Zobraziť témy bez odpovede | Zobraziť aktívne témy Aktuálny čas je 04 Júl 2020, 12:11



Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 679 ]  Predchádzajúca  1 ... 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28 ... 34  Ďalšia

Choď na stránku
Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Hľadať:
Facebook Twitter Vybrali Sme  
 
Autor Správa
Amateur
Amateur
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 4.9.2012
Príspevky: 25
Karma: Neutrál
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Ziadny popup nevyhadzuje. Nepijano nefunguje od dnes kompletne.
Na Dennik N nie je nic a keby aj bolo tak si to vedia hned solidne osetrit. Tam su dost dosledny.
Uvidime ci sa podari znova rozbehat aj na SME, alebo konecna.


01 Júl 2019, 22:55
Profil  
Expert
Expert
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 26.9.2010
Príspevky: 153
Karma: Neutrál
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
ahojte, mozete niekto toto https://dennikn.sk/1365966/gymnazista-u ... o/?ref=tit ?

vopred dakujem


02 Júl 2019, 19:55
Profil  
Light Professional
Light Professional
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.9.2005
Príspevky: 729
Bydlisko: Martin
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler:
Hoaxy a propaganda1. júla 2019 11:29
Gymnazista volí Kotlebu, verí Hlavným správam. Pýtali sme sa ho prečo
Vladimír ŠnídlVladimír Šnídl
Ilustrácia - Hedviga Guttierez
Ilustrácia – Hedviga Guttierez

Rozprávali sme sa s prvovoličom, pre ktorého sú Facebook a samozvané alternatívne médiá hlavných zdrojom informácií o Slovensku a o svete. Reportáž je súčasťou stredourópskeho projektu Second Thoughts o polarizácii v spoločnosti.

Peter je gymnazista a patrí ku generácii, ktorá väčšinu života zažila Roberta Fica na čele štátu. Svet okolo seba začal vnímať po vstupe Slovenska do Európskej únie, len matne si spomína na platenie slovenskými korunami. Patrí tiež do generácie, ktorá si názory na svet i politiku vytvára na sociálnych sieťach.

Facebookový profil si založil na prvom stupni základnej školy. „Mal som vtedy možno desať rokov a bol som jeden z posledných v triede, kto na Facebooku ešte nebol.“

Spomína, že skúšal sledovať aj večerné televízne správy, ktoré sú hlavným informačným zdrojom pre generáciu jeho rodičov, tie ho však rýchlo omrzeli. Zdalo sa mu, že informujú len o tom, ako niekomu zhorel dom a ako niekoho zrazilo auto.
[ Prihláste sa na odber newslettra MediaBrífing a každý piatok dostanete súhrn analýz a správ o médiách a žurnalistike. ]

„Akoby divákom chceli len ukazovať, že niekto sa má aj horšie než oni. Nevidel som v nich žiadnu užitočnú informáciu, pre mňa to bol zabitý čas.“
Cesta k Hlavným správam

Miesto televízie radšej sledoval Facebook, cez ktorý sa postupne dostal aj k médiám, ktoré samy seba označujú za alternatívne. Pôvodne ich nepoznal, všimol si len, že občas niekto zdieľa ich články alebo na ne odkazuje v komentároch. Tak si vytvoril návyk čítať Hlavné správy či počúvať internetové rádio Infovojna, prípadne čítať články na webe Infovojny.

Tento typ médií sa nevenuje korupčným kauzám, problémom v zdravotníctve či nedostavaným diaľniciam. Miesto toho sa zaoberá migrantmi, homosexuálmi a „Sorosovými mimovládkami“. Kritizuje prozápadných politikov a, naopak, poskytuje nekritický priestor ľuďom ako Marian Kotleba či Štefan Harabin. „Pravidelne čítam aj štandardné médiá, ale za objektívnejšie považujem Hlavné správy či Infovojnu,“ hovorí Peter.
Ilustrácia - Hedviga Guttierez
Prečítajte si tiež
Z diplomata je lektor kritického myslenia: pozornosť študentov je extrémne rozbitá

Príležitostne sa začíta aj do časopisu Zem a vek, ktorý mu prinesie suseda. Šéfredaktor časopisu Tibor Eliot Rostas je stíhaný za článok, v ktorom účelovo pospájal protižidovské výroky slovenských dejateľov, aby čitateľa presvedčil, že Židia pôsobia na slovenskú spoločnosť ako škodcovia.

„Zem a vek dostanem do ruky len raz za čas, občas tam nájdem niečo zaujímavé v historickej rubrike,“ hovorí Peter.

Peter je osemnásťročný stredoškolák z Košíc – prvovolič. Tento rok už volil v prezidentských aj európskych voľbách. S rozhovorom súhlasil s prísľubom, že nezverejníme jeho identitu; jeho skutočné meno je iné.

Dohodli sme sa, že o ňom môžeme uviesť nasledovné: je tretiak na jednom z košických gymnázií, baví ho dejepis, občianska náuka a biológia, zvažoval prihlásiť sa na medicínu, napokon sa rozhodol pre právo. Býva v rodinnom dome, obaja rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní.

Ilustrácia – Hedviga Guttierez

S Petrom sme sa stretli, lebo sme chceli počuť, ako sa utvárajú názory mladých ľudí, ktorí čerpajú informácie z dezinformačných webov.

Nájsť niekoho ako on nebolo jednoduché. Oslovili sme viacerých ľudí, pri ktorých sme vedeli, že tieto médiá sledujú. Niektorí odmietli hneď, niektorí si zobrali deň na rozmyslenie a potom len poslali podrobné odôvodnenie, prečo do toho nejdú.

Peter s rozhovorom súhlasil, lebo rád diskutuje. Poslali sme mu otázky vopred, aby sa na rozhovor mohol pripraviť. Následne sme s ním konzultovali aj finálnu podobu článku.

Celkovo sme v Košiciach strávili štyri hodiny intenzívnej debaty. Prebrali sme jeho pohľad na Rómov, migrantov, na Európsku úniu i na to, koho bude voliť v prezidentských voľbách. A predovšetkým nás zaujímalo, odkiaľ čerpá informácie o svete.
„Myslel som, že Kotleba v uniforme je hoax“

Dodnes si pamätá, kedy prvýkrát zaregistroval Mariana Kotlebu, dnes predsedu parlamentnej strany. Bol september 2012, Peter mal vtedy jedenásť rokov a kotlebovci považovaní za okrajových extrémistov práve rozbehli kampaň v Krásnohorskom Podhradí.

Kotleba tam získal pozemky, na ktorých dodnes stojí rómska osada bez potrebných povolení a dokumentov – problém spoločný pre desiatky obcí na Slovensku. Pod dohľadom policajných ťažkoodencov sa snažil demonštratívne dostať na svoje pozemky, aby na nich mohol „urobiť poriadok“.

„Keď som to videl, prišlo mi to strašne nespravodlivé. Rómovia tam žili nelegálne, ale polícia ich tam bola chrániť pred Kotlebom,“ spomína Peter.

Peter sa chcel o tomto mužovi v zelenom tričku, čo stále rozprával o Rómoch, dozvedieť viac. V jednom článku si všimol aj fotografiu úplne iného Kotlebu. Bol oblečený v čiernej uniforme, ktorá pripomínala Hlinkovu gardu. Najprv si myslel, že to je fotomontáž, že to nie je reálny záber.

Pátral ďalej a zistil, že fotografie sú pravé. Kotleba naozaj začínal tak, že verejne oslavoval Jozefa Tisa a klérofašistický Slovenský štát; až potom svoju pozornosť preorientoval na Rómov.

Ani to Petra nevykoľajilo. Tiso bol podľa neho prezident, ktorý sa v rámci možností snažil pre Slovákov robiť, čo mohol.

„Z rozprávania starých rodičov viem, že ľudia za Slovenského štátu nežili zle. Odsun Židov nebol správny, ale nemohli sme si vyskakovať. Veď sme boli trojmiliónový štát a vedľa seba sme mali veľké Nemecko,“ vysvetľuje.
Cez Krajniaka a Harabina ku Kotlebovi

Hoci Kotlebu uznáva, v prezidentských voľbách si najprv nebol istý, koho bude voliť. Keď sme sa na túto tému pýtali v januári, ako svoju prvú voľbu spomenul Milana Krajniaka zo Sme rodina.

„Oslovilo ma, keď som videl, že sám zbiera podpisy medzi ľuďmi. Súhlasím aj s jeho konzervatívnymi názormi,“ vysvetľoval vtedy.

Krajniak ho však nepresvedčil v televíznych debatách, zdal sa mu slabý. Chvíľku zvažoval dať hlas Štefanovi Harabinovi, ale sudca Najvyššieho súdu sa mu prestal páčiť pre svoje útočné vystupovanie.

„Dôležitým momentom pre mňa bolo, keď pán Harabin zaútočil na Maroša Šefčoviča a snažil sa spochybniť jeho právnický titul. To mi prišlo nedôstojné,“ hovorí.

Ilustrácia – Hedviga Guttierez

Napokon sa rozhodol voliť v prvom kole Mariana Kotlebu. Predseda ĽSNS ho naopak svojim vystupovaním v debatách presvedčil. Peter si spomína hlavne na moment, keď sa Kotleba vyjadril ku kauze s darovaným šekom na sumu 1488, pre ktorú ho začala stíhať polícia.

Vyšetrovatelia v tom videli odkaz na nacistický pozdrav „Heil Hitler!“ (číslo 88) a na známych štrnásť slov amerického rasistu Davida Lanea, čo Kotleba svojim sympatizantom vysvetlil úplne inak.

„Z Kotlebovej záverečnej reči mi utkvela v pamäti veta, keď povedal, že on bude prvý politik, ktorého zavrú nie za to, že ľudom peniaze berie, ale za to, že im peniaze dáva,“ spomína Peter.
Krúžok pre sudcu Radačovského

V druhom kole dal hlas kandidátovi Smeru Marošovi Šefčovičovi. Ako dlhoročný eurokomisár sa mu zdal kvalifikovanejší než Zuzana Čaputová. „V porovnaní s pani Čaputovou je väčší profesionál. Myslím, že aj v zahraničí by mal väčšiu autoritu,“ hovorí.

V májových voľbách do Európskeho parlamentu hodil do obálky kandidátku ĽSNS. Zakrúžkoval bývalého sudcu Miroslava Radačovského a organizátora protimigrantských protestov Lukáša Kopáča.

Tvrdí, že Radačovského sledoval už dlhší čas, najviac mu však zaimponoval na jeseň, keď rozhodoval kauzu pozemku exprezidenta Andreja Kisku. Radačovský povedal, že na jeho mieste by rezignoval a odsťahoval sa do USA alebo Izraela.

Po vlne kritiky, že tým ako sudca prekročil svoje právomoci, Radačovský odišiel do dôchodku, spojil sa s ĽSNS a napokon ho zvolili za europoslanca – aj vďaka Petrovmu hlasu. „Na pánovi Radačovskom oceňujem, že sa nebál otvorene vystúpiť,“ hovorí k tomu Peter.

A napokon organizátor protestov Lukáš Kopáč: toho Peter volil preto, že pozná jeho prácu. „S Lukášom Kopáčom spolupracuje jeden môj známy. Uznávam ho napríklad pre protesty proti islamizácii Európy, ktoré organizoval.“

Na politickej scéne má Peter aj iných politikov, s ktorými sympatizuje. Patrí tam Róbert Švec, ktorý je označovaný aj ako „Kotleba v obleku“, hoci obaja majú medzi sebou značné rozpory.

Švec je hlavnou tvárou Slovenského hnutia obrody (SHO), ktoré sa zaštiťuje Bohom, oslavuje Tisa, oponentov nálepkuje ako „slniečkarov“ alebo rovno ako „neslovenské elementy“. Aj on kandidoval v prezidentských voľbách, získal len 6567 hlasov.

Facebookovú stránku SHO sleduje okolo 47-tisíc ľudí, Peter sa pochváli, že patril medzi prvých 500 fanúšikov. Prečo?

Na Švecovom SHO oceňuje, že robí charitu a dlhodobo pomáha rodinám v núdzi. „Aj prezidentom by mal byť niekto, kto pomáha ľuďom,“ hovorí.

Pýtame sa, či to nie je len marketing pre voličov. Peter neprotirečí, podvedome však cíti, že Švec mu sedí. Používa podobný slovník. Aj on opakovane používa pojmy ako národ, ochrana národa, ochrana kultúry, ochrana kresťanstva.

Paradoxom je, že za „čistokrvného“ Slováka sa nepovažuje. Má maďarsko-slovensko-rusínsky pôvod. „Aj vďaka tomu sa na niektoré veci dokážem pozerať z nadhľadu,“ tvrdí.

V politickej oblasti označí sám seba za libertariána a anarchokapitalistu. Pri finálnej úprave článku ešte spresní, že je vyznávačom smeru označovaného ako „minarchizmus“. Ten požaduje absolútne minimálnu úlohu štátu, a to len na zaistenie bezpečnosti.

Peter prosí, aby sa táto informácia v článku určite objavila. „Bez uvedenia jasného politického postoja by ma čitateľ mohol považovať za nácka,“ vysvetlí.
Videl už kus sveta

Aj z toho je zrejmé, že nie je typický stredoškolák. Pestuje si imidž mladého intelektuála, na stretnutie príde v saku so starostlivo vyčesanými vlasmi. Športu sa príliš nevenuje, radšej číta knihy.

Ovplyvnila ho kniha Najbohatší muž v Babylone od Georgea S. Clasona, ktorá bola napísaná ešte v medzivojnovom období. Autor v nej cez fiktívny príbeh zo staroveku radí čitateľom, ako majú rozumne hospodáriť s peniazmi.

„Presne toto mi prekáža na dnešnom školstve – vôbec nás neučia o finančnej gramotnosti. Napokon, ani učitelia ju často nemajú. Výsledkom je, že ľudia na Slovensku sa extrémne zadlžujú a potom počúvajú na rôzne populistické sľuby.“

Azda to najdôležitejšie, čo Petra odlišuje od rovesníkov, sú cesty do zahraničia. Jeho otec rád navštevuje krajiny, do ktorých sa zo Slovenska často nejazdí. Peter cestuje s ním. Už pred dovŕšením osemnástych narodením videl Spojené arabské emiráty, Azerbajdžan, Malajziu či Singapur.

Hovorí, že práve tieto cesty dosť ovplyvnili jeho názory. Navštívil bohaté štáty, ktoré nie sú demokratické. No je v nich poriadok, ulice sú bezpečné a obyvatelia na Petra pôsobili spokojným dojmom. „Tam som pochopil, že demokracia nemusí byť vždy najlepším možným zriadením.“

Dojem v ňom zanechali aj cesty do západnej Európy. S otcom strávil niekoľko dní vo Švédsku i v Holandsku a zaujali ho tam najmä mešity a prisťahovalci. Na Malmö si spomína tak, že tam videl viac Afričanov a Arabov než „bielych Švédov“. Po ôsmej večer tam už vonku podľa neho nebola ani noha.

„Najviac ma zarazilo, keď sme sa išli pozrieť k synagóge a vybehol na nás ozbrojený ochrankár, vraj čo tam chceme. Tam som pochopil, že to nie je v poriadku, keď Boží chrám musí mať takú ochranu.“

V Amsterdame mal dojem, že viac života je tam v mešitách než v kostoloch. „Keď som tam chcel ísť do kostola, skoro všetky boli zavreté, lebo do nich ľudia nechodia. Mešity boli otvorené a prekvitali.“

Migranti sú pre Petra zásadnou témou, veľká časť nášho rozhovoru sa točí okolo nich. Robotníkov zo Srbska a z Balkánu však Peter za problém nepovažuje. „Sú to Slovania, majú podobnú kultúru, nie je u nich riziko, že sú nainfikovaní vírusom HIV.“

Za problém považuje len prisťahovalcov z Afriky a z Blízkeho východu, ktorých si začal všímať po vypuknutí migračnej krízy v roku 2015.

Peter vtedy videl na Facebooku negatívne správy a katastrofické obrázky, ako je západná Európa v plameňoch. Začal ich zdieľať na svojom profile, čím vraj ovplyvnil aj niektorých spolužiakov.

„V triede som bol asi prvý, ktorý sa o migrantov začal zaujímať. Niekoľko spolužiakov si potom všimlo, čo zdieľam na Facebooku, a začali sme sa o týchto veciach rozprávať.“
Hlavný problém je korupcia

Migranti Petra neomrzeli ani po tri a pol roku. Nedávno si pozrel aj kotlebovský film Stratená Európa, v ktorom poslanec Milan Mazurek ukazuje, čo videl vo švédskom Malmö. Peter hodnotí film ako „varovný prst“.

„Zarazilo ma, ako sa tam sťažovali domáci obyvatelia, že v ich štvrtiach prebiehajú pouličné boje, lenže oni si nesmú zadovážiť ani slzný plyn.“

Debatu o migrantoch trochu pribrzdíme. Spýtam sa Petra, čo považuje za hlavný problém Slovenska: „Sú to migranti, o ktorých toľko hovoríš?“

Bez zaváhania odpovie, že je to korupcia a populizmus. Hlavné problémy Slovenska podľa neho reprezentuje Smer, ktorý len sľubuje, kupuje si voličov a nič nerobí. „Nejde teda len o Smer, ale aj o väčšinu štandardných politických strán.“

Peter chodil vlani aj na protesty Za slušné Slovensko, rok predtým sa zúčastnil aj na Veľkom protikorupčnom pochode. „Najviac ma mrzí, že museli zomrieť dvaja mladí ľudia, aby sa spoločnosť spamätala a začala riešiť to, čo bolo známe už predtým,“ hovorí.

Hlavné správy, ktoré gymnazista číta, predstavovali protesty Za slušné Slovensko ako pokus o štátny prevrat. Švecovo SHO organizátorov zosmiešňovalo, kotlebovci sa tvárili, akoby sa vôbec neodohrávali. „To, že sympatizujem s Kotlebom a Švecom, neznamená, že zastávam všetky ich názory,“ reaguje na tieto rozpory Peter.

Dostávame sa k téme médií. Peter hovorí, že tradičné médiá ho sklamali. Najviac mu prekážalo, ako referovali o migračnej kríze. „Migrantov prezentovali tak, že prinášajú obohatenie,“ hovorí.

Spýtam sa ho, či si je týmto tvrdením istý. Či si pamätá na konkrétne články alebo televízne reportáže, ktoré volali po masovom prijímaní migrantov.

Ilustrácia – Hedviga Guttierez

Peter zoberie do ruky telefón a začne googliť. Napokon narazí na výrok prezidentského kandidáta Roberta Mistríka v Denníku N, ktorý povedal, že „multikulturalizmus obohacuje krajinu“. Považuje to za dôkaz, že takto rozmýšľajú aj štandardné médiá.

Mistrík tieto slová povedal začiatkom leta 2018 v debate Denníka N s prezidentskými kandidátmi. Ako príklad pozitívneho multikulturalizmu spomenul USA, zároveň však dodal, že slovenské obyvateľstvo naň nie je pripravené.

Oponujeme Petrovi, že to nie je tvrdenie médií, ale výrok prezidentského kandidáta. „Čo majú médiá v takejto situácii robiť? Majú mu tie výroky vystrihnúť?“ pýtam sa. „Majú k tomu dať nejaký kritický komentár,“ odpovedá Peter.
Príbeh s údajným teroristom

Aké sú ďalšie zlyhania médií? Peter si spomenie na incident zo septembra 2015, keď sa veľa písalo o maďarskej kameramanke Petre László, ktorá v skrumáži na srbskej hranici nastavovala nohu sýrskemu utečencovi. „Tú Maďarku mediálne zavraždili, ale nikto už nepísal, že ten človek spadol sám,“ hovorí.

Sklamal ho aj epilóg tohto príbehu. Sýrsky utečenec po medializácii prípadu dostal zmluvu od španielskeho futbalového klubu, keďže doma pracoval ako tréner. Potom sa podľa Petra ukázalo, že bol terorista. „Lenže ani toto už nikto nenapísal. Tento prístup médií ma mimoriadne sklamal.“

Skutočnosť je o niečo zložitejšia. Sýrčan známy zo srbsko-maďarskej hranice sa volá Osama Abdula Mohsen. Na slávnom videu zreteľne vidno, že kameramanka mu podkladá nohu, podobne ako ju predtým podkladala iným ľuďom v dave.

Neskôr sa naozaj objavilo podozrenie, že Mohsen mohol mať teroristickú minulosť. S obvinením prišla organizácia sýrskych Kurdov, ktorá vyhlásila, že sympatizoval s radikálnou organizáciou Front An-Nusra, ktorá sa podieľala na násilí proti Kurdom.

Informácia o Mohsenovej údajnej teroristickej minulosti sa šírila hlavne sociálnymi sieťami, referovali však o nej aj štandardné médiá, napríklad bulvárny web Pluska. Mohsen tieto podozrenia poprel s vysvetlením, že kritici len dezinterpretovali dva jeho staršie statusy.
Facebookové hoaxy

Dôkazy o údajných zlyhaniach médií Peter zdieľal aj na svojom facebookovom profile. Medzi jeho verejnými príspevkami z roku 2016 nájdeme napríklad trojfotografiu sýrskeho dievčaťa, ktoré zachraňujú traja rôzni muži. Zo sprievodného textu vyplýva, že dievča bolo vraj len figurantkou, ktorú médiá využívali pri spravodajstve zo Sýrie.

Peter si na túto fotografiu spomenie aj počas nášho rozhovoru. Uvedie ju ako ďalší príklad, keď sa presvedčil, že médiá manipulujú s realitou.

V skutočnosti išlo o pomerne známy hoax. Denník N o ňom písal už v januári 2017. Dievča nezachraňovali na troch rôznych miestach – na všetkých fotkách je zachytená jediná udalosť, a to bombardovanie Aleppa 27. augusta 2016, pri ktorom zomrelo šestnásť ľudí.

Ako dokazujú iné fotky z tejto udalosti, dievča si len podávali traja rôzni muži, ktorí vyťahovali obete zo sutín. Niekto však ich fotografie neskôr „orezal“ tak, aby vzbudili dojem, že vznikli na rôznych miestach.


Keď Petrovi ukážeme dôkazy, neháda sa. „Dnes sa stopercentne nedá veriť žiadnemu médiu,“ zhodnotí to. Vzápätí začne hovoriť o ďalších príkladoch mediálnej manipulácie: napríklad o slávnej fotografii utopeného sýrskeho chlapca Ajlana na tureckom pobreží, ktorá v roku 2015 vyburcovala časť verejnosti.

Peter totiž videl ďalšie zábery z tejto tragédie, ktoré ju ukázali v úplne inom svetle. Z nich podľa neho vyplývalo, že mŕtveho chlapca naštylizovali záchranári pre kamery.

Skúsili sme zistiť, o čom presne hovorí. „Usvedčujúce“ fotky z tureckého pobrežia, ktoré spomína Peter, v tom čase šírila facebooková stránka SHO. Napísala, že dokazujú „nechutnú propagandu havloidov a slniečkárov“ pri informovaní o utopenom chlapcovi.

V skutočnosti išlo len o ďalší hoax zo sociálnych sietí. Na fotkách, ktoré zdieľala aj SHO, nebol utopený chlapec Ajlan, ale jeho brat Galip, ktorý zahynul spolu s ním. Nemohli teda dokazovať manipuláciu s Ajlanovým telom.

Do tretice si Peter spomenie ešte na jeden príklad. Na Facebooku pred tromi rokmi zdieľal fotografiu, na ktorej je skupina ľudí v záchranných vestách. Jeden muž na fotke však stojí, na čo upozorňuje šípka s poľským textom: „Akým právom on stojí?“

Na zábere je logo krajne pravicovej poľskej organizácie Polska Liga Obrony, ktorá sa vymedzuje voči migrantom. Pýtame sa Petra, či si je istý, že takúto fotografiu videl v štandardných médiách.

Peter opäť vytiahne mobil a začne googliť. Po chvíli povie, že má pocit, že ju videl na českom alebo poľskom webe.

Po týchto príkladoch sa ho spýtam, či len mechanicky nepreberá fámy o štandardných médiách, ktoré prezentujú dezinformátori. Hlavné správy či rádio Infovojna sa dlhodobo snažia presviedčať ľudí, že „mainstreamové médiá“ manipulujú správami o migrantoch.

Peter sa zamyslí a povie, že si tým nie je úplne istý. „Súhlasím, že je tam nejaké nálepkovanie, ale to nálepkovanie je na oboch stranách,“ dodá.

Rómovia. Pre Petra je to ďalšia zásadná téma. Skúsenosti s nimi má od základnej školy.

Rómski spolužiaci boli podľa neho neposlušní, kradli, boli drzí k učiteľom, jeden z nich napľul učiteľke do tváre. „Výučba často neprebiehala, pretože učitelia sa museli venovať Rómom.“ Už tieto zážitky v ňom posilňovali pocit nespravodlivosti.

„Keďže boli z chudobnejších rodín, na začiatku roka dostali zadarmo tašky, zošity, peračníky, kružidlá, ktoré nám ostatným museli kupovať rodičia. Už o týždeň neskôr žiadne nemali, takže im učitelia požičiavali svoje,“ zhrnie svoje prvé krivdy.

Opisuje, ako v košických autobusoch viackrát videl, ako mladí Rómovia obťažujú cestujúcich, najmä starších ľudí. Rómov opisuje ako príživníkov a asociálov, ktorí zneužívajú systém.

Pýtame sa, či sa takáto definícia hodí na Rómov ako takých. „Nepopieram, že sú aj slušní, ale tu na východe je veľa problémových,“ hovorí.

Práve tieto skúsenosti Petra priviedli k tomu, že začal uznávať politikov ako Kotleba alebo Švec. „Marian Kotleba je jedným z mála, ktorí sa neboja pomenovať tieto problémy. Druhým je Robert Švec.“

Vraciame sa k tomu, ako Peter označil za hlavný problém Slovenska korupciu. Súhlasí s tvrdením, že za korupciu nezodpovedajú migranti, Rómovia, ale „bieli Slováci“.

Prečo teda viac rozpráva o Rómoch a migrantoch než o fenoméne, ktorý považuje za hlavný problém? „Korupcia je všade, vo všetkých štátoch, to je spoločenská záležitosť.“
NATO a EÚ sú v pohode

Počas rozhovoru cíti Peter potrebu pripomínať, že zvlášť s Kotlebom sa v mnohých veciach rozchádza. Názorovo sa s ním zhoduje hlavne pri Rómoch a migrantoch.

Peter je však zásadným odporcom napríklad kampane proti očkovaniu. Na tejto téme sa snažil priživiť aj Kotleba, keď pred dvomi rokmi navrhol zákon, ktorý by zrušil očkovaciu povinnosť. Kotlebovci prirovnávali očkovanie k zvrhlým pokusom na ľuďoch, ktoré robil nacistický lekár Josef Mengele.

Peter, ktorý zvažoval aj štúdium medicíny, to vidí jednoznačne: „Očkovanie má byť povinné. Bodka.“

Na rozdiel od kotlebovcov nechce vystupovať z Európskej únie a ani z NATO. Na členstve v Severoatlantickej aliancii oceňuje, že vďaka nemu má Slovensko za spojenca USA. „Je dobré, že na svojej strane máme nejakú veľkú mocnosť, ktorá je zmluvne zaviazaná nás ochraňovať.“

Na členstve v Európskej únii oceňuje najmä eurofondy, z ktorých podľa neho Slovensko profituje. Prekáža mu dovoz nekvalitných potravín.

„Európska únia nedbá, že sa k nám vozia nekvalitné potraviny, ale radšej nám zakazuje vyvážať zemiaky a uhorky, pretože nemajú správny tvar.“

Pýtam sa, kde čítal o tom, že EÚ zakazuje Slovensku vyvážať zemiaky a uhorky. Peter znovu berie do ruky mobil. Brázdi internetom, dôkaz o tom nenájde.
Kotleba – symbol vzdoru

Na záver sa vraciame ku Kotlebovi. Peter si myslí, že jeho úspech v politike je výsledkom toho, že ostatné strany voličov sklamali. „Pre náš systém je Kotleba prínosom. Ostatné strany pri ňom vedia, že si už nemôžu dovoliť kašlať na ľudí,“ vysvetľuje.

Keď sa Kotleba v roku 2016 dostal do Národnej rady, mal z toho radosť. A rovnako to cítili aj viacerí jeho kamaráti. Ficov Smer nemali radi a Kotleba bol pre nich symbol vzdoru.

„Pri Kotlebovi všetci tvrdili, že sa do parlamentu nedostane. On sa tam však dostal a naraz sa všetci roztriasli. Dokonca aj v New York Times o tom písali,“ hovorí.

V tomto mu Kotleba imponuje dodnes. Všetci sú proti nemu, všetci píšu, že je fašista, ale nedokážu ho zastaviť. „Médiá sa idú z neho zblázniť, ale jeho strana stále rastie,“ hovorí obdivne.

Hoci mal vo voľbách pôvodne aj iných favoritov, Kotleba ako prezident by mu neprekážal. „Keby ho ľudia zvolili, tak aj Európska únia by nás konečne začala brať vážne.“

Text je súčasťou projektu Second Thougts o polarizácii v spoločnosti v Poľsku, Maďarsku, Česku, na Slovensku i v Nemecku a vznikol s podporou Vyšehradského fondu.


02 Júl 2019, 20:01
Profil  
Darca
Darca
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 9.1.2005
Príspevky: 3023
Bydlisko: ba
Karma: Level +5
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Nepodarilo sa niekomu updatnut Fakt nepi Jano? :D


03 Júl 2019, 9:44
Profil  WWW
Addict
Addict
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 24.5.2005
Príspevky: 4266
Bydlisko: BA
Karma: Level +5
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Nesharne niekto pristup na sme.sk ? Ja zas zazdielam dennik n.


25 Júl 2019, 9:15
Profil  ICQ  
Expert
Expert
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 26.9.2010
Príspevky: 153
Karma: Neutrál
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
ahojte, mozete niekto toto https://dennikn.sk/1534499/akcie-rastu- ... v/?ref=tit ?

dakujem vopred :)


26 Júl 2019, 10:14
Profil  
Light Professional
Light Professional
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.9.2005
Príspevky: 729
Bydlisko: Martin
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler:
Investovanie, úvery, poistenie24. júla 2019 19:59
Akcie rastú – je lepšie, keď naraz investujem 10-tisíc eur, alebo si to mám rozložiť po častiach? Odpovedá 5 odborníkov
Marianna OnuferováMarianna Onuferová
Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

1. Akcie od začiatku roka slušne rastú. Čo je dôvod? Je predpoklad, že ešte nejaký čas porastú?

2. Keď mám peniaze na účte v banke alebo v dlhopisovom fonde, má zmysel ich dať teraz do akcií? Ako mám uvažovať?

3. Je lepšie, ak naraz investujem vyššiu sumu, napríklad 10-tisíc eur, alebo ak si to rozložím po častiach a tak investujem?
[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Investovanie, úvery, poistenie e-mailom. ]

4. Podľa akých kritérií si mám vyberať akciový fond? Mám sa riadiť aj ratingmi fondov, napríklad od Morningstar?

5. Aké typy investičných spoločností podliehajú dohľadu NBS a ktoré nie?
Foto – Fotolia
Prečítajte si tiež
Chcem hypotéku: Úroky hore nejdú, tak na aké obdobie si mám zafixovať sadzbu?

Odpovedajú

Michal Nalevanko, šéf analytickej spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy,
Radoslav Kasík, investičný riaditeľ Finax, o. c. p.,
Roman Scherhaufer, spoluzakladateľ spoločnosti EIC, o. c. p.,
Michal Mešťan, ekonóm Univerzity Mateja Bela a dátový analytik portálu ManažérÚspor.sk,
Maroš Ďurik, investičný poradca a šéf Across Private Investments.

1. Akcie od začiatku roka slušne rastú. Čo je dôvod? Je predpoklad, že ešte nejaký čas porastú?

Michal Nalevanko,

šéf analytickej spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy

Jediný dôvod, pre ktorý ceny akcií idú nahor, je ten, že medzi veľkými inštitucionálnymi investormi je viac optimistov ako pesimistov. Inou otázkou už je, z čoho tento optimizmus pramení. Pre niektorých to môžu byť vyhliadky znižovania úrokových sadzieb, pre iných nádej v to, že svet nepostihne globálna obchodná vojna. Je možné, že časť investorov začala tento rok výraznejšie nakupovať akcie len preto, že 20-percentný prepad v závere minulého roka považovali za výhodnú nákupnú príležitosť.

Som si istý, že i keď sú akciové indexy v súčasnosti na historických maximách, je len otázkou času, kedy pôjdu ešte vyššie. Nedokážem však povedať, či takýto rast budeme vidieť v najbližších týždňoch, alebo si naň budeme musieť počkať niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Zámerne hovorím o raste akciových indexov, pretože tie sú tvorené úspešnými firmami, ktoré dlhodobo rastú. Hovoriť o individuálnych akciách by bolo úplne inou témou. Väčšina z nich totiž počas obdobia svojej existencie nedokáže svojim majiteľom zarobiť ani to, čo by mohli získať v najbezpečnejších štátnych dlhopisoch. Len pre ilustráciu: dnes možno na amerických trhoch obchodovať asi s 5 100 akciovými titulmi, viac ako 1 500 z nich je nižšie ako na začiatku roka. Akciový index S&P 500 pritom za tento čas vzrástol o takmer 20 %.



Radoslav Kasík,

investičný riaditeľ Finax, o. c. p.

Tohtoročnej rely predchádzal pomerne silný výpredaj v závere minulého roka, ktorého dôvody sa nepotvrdili. Spomedzi nich vyčnievali obchodné vojny medzi USA a zvyškom sveta a sprísňovanie politiky centrálnymi bankami. Konflikt vo svetovom obchode neeskaloval a v dôsledku spomalenia svetovej ekonomiky a rastúcich rizík finančných trhov centrálne banky odložili sťahovanie stimulov.

Otvorene poviem, že neviem, kam trhy v najbližšom čase pôjdu. S veľkou pravdepodobnosťou môžu pokračovať v raste, z čoho všetci investujúci vrátane mňa budú profitovať a budeme sa tešiť. Ak poklesnú, ponúknu nám len skvelú príležitosť, ako zvýšiť podiely vo firmách a rozšíriť majetok. Dlhodobo akcie majú len jeden smer a pre ľudí predstavujú najlepšie miesto na úspory a najvýnosnejší nástroj budovania majetku. Krátkodobé výkyvy a sledovanie vývoja trhov len zbytočne rozptyľujú a odrádzajú od veľmi racionálneho investovania.



Roman Scherhaufer,

spoluzakladateľ EIC, o. c. p.

Sledujeme viac ako 10-ročný rast akcií, pričom skeptici očakávajú krízu už päť rokov. Pravdou je, že cykly sa striedajú, a preto povedať, že príde pokles, nie je genialita, ale poznanie striedania hospodárskych cyklov. Je pravdou, že takýto dlhý rast sa vymyká z bežného priemeru a že najdôležitejšiu úlohu v ňom zohrávajú centrálne banky stimuláciou ekonomík. Hoci sú stále v hre makroekonomické riziká typu obchodná vojna USA – Čína, brexit, zadlženosť a vysoká nezamestnanosť v EÚ krajinách, hospodárske výsledky kľúčových firiem a ich investičné parametre sú vcelku dobré. Vyzerá to teda na rastový trend s občasnými korekciami, tak ako sme boli svedkami v posledných rokoch.

Spúšťač, ktorý by mal za následok masívny výpredaj na všetkých finančných trhoch napriek stimulačným politikám centrálnych bánk a zapríčinil by hlbokú ekonomickú krízu, nevidím. Ale áno, štatistika nepustí a kríza, resp. prepad cien na finančných trhoch, môže prísť kedykoľvek.



Michal Mešťan,

ekonóm Univerzity Mateja Bela a dátový analytik portálu ManažérÚspor.sk

Na rast akcií majú vplyv viaceré faktory, ako napríklad optimizmus investorov, ktorý vychádza aj z vyjadrení čelných predstaviteľov dôležitých centrálnych bánk ako FED a ECB, ktoré otvorene priznali, že sú pripravené reagovať v prípade nástupu recesie. Krištáľovú guľu na predpovedanie budúcnosti nemá nikto. Špekulovať o raste alebo poklese v krátkom horizonte je riskantné. Prirovnal by som to k rulete. Investovanie je beh na dlhé trate. Čakať, že sa za pol roka stanem milionárom z investovania, je veľmi naivné. Človek, ktorý má v pláne investovať viac ako 10 rokov, by sa akcií nemal báť ani teraz.

Ak má niekto investičný horizont okolo 5 rokov, určite by som nedal všetky úspory iba do akcií, ale rozložil by som si investíciu na 60 % akcie : 40 % dlhopisy, prípadne na 50 % : 50 %. Ak niekto plánuje investovanie ukončiť o rok či dva, určite by svoje úspory nemal mať v akciách, ale skôr by mal preferovať dlhopisy (týmto krokom predísť potenciálnym negatívnym výkyvom na trhu).



Maroš Ďurik,

investičný poradca a šéf Across Private Investments

Dôvodov rastu akcií je niekoľko. V prvom rade je nízko základňa, voči ktorej tento rast hodnotíme (ku koncu minulého roka padli akcie na niekoľkoročné minimá). V druhom rade dočasne pominuli niektoré faktory, ktoré zapríčinili pokles cien akcií (obchodné vojny, výsledky firiem, rast úrokových sadzieb, kvantitatívne uvoľňovanie a pod.). Z dlhodobého hľadiska budú akcie rásť, no krátkodobo môžu nastať obdobia, v ktorých sa im nemusí príliš dariť.


2. Keď mám peniaze na účte v banke alebo v dlhopisovom fonde, má zmysel ich dať teraz do akcií? Ako mám uvažovať?

Michal Nalevanko,

šéf analytickej spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy

Ideálne je začať otázkou, na aké dlhé obdobie môžem tieto peniaze investovať? Ak ide o úspory, ktoré budete určite potrebovať v priebehu nasledujúcich dvoch-troch rokov, žiadne investície by som neodporúčal. Už len to, že to sú peniaze, ktoré budete naozaj potrebovať, výrazne obmedzuje výber dostupných možností.

Pri investovaní na dlhšie časové obdobie by som odporučil nechať si poradiť. Nie v bankách, ktoré sú len predajnými kanálmi na obmedzený počet fondov, ale od nezávislých finančných profesionálov so širšou ponukou. Nedokážem dať univerzálnu radu každému, ale pri dvojcifernom investičnom horizonte by som určite akcie ako investíciu neodpisoval, i keď akciové indexy sú rekordne vysoko.



Radoslav Kasík,

investičný riaditeľ Finax, o. c. p.

Najdôležitejšie je spraviť si poriadok vo financiách, správne pomenovať svoju situáciu a zodpovedať si niekoľko otázok. Konkrétne ideálne miesto na moje úspory vždy závisí v prvom rade od lehoty, na ktorú som schopný peniaze zaviazať (každý by sa mal naučiť časť peňazí umiestniť dlhodobo), od životnej situácie, zdrojov príjmu, záväzkov, životných plánov, podielu investície na majetku, finančnej rezervy a od iného majetku. Následne riziko investície prispôsobujem preferenciám a situácii bez ohľadu na stav trhov. Ak som rizikovo averzný, investujem väčšiu časť majetku, mám krátky horizont, investujem konzervatívnejšie, to znamená, že väčší podiel na investícii tvoria dlhopisy. Musím však počítať s nižšími výnosmi, ale aj s menšími výkyvmi hodnoty. Radšej investíciu správne zložte a dajte jej potrebný čas a nesnažte sa hľadať vrchol alebo dno trhov. Na bankovom účte peniaze s istotou strácajú hodnotu.



Roman Scherhaufer,

spoluzakladateľ EIC, o. c. p.

Motiváciou k investovaniu nemôže byť téza „teraz akcie rastú“. Uvažovať sa malo vtedy, keď sa peniaze odložili do banky či dlhopisového fondu. To znamená, či už vtedy som vedel, že peniaze chcem dlhodobo zhodnocovať a nebudem ich v krátkom čase potrebovať. Vtedy bolo vhodné zainvestovať ich do akciových fondov a na účte v banke si nechať iba rezervu. To isté môže klient spraviť dnes. Nie investovať preto, že akcie rastú, ale samého seba sa spýtať, či má dlhodobejší investičný horizont k dispozícii. Ak áno, vtedy má investovať bez ohľadu na to, či akcie práve rastú alebo klesajú. Pri sporení je to ešte jednoduchšie. Ide o malú mesačnú čiastku a začať sa dá hocikedy, bez ohľadu na situáciu na trhoch.



Michal Mešťan,

ekonóm Univerzity Mateja Bela a dátový analytik portálu ManažérÚspor.sk

Každý investor by si mal uvedomiť: a) s akými financiami narába (Ide celoživotné úspory? Ide len o časť úspor, s ktorými môže hazardovať?), b) ako dlho chce investovať (Potrebuje peniaze už budúci rok alebo až o 10 či 15 rokov?) a c) čo od investície očakáva, resp. aký je účel/cieľ investovania.

Akcie sú správna voľba, pokiaľ hovoríme o dlhodobom investovaní. V krátkom horizonte je to ruleta, kde môžete „vyhrať“, ale aj „prehrať“. Ak máte voľné finančné prostriedky, ktoré nebudete nasledujúcich 8 až 10 rokov potrebovať, tak sú akcie pre vás určite správnou voľbou. Vzhľadom na vysokú úroveň trhu (mnohé svetové akciové indexy atakujú historicky najvyššie cenové úrovne) by bolo pre investorov ideálnejšie postupné investovanie (pravidelné sporenie) ako jednorazové investovanie.



Maroš Ďurik,

investičný poradca a šéf Across Private Investments

Prvou otázkou, ktorú treba zodpovedať, je, či som ochotný na investíciu do akcií nesiahať 7 až 10 rokov. Následne či som schopný tolerovať poklesy v hodnote účtu aj o 20, 30, dokonca 50 % výmenou za zaujímavý výnos (dlhodobo zhruba 6 % nad infláciu). Až po oboch kladných odpovediach môžem začať uvažovať o akciách. Z nášho pohľadu by sa mali investori orientovať na globálne diverzifikované stratégie v podobe indexových fondov, keďže majú dlhodobo lepšiu výkonnosť, nie sú zaťažované vysokými poplatkami a vzťahuje sa na ne oslobodenie od dane z príjmov fyzických osôb a zdravotných odvodov.

Akcie považujeme za jedno z najlepšie ocenených aktív. Ocenenie amerických akcií sa síce nachádza mierne nad 25-ročným priemerom, akcie európskych, ázijských alebo spoločností z rozvíjajúcich sa krajín sa nachádzajú pod ním.


3. Je lepšie, ak naraz investujem vyššiu sumu, napríklad 10-tisíc eur, alebo ak si to rozložím po častiach a tak investujem?

Michal Nalevanko,

šéf analytickej spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy

Ak by som bol investičným poradcom, klientovi s takouto otázkou by som odporučil jednorazovú investíciu. S podmienkou, že nebude jej vývoj denne sledovať na svojom mobile.

Prvý dôvod, prečo je takéto rozhodnutie výhodnejšie, je čisto štatistický. Ak by ste si vzali všetky dostupné historické údaje o finančných trhoch a porovnali výsledok jednorazovej investície s alternatívou, pri ktorej by ste svoje úspory investovali postupne počas nasledujúcich 12 mesiacov, v dvoch tretinách prípadov by jednorazová investícia zarobila viac. Trhy majú dlhodobú tendenciu rásť, a ak investujete postupne, je vysoká pravdepodobnosť toho, že neskoršie investície budete robiť pri ešte vyšších cenách ako dnes.

Druhý dôvod je viac psychologický. Asi v tretine prípadov by rozloženie investície do menších súm bolo výhodnejšie ako jednorazová investícia. To sú obdobia, keď trhy klesajú. Otázkou je, či by človek bol vôbec schopný držať sa svojho plánu, keby videl, ako sa jeho predchádzajúce investície prepadajú do čoraz väčších mínusov. Myslím si, že v takýchto prípadoch, keď by pravidelné investovanie bolo najvýhodnejšie, je psychologicky najťažšie robiť ho.



Radoslav Kasík,

investičný riaditeľ Finax, o. c. p.

Najlepším priateľom investícií je čas. Koľko času dáte investícii, taký bude výsledok. Opäť ide o jednoduchšie a účinnejšie pravidlo ako snaha odhadnúť, kde sa trhy v rámci svojho cyklu nachádzajú. Z toho vyplýva, že investície sa napriek ich riziku neopláca odkladať. Pozrite sa len na uplynulých 10 rokov. Koľko ľudí odkladalo investície, čím sa pripravili o masívne niekoľkonásobné zhodnotenie? Kto by pred 10 rokmi povedal, že máme pred sebou historicky najsilnejší rast trhov? Nikto. Napriek tomu sa neustále pokúšame odhadnúť, kde budú o mesiac, o rok, o päť. S predlžujúcim sa časom, ktorý investícii dávam, vždy zarobím viac s jednorazovou investíciou ako s jej rozkladaním. Vždy, keď držíte peniaze na bankovom účte, pripravujete sa o výnos a strácate v dôsledku inflácie. Dôležité je však aj cítiť sa s investíciami komfortne a na bankovom účte držať taký objem peňazí, ktorý mi zabezpečí požadovaný životný štandard aj pri strate príjmu na niekoľko mesiacov, alebo zodpovedá mojim plánovaným výdavkom v najbližších mesiacoch.



Roman Scherhaufer,

spoluzakladateľ EIC, o. c. p.

Ak ide o vyššiu sumu, je lepšie si to v súčasnej dobe rozložiť na viac platieb v rozsahu povedzme 18 mesiacov. Trhy lámu rekordy, pribúda špekulantov, ktorí zvyknú staviť na pokles trhov, a spúšťačom výpredajov býva práve emocionálna stádovitosť investorov. Stále však platí, že rozhodovať sa má na základe posúdenia vhodnosti, čiže či môj sklon k riziku a investičný horizont, ktorý mám k dispozícii, stačia na to, aby som mohol investovať 100 % do akcií. Ak nie, portfólio sa zriedi rozložením investície napríklad medzi akcie a peňažný fond.



Michal Mešťan,

ekonóm Univerzity Mateja Bela a dátový analytik portálu ManažérÚspor.sk

Málokto v súčasnosti disponuje takouto sumou finančných prostriedkov. Pokiaľ človek nemá takú veľkú nasporenú sumu, je určite vhodné zvoliť si formu pravidelného sporenia. V súčasnosti sú na trhu dostupné viaceré produkty, ktoré umožňujú pravidelné sporenie od 15 eur či 20 eur (mám na mysli formu sporenia prostredníctvom podielových fondov či produktov dlhodobého investičného sporenia).

Ak človek disponuje kapitálom v objeme 10 000 eur, potom je podstatným kritériom, či tieto finančné prostriedky sú jeho celoživotnými úsporami alebo je to nadbytočná rezerva, s ktorou je ochotný aj zariskovať (prípadný pokles o 10 či 20 percent v nasledujúcom období bude menej „bolestivý“, ak si investor začal sporiť mesačne 100 eur, ako keby teraz jednorazovo zainvestoval 10 000 eur).



Maroš Ďurik,

investičný poradca a šéf Across Private Investments

Lepšie je investovať postupne, dá sa tak eliminovať riziko nesprávneho času vstupu na akciový trh.


4. Podľa akých kritérií si mám vyberať akciový fond? Mám sa riadiť aj ratingmi fondov, napríklad od Morningstar?

Michal Nalevanko,

šéf analytickej spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy

Zabudnite na akékoľvek ratingy fondov, vrátane hviezdičiek, ktoré im udeľuje analytická firma Morningstar. Ak majú takéto hodnotenia o niečom vypovedaciu schopnosť, tak o minulosti fondov, nie o ich budúcnosti. Pokiaľ by ratingy fondov mali nejakú hodnotu, interne a bez akejkoľvek publicity by ich pre svoje potreby používali najväčší investori a neboli by k dispozícii bezplatne na internete. Ratingové hodnotenia fondov sú v skutočnosti marketingový nástroj, ktorým sa rady v inzerátoch pochvália tie fondy, ktoré získajú najvyššie body. Paradoxne, samotná spoločnosť Morningstar upozorňuje už dlhodobo na to, že jej hviezdičky sú hodnotením fondov pri pohľade späť, do minulosti, nie do budúcnosti. Ale ľudia takéto varovania ignorujú.

Ak chcete investovať svoje úspory na vyspelých trhoch, mojím odporúčaním by bolo hľadať taký fond, ktorý pri čo najnižších nákladoch dokáže kopírovať zaužívaný index, akciový alebo dlhopisový. Na takýchto trhoch je totiž priam nemožné neustále nachádzať výhodné investície, ktoré z nejakých dôvodov všetci ostatní prehliadajú. Nedokáže to ani Warren Buffett, ktorý sa dostal medzi najbohatších ľudí na svete vďaka svojim investíciám.



Radoslav Kasík,

investičný riaditeľ Finax, o. c. p.

Áno, ratingy pomôžu, no neplatí, že minulé výsledky a úspechy sú zárukou aj budúcich. Fondy riadia len ľudia a každý je omylný a každého schopnosti alebo šťastie sa môžu časom zvrtnúť. Často ani neplatí, že vysoký rating znamená výnos na úrovni potenciálu trhu. Odporúčam investovať do širokého trhu. Namiešať si portfólio z indexových fondov ETF, vďaka ktorým za podstatne menšie náklady odstraňujete riziko človeka z investovania ako najväčšiu prekážku vysokých výnosov a dosahujete trhové výnosy, ktoré sú v drvivej väčšine prípadov najvyššie dosiahnuteľné zhodnotenie.



Roman Scherhaufer,

spoluzakladateľ EIC, o. c. p.

Lepšie je obrátiť sa na nezávislého investičného poradcu, ktorý má k dispozícii tisíce fondov a nie je agentom jednej – dvoch správcovských spoločností. Ak si chce klient vybrať fondy sám, treba si ich vedieť porovnať. Pomôckou sú ratingy, výpočty výkonnosti a volatilít, zloženie portfólia, nákladovosť a podobne.



Michal Mešťan,

ekonóm Univerzity Mateja Bela a dátový analytik portálu ManažérÚspor.sk

Kľúčom pri výbere akciových fondov je poznať to, čo kupujem (inak povedané, aj pri výbere akciových fondov platí, že nekupujeme „mačku vo vreci“). Ak si vyberám investovanie do akciového trhu, mal by som si vyberať fondy, ktorých štruktúra majetku je akciová (určite za akciový fond nie je možné označiť fond, ktorý má dlhodobú alokáciu v akciách na úrovni okolo 50 % či 60 % z celkového majetku vo fonde i napriek tomu, že má označenie akciový fond).

Ďalším kľúčovým faktorom sú poplatky. V súčasnosti majú investori možnosť investovať do akcií prostredníctvom lacných ETF fondov, ktoré fungujú na podobnom princípe ako akciové podielové fondy, ale sú výrazne lacnejšie. Pri výbere akciového fondu by mali investori sledovať aj to, do čoho daný fond investuje. Najmä jeho geografickú i sektorovú orientáciu. Neodporúčal by som najmä neskúseným investorom vyberať fondy, ktoré sú vysoko sektorovo alebo geograficky koncentrované (t. j. investujú do fondov zameraných len na spoločnosti z jedného sektora, resp. regiónu).

Pre niektorých investorov môže byť kľúčové aj to, v akej mene je fond denominovaný (či investuje v EUR, USD, GBP, JPY a pod.).
Ratingy sú dobrá vec, pokiaľ je človek ochotný naštudovať si metodiku, podľa čoho boli vytvorené. Ak investor rozumie ratingu (aké kritériá boli použité na zostavenie ratingu) a je s ním stotožnený, môže si prostredníctvom týchto ratingov vyselektovať tie fondy, ktoré dané kritériá spĺňajú, a zmenšiť počet potenciálnych fondov, do ktorých by mohol či už jednorazovo, alebo pravidelne investovať.



Maroš Ďurik,

investičný poradca a šéf Across Private Investments

Najlepšie je kúpiť celý trh. Vyberanie fondov je ťažká úloha aj pre investičného profesionála. Voľba podľa hviezdičiek funguje, ale opačne, ako si investori myslia. Investícia do najhorších fondov zvyčajne vynesie viac ako investícia do tých najlepších. Podľa štatistík spoločnosti S&P si päťhviezdičkovú výkonnosť udržalo po štyroch rokoch len 0,6 % zo 660 sledovaných fondov, po piatich rokoch ani jeden.


5. Aké typy investičných spoločností podliehajú dohľadu NBS a ktoré nie?

Michal Nalevanko,

šéf analytickej spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy

Zjednodušená odpoveď by mohla znieť, že pod dohľad NBS spadajú všetky firmy a inštitúcie, ktorým ľudia zverujú svoje peniaze alebo, naopak, si ich od nich požičiavajú. Vo väčšine prípadov to aj platí. Banky, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne, správcovia dôchodkových úspor v druhom a treťom pilieri, dokonca i nebankové subjekty, ktoré poskytujú menšie úvery, všetky tieto subjekty podliehajú dohľadu NBS. Z času na čas sa však objavia aj „finanční šmejdi“, ktorých mená nikomu nič nehovoria. Stačí sa však pozrieť na web centrálnej banky, kde o upozornenia na nich nie je núdza. Len od začiatku tohto roku ich tam NBS zverejnila deväť.

Vo svojej šedej zóne mimo akéhokoľvek dosahu regulátora si svoj život žije aj projekt Žltý melón, technologická platforma, ktorá spája tých, ktorí majú kapitál na investovanie, s tými, ktorí ho potrebujú. Netrúfam si povedať, či je to dobre alebo zle, skôr to vnímam ako príklad toho, ako vývoj technológií predbieha reakciu na otázku regulácie.



Radoslav Kasík,

investičný riaditeľ Finax, o. c. p.

Dohliadanými subjektmi sú správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, banky, poisťovne a dôchodkové spoločnosti. Primárnou úlohou bánk a poisťovní však nie je pre ľudí poskytovať investičné služby. Všetko ostatné nepodlieha regulácii a dohľadu, či ide o peer-to-peer pôžičky, burzy a poskytovateľov peňaženiek a obchodov s kryptomenami, rôzne investície cez tichých spoločníkov alebo iné formy podielov vo firmách, v projektoch a pod.



Roman Scherhaufer,

spoluzakladateľ EIC, o. c. p.

Na trhu operuje pár slovenských spoločností, ktoré majú v názve „správcovská spoločnosť“ alebo „asset management“. Zahraničné spoločnosti rozpoznáte väčšinou podľa slova „Investment“ za názvom značky. Tieto spoločnosti majú licenciu na vytváranie a spravovanie investičných fondov, a to v rámci investičnej služby riadenie portfólia. Ďalšími subjektmi na trhu sú takzvané investičné podniky. V našich podmienkach sa legislatívne členia ešte na tzv. obchodníkov s cennými papiermi a samostatných finančných agentov. Tieto subjekty poskytujú investičné služby, z ktorých najdôležitejšia je investičná služba poskytovanie investičného poradenstva. Ich úlohou je spravovať majetok klientov výberom tých najvhodnejších finančných nástrojov. Všetky menované subjekty podliehajú dohľadu či už NBS, alebo dohľadu vo svojej domovskej krajine.

Spoločnosti, ktoré ponúkajú investície do zlata, kryptomien, dlhopisov, zmeniek či peer-to-peer pôžičiek, väčšinou regulované nie sú. Regulácia však nerieši stratu z investície, iba defraud manažérov investičných firiem. Každú investíciu si treba dobre zanalyzovať a väčšinou to za to riziko nestojí.



Michal Mešťan,

ekonóm Univerzity Mateja Bela a dátový analytik portálu ManažérÚspor.sk

Medzi subjekty finančného trhu, ktoré dohliada NBS, patria obchodníci s cennými papiermi (či už tuzemskí, alebo vo forme pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi), ďalej sú to banky s povolením na poskytovanie investičných služieb, správcovské spoločnosti, dôchodkové správcovské a doplnkové dôchodkové spoločnosti. Nie všetky subjekty však musia žiadať o pridelenie licencie priamo NBS. Na Slovensku môžu pôsobiť aj zahraničné subjekty, ktoré o licenciu nepožiadali priamo NBS, ale majú licenciu od inej národnej banky (napríklad spoločnosti so sídlom v Českej republike a s licenciou od ČNB môžu podnikať na Slovensku, avšak musia NBS preukázať, že majú licenciu na poskytovanie investičných služieb od národného regulátora). Všetky investičné spoločnosti, ktoré podliehajú dohľadu NBS, je možné nájsť priamo na stránke https://subjekty.nbs.sk/.



Maroš Ďurik,

investičný poradca a šéf Across Private Investments

Najviac regulovanými subjektmi sú banky, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, starobné dôchodkové spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a poisťovne.


26 Júl 2019, 10:58
Profil  
Medium Professional
Medium Professional
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 14.8.2010
Príspevky: 1292
Bydlisko: KE
Karma: Neutrál
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
https://dennikn.sk/1558202/nikomu-nevra ... tu-pohody/
niekto? :) dík :)


20 Aug 2019, 7:46
Profil  
Redeemer
Redeemer
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 30.5.2006
Príspevky: 10385
Karma: Level +5
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Tyler91
Spoiler:
Preplnené ulice aj extrémne drahé bývanie. Obyvatelia katalánskej metropoly bojujú s extrémnym návalom turistov.

Ísť domov z práce okolo šiestej podvečer je ako predierať sa davom na popovom koncerte. Všade postávajú ľudia, niektorí sa niekam tlačia, iní fotia všetko okolo seba. Všetci sú veselí a šťastní. Prečo by neboli, veď sú na dovolenke.

Len domácich už táto situácia prestáva baviť.

Všade je množstvo smetí a služby na likvidáciu odpadkov musia poriadne zaberať. Ulice sú rušné až do neskorej noci a o nočnom pokoji sa miestnym môže len snívať. V prípade, ak vôbec dokážu zaspať.

[ TIP: Každé ráno zhrnutie dôležitých správ z Minúty po minúte na váš e-mail. Aktivujte si jedným kliknutím. ]
Barcelona prestáva zvládať nápor turistov, čo negatívne vplýva najmä na každodenný život miestnych obyvateľov.

Už dlhodobo je preto cieľom Federácie združení susedov v Barcelone znížiť počet návštevníkov, ktorí do Barcelony prichádzajú za zábavou, dobrým jedlom, Gaudího architektúrou, piesočnatými plážami alebo – ako upozornila federácia – za sexom.

Milióny turistov ročne
Španielsko celkovo je podľa World Tourism Organization s takmer 82 miliónmi turistov za rok 2017 druhou najnavštevovanejšou krajinou na svete. Ide o veľký nárast v porovnaní s necelými 53 miliónmi návštevníkov, ktorí do krajiny prišli v roku 2010.

V roku 2012 pripravila WTO aj analýzu turizmu na konkrétne mestá, pričom Barcelonu zaradila už vtedy medzi najnavštevovanejšie mestá na svete s vyše 5,1 milióna zahraničných turistov a necelými 2 miliónmi španielskych návštevníkov za rok 2010. Ako hlási Federácia združení susedov v Barcelone, za minulý rok to už bolo spolu 15,8 milióna turistov.

Podľa oficiálnych štatistík barcelonskej radnice obľubujú katalánsku metropolu najmä Francúzi, Briti, Američania, Nemci a Taliani. Väčšinou prichádzajú v pároch, niektorí samostatne, s priateľmi alebo s deťmi.

Na jednej strane je to biznis. Turisti plnia miestnu pokladnicu. Podľa údajov radnice tu návštevníci v roku 2017 nechali vyše 19 miliárd eur, čo ocenia najmä podnikatelia, majitelia reštaurácií, hotelov a iných ubytovacích zariadení, dodávatelia služieb spojených s turizmom, ale určite nie miestni obyvatelia, ktorí v Barcelone žijú a pracujú.

„Už si tu nemám ani kde kúpiť zeleninu, ale magnetky sú na každom kroku,“ zhrnula Barcelončanka Neus, ktorá žije v historickej časti El Raval a pracuje v neďalekej štvrti La Barceloneta, rozpínajúcej sa popri mori a veľmi obľúbenej u turistov vyhľadávajúcich oddych na pláži.

Domáci sa zvyknú sťažovať najmä na ruch a hluk, preplnené metro a električky, preplnené smetné koše, na to, že sa musia predierať cez davy fotografujúcich turistov, na to, že obchody s bežným tovarom, ako pekárne alebo mäsiarne, nahradili obchody so suvenírmi, alebo na to, že si nemajú kde sadnúť na kávu alebo večeru bez toho, aby im do rúk nevložili menu v angličtine s premrštenými turistickými cenami.

Ďalšou kapitolou sú rodiny s deťmi. „Sobota ráno. Chcem zobrať syna do parku, nech sa vybehá a pohrá. Prídeme tam a nemáme sa ani kde pohnúť, ani kde deku zložiť. Všade tisíce turistov a medzi nimi stovky pouličných predavačov suvenírov a selfie tyčí,“ tvrdí Lluc, ktorý s rodinou býva neďaleko Parcu de la Cuitadella.

Najväčším problémom je bývanie
Rastúci turizmus ovplyvnil najmä realitnú sféru. Dlhodobé prenájmy sa zháňajú veľmi ťažko, pretože majitelia nehnuteľnosti svoje apartmány ponúkajú radšej turistom cez aplikácie ako Airbnb. „Prečo by som to prenajímal niekomu dlhodobo za 1500 eur mesačne, keď takto na tom môžem zarobiť aj 5000 za mesiac, ak je sezóna?“ pýta sa otvorene Eduardo, ktorý na Airbnb ponúka svoj malý dvojizbák v historickej časti El Raval.

Napríklad 15. augusta, počas vyhľadávania voľných celých apartmánov pre dve dospelé osoby kdekoľvek v Barcelone na posledný augustový víkend, ponúkala Airbnb vyše 300 možností s priemernou cenou 244 eur na noc.


Slávna bazilika Sagrada Família v Barcelone. Foto – TASR/AP
Hoci sa mesto snaží udržať ubytovacie zariadenia na uzde prostredníctvom udeľovania licencií, nie vždy sa mu to darí. Pred dvomi rokmi sa primátorka Ada Colau súdila s Airbnb o 600-tisíc eur za propagáciu apartmánov, ktoré licenciu na turistické účely nemali.

V dôsledku toho narastajú v posledných rokoch ceny nehnuteľností na predaj aj na dlhodobý prenájom. Podľa štatistík veľkého španielskeho realitného portálu idealista.com je priemerná cena za meter štvorcový nehnuteľnosti v Barcelone 4344 eur, pričom ceny sa odlišujú v závislosti od štvrte. V prenájmoch je Barcelona s priemernou cenou 17,30 eura za meter štvorcový najdrahším španielskym mestom.

Prečítajte si tiež
Symbol Barcelony Sagrada Família nebol postavený legálne, stavebné povolenie dostane po 136 rokoch
Federácia združení susedov v Barcelone, ktorá sa už dlhodobo usiluje hľadať riešenia na zníženie počtu prichádzajúcich turistov, prišla s novou kampaňou. „Nehovorte nikomu, že ste boli na dovolenke v Barcelone,“ žiada turistov.

Vo videu upozorňujú na to, že turisti by si mali byť vedomí dôsledkov, ktoré ich návštevy majú pre bežných obyvateľov. „Ubytovania pre turistov – možno v takom práve ste – tlačia ceny prenájmov nahor a veľa našich susedov je donútených odsťahovať sa z miesta, na ktorom prežili celý svoj život.“

Okrem stopky pre propagáