísnejšiu legislatívu ako v USA a vyšší stupeň bezpečnosti osobných dát. Každý, kto prichádza do kontaktu s osobnými údajmi môže využívať len istý typ služieb v zahraničí. Nadnárodné zmluvy medzi EÚ a USA napríklad hovoria, že ak sú dáta európskych občanov na amerických serveroch, nemôže k nim mať prístup americká vláda.

Peter Pištek (32)

Prodekan Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je odborník na forenznú analýzu počítačových dát. Od tohto akademického roka vyučuje predmet Forenzná analýza počítačových systémov v študijnom programe Informačná bezpečnosť.


10 Okt 2018, 16:29
Profil  
Addict
Addict
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 10.1.2008
Príspevky: 4572
Karma: Level +5
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Niekto s n-kom? https://dennikn.sk/1277172/tomas-drucke ... -chcel-ja/

Ďakujem :-)


29 Okt 2018, 21:22
Profil  
Star
Star
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.9.2005
Príspevky: 679
Bydlisko: Martin
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
BX:

Spoiler:
Vražda Jána Kuciaka29. októbra 2018 11:26
Tomáš Drucker: Strana, ktorá ma nominovala, chcela iné, ako som chcel ja
Tomáš DruckerTomáš Drucker
Tibor Gašpar a Tomáš Drucker. Foto N – Vladimír Šimíček a TASR

Nedokázal by som splniť to, čo som sľúbil – upokojiť spoločnosť a zvýšiť dôveru v políciu.
Odoberajte nové články z rubriky Vražda Jána Kuciaka na e-mail.

Autor je bývalým ministrom zdravotníctva a vnútra za Smer

Článok Tomáša Druckera je súčasťou pripravovanej knihy rozhovorov
Tomáša Gálisa s Grigorijom Mesežnikovom 2018: Rok protestov

V nedeľu 25. februára ma po návrate z návštevy Kuby, na ktorej som bol aj s Robertom Kaliňákom a Petrom Kažimírom, predseda vlády Robert Fico poprosil, že by chcel počas týždňa urobiť tlačovú besedu o výsledkoch liečby diabetickej nohy liekom, ktorý sme rok predtým doviezli v rámci deblokácie z Kuby na Slovensko.

Predbežne sme sa dohodli, že by sa mala uskutočniť v stredu na Kramároch. V utorok bolo plánované výjazdové zasadnutie vlády v Hnúšti.
Pondelok 26. februára – vražda

V pondelok ráno mi pred odchodom do Hnúšte napísal riaditeľ komunikačného odboru Tomáš Kuča správu: „Fuha, tak toto je silne kafe“ a priložil link na článok Denníka N o zavraždení reportéra Jána Kuciaka a jeho partnerky.

Vraždu mladých ľudí som považoval za niečo zbytočne smutné. No predstava, že by niekto naplánoval vraždu novinára v súvislosti s jeho prácou, sa mi vôbec nezdala byť reálna.

Počas cesty do Hnúšte som dostal správu, že premiér s ministrom vnútra sa nezúčastnia na výjazdovom rokovaní vlády, pretože idú do Bratislavy na mimoriadny brífing k vražde a rokovanie povedie Peter Pellegrini.

Po príchode do Hnúšte sme s kolegami o situácii diskutovali a ešte stále prevládal názor, že išlo o náhodnú vraždu. Až postupne, s tým, ako som získaval informácie z médií, si človek začal uvedomovať to nebezpečenstvo predstavy, že by niekto naplánoval a zavraždil novinára, a k tomu aj jeho blízku osobu pre jeho prácu.

Keď sa objavila informácia o možnom čase úmrtia, uvedomil som si, že som práve vtedy po skončení rokovaní sedel s kolegami v hoteli na Kube. Bol tam aj minister vnútra Robert Kaliňák. Bol to v podstate normálny spoločenský večer a ja som počas neho netušil, že práve niekoho zavraždili.
Prvé protesty

V nasledujúcich dňoch sa spustil silný odpor médií proti vražde. Považoval som to za dobré znamenie boja za slobodu a boja proti strachu. Pripojila sa opozícia, ktorá túto tému politicky využívala. Mám obavu, že by to robila asi každá opozícia. Začali sa protesty ľudí.

Najskôr pokojným pochodom za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, na ktorom sa zúčastnil aj prezident Andrej Kiska. Vtedy som mal prvýkrát pocit, že využil túto situáciu politicky negatívne. Jeho účasť bola pre mňa v poriadku, ale potrebovali sme upokojovať a veriť, že Slovensko je dobrá krajina a za chyby sú zodpovední jednotlivci, nie Slovensko.

Ďalšie protesty vytvárali očakávania, čo sa vlastne stane. Uvedomoval som si veľkosť a rozsah emócie, ľudia nechceli diskutovať, chceli sa prejaviť, pýtalo sa to von. Nemáme až tak veľa skúseností s takýmito rozsiahlymi demonštráciami.

Ako minister a člen vlády som považoval za dôležité udržať fungovanie krajiny. Nie kvôli svojej funkcii. Bol som pripravený odísť kedykoľvek, čo som aj neskôr urobil za iných okolností. Nechcel som však byť za pekného pre médiá len preto, že teraz odídem, lebo sa to očakávalo.

Boli to aj týždne jarných prázdnin a týždeň po oznámení vraždy som išiel aj ja s deťmi a manželkou na prázdniny.

Prejavili sa aj dlhodobé slabšie väzby v koalícii. Lucia Žitňanská spolu s niektorými kolegami z Mosta-Híd sa výrazne vyhranili voči Robertovi Kaliňákovi a ďalšiemu zotrvaniu v koalícii.

Marek Maďarič, ktorý odstúpil z funkcie ešte 28. februára, už dlhšie otvorene kritizoval pochybenia v strane.

Párkrát sme si v tom čase s kolegami volali, asi najviac som komunikoval s Petrom Pellegrinim. Vtedy urobili spoločné vyhlásenie podpredsedovia strany. Peter chcel bojovať a udržať súdržnosť.
Odstupujú Robert Fico a Robert Kaliňák

Po jarných prázdninách mi v pondelok 12. marca počas pondelňajšej porady prišla správa, že Robert Kaliňák odstúpil. Prekvapilo ma to. Nečakal som, že odstúpi, ale považoval som to za signál. V tom čase už protesty žiadali odstúpenie prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara a objavovali sa na nich aj požiadavky na odstúpenie premiéra Roberta Fica.

V stredu večer 14. marca mi zavolal premiér Fico a povedal mi, že podáva demisiu a navrhujú Petra Pellegriniho za nového predsedu vlády s tým, že na pozícii ministra zdravotníctva sa nič nemení.

Vo štvrtok prijal prezident Andrej Kiska premiéra s jeho rezignáciou, čím padla celá vláda. Prezident poveril Petra Pellegriniho zostavením novej.
Úloha Andreja Kisku – odmietnutie prvej podoby novej vlády

Nasledujúce dni však asi neprebiehali podľa predstáv koalície. Prezident využíval svoje práva v rozsahu ústavy a oznámil niekoľko personálnych požiadaviek podmieňujúcich vymenovanie novej vlády. Kým došlo k oficiálnej nominácii, prebehlo niekoľko rozhovorov aj medzi Petrom Pellegrinim a prezidentom.

Koncom týždňa a v priebehu víkendu bola debata najmä o novom ministrovi vnútra. Som presvedčený, že záujem na mojom mene zo strany vedenia Smeru okrem Petra Pellegriniho nebol. Dôvodom, prečo nie ja, bolo aj moje pôsobenie v rezorte zdravotníctva. Nemal som pocit, že na tom treba niečo meniť.

Okrem toho si myslím, že som bol vnímaný ako osoba s neurčitou subordináciou a samostatnosťou. Napriek tomu, že sme v zásade mali normálnu spoluprácu na zdravotníctve, kde ani nebolo veľa dôvodov, aby vznikalo veľa trecích plôch. V rámci kompromisov medzi rôznymi možnosťami som zmienil aj meno Jozef Ráž. Možno práve preto, že Jozefa vnímal Robert Kaliňák ako človeka, ktorého historicky asi pozná dlhšie, vrátane jeho otca, bol aj pre neho prijateľnejší.

Peter Pellegrini najprv pripravil podpisy 83 poslancov, ktorí podporovali vznik novej vlády, aj s návrhmi členov vlády, a v pondelok 19. marca poobede bol oficiálne predniesť návrh prezidentovi Andrejovi Kiskovi.

Mali sme predbežnú informáciu, že prezident bude s návrhom zloženia novej vlády vrátane nového ministra vnútra súhlasiť. Nakoniec však odmietol a v utorok tento návrh vlády odmietol aj oficiálne. Výhrady mal voči nomináciám na ministra vnútra, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a aj voči nominácii Richarda Rašiho.
19. marec – ministrom vnútra mám byť ja

Už v pondelok 19. marca prichádzalo veľa signálov, aby som prípadnú nomináciu na ministra vnútra vzal. Vtedy som sa ešte plne venoval problému ARO v Národnom onkologickom ústave. V utorok pred obedom ma požiadali o účasť na stretnutí vedenia Smeru. Téma pre mňa bola jasná a napriek mojim námietkam som po diskusii s Petrom Pellegrinim a vedením Smeru túto nomináciu rezolútne neodmietol. Dôvodom bol najmä argument, s ktorým mi ju ponúkli – že je to posledná možnosť na vznik vlády vedenej Petrom Pellegrinim.

Neodmietal som pre nedostatok odvahy alebo strach z náročnosti a citlivosti rezortu. Napokon, hoci iným spôsobom, bol aj rezort zdravotníctva v roku 2016 vnímaný rovnako „toxicky“ a veľa ľudí oň záujem neprejavovalo.

Odmietal som pre konflikt s najvyšším vedením strany, ktorá ma nominovala. Ten konflikt bol neodvrátiteľný a bolo iba otázkou krátkeho času, kedy nastane. Išlo v zásade o to, že som nemal vlastný silový mandát na silové riešenie vedenia tohto ministerstva. O smerovaní a fungovaní ministerstva pritom boli v Smere konkrétne a pomerne jasné predstavy, a tie boli iné ako moje.

Zmena môjho pôsobenia bola spojená aj s podmienkou, že ministerstvo zdravotníctva preberú dvaja možní nominanti. Jozef Ráž alebo Andrea Kalavská, ktorú som si vybral za štátnu tajomníčku. Smer s tým nemal žiadny problém. Nesúhlas s Jozefom Rážom však vyjadril prezident Andrej Kiska. Keď mu oznámili moju nomináciu a nomináciu ministerky zdravotníctva, prezident ustúpil od odmietania nominácií Jána Richtera a Richarda Rašiho.

Dal som si však podmienku, že pán prezident mi nebude nateraz verejne dávať žiadne časové ultimátum na odvolanie prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara. V opačnom prípade neprijmem návrh na moje vymenovanie.
21. marec – stretnutie u prezidenta Kisku

V stredu 21. marca som sa najprv o 12.00 stretol na Úrade vlády s vtedajším ešte podpredsedom vlády a budúcim premiérom Petrom Pellegrinim, ktorý však zásadne nesúhlasil, aby som si takúto podmienku u prezidenta dával. Obával sa, že by som znemožnil vznik novej vlády. Následne som mal o 14.00 oficiálne stretnutie u prezidenta, ktorý si postupne pozýval všetkých nových ministrov na konzultácie ešte pred ich vymenovaním.

Počas približne 30 minút sme otvorene hovorili o jeho a mojom pohľade, čo treba a ako treba urobiť. Tlmočil som prezidentovi, že som pripravený riešiť situáciu konzekventne aj dôrazne, ale požiadal som ho, aby mi verejne prejavil dôveru bez akejkoľvek výzvy na odvolanie prezidenta Policajného zboru s tým, že ak nedokážem riešiť uvedenú situáciu, odstúpim.

Zároveň som mu tlmočil, že ide pre mňa o kľúčovú otázku slobodného konania a musím byť schopný rozhodovať sa sám. Ak by na tomto nebola dohoda, neprijmem návrh a na vymenovaní sa nezúčastním. Po zhruba polhodine sme sa dohodli na tomto postupe a na druhý deň som prišiel na vymenovanie.

Aj po dohode s kanceláriou prezidenta som ihneď prostredníctvom Tomáša Kuču oslovil zástupcov iniciatívy Za slušné Slovensko s ponukou stretnutia. Chcel som, aby aj oni mali možnosť osobne ma poznať a veriť práci štátu. Bol som presvedčený, že dôveru si musím zaslúžiť činmi. Tomáš mi dal vedieť, že súhlasia, ale že sa stretneme až po Veľkej noci (Veľkonočný pondelok bol 2. apríla). Okrem toho nateraz aj odvolali ďalšie protestné zhromaždenia.
22. marec – ministrom vnútra

Vo štvrtok som si počas vymenovania uvedomil, že presne na deň pred dvoma rokmi som takto večer stál na menovaní za ministra zdravotníctva. Teraz však s oveľa väčšími očakávaniami verejnosti a médií. Vo mne však nebol rešpekt zmiešaný s odhodlaním tak ako pred dvoma rokmi. Prevládal asi smútok.

Od Roberta Kaliňáka som formálne prevzal ministerstvo vnútra, predstavil mi aj vedenie ministerstva.

Za kľúčové som považoval upokojenie situácie v spoločnosti a prípravu novej legislatívy na výber, voľbu a odvolanie prezidenta Policajného zboru. Systémovo som však vnímal rezort a jeho výzvy komplexnejšie. Išlo najmä o fungovanie verejnej správy. Teda nielen štátnej správy, ale aj VÚC, miest a obcí. Druhá téma, ktorú som dlhodobo aj na ministerstve zdravotníctva považoval za spoločensky kľúčovú, bola slabá vízia pre lepšiu budúcnosť rómskej populácie. Žiaľ, ani jednu z tém som už nezačal systematicky riešiť.
Na ministerstve vnútra

Počas troch týždňov som intenzívne pracoval na legislatíve a robil som si názor na fungovanie ministerstva. Moja prvá porada asi kolegov mierne zaskočila. Neboli vraj na to zvyknutí, ale pre mňa bolo podstatné, aby som osobne poznal kľúčových ľudí, poznal ich prácu a výsledky a oni poznali mňa a moje očakávania. Mal som viacero stretnutí aj s vedením polície (približne so 40 ľuďmi), niekoľkokrát sme diskutovali spolu so šéfom inšpekcie, s generálnym prokurátorom, so zástupcami zamestnancov, s bývalými vyšetrovateľmi, s kolegom ministrom spravodlivosti, ale aj s bývalou ministerkou spravodlivosti, či s kľúčovými poslancami z koalície, s ktorými som potreboval nájsť zhodu na novom zákone.

O niektorých otázkach som diskutoval aj s generálnym prokurátorom Rakúskej republiky, ako aj s Maricou Pirošíkovou, ktorá mala na starosti vzťah s Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý bol dôležitý z pohľadu rizík nedostatočnej nezávislosti inšpekcie.

Pozval som na stretnutie aj zástupcov tretieho sektora Via Iuris, Alianciu Fair Play a Zastavme korupciu, s ktorými som prešiel návrh zákona a prijal som tiež viaceré ich podnety, niektoré sme ponechali na oficiálne medzirezortné pripomienkové konanie.

Každý deň sa ma médiá pýtali, či a kedy odvolám Tibora Gašpara. Viacero ľudí sa ma opýtalo, prečo ho jednoducho neodvolám a mám pokoj. Išiel by som proti sebe. Nemám rád, keď strach určuje postup. Bolo pre mňa dôležité, aby som si urobil vecne odôvodnený pohľad, aby som si vypočul viacero ľudí, analyzoval konania a aby som nebol v tejto otázke predvídateľný. Bez ohľadu na to som s Tiborom Gašparom debatoval o situácii, faktoch, racionalite a emócii, ako aj o možných následkoch rôznych scenárov.

Spočiatku Tibor Gašpar odmietal, že by mohol odísť na vlastnú žiadosť, ale povedal mi, že je pripravený odísť bez pocitu krivdy, ak bude odvolaný. Neskôr po našich diskusiách pripustil, že jeho vlastný odchod môže pomôcť upokojiť spoločenské napätie.
Prvé rezignácie

V stredu 28.3. sme sa stretli s Tiborom Gašparom spolu aj s riaditeľom NAKA Petrom Hraškom, aby sme prebrali vzdanie sa funkcie riaditeľa Národnej protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera. Bol som informovaný, že takýto odchod možno zvažuje aj riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník. Vnímal som to ako nevyhnutný signál.

Medzitým oznámila iniciatíva Za slušné Slovensko opätovné protestné zhromaždenia na týždeň po Veľkej noci a ak malo dôjsť k vzdaniu sa funkcie, žiadal som, aby sa to stalo pred Veľkou nocou, čo sa aj vo štvrtok 29. marca oficiálnym oznámením stalo.
Napätie vo vzťahoch

Počas tohto obdobia som si asi nevytváral lepšie vzťahy v koalícii. Od počiatku som vnímal trochu napätia u predsedu SNS Andreja Danka pri návrhu mojej nominácie za ministra vnútra a Andrey Kalavskej za ministerku zdravotníctva. Mal som pocit, že sa to začalo už pri nominácii Jozefa Ráža, ale tam sa to asi niekomu podarilo blokovať. Hneď po mojom nástupe do funkcie ma požiadal o dovymenovanie 1. viceprezidenta Policajného zboru, čo som odmietol. Povedal som, že ak nemám jasnú predstavu o prezidentovi a personálnom stave vo vedení polície, nemôžem bez tejto znalosti menovať 1. viceprezidenta.

Odstúpenie Jozefa Valockého z postu generálneho riaditeľa Národného onkologického ústavu tiež neprispelo k lepším vzťahom v Smere, hoci táto okolnosť bola už iba dôsledkom napätej situácie v ústave a po mojom odchode zo zdravotníctva sa už iba urýchlila.
Po Veľkej noci

V utorok 3. apríla po Veľkej noci sa podľa pôvodnej dohody Tomáš Kuča spojil so zástupcami iniciatívy Za slušné Slovensko. K stretnutiu však už nedošlo. Iba verejne vyhlásili, že sa so mnou nestretnú, kým neodvolám Tibora Gašpara.

V stredu 4. apríla som sa zúčastnil na výjazdovom zasadnutí vlády v Sabinove, kde som aspoň krátko predstavil prvý ucelený legislatívny návrh zmeny zákona o Policajnom zbore Gáborovi Gálovi (minister spravodlivosti), nakoľko niektoré zmeny sa týkali aj zmeny Trestného poriadku.

Večer som sa stretol s prezidentom Andrejom Kiskom. Diskutovali sme o aktuálnej situácii. Povedal som mu, ako vnímam situáciu a tiež som mu predstavil hrubý legislatívny návrh zákona o Policajnom zbore, ktorý sa týkal zmien výberových konaní vysokých policajných funkcionárov, vrátane policajného prezidenta a riaditeľa inšpekčnej služby.

Povedal som mu, že po diskusiách predpokladám odstúpenie Tibora Gašpara. V opačnom prípade ponúknem svoju rezignáciu. V zásade som toto povedal viacerým kľúčovým ľuďom vrátane predsedu vlády Petra Pellegriniho, ktorý mi opakovane oznámil, že ak by malo dôjsť k mojej demisii, podá rezignáciu aj on. O konkrétnom postupe a vzdaní sa funkcie Tibora Gašpara som s ním diskutoval viackrát a on v nasledujúcich dňoch rovnako opakovane prehodnocoval, či je takýto záver vhodný.
Tibor Gašpar

Na základe veľmi hrubého zhodnotenia práce a činnosti Policajného zboru som bol presvedčený, že odvolanie Tibora Gašpara by nebolo čisto otázkou spravodlivosti a bolo by dôsledkom strachu. Hoci bol kritizovaný, nenašiel som objektívne dôkazy o jeho priamej zodpovednosti a nechcel som konať iba s cieľom zapáčiť sa. Na druhej strane som bol presvedčený, že taká silná polarizácia spoločnosti na jeho odporcov a zástancov si vyžaduje reakciu. Ľudskú, vyspelú, postavenú na vlastnom zhodnotení situácie. Vlastnou rezignáciou mal možnosť zmierniť spoločenskú polarizáciu. Myslím, že to chápal a v debatách so mnou bol pripravený to urobiť.

Nakoniec sme sa spolu v trojici aj s predsedom vlády dohodli na postupe, že sa 11. alebo 12. apríla vzdá funkcie policajného prezidenta. Vzhľadom na to, že išlo o kľúčovú otázku požiadaviek protestujúcej verejnosti, ktorá bola aj jedným z dôvodov pádu predchádzajúcej vlády, som považoval za dôležité informovať o tom aj predsedu Smeru Roberta Fica. Preto som ho požiadal o stretnutie ešte 9. apríla tak, aby sme sa mohli stretnúť pred prípadnou rezignáciou Tibora Gašpara.
Prichádza Igor Matovič

Nasledujúce dni sa však niesli v znamení každodenných tlačoviek Igora Matoviča, ktoré som spočiatku vnímal ako snahu o zníženie mojej dôveryhodnosti. Nebolo mi príjemné, keď som musel reagovať na vymyslené konštrukcie. Opieral ich o viaceré fakty, ktoré však jednotlivo alebo v súvislostiach boli vymyslené alebo obsahovo nepravdivé.

Popri tom som každý deň dostával rôzne informácie a zmluvy o nákupoch pozemkov Igora Matoviča jeho manželky, ale tento typ politiky „okydávania“ by som nerobil. Ľudia potrebujú vidieť normálnosť, nie iba poburovať škandálmi za každú cenu, nech sú aj vymyslené.

Zápasil som s otázkou, či a ako reagovať na tieto jeho mediálne výstupy, aby som na jednej strane rázne odmietol pre mňa absurdné konštrukcie a na druhej strane nevytváral pre tohto politika zbytočný mediálny priestor.

Urobil som tak v utorok 10. apríla s tým, že som považoval moje vysvetlenie za dostatočné. Potvrdením mi bolo, že viacerí novinári reagovali až laxne, že ide o typického Igora Matoviča. No ukázalo sa, že v niektorých ľuďoch zanechal otázku a mňa sa mu v ich očiach podarilo spochybniť.

Som však rád, že sa to stalo. Mohlo to prísť aj neskôr, možno v budúcnosti.

V každom prípade mi trochu skomplikoval môj scenár možného odchodu, pretože takto to mohlo vyzerať, že odchádzam kvôli nemu. Možno práve preto, že som sa netajil mojím scenárom „buď sa mi to podarí, alebo pôjdem preč“, prišiel scenár Igora Matoviča – vytvoriť na mňa tlak.
Priateľský telefonát

Všeobecne nemám rád, keď na mňa niekto tlačí. Trochu mi to pripomenula možno náhoda, keď mi v tom čase zatelefonoval jeden politik. Chcel ma azda povzbudiť, nech si nič nerobím z týchto „rečí“, ale že možno je to dobré, aby som si aj teraz uvedomil, aké je dôležité mať vo vedení polície normálnych ľudí, ktorí nepodliehajú náladám a spoločenským emóciám.

Trochu mi nepriamo vyčítal, že keby bolo po mojom a Tibor Gašpar by nebol vo funkcii, možno by tam bol niekto, kto by dnes reagoval pod tlakom a už by ma možno populisticky chceli vyšetrovať, aj keď na to nie je dôvod.

Neviem, ako to bolo myslené, možno len ako povzbudenie, ale vo mne to vyvolalo pocit izolácie.
Stanovil som termín

Keď som počas brífingu s novinármi v utorok 10. apríla dostal otázku, kedy už oznámim svoje rozhodnutie, vedel som, že akékoľvek ďalšie časové odkladanie by bolo priveľa a chcel som aj pre seba definovať termín. Preto som termín môjho rozhodnutia oznámil na koniec týždňa. Vedel som, že inak sa neposunieme.

Stále platila dohoda s Petrom Pellegrinim a Tiborom Gašparom, že Tibor Gašpar podá demisiu do konca týždňa. Vo štvrtok 12. apríla som sa predpoludním zúčastnil na porade generálneho prokurátora s krajskými prokurátormi, na ktorej sa zúčastnil aj policajný prezident. Diskutovali sme o viacerých problematických témach, najmä v oblasti materiálno-technického vybavenia pre vyšetrovateľov, ale aj o analýze dôvodov úteku Róberta Okoličányho, ktorému súd právoplatne potvrdil výnimočný trest odňatia slobody na doživotie.

Okolo obeda som sa stretol s premiérom Petrom Pellegrinim a ten ma požiadal, či by sme predsa len nepočkali na spoločné stretnutie s Robertom Ficom, ktorý mi aj volal a požiadal ma o stretnutie v pondelok 16. apríla, hoci všetci vedeli, že som už termín rozhodnutia určil.

Súhlasil som, no nič to nemenilo na mojom rozhodnutí, že koncom týždňa mám dať vyjadrenie. Tibor Gašpar mi oznámil, že najneskôr v piatok plánuje urobiť tlačový brífing, na ktorom sa očakávalo, že ponúkne svoju funkciu.
Môj čas vypršal

Poobede ma hospitalizovali v nemocnici na Kramároch v súvislosti s dlhoročným chronickým problémom krčnej platničky, kde som zostal až do nedele. Keďže sa dovtedy nič neudialo, cez víkend som sa definitívne rozhodol. Čas pre mňa vypršal.

V nedeľu 15. apríla ráno som sa stretol v centrále Smeru s Robertom Ficom aj Robertom Kaliňákom. Peter Pellegrini neprišiel. Prekvapilo ma to a trochu to narušilo vyváženosť diskusie. Moje rozhodnutie odísť som tlmočil Robertovi Ficovi, ktorý ma požiadal, aby som nepodával demisiu, ale aby som ju iba ponúkol pre prípad, že zmena zákona o Policajnom zbore v parlamente neprejde. To som považoval za zbytočné. Debata o prípadnom vzdaní sa funkcie Tibora Gašpara už nebola témou, považoval som to vzhľadom na dovtedajší vývoj za zbytočné.

Hneď po stretnutí mi písal Peter Pellegrini, ako som dopadol. Informoval som ho, že o 14.00 urobím plánovaný brífing, kde oznámim moje rozhodnutie neodvolať Tibora Gašpara, uvediem dôvody a tiež zhodnotím, že jediným možným riešením je prejav osobnej zodpovednosti Tibora Gašpara alebo môj. Nesúhlasil s tým, aby som ponúkol moju rezignáciu.

Po telefonáte uznal moju argumentáciu a zopakoval mi, že ak by som mal odísť ja, podá demisiu aj on. Nemyslím si však, že to bolo potrebné, chcel mi dať asi pocit istoty, že stojí za mnou.

Od Roberta Fica som odchádzal s tým, že skúsim hľadať riešenie, ako zjemniť „rezignáciu“ na ponuku rezignácie, hoci jeho predstava bola, že ponúknem rezignáciu v novembri. Keď som však stál zoči-voči novinárom, nedokázal som povedať iné, ako som cítil. Zjemnil som to snáď iba v dôvetku, že tak urobím v nasledujúcich dňoch.

Z brífingu neboli nadšení ani Peter Pellegrini, ani Robert Fico. Ten sa asi vo mne sklamal. Cítil som, že sa Peter Pellegrini hnevá, že som to tak povedal. No večer ma už v pokoji požiadal, že si všetko premyslel a teraz je potrebné, aby sme udalosti čo najviac urýchlili. Spýtal sa, či môžem podať oficiálnu rezignáciu prezidentovi hneď ráno alebo doobeda na druhý deň. Súhlasil som.

V utorok 16. apríla ráno zvolal Tibor Gašpar na 10.00 brífing, na ktorom oznámil, že nevidí dôvod na svoju rezignáciu, a o 11.00 som spolu s Petrom Pellegrinim odovzdal do rúk prezidenta moju demisiu a on dočasne poveril vedením rezortu Petra Pellegriniho. Oficiálne som ešte odovzdal rezort zastupujúcemu ministrovi vnútra Petrovi Pellegrinimu a ten v poobedňajších hodinách spolu s policajným prezidentom Tiborom Gašparom oznámili, že Tibor Gašpar sa svojej funkcie vzdáva k 31. máju.
Málokto je ochotný vzdať sa moci

Na mnohé úvahy o tom, či a čo bolo dohodnuté, mám jedinú odpoveď otázkou. Nebolo snáď pre mňa jednoduchšie zostať vplyvným mužom v štáte, požívať výhody a moc, ako odísť a byť svedkom toho, ako všetko, čo so mnou súviselo, má byť eliminované?

Nerezignoval som na pravdu, rezignoval som na funkciu. Podal som demisiu, pretože som na jednej strane vedel, že nemôžem uskutočňovať politiku a kroky, ktorým verím, že sú správne, a kompromisy, ktoré by som musel robiť, by neurobili spokojnými ani mojich kolegov v strane, ktorá ma nominovala, ani mňa a ani by som nebol schopný splniť to, čo som sľúbil – upokojenie spoločnosti a zvyšovanie dôvery. Veril som, že takýto krok je v tejto situácii správny. Že je potrebné preukázať normálnosť a že spoločnosti takýto precedens prospeje. Zažil som mnoho presvedčivých výrokov o slobode a pokore, ale v skutočnosti je málokto ochotný vzdať sa moci.


29 Okt 2018, 21:30
Profil  
Hardcore addict
Hardcore addict
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 18.9.2005
Príspevky: 6306
Bydlisko: Innsbruck, AUT / Kosice, SVK
Karma: Level +6
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
btw momentalne sa da na nku darovat 30dnove predplatne. sranda je, ze aj ten co bol obdarovany moze darovat dalej.


30 Okt 2018, 0:43
Profil  
Darca
Darca
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 2.11.2005
Príspevky: 18240
Karma: Level +6
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Alebo aj na 2 mesiace za 1€...
https://predplatne.dennikn.sk/priatelia
Funguje to aj na konte, ktoré už malo predtým predplatné zaplatené... a som zvedavý, keď po 2 mesiacoch to zruším, či to opäť budem vedieť predplatiť... ;)


30 Okt 2018, 10:30
Profil  
Medium Star
Medium Star
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 11.7.2013
Príspevky: 304
Karma: Level +1
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Mozem poprosit niekoho s predplatnym Dennika N? Dakujem

https://dennikn.sk/1284001/hekeri-zisti ... vi-vallovi


09 Nov 2018, 21:16
Profil  
Star
Star
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.9.2005
Príspevky: 679
Bydlisko: Martin
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Human:

Spoiler:
BratislavaKomunálne voľby 20187. novembra 2018 16:56
Hekeri zistili, kto pomáhal vytvoriť diskreditačný web proti Vallovi
Filip StruhárikFilip Struhárik
Matúš Vallo a ukážka z webu proti nemu. Foto N – Vladimír Šimíček

Ítečkári zistili, ako web vznikal, a vysvetlili, ako našli jeho autora.
Odoberajte nové články z rubriky Komunálne voľby 2018 na e-mail.

Matúš Vallo už vie, kto pomáhal vytvoriť web s diskreditačným obsahom, ktorý ho má poškodiť v kampani na primátora Bratislavy. Jeho volebný tím tieto informácie získal od ľudí z IT, ktorí autora webu vypátrali. Tí informácie poskytli aj Denníku N.

S autorom webu sa Vallov tím cez víkend spojil. „Bolo potrebné túto informáciu overiť. Preto ho kontaktovali ľudia z nášho tímu a požiadali ho, aby stránku a kampaň vypol. Daná osoba prejavila ochotu spolupracovať a súhlasila s tým, že stránku vypne o polnoci v sobotu. Toto sme považovali za potvrdenie jeho identity,“ povedal Martin Burgr z Vallovho tímu.

Burgr hovorí, že autor webu pochopil, že je odhalený, a sľúbil Vallovmu tímu, že stránku vypne. Web matusvallo.info bol od nedele skutočne nedostupný. Diskreditačný obsah sa však presunul na doménu matusvallo.com, kde je online doteraz.

Vallo o chystanej antikampani aj s názvom webu informoval v októbri, hovoril tiež, že poškodiť ho má aj stránka na Facebooku a letáky.
„To je, ako keď niekomu požičiate telefón“

Totožnosť možného autora diskreditačného webu zistila skupina etických hekerov. „Rád by som chránil identitu týchto ľudí,“ povedal programátor Peter Mihálik, ktorý je súčasťou skupiny a poskytol informácie Denníku N. Pravdepodobnosť, že sa im podarilo odhaliť skutočného autora webu, je podľa Mihálika „hraničiaca s istotou“.

Podľa zistení ítečkárov weby proti Vallovi pripravovali na počítači 25-ročného Philipa Darázsa, ktorý tento rok ukončil štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Darázs v telefonickom rozhovore s Denníkom N najprv odmietal, že by mal s antikampaňou čokoľvek spoločné. Pripustil však, že cez víkend telefonoval s niekým z Vallovho tímu, kto ho požiadal, aby web vypol. „Ja som ho nevytváral, to je nezmysel,“ bránil sa a povedal, že k webu nemá ani prístup. „Ja s tým nič nemám.“

Nevedel vysvetliť, ako je možné, že práve z jeho počítača sa niekto pripájal na diskreditačný web ešte pred jeho zverejnením. „To máte, ako keď niekomu požičiate telefón, zavolaj si, a prihlási sa povedzme na Facebook a niečo postne,“ povedal len.

„Ja sa s vami môžem stretnúť, ale nebudem takéto veci riešiť po telefóne,“ povedal potom. Neskôr už nedvíhal telefón a neodpovedal na správy. Od utorka je jeho telefónne číslo nedostupné, rovnako už aj jeho účet na Facebooku.

Nie je tak jasné, či konal sám, alebo či s niekým spolupracoval. Nie je známe, či si jeho prácu niekto objednal.

Darázs fotí byty, domy a developerské projekty, spolupracoval s Bratislavským okrášľovacím spolkom a dva mesiace počas tohto leta pracoval aj na oddelení komunikácie a marketingu na bratislavskom magistráte. Aktuálne už nie je zamestnancom mesta, povedala hovorkyňa magistrátu Zuzana Onuferová.

Maroš Mačuha, riaditeľ okrášľovacieho spolku, povedal, že Darázsa už aspoň rok nevidel a momentálne nespolupracujú, keďže aktivity spolku sú v útlme.
Ako ho hekeri objavili?

Mihálik vysvetlil, ako ítečkári objavili Philipa Darázsa. Antikampaň najprv vznikala na doméne matusvallo.com, registrovanej 10. októbra 2018. Po tom, ako mal Vallo 19. októbra tlačovku o pripravovanej antikampani a spomenul aj tento web, obsah presunuli na doménu matusvallo.info. „Táto doména bola zaregistrovaná 22. októbra 2018,“ hovorí Mihálik.

„Pri pátraní po autorovi kampane sme sa preto zamerali na čas pred 19. októbrom a na aktivity súvisiace so spustením webu v tomto čase. Keďže pred tlačovou konferenciou neboli širokej verejnosti známe informácie o doméne, na ktorej sa má kampaň nachádzať, bol vysoký predpoklad, že nebudeme musieť analyzovať veľké množstvo dát,“ vysvetlil Mihálik.

Weby matusvallo.com aj matusvallo.info obsahujú odkazy na iné weby, medzi nimi aj na firemnú stránku Matúša Valla na adrese vallosadovsky.sk. „Vypýtali sme si od kandidáta Valla prístup k správe jeho webu, aby sme analyzovali prístupy na túto stránku, ktoré potenciálne mohli prísť z niektorej z domén, na ktorých bol pripravovaný diskreditačný obsah.“

Mihálik povedal, že sa podarilo nájsť prístupy na firemnú stránku Valla, ku ktorým došlo 17. októbra, teda v čase, keď ešte diskreditačné weby neboli spustené a verejnosť o nich nevedela. „Analýzou ďalších dát sa nám podarilo vytypovať IP adresu, ktorú mohol autor používať,“ prezradil Mihálik.

„Spôsob a ďalšie informácie, ktoré viedli k identifikácii konkrétnej osoby, sme sa rozhodli nepublikovať. Detailnejšie informácie sme v prípade záujmu ochotní poskytnúť orgánom verejnej moci,“ dodal.

Ítečkárom sa podarilo zhromaždiť aj ďalšie informácie o autorovi webu. Vedia, aké počítačové programy pri tvorbe webu použil. Vedia, aký má mobil a aké ďalšie zariadenia a nástroje pri správe webu využil.

Mihálik neprezradil, aké chyby autor webu urobil. „Nechceme dávať tipy, ako sa nenechať chytiť,“ povedal.
Diskreditačná stránka na Facebooku v posledných dňoch cieli reklamu na Bratislavčanov.
Obsah webu matusvallo.com a matusvallo.info.
Trestné oznámenie

Matúš Vallo podal koncom októbra pre diskreditačnú kampaň trestné oznámenie na generálnej prokuratúre. Stiahnuť ho neplánuje. „Nie, naopak, všetky nové informácie doplníme k nášmu podaniu na generálnu prokuratúru. Taktiež podáme podnet na volebnú komisiu,“ povedal Burgr z Vallovho tímu.

„Čelíme masívnej aktivite, kde falošné informácie a ich organizované šírenie môžu zmanipulovať výsledok volieb. Verím, že polícia bude konať a dôkladne to vyšetrí,“ dodal.

Hlavnou témou antikampane je jeho rodina – je totiž vnukom básnika a komunistického politika Miroslava Válka, ktorý bol pred pádom komunistického režimu ministrom kultúry.

Autori kampane Vallovi tiež vyčítajú jeho architektonickú prácu, robil totiž aj projekty pre spoločnosť Penta. „O všetkých týchto veciach však už mesiace otvorene komunikujem a nemám čo skrývať,“ vraví Vallo s tým, že za projektmi pre developera si stojí.

Poznámka pre korektnosť: Peter Mihálik je vlastníkom IT firmy Bonet Systems, ktorá poskytuje IT služby aj vydavateľstvu N Press, vydávajúcemu Denník N.


09 Nov 2018, 21:22
Profil  
Hardcore addict
Hardcore addict
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 30.5.2006
Príspevky: 9747
Karma: Level +5
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
https://dennikn.sk/1393621/pat-veci-vda ... slovenska/

Dakujem!


26 Feb 2019, 20:54
Profil  
Addict
Addict
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 24.5.2005
Príspevky: 4239
Bydlisko: BA
Karma: Level +5
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler:
Atletike sa venujem už dlhší čas, no posledné dva roky boli o niečo úspešnejšie ako predtým.

Pri zlepšujúcich sa bežeckých výsledkoch ma kolega Michal často nabádal, aby som o sebe a tréningoch napísal aj čitateľom, no veľmi som sa na to necítil. Pri hľadaní výhovoriek som mu však sľúbil, že tak urobím, ak raz vyhrám majstrovstvá Slovenska.

Uplynulý víkend sa mi to v behu na 1500 metrov podarilo – prvýkrát v živote, po 11 rokoch trénovania.

Pri súťažiach na atletickej dráhe nie je zložité zostať realistom. Výhra na Slovensku síce poteší, no keď si porovnám zahraničné výkony na identickej trati, musím objektívne uznať, že zatiaľ nemám ani na európsky priemer. Nehovoriac o svetovom.

Na druhej strane však môžem na základe čísel rovnako objektívne tvrdiť, že som sa za posledné obdobie zlepšil, a s rovnakou istotou viem, že to nebola náhoda.

V bežeckom tréningu aj v netréningových aktivitách som upravil viacero vecí, ktoré mi výkonnostne pomohli. Najvýraznejšie zmeny sa pokúsim zhrnúť v piatich bodoch.


1. Menej je viac
Od septembra 2017 ma začal trénovať Štefan Mereš, ktorý je na stredných tratiach (800 m, 1500 m, 3000 m) jedným z najskúsenejších na Slovensku. Odlišné nastavenie tréningov som spozoroval okamžite, no najviac ma prekvapila ich intenzita. Paradoxne, tréningy boli menej náročné a najčastejším pokynom od trénera bolo, aby som spomalil.

Tréner ma naučil, že práve systematickosť a trpezlivosť sú v tréningu základnými predpokladmi napredovania. Ak sa chcem zlepšiť, telo musím na zmenu pripraviť a nemôžem očakávať, že sa mi to podarí za pár dní.

Nemôžem takisto chcieť, aby som celý rok behal rovnako dobre. Dá sa to iba rovnako priemerne. Efektívnejšie je stanoviť si na jeden rok dva alebo tri konkrétne bežecké ciele a určiť si preteky, ktoré budú pre mňa kľúčové. Ostatné štarty som preto vnímal len ako prípravu a prípadný slabší výsledok bol prijateľnou daňou za lepší výkon v hlavných pretekoch.

Štvormesačnú prípravu na hlavné preteky sme preto začínali dlhšími behmi a úsekmi vo voľnejšom tempe a rýchlejšie tréningy prišli až neskôr.

Ani pri náročných tréningoch som však takmer nikdy nedostal od trénera pokyn, aby som bežal naplno. Podobne benevolentný prístup som dovtedy nepoznal, a hoci som proti nemu najprv protestoval, tréner ma ubezpečil, že maximálne nasadenie nie je v tréningu nevyhnutnosťou. Lepšie bude, ak si ho šetrím na preteky. Mal pravdu.

Prečítajte si tiež
Ťažké tréningy sú vám nanič, ak telu nedáte čas, aby sa z nich zotavilo, hovorí atletický tréner
2. Dôraz na oddych
S menej náročnými tréningmi úzko súvisí prístup k regenerácii. Tréner dôkladne dbá na to, aby záťaž nebola prehnaná, respektíve aby malo telo po náročnom tréningu dostatok času na oddych.

V priebehu týždňa tak absolvujem najviac tri, maximálne štyri náročné tréningy – napríklad intervalový tréning či dlhší beh v rýchlejšom tempe, ktoré striedajú regeneračné dni. Počas nich, samozrejme, trénujem, ale záťaž nie je taká vysoká. Štandardným regeneračným tréningom je dlhý voľný beh tempom, pri ktorom sa síce zadýcham, ale necítim sa unavený.

Tréner ma naučil viac počúvať svoje telo. Ak cítim nadmernú únavu, nie je zlyhaním, keď náročný tréning radšej vynechám alebo presuniem na neskôr. Tréning počas únavy má svoj význam, ale len v špecifických prípadoch, keď ním sledujem konkrétny tréningový zámer a únavu mám „pod kontrolou“.

Okrem aktívneho odpočinku – hlavne voľný beh, ale aj nenáročné bicyklovanie či plávanie – sa snažím viac venovať aj klasickej regenerácii – aspoň raz za týždeň ísť do sauny či vírivky alebo si pripraviť 15-minútový kúpeľ v morskej soli.

Samozrejmosťou je osemhodinový spánok.

Jednoduchou, lacnou a efektívnou regeneračnou pomôckou, o ktorej som presvedčený, že mi pomáha, je masážny penový valček. Zo začiatku ma masírovanie bolelo, no svaly si na valček rýchlo zvykli a dnes cítim, že vďaka nemu mám nohy oveľa menej unavené. Stačí pritom len 10 či 15 minút denne, ideálne podvečer po poslednom tréningu.

Cviky s penovým valčekom pre bežcov


3. Bez cukru a bielej múky
V oblasti zdravej stravy a výživy sa mám stále čo učiť, no podľa skúseností a pocitov z posledného obdobia som presvedčený, že sa oplatí dodržiavať minimálne tri základné pravidlá – vyhýbať sa nezdravým jedlám, umelým cukrom a obmedziť príjem bielej múky.

Viem, že vo viacerých prípadoch nie je na prvý pohľad jasné, či je jedlo zdravé alebo nie, no na druhej strane, je veľa takých jedál, ktoré sú na prvý pohľad nezdravé. Napríklad vyprážané a mastné jedlá či lacné fastfoody. Tie sa oplatí ignorovať.

Rovnako sa snažím vyhýbať priemyselnému cukru. Hlavne sladeným vodám, keksom, zákuskom či iným cukrovinkám. Tie síce znamenajú rýchlu energiu, veľkú časť z nej však naše telo nepotrebuje, čo znamená záťaž pre organizmus aj vyššiu pravdepodobnosť priberania. Výnimku urobím len po ťažkom tréningu či po pretekoch, keď je dobré čo najskôr dodať telu energiu, aby sa dokázalo efektívnejšie regenerovať.

Podobný problém ako cukor predstavuje aj pečivo z bielej múky. To je totiž ochudobnené o veľké množstvo živín a jeho konzumácia predstavuje pre telo minimálne výhody. Naopak, zvyšuje sa pravdepodobnosť priberania. Pečivu sa však úplne nevyhýbam, len si dávam pozor, aby bolo celozrnné. Obsahuje totiž vlákninu aj ďalšie dôležité živiny a takisto sacharidy, ktoré bežec, obzvlášť ten na stredných tratiach, potrebuje. Aj celozrnné pečivo však konzumujem predovšetkým po náročnom tréningu či po pretekoch.

Dbajúc na spomenuté pravidlá sa stravujem počas dňa približne takto: raňajky sú sýte, najčastejšie ich tvoria ovsené vločky s jogurtom a ovocím. Obed je takisto sýty, no na večeru sa už snažím jesť striedmejšie.

Na obed sa nevyhýbam mäsu, no ak mám na výber, zvolím si kuracie pred hovädzím či rybu pred bravčovým. Ako prílohu si nedám hranolky, ale ryžu či zemiaky. Okrem toho sa snažím počas dňa jesť veľa ovocia a zeleniny.

Vďaka uvedeným zásadám sa mi za posledné dva roky podarilo schudnúť sedem kíl a pri behu sa cítim výrazne komfortnejšie. Zistil som, že nie je potrebné jesť menej, stačí sa hýbať a stravovať sa zdravo.

V súvislosti so stravou však musím spomenúť aj výživové doplnky. Dlho som ich ignoroval, no odkedy si na tréning beriem iónový či izotonický nápoj, behá sa mi lepšie a cítim sa menej unavený. Po náročnom tréningu či pretekoch si zvyknem dať aj aminokyseliny BCAA, ktoré pomáhajú telu regenerovať.


Beh na 1500 m na M-SR 2018, na ktorých som skončil tretí.
4. Cviky na core
Novinkou boli pre mňa aj stabilizačné cvičenia, respektíve core cvičenia na spevnenie stredu tela. Tréner vyžaduje, aby som si na ne našiel čas minimálne trikrát do týždňa, a hovorí, že pre bežca by mali byť rovnakou samozrejmosťou ako ranné umývanie zubov.

Ide o cvičenia, ktorých úlohou je posilnenie vnútorných svalov, ktoré sú uložené pod povrchovým svalstvom. Patria medzi ne napríklad brušné svaly, bránica či vzpriamovače chrbtice.

Posilnenie týchto svalov okrem iného napomáha k správnemu držaniu tela, a teda aj k efektívnejšiemu behu. Cviky na core pomáhajú nielen bežcom, ale takmer všetkým športovcom. Intenzívne sa im venuje aj Peter Sagan.

Na internete nájdete desiatky konkrétnych cvikov, zostáv a návodov na posilnenie stredu tela. Stačí si len vybrať a podľa možností ich obmieňať, aby ste zapojili čo najväčší počet svalov. Osobne najčastejšie cvičím plank a k nemu rôzne cviky s fitloptou a medicinbalom na posilnenie svalov brucha a chrbta.

Aj keď si netrúfam odhadnúť, do akej miery mi core cvičenia pomohli k bežeckému zlepšeniu, som si istý, že majú zmysel. Pri behu som síce nič zásadné nespozoroval, ale na bicykli ma takmer úplne prestal bolieť chrbát. Kým pred dvomi rokmi som v lete a na jeseň pri každej dlhšej jazde trpel, po pravidelných zimných core cvičeniach na jar bolesť úplne zmizla. Až neskôr som si uvedomil, že jediným logickým vysvetlením budú zrejme cvičenia na spevnenie stredu tela.

Zástancovia core cvikov hovoria o lepšej vyváženosti postavy, väčšej sile svalov či lepšej rovnováhe a prezentujú ich aj ako vhodnú prevenciu proti zraneniam.

Core cvičenia, ktoré cvičí štvornásobný olympijský víťaz Mo Farah


5. Motivácia
Za pozitívnu zmenu pokladám aj to, že netrénujem sám. V tréningovej skupine sme viacerí výkonnostne podobní bežci a aj ťažšie tréningy tak môžeme absolvovať spolu. Jednotlivé behy sú vďaka tomu pestrejšie, ubiehajú rýchlejšie a pocitovo sú jednoduchšie.

Hoci efekt nie je ani zďaleka taký ako pri cyklistike, aj pri behu platí, že pohyb za chrbtom iného bežca znamená úsporu energie.

Veľkou výhodou tréningu v skupine je takisto vzájomná motivácia.

Práve správna motivácia je často kľúčová pre radosť zo športu a aj pre napredovanie. V tomto smere mi pomáha, keď mám okrem hlavného cieľa (napríklad preteky v lete) stanovené aj menšie krátkodobé ciele, vďaka ktorým sa hlavný letný cieľ nezdá byť taký vzdialený.

Pred štyrmi rokmi som bol v období, keď som bol rozhodnutý, že už v behaní nebudem pokračovať. Zmenilo sa to vtedy, keď som si kúpil bežecké hodinky a mohol tak každý tréning sledovať na mape a takisto zdieľať v športovej aplikácii spolu s inými bežcami. Bola to síce maličkosť, no vďaka nej som vtedy našiel novú motiváciu a radosť z behu, ktorá mi vydržala dodnes.

Tu je môj profil v športovej aplikácii Strava, kde zverejňujem všetky svoje bežecké tréningy.


26 Feb 2019, 21:00
Profil  ICQ  
Medium Star
Medium Star
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.2.2008
Príspevky: 324
Karma: Level +1
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Nie je k dispozícii nová verzia Nepi Jano? V Chrome prestala verzia 1.2.1 fungovať. THX


21 Mar 2019, 19:43
Profil  
Hardcore addict
Hardcore addict
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 18.9.2005
Príspevky: 6306
Bydlisko: Innsbruck, AUT / Kosice, SVK
Karma: Level +6
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
nepi jano plugin pre firefox funguje stale


21 Mar 2019, 20:39
Profil  
Guru wannabe
Guru wannabe
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 26.2.2005
Príspevky: 2268
Bydlisko: BB
Karma: Level +5
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Ja mám už pekne dlho 1.2.2 a funguje


21 Mar 2019, 21:04
Profil  WWW
Expert
Expert
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 26.9.2010
Príspevky: 151
Karma: Neutrál
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Ahojte, mozete niekto z Nka?
https://dennikn.sk/1417715/volte-si-v-b ... z/?ref=tit

Vopred velka vdaka


22 Mar 2019, 21:56
Profil  
Star
Star
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.9.2005
Príspevky: 679
Bydlisko: Martin
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler:
Prezidentské voľby 201921. marca 2019 15:39
Voľte si v Bratislave Čaputovú, ja z princípu ženu voliť nebudem (reportáž)
Andrej BánAndrej Bán

Prešli sme veľké územie na severovýchode od Medzilaboriec po Lendak a pýtali sme sa tých, čo volili v prvom kole Harabina alebo Kotlebu, či a ako budú voliť v druhom kole.
Aktivujte si odber e-mailových upozornení na nové články v téme Prezidentské voľby 2019. Ak si odber rozmyslíte, zrušiť ho môžete jedným klikom z ktoréhokoľvek e-mailu, ktorý vám pošleme.

Bodružal je dedinka v okrese Svidník, ktorú preslávil drevený gréckokatolícky Chrám svätého Mikuláša zapísaný do zoznamu UNESCO. Žije tu päťdesiat oprávnených voličov.

V tomto kontexte údaj, že 65 percent z nich v prvom kole volilo Štefana Harabina, neznie až tak desivo (alebo úctyhodne, vyberte si).
Koho iného ako Harabina?

Nájsť tu v pracovný deň dopoludnia čo len jedného z voličov je náročná misia. Pustý Bodružal pripomína pohľadnicu, nič sa nehýbe. Iba na severnom konci, pred bytovkou, kde majú rómski obyvatelia na dvore zopár rozobratých škodoviek, postáva za kovanou bránou rodinného domu starší muž. Na prišelca s bratislavskou „ešpézetkou“ zazerá. On nie je Róm. Pes zúrivo šteká, pochopiteľne.

„Starosta? Ten pošiel do lesnej chaty dačo robiť, neznam,“ pribehne jeho pani a ukáže na lesnú cestu. Obaja sú ako členovia okrskových volebných komisií dobre informovaní. O všetkom. Muž, ktorý sa nepredstaví, o čosi viac. Má prax. Pochváli sa, že pred rokom 1989 pracoval v ZNB. Pre mladších: za socializmu bol policajtom.

„Prečo Harabin? A koho iného z tých štyroch sme mali voliť?“ kladie si sám ten typ otázok, ktoré sú s ohľadom na hnev, aký obsahujú, aj odpoveďami. Tými štyrmi myslí okrem sudcu Najvyššieho súdu Zuzanu Čaputovú, Maroša Šefčoviča a Mariana Kotlebu. Ostatní kandidáti nestoja za zmienku. A tí traja (okrem Harabina) tiež nie sú nič moc. Sú podľa neho „smetie“.

„Harabin nebude s jednou ani druhou stranou, má svoje trápenie. Dal som mu svoj hlas. Čaputová bude robiť zlobu ako Kiska doteraz. S Kotlebom nikam nepôjdete. A Šefčoviča osrali za to, že je so Smerom…“

Vetu už nedokončí. „Pssst!“ zahriakne ho manželka, aby nebol vulgárny. Muž mávne rukou.

V Bodružale získal Harabin 65 percent hlasov. Foto N – Andrej Bán
Štefan Harabin v okrese Svidník prvé kolo vyhral. foto N – Andrej Bán

Mečiara vraj nikdy nepodporoval, najmä nie potom, ako v zime 1989 vyšiel s klobúkom na hlave na tribúnu a kričal, že väznice pre komunistov sú prázdne. To si člen KSČ a ZNB zapamätal nadosmrti. Harabin ako Mečiarov minister spravodlivosti mu však neprekáža.

„Druhé kolo? Verím, že viac budú Šefčoviča, aj keď ona má také percentá, že ju asi nedobehne. Tam si voľte v Bratislave Čaputovú, ja už z princípu ženu nebudem voliť,“ zahlási s dešpektom starší muž. Manželka, ktorá stojí vedľa neho, sklopí zrak. Obaja svorne dodajú, že prezident je pre nich nepodstatná figúra. Veď v Bodružali nemajú vlak ani autobus. Ako to súvisí s hlavou štátu, nevedno.
Lenin, Biľak, Švec

Okres Svidník má dnes väčšie atrakcie ako drevené chrámy (cerkvi) zo zoznamu UNESCO. Takpovediac „kultúrnym dedičstvom“ sa po prvom kole prezidentskej voľby stal aj fakt, že ide o jediný okres, kde v prvom kole vyhral Štefan Harabin.

Iba o pár kilometrov ďalej, keď križujete cestu medzi Svidníkom a Duklianskym priesmykom a keď si dáte v rázovitom motoreste so sadrovou bustou V. I. Lenina (je tu od pádu socializmu a hostia si pri nej robia selfíčka) tatarčané, teda tmavé opečené pirohy so smotanou a slaninou, ocitnete sa v svojho druhu skanzene. Krajná Bystrá si už celoštátnu slávu užila, keď tu Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz postriekali v rodnej dedine Vasila Biľaka jeho pamätník červenou farbou.

Motorest pod Duklou a zátišie s bustou Lenina. Foto N – Andrej Bán

Opäť: dedinka je na pravé poludnie prázdna ako vo westerne, iba skupinky rómskych obyvateľov nových bytoviek na dolnom konci sa vybrali po asfaltke nevedno kam. Kto tu vyhral prvé kolo? Nebudeme vás trápiť, beztak neuhádnete – Béla Bugár. Počuli sme viaceré verzie tajomstva jeho úspechu v obci, kde Maďara nevideli. Jedna znie najpravdepodobnejšie. Vedúcim príslušného úradu práce (a teda chlebodarcom) je nominant strany Most-Híd.

Čísla o fenomenálnom úspechu toho-ktorého kandidáta odrazu strácajú desivý nádych. V dedinke s pár desiatkami obyvateľov stačí jedna mienkotvorná osobnosť. Tá už ostatných presvedčí.

Program kandidáta? Postoje k NATO, EÚ, Rusku či nebodaj démonizovanej agende LGBTI? Hodnoty, či už tradičné, alebo netradičné? Osobný šarm kandidáta či kandidátky? Nebláznite.

A potom, aj v ére Facebooku ide o archaickú poctivú prácu v teréne. Nielen Hunkovce, aj ostatné dediny na trase Giraltovce-Dukla sú oblepené plagátmi softfašistického kandidáta Roberta Šveca. Nitran? Tu? Bizarný fakt, keďže chalúpka v susedstve obecného úradu a obchodu s lacnými destilátmi (volá sa sklep, Poľsko je za kopcom) má na čelnej fasáde obrovský kosák s kladivom. Červený, pochopiteľne.

Aby sme nezabudli, na hornom konci Hunkoviec je osamelý bilbord so Šefčovičom. Tak trochu nezmyselne umiestnený, pretože ho vidia najmä poľskí kamionisti.
Človek z Bratislavy a teplákový ples

S dôvodmi, prečo tu volili Harabina a koho budú v druhom kole, to nie je až také jednoduché. Miestne mienkotvorné osobnosti nestačia, musí sa činiť aj kandidát. Presnejšie, musí o ten-ktorý región prejaviť osobný záujem a zavítať tam. Najlepšie opakovane. Iba to si miestni považujú.

Harabin chodil intenzívne za voličmi, dokonca aj počas svojej práceneschopnosti. Na zábere je na prezentácii v Spišskej Novej Vsi. Foto N – Ján Krošlák

A presne to Harabin vo Svidníku urobil. Vyhral tu, lebo sa ako jediný z kandidátov osobne zaujímal o pre miestnych najcitlivejšiu kauzu – zrušenie gynekologického a pôrodníckeho oddelenia sieťou nemocníc Svet zdravia.

„Už dávno pred voľbami, vlani v lete sa mi sám od seba ohlásil pán Harabin. Zaujímal sa o prípad nemocnice,“ hovorí mestský a župný poslanec Ján Vook (nezávislý).

Získal si ho aj tým, že ako prvé sa ho opýtal, či by bolo možné ísť k pamätníku na Duklu a položiť kytice padlým vojakom. „Pre mňa to bola česť, sprevádzať takéhoto človeka z Bratislavy, sudcu. Ocenil by som ktoréhokoľvek kandidáta, keby urobil to isté.“

Poslanec vysvetľuje, že v odľahlom okrese, ktorý má dve mestá a 65 obcí, sa plus-mínus milión eur, ktoré vláda priniesla vlani v septembri počas výjazdového zasadnutia, roztratilo bez zjavnej stopy.

Miestni ťažko nesú aroganciu politikov, aj tú, ktorú si iba namýšľajú a zle vysvetľujú. Vookovi prekážalo, že keď bol v ich meste prezident Andrej Kiska, navštívil dve úspešné firmy, no nie Odevu, kde hrozilo prepúšťanie. A ministerka zdravotníctva zasa nezavítala do problémovej nemocnice.

Dobre, Harabin je už za nami, koho si vyberú v druhom kole?

„Voliči vo Svidníku sa už nedajú opiť rožkom. Neveria politikom, ktorí sú príliš vysoko. Mladší a stredná generácia asi dajú hlas Čaputovej, starší Šefčovičovi. Bude to u nás medzi nimi tesné. Keby mal Šefčovič vysokú podporu, akože nemá, volili by ho viacerí už prvom kole,“ odhaduje poslanec Vook. Štve ho, že médiá riešia Harabina, ale neriešia „extrémne liberálnu“ kandidátku, ktorá „za dva a pol mesiaca oblbla Slovensko“.

Bob Dylan spieva, že časy sa menia a platí to aj na severovýchode. Ani tradične ľavicový (komunistický) Svidník, ktorým sa prehnali dve svetové vojny a ktorý na panelákové sídliská so zeleňou, parkami, pešou zónou, pamätníkom vojenskej histórie a nadživotnou sochou osloboditeľa generála Svobodu pozdvihol najmä husákovský režim od 70. rokov, už nie je, čo býval. Smer upadá, na sile naberajú extrémisti. Aj tu.

Socha generála Ludvíka Svobodu a Peter Marcin na vývesnej tabuli vo Svidníku. Foto N – Andrej Bán

Zistila to aj nová primátorka Marcela Ivančová, ktorá pred pár mesiacmi na svoje nemalé prekvapenie porazila dvoch silných smeráckych kandidátov. Moderne vystupujúca politička vyhrala ako nezávislá, v minulosti v mestskom zastupiteľstve bola dvakrát za SDKÚ.

„Po komunálnych voľbách som sa nádejala, že sa Svidník prebúdza, víťazstvo Harabina ma vrátilo na zem. Rozumiem, prečo sa tak stalo. Prišiel sem ako jediný kandidát, dokonca viackrát. Bol na pravoslávnej bohoslužbe, na folklórnych slávnostiach, dokonca unavený zavítal aj na teplákový ples, ktorý tradične organizujú naši seniori. Neponúkol riešenia, ale stačilo, že prejavil záujem,“ hovorí Ivančová.

Na Svidník sa pritom valia pohromy. Príliš dlho sľubovaná rýchlostná komunikácia R4 sa najnovšie odsúva až kdesi k roku 2029, sto šičiek vo fabrike čaká prepúšťanie. Bašta Smeru sa aj tu rúca, nie však pre Fica, Kočnera či Bašternáka. A pritom, Šefčovič (skončil v prvom kole druhý) by tu možno Harabina porazil, ak by, pravda, meral ešte tých pár kilometrov z mítingu v Giraltovciach až do Svidníka.

Primátorka Svidníka Marcela Ivančová. Foto N – Andrej Bán

„Druhé kolo? Neviem odhadnúť, ako u nás dopadne. Keby tu volilo tých približne štyristo mladých ľudí, prevažne študentov, ktorí si vybavili voličský preukaz a volili mimo okresu, asi by aj u nás vyhrala pani Čaputová,“ dodáva primátorka s tým, že aj tunajšie ženy prevažne podporujú túto kandidátku.

Nehorázna bieda v Karpatoch

„Starší ľudia sú silno ovplyvniteľní. A najväčší vplyv majú na nich duchovní,“ povie Iveta Vančišinová zo Svidníka. Rodáčka z prevažne katolíckej Radomy pracuje v dennom stacionári pre dospelých ako ošetrovateľka. Tipuje, že jej klienti budú v druhom kole voliť skôr Šefčoviča. Teda, ak tak povie pán farár alebo pop.

Naopak, celá päťčlenná rodina Michala Kosťa z Ladomirovej (tisíc obyvateľov) volí Čaputovú. 61-ročný referent na okresnom úrade skúma dejiny regiónu, pričinil sa o vznik Karpatskej drevenej cesty, ktorá prepája cerkvi na území Slovenska a Poľska.

„Moja mama pracovala ako slúžka u Nemca Reichenberga v Liberci. Ľudia tu nikdy nič dobré nezažili. Ani za monarchie, ani za prvej republiky, a už vôbec nie za Tisa, keď slovakizovali Rusínov. A tí, ktorí sa zamiešali do dejinných udalostí, na to vždy doplatili. Preto sme tu opatrní,“ vysvetľuje Kosť.

Sebadeštrukcia, nostalgia za minulosťou, dezilúzia z vodcu: to sú tu podľa neho určujúce vzorce správania, ktoré vedú dnes k podpore ľudí, ako je Harabin.

Michal Kosť z Ladomirovej.
Foto N – Andrej Bán

„V roku 1976 som skončil gymnázium. Keď som sa v roku 1982 vrátil po vysokej škole z Nitry, Svidník som nespoznal. Trojtisícové mestečko viac ako trojnásobne narástlo, odrazu tu boli sídliská, obchody, všetko,“ spomína Kosť príčiny nostalgie miestnych za socializmom.

Čím ďalej na východ, tým má, zdá sa, vyššiu podporu Šefčovič. V okrese Medzilaborce, ktorý dal svetu predkov Andyho Warhola, volilo v prvom kole 27,4 percenta voličov Šefčoviča, 23,1 percenta Harabina a 18,6 percenta Čaputovú.

„Myslím si, že náskok pána Šefčoviča v druhom kole bude u nás ešte výraznejší. Rusíni toho prežili dosť. Neverím, že by chceli podporovať najextrémnejší liberálny smer v politike, otváranie dverí iným civilizáciám a kultúram. Isto by nám to neprospelo,“ hovorí tajomník Svetového kongresu Rusínov Vladimír Protivňák s tým, že obyvateľstvo biedneho regiónu trápi (od nepamäti) vysťahovalectvo, ochrana ľudovej kultúry či podpora strednej vrstvy a živnostníkov.
Jeden liberál, druhá liberálka

Čím ďalej z východu na severozápad, tým ubúda Šefčoviča a pribúda Kotlebu. Takmer šesťtisícový Lendak (5326 obyvateľov), odkiaľ vidno tatranské štíty, by už pokojne mohol byť mestom. Mohol… Ale nechce, je to odnepamäti štát v štáte. S vlastnými pravidlami a bez jediného Róma, na rozdiel od okolitých obcí.

Slávu pašerákov koní cez Maguru z Poľska tu najnovšie vystriedala bobová dráha či cintorín s WiFi pripojením. Keby to neznelo morbídne, je to azda aj vtipné.

„Čvarga cigánska! My sme tu všetci Ľudová strana, vidíte?“ ukáže so smiechom na zelenú stenu, ktorú má za chrbtom v krčme, mladý zarastený muž. Predstaví sa ako Jakub. Práve je doma z Írska, kde si zarába.

Jakub z Lendaku pracuje v Írsku. Foto N – Andrej Bán

„Minule som čakal pred Lidlom na ženu v aute. Ja nenakupujem, to je pod moju úroveň. Nudil som sa, a tak som počítal ľudí. Iba každý päťdesiaty prvý nebol Róm,“ zašomre druhý.

Kotleba, Kotleba a opäť Kotleba. Svet chlapov pri pive sa točí okolo neho. Na argument, že ako bystrický župan toho veľa neukázal, majú pohotovú odpoveď: „Ani nemohol. A ak nič neurobil, ani nič nepokazil. Horší prezident ako iní by nebol.“

Lendak je pozoruhodný aj v iných ohľadoch. Dedina volila v minulosti SDKÚ alebo KDH, v roku 2016 však zabodovala ĽSNS. Aj teraz v prvom kole prezidentských volieb tu pri nadpriemernej účasti 52,9 percenta vyhral Kotleba (673 hlasov), druhý bol František Mikloško (548), tretí Harabin (240). Ten tu mal na mítingu v kine Goral viac ľudí ako Mikloško.

„Úprimne? Sám tomu nerozumiem, Vidím dve príčiny podpory extrémistov. Kotlebu u nás volia skôr mladí, Harabina starší. Spájajú ich dva dôvody. V Lendaku Rómov nemáme, no vždy na jeseň nám Rómovia z okolia kradnú úrodu na poliach a nevládzeme ju strážiť,“ vysvetľuje 58-ročný starosta Lendaku Pavel Hudáček (KDH), vo funkcii je od roku 1998.

A pridáva aj druhý dôvod – do zdravotníckeho strediska chodia rómske deti zo susednej Výbornej. „Sú hluční, rozhadzujú odpadky a poviem tak ako je, cítiť ich. To našich ľudí hnevá.“

Starosta Hudáček sa usiluje mladším voličom Kotlebu vysvetliť, že aj oni sú v Anglicku či Írsku migranti, takže je smiešne, ak proti migrantom broja. Neúspešne. Oni sa vidia inak.

„Druhé kolo? Tam to bude ťažké, podľa mňa naši mladí voliť nepôjdu, neoslovuje ich Šefčovič ani Čaputová. Počujú iba na to, keď im poviete Za Boha, za národ,“ dodá starosta.

Lendak. Foto N – Andrej Bán

Veľká mobilizácia voličov Šefčoviča v Lendaku sa teda očakávať nedá. Čísla z prvého kola hovoria za všetko – Čaputová 234 hlasov, Šefčovič 101. Smer upadá aj tu. Podľa starostu významná časť tých, čo volili Kotlebu či Harabina (čo bolo 42 percent tunajších hlasov), voliť nepôjde.

„Keby postúpil Mikloško, zmobilizujú sa a idú. Ale teraz? Jeden liberál, druhá liberálka…“ dodá Hudáček.

Jeho slová potvrdzuje aj rímskokatolícky farár Ján Záhradník: „Ľudská dôstojnosť a ochrana života od počatia, to je pre nás hlavné. Ľudia tu nevolia Kotlebu preto, že je extrémista, na tom im až tak nezáleží, ale preto, že hovorí o kresťanských hodnotách.“

Ján Záhradník, rímskokatolícky farár z Lendaku. Foto N – Andrej Bán

42-ročný Záhradník pôsobí v Lendaku 3,5 roka. Predtým slúžil v čisto rómskej obci Lomnička. Tvrdí, že kandidát, ktorý pripustí zabitie bezbranného človiečika (interrupcie), je u nich odpísaný. Aj keby múdro hovoril o boji s mafiami či oligarchami, spravodlivom štáte a ukotvení na Západe.

Lendačania si už od revolúcie postavili domy, kúpili autá, slušne zarábajú, hmotný štandard si teda vyriešili. Na rade sú, ako vravia, hodnotové témy. Aj keď ich presadzujú nehodní politici.


22 Mar 2019, 22:00
Profil  
Hardcore addict
Hardcore addict
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 30.5.2006
Príspevky: 9747
Karma: Level +5
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Poprosim toto, dakujem :)
https://dennikn.sk/1421740/preco-zalezi ... zo-ziliny/


27 Mar 2019, 0:23
Profil  
King
King
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 28.2.2007
Príspevky: 1815
Bydlisko: BA, KE
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler:
Kmotríkovci trpia na žilinskom súde, hrozí im, že ich vyhlásia za klamárov a prídu o biznis

Prenosy z rokovaní žilinského súdu o preverovaní vlastníkov firiem obchodujúcich so štátom by mali púšťať v televízii, aby si verejnosť zažila chvíľu, keď si jej záujmy niekto váži.

Sudca Jaroslav Macek ešte pred utorkovým pojednávaním na Okresnom súde v Žiline vedel, že pozvaný svedok Ivan Kmotrík vypovedať nepríde. Potvrdenie o podnikateľovej péenke prišlo najprv emailom, neskôr ho na súd aj fyzicky doručili.

Sudca zjavne rozumie, že si musí vymôcť rešpekt, a podľa toho sa aj správa. Pomerne podrobne rozoberá Kmotríkovo ospravedlnenie a každou ďalšou vetou dáva najavo, že mu neverí.

Cítiť v tom štipku pohŕdania, až svoj úvodný výstup napokon sudca zakončí zvolaním, či „niekto náhodou s pánom Kmotríkom nebol, a či teda nevie, čo spôsobilo náhle zhoršenie jeho zdravotného stavu“.

Veľavýznamne sa pritom pozrie smerom, kde stoja dvaja fešní štyridsiatnici z Bratislavy, ktorí sa vzápätí zmôžu len na ospravedlňujúce myknutie plecami.

Jeden z nich je štátny tajomník ministerstva dopravy, druhý sa čerstvo stal podpredsedom Úradu pre verejné obstarávanie, obaja robia veľkú politiku v drese SNS a v Bratislave majú povesť Kmotríkových advokátov pre všetko.

Tu na súde v Žiline vystupujú ako naozajstní spolumajitelia bratislavských vodární, nie nejaké Kmotríkove biele kone. Irónii v sudcovej otázke zrejme rozumejú, no nebolo by taktické si ho len tak pohnevať. Chápu, že zákon dal v ich prípade sudcovi veľmi silné právomoci.

Sudca Jaroslav Macek je predsedom Okresného súdu v Žiline, rozbeh agendy protischránkového zákona, odborne nazývaný zápisy do Registra partnerov verejného sektora, je najmä na ňom.

Celoslovensky má totiž túto agendu zo zákona na starosti len jeho súd. Fakticky sa jej tak venuje len predseda súdu Macek a jedna jeho kolegyňa sudkyňa. Preto sa aj prípad dcéry bratislavských vodární rieši na Okresnom súde v Žiline, nie v Bratislave.

Zákon je napísaný tak, že ak žilinský súd napríklad povie, že zápis o vlastníctve nejakej firmy nie je správny, nedá sa už voči tomu odvolať. Presnejšie, nemôžete podať normálne odvolanie ani na krajský, ani na Najvyšší súd, len teoreticky to môžete skúsiť na Ústavnom súde.

Okrem toho, protischránkový zákon má len dva roky, a tak prakticky všetky rozhodnutia sudcu Maceka a jeho kolegyne sú niečím výnimočné. Nielenže tvoria judikatúru, ale majú aj zásadný vplyv na to, či sa protischránkový zákon ukáže ako slabý, alebo zmení správanie podnikateľov obchodujúcich so štátom.

Ak teda žilinský súd ukáže, že vie byť tvrdý aj na podnikateľov z ligy, v ktorej hrá Ivan Kmotrík, budú ho brať vážne aj ostatní. Alebo ak sudca, naopak, neodhadne postranné zámery sťažovateľov na zápisy v registri, môže sa protischránkový zákon stať neželaným nástrojom na konkurenčný boj, na vynášanie citlivých informácií z firiem či na inú šikanu podnikateľov.

Prečo sa riešia Kmotríkove vodárne
Vysvetlime si to na prípade bratislavských vodární, o ktorých bola reč na utorkovom pojednávaní v Žiline.

Protischránkový zákon sa vodární týka, lebo ich vlastníkom sú mestá a dediny v okolí Bratislavy vrátane samotného hlavného mesta. Ak s týmto podnikom niekto pravidelne alebo vo väčšom obchoduje, musí byť zapísaný v takzvanom Registri partnerov verejného sektora. To je databáza, ktorú zo zákona vedie žilinský okresný súd.

Zápis tam má povinne aj firma Infra Services. Ide o dcéru verejných vodární, v ktorej 49 percent sprivatizovali na konci éry bratislavského primátora Ďurkovského. Okrem toho je Infra Services niečo ako hlavný technik a opravár vodární.

Z celkových 9o-miliónových ročných tržieb Bratislavskej vodárenskej tak končí v Infra Services približne 40 miliónov. Dosť na to, že pri zle nastavenom vzťahu týchto firiem by to malo výrazný vplyv na ceny vody a kanalizovania v okolí Bratislavy, respektíve na kvalitu tamojších vodovodov a kanalizácií.

Všetci sme preto zvedaví, kto je majiteľom toho súkromného polovičného podielu v Infra Services.

Ak sa na to neoficiálne spýtate ľudí v komunálnej politike, tak sa čudujú, že neviete – veď to je predsa Kmotríkovo. Ak sa na to spýtate bratislavských biznismenov, tak dopadnete rovnako.

Ibaže všetko to musí byť off record, potichu, nie verejne, lebo oficiálne sa k tomu podielu hlási Peter Ďurček, respektíve ešte nedávno aj jeho partner z advokátskej kancelárie Juraj Bugala.

Ak si kliknete na zápis Infra Services v registri, nájdete tam aj takzvaný verifikačný dokument, čo je vlastne vysvetlenie najatých právnikov, prečo si myslia, že majiteľom súkromného podielu je prostredníctvom ďalšej firmy práve Ďurček.

Keďže ide o povinne zverejňovaný dokument, mohol si ho prečítať aj redaktor Sme Adam Valček. Ten o faktickej privatizácii bratislavských vodární písal tak veľa a tak podrobne sa rozprával s jej aktérmi, že jednoducho neverí, že skutočným privatizérom bol Ďurček alebo niekto podobný, ale myslí si, že to bol Kmotrík.

Svoje pochybnosti Valček spísal do podania na súd, ktoré sa sudcovi Macekovi zdalo dostatočne vyargumentované, aby začal konať.


Ukážte nám zmluvy
Keď pred tromi rokmi vznikal súčasný protischránkový zákon, nechala sa ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská nahovoriť na to, že firmy budú svojich vlastníkov oznamovať samy a štát to viac-menej len zoberie na vedomie.

Hlavné výhody aj nevýhody takého riešenia sú jasné. Výhoda je v tom, že štát nemusí postaviť inštitúciu, ktorá by tisíce takých zápisov preverovala. Riziko je, že si firmy začnú vymýšľať, pretože ich v prvej chvíli nik nekontroluje.

Firmám, ktoré klamú o svojich majiteľoch, hrozí, že si verifikačný dokument časom prečíta konkurent alebo zorientovaný novinár či nejaká mimovládka a napíše súdu.

Valček najprv súdu napísal teóriu, že vlastníctvo dcéry bratislavských vodární je ukryté cez zmluvu o bankovom úvere. Oficiálny majiteľ akcií teda nie je slobodný, lebo jeho vlastníctvo je založené v prospech niekoho, kto tú operáciu v skutočnosti naozaj zaplatil, respektíve sa napríklad v banke zaručil za pôžičku.

Ukázalo sa, že v tejto veci Valček nemá pravdu. Súd si vyžiadal úverové zmluvy s bankami a nič podozrivé v nich nenašiel. Oznamovateľ, tak sa oficiálne volá ten, kto spochybňuje zápis v registri, však upozorňoval aj na iné podozrivé fakty. V účtovníctve oficiálne Ďurčekovej firmy našiel zmienku o záväzkoch, ktoré sa dali vysvetliť len ako ďalší veľký úver – ibaže nebankový.

Upozornil na to súd, ten si pôžičkové zmluvy vyžiadal a, zdá sa, minimálne nepriamy dôkaz sa našiel. Viaceré silné indície z týchto zmlúv totiž podporujú hypotézu, že to všetko vlastne platil Ivan Kmotrík, a v konečnom dôsledku sa tak vlastne rozprávame o jeho, nie Ďurčekových firmách.

Niektoré firmy to radšej vzdajú samy
Protischránkový zákon vznikol v atmosfére, keď mala verejnosť dosť dôvodov myslieť si, že biznis okolo verejných zákaziek nie je taký, ako sa tvári, a že jeho praví aktéri sú ukrytí.

Spôsob, akým sudca Macek vedie pojednávania spojené s registrom partnerov, vracia verejnosti pocit, že má nielen právo, ale aj možnosť získať informácie. A, naopak, ak zatajujete skutočných vlastníkov firmy obchodujúcej s verejným sektorom, sú pre vás postupy žilinského sudcu odstrašujúce.

Nepostupuje formalisticky, neustále vyzýva na predkladanie dôkazov o tom, že dobrovoľné zápisy v registri vlastníkov sú správne. Na jednej strane vidno, ako by sa mu páčila rola vyšetrujúceho sudcu, na druhej strane opakuje, že takzvané oprávnené osoby majú presvedčiť jeho.

„Partner verejného sektora nesie dôkazné bremeno o tom, že skutočnosti zapísané v registri sú pravdivé. Je teda na ňom, aby súdu predložil dostatočné dôkazy, ktoré súd presvedčia, že zapísané údaje sú pravdivé,“ hovorí Macek.

V prípade bratislavských vodární teda neočakáva od novinára – navrhovateľa Valčeka, že predloží definitívne dôkazy o klamstve právnikov Ďurčeka a Bugalu alebo že prinesie nepriestrelné svedectvo o tom, že za dcérskou firmou stojí Kmotrík.

Sudca hovorí, že, naopak, firma Infra Services, teda Ďurček a Bugala a právna kancelária, ktorá za nich robila zápis do registra vlastníkov, musia jemu dokázať, že neklamú.

A dáva najavo, že ak bude mať pochybnosti, zápis v registri jednoducho vymaže. Dotyčná firma tým stratí možnosť obchodovať so štátom. Oprávnené osoby, teda väčšinou advokáti, ktorí zápis za firmu urobili a ktorí za ňu tiež nesú zodpovednosť, zasa môžu po zmazaní zápisu dostať od súdu významnú pokutu. Doteraz nedal súd ani jednu takú pokutu, no spory okolo Registra partnerov verejného sektora rieši súd len od minulého roka.

V prípade dcéry bratislavských vodární by výmaz z Registra partnerov verejného sektora znamenal možnosť odstúpiť od kľúčovej servisnej zmluvy medzi Bratislavskou vodárenskou a Infra Services. Keďže najväčší akcionár Bratislavskej vodárenskej je mesto Bratislava a to má nové vedenie, servisná zmluva by asi bola naozaj napadnutá.

Členovia orgánov Infra Services by navyše automaticky dostali trojročný zákaz pracovať v orgánoch akejkoľvek inej firmy a im aj firme by hrozili pokuty. Firme teoreticky až do milióna eur a členom orgánov do výšky stotisíc eur.

Po doterajších pojednávaniach pred žilinským súdom sa zatiaľ skôr stáva, že to firmy vzdajú a radšej sa samy nechajú vymazať z možnosti obchodovať so štátom, ako by sa mali ďalej nechať vypočúvať sudcom Macekom.

Urobila tak už napríklad telekomunikačná firma Swan Mobile či firma, ktorej oficiálnym spolumajiteľom bola manželka bývalého šéfa protikorupčnej jednotky Krajmera.

V tomto prípade vznikalo podozrenie, že Krajmerová je len bielym koňom podnikateľa Zoroslava Kollára. Súd tu konal po tom, čo Monika Tódová napísala text o podozrivých prevodoch akcií v tejto firme a podala podnet.


Tu je pánom verejnosť
Macek sa stal predsedom tamojšieho okresného súdu po výberovom konaní, keď bola Lucia Žitňanská prvý raz ministerkou spravodlivosti. Dlho predtým pracoval ako právnik v banke a predchádzala ho aj dobrá povesť konkurzného sudcu.

Keď sudcu Maceka pozorujete v akcii, rozumiete, prečo Žitňanská nechala v protischránkovom zákone celoslovenskú agendu práve na žilinský súd. V kontakte s Macekom pochopíte, ako mu imponuje, že dostal možnosť rozbehnúť unikátnu agendu, no hlavne sa vám rýchlo potvrdí jeho povesť veľkého fanúšika otvorenosti.

Na utorkovom pojednávaní o bratislavských vodárňach dostal od redaktorky Sme Zuzany Kovačič Hanzelovej otázku, či sa z tohto pojednávania môže vyhotovovať „len zvukový, alebo aj obrazový záznam“.

Macek akoby na tú otázku čakal. Okamžite začal vysvetľovať, že ak sa do toho neboja ísť jeho českí kolegovia, prečo by sme sa mali báť ukazovať tvár sudcu my tu na Slovensku.

Ďalší šok prišiel v momente, keď Macek začal vypočúvať štátneho tajomníka ministerstva dopravy Ďurčeka, ktorý v konaní vystupoval ako oficiálny spolumajiteľ servisnej firmy vodární.

Právnik Ďurček najprv porozprával známe oficiality o tom, že síce pre Kmotríka pracoval ako advokát, ale podnikanie vo vodárenstve s tým nemá nič spoločné. Keď však sudca Ďurčeka vyzval, aby vysvetlil, ako sa vlastne dostal k akciám dcéry vodární, požiadal svedok Ďurček o vylúčenie verejnosti.

Argumentoval bankovým a obchodným tajomstvom. No sudca nečakane odvetil, že detaily bankového úveru verejnosť naozaj nepotrebuje poznať, ale obchodné tajomstvo Ďurčeka a jeho obchodných partnerov sa mu nezdá ako dostatočný dôvod na poslanie verejnosti za dvere.

Ďurček zopakoval svoje a vysvetľoval, že by to zasahovalo do jeho práv. Sudca mu na to povedal, že aj verejnosť má svoje práva a v tomto prípade sa mu jej záujem zdá dôležitejší.

Ďurček ostal v pokornom tóne, ale sudcovi znova odpovedal, že je síce ochotný vypovedať o celom pozadí privatizácie vodární, ale chce, aby jemu a ďalším osobám pritom nebolo upreté právo na ochranu obchodného tajomstva.

Aj sudca si však išiel ďalej svoje. Svedkovi Ďurčekovi vysvetľoval, že pointou samotného zriadenia Registra partnerov verejného sektora je posilnenie práva verejnosti na informácie, a preto aj on musí takto uvažovať o tomto pojednávaní.

S dodatkom, že podnikatelia a firmy majú právo na obchodné tajomstvo, no zároveň ich nik nenúti, aby obchodovali so štátom. A ak chcú mať profit aj z verejných zdrojov, musia strpieť aj vyššiu mieru informovanosti.

Ďurček na to povedal, že ak sudca neustúpi, tak sa teda podvolí a bude vypovedať verejne napriek riziku úniku obchodného tajomstva.

Musel to potom ešte zopakovať, pretože sudca na prvé počutie nepochopil, že v tomto pretláčaní so známym bratislavským právnikom vyhral už po dvojkolovej výmene bez toho, aby sa musel svedkovi ešte inak vyhrážať.

Za oponou
Schránkové firmy sú symbolom sveta, v ktorom sa pred oponou hrá pre širokú verejnosť veselé divadlo, kým v zákulisí politici, lobisti, právnici, bankári a podnikatelia drzo obchodujú s funkciami, vplyvom a verejnými zdrojmi. Sudcovo odmietnutie vylúčenia verejnosti z prejednávania Ďurčekovej výpovede bolo vlastne porušením pravidiel tejto hry.

Samozrejme, Ďurček mal vždy možnosť aj klamať alebo mlčať, no vo vzduchu visela sudcova opakovaná poznámka, že registrovaná firma musí presvedčiť súd o pravdivosti zápisu vlastníctva, nie naopak. Formálne síce Ďurček vystupoval ako svedok, no jeho prípadná nepresvedčivá výpoveď by poškodila firme, ktorej je oficiálnym spolumajiteľom.

Výsledok bol, že Ďurček začal svoje vysvetľovanie histórie tým, že k informácii o možnosti privatizovať servisnú firmu Bratislavskej vodárenskej sa s kolegom Bugalom dostali vďaka tomu, že pomáhali poradenskej firme KPMG zakladať túto dcérsku firmu verejných vodární.

Fakticky teda Ďurček vysvetľoval, že najprv pracovali pre klienta na strane verejného sektora, aby tam spolu s odmenou získali aj informácie, ktoré im pomohli prejsť na druhú stranu a od vlastného klienta potom kúpiť akcie ním privatizovanej firmy.

Spoločný postup s Kmotríkom Ďurček odmietol, len znova zopakoval verejne známe informácie, že v iných obchodoch pre Kmotríka pracovali s Bugalom ako advokáti. S dodatkom, že Kmotrík sa aj podľa Ďurčekových informácií v minulosti zaujímal o Bratislavské vodárne, skupoval akcie matky a zaujímal sa aj o dcéru, ale nikdy sa k jej kúpe napokon nedostal.

Sudcu potom zaujímalo, ako sa Ďurčekova a Bugalova firma dostala k nebankovým úverom za vyše desať miliónov eur, za ktoré si zrejme kupovala akcie dcéry vodární.

Ďurček znova prekvapil, keď ako prostredníka týchto úverov uviedol biznismena z prostredia skupiny J&T Richarda Flimela, známeho napríklad ako spolumajiteľa televízie Joj.

Sudcovi Macekovi to nemuselo znieť úplne nezmyselne. V spise už mal pôžičkové zmluvy od viacerých schránkových firiem, ktoré všetky mali účty v J&T banke.


Čo ešte chcete, pán navrhovateľ?
Po Ďurčekovi ešte vypovedal jeho kolega Bugala. Takisto zaprel Kmotríka a rovnako súdu vysvetľoval, že podozrivé pôžičky im pomohol vybaviť Richard Flimel.

Všetci prítomní svedkovia tak už vypovedali, a sudca preto plánoval utorkové sedenie uzavrieť. Vtom sa nečakane prihlásil navrhovateľ Valček s tým, že chce súdu poskytnúť ďalšie dôkazy aj s vysvetlením.

Sudca Macek ostal zjavne zaskočený. V momente sa musel rozhodnúť, či už navrhovateľa Valčeka pribrzdí alebo mu dovolí vystúpiť s rizikom, že Valček napríklad nezvládne svoju aktuálnu rolu a bude sa v súdnej sieni správať skôr ako žurnalista – komentátor.

Sudcovo krátke zaváhanie využil právnik Advokátskej kancelárie Roštár – Slovák, ktorá zapisovala do registra a overovala údaje o vlastníkoch dcéry bratislavských vodární, a preto bol jej zástupca na pojednávaní ako oficiálny účastník konania.

Ak by totiž Ďurček a spol. napokon nedokázali sudcu Maceka presvedčiť o pravdivosti svojho príbehu, bola by to zo zákona napokon kancelária Roštár – Slovák, kto by ako „oprávnená osoba“ mohol od súdu dostať aj pokutu.

Právnik z kancelárie Roštár – Slovák namietal, že na pojednávaní nevznikol žiaden špeciálny dôvod pripustiť navrhovateľa Valčeka k iniciatívnej výpovedi.

Nebolo by to podľa neho navyše ani hospodárne, pretože všetci účastníci sedenia by do toho museli investovať svoj čas. Nad tým sa však už sudca pousmial a povedal, že keď sme sa tu už tak všetci vrátane účastníkov z Bratislavy zišli, tak s tým vypočutím hádam nebudú také veľké náklady.

Valček vystúpil a obavy právnikov vodární, že to pre nich nebude plus, sa rýchlo naplnili. Navrhovateľ dával sudcovi postupne, len s drobnými vecnými komentármi, rôzne výpisy z obchodných registrov z rôznych daňových rajov vrátane informácií uniknutých v rámci Panama Papers.

Dokopy tieto papiere hovorili, že kúpu akcií dcérskej firmy bratislavských vodární financovali schránkové firmy, ktoré síce administrujú ľudia z prostredia J&T, ale ktoré vždy vystupujú v projektoch, ku ktorým sa otvorene hlási Ivan Kmotrík, vrátane futbalového štadióna v Bratislave.

Pri pohľade na sudcu Maceka bolo zjavné, že si práve vydýchol, že sa na tom dobre baví a že toto pojednávanie považuje za vydarené.

So zúčastnenými sa potom sudca už len dohodne, že na ďalšom pojednávaní k bratislavským vodárňam sa všetci uvidia o mesiac. Ivan Kmotrík je naň znova pozvaný ako svedok.
---------------------------------
Väčšina podnetov pochádza od dvoch novinárov, súd sám reagoval aj na text, ktorého spoluautorom bol Kuciak
V Registri partnerov verejného sektora je zapísaných okolo 18-tisíc firiem, je to totiž nutná podmienka na pravidelné obchodovanie so štátom, samosprávami alebo s inými verejnými inštitúciami.

V súčasnosti rieši Okresný súd v Žiline podľa jeho predsedu Jaroslava Maceka kvalifikované podnety na nesprávnosť zápisov v približne 70 prípadoch. Veľa konaní už súd zastavil, pretože sa podľa súdu preukázala správnosť zapísaných údajov.

Väčšina podnetov na preskúmanie pravdivosti prišla od verejnosti (45) a 26 konaní začal súd sám. Spolu už bolo začatých aj 28 konaní na uloženie pokuty.

Novinár chváli sudcov
Využíva verejnosť možnosť dávať pripomienky k zápisom v registri? Sudca Macek hovorí, že drvivá väčšina zápisov konečných užívateľov výhod je správna, a preto sa mu doterajší počet podaní zdá primeraný.

„Pri samotných konaniach o kvalifikovaných podnetoch nie je ani tak problémom podávanie podnetov, ako skôr to, že sa podávateľ podnetu obmedzí iba na podanie podnetu a následne už nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, ktorá by mohla pomôcť súdu v objasnení veci,“ hovorí Macek.

Väčšinu podnetov na preskúmanie pravdivosti dali dvaja novinári – v štyroch prípadoch redaktor Sme Adam Valček a až 17-krát Martin Turček z portálu Aktuality.sk.

Na Turčekov podnet sa súd zaoberá napríklad preverovaním Doprastavu a TSS Grade, developerskej firmy Starland holding či Ponton city z kauzy kompa alebo firmy Vel security, kde sa javia napojenia na Bonul. Na základe spoločného textu Turčeka a Jána Kuciaka z februára 2018 súd sám otvoril konanie aj konanie proti IT firme Anext.

Novinár Turček vysvetľuje, že súd prirodzene nemá toľko informácií o podozrivých firmách ako mimovládky a novinári, čo aj jeho motivuje podávať podnety.

Doterajší postup súdu si oznamovateľ Turček pochvaľuje: „Je veľmi precízny, nie formalistický, ale často kreatívny v cestách, ktorými sa súd snaží preveriť vlastníctvo a prípadný vplyv iných osôb na spoločnosť.“ Pozdáva sa mu napríklad, že súd zisťuje pôvod prostriedkov, z ktorých bola firma nadobudnutá, vlastníctvo firiem poskytujúcich pôžičky, dokonca aj použitie dividend zo spoločností.

Pokuty určite prídu
Sudca Macek hovorí, že „časom nepochybne dôjde aj k uloženiu pokút“ za nesprávne zápisy. Tie však môžu prísť až na konci konaní, ktoré preukážu, že zápis majiteľov firiem do registra nebol správny.

Všetky konania týkajúce sa registra partnerov sa začínajú výzvou na písomné vyjadrenie a až po ňom nasleduje verejné pojednávanie.

To podľa zákona nie je povinné, sudca Macek si však myslí, že tak je to správne, keďže sťažovať sa na postup žilinského súdu možno len v ústavnej sťažnosti.

„Zachovanie potrebného procesného postupu, ktorý má svoje objektívne trvanie, dáva predpoklad, aby prípadné uložené sankcie obstáli v konaniach o ústavných sťažnostiach, pri ktorých sa dá očakávať, že sankcionovaní účastníci ich budú podávať. Z pohľadu zvonka sa môže zdať, že konania trvajú dlho, ale súd nemôže rozhodovať na základe indícií, ale dôkazov a musí zachovávať predpísaný procesný postup. Aj novinárom zo Süddeutsche Zeitung práca na Panama Papers trvala pomerne dlho,“ vysvetľuje Macek.

Úrovni pojednávaní by podľa sudcu pomohlo, ak by ich verejnosť viac navštevovala. „Okrem výnimiek, ako sú pán Valček zo SME, raz bol na pojednávaní pán Turček z portálu Aktuality.sk a raz bola na pojednávaní aj pani Tódová z Denníka N,“ dodáva sudca Macek.

Viac o názoroch sudcu Jaroslava Maceka si prečítajte v jeho písomných odpovediach na otázky Denníka N.


27 Mar 2019, 10:13
Profil  
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 484 ]  Predchádzajúca  1 ... 20, 21, 22, 23, 24, 25  Ďalšia

Choď na stránku


Kto je on-line 
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia

Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Hľadať:
Skočiť na:  

Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group. © Hojko 2004-2016
[ Time : 1.194s | 14 Queries | GZIP : On ]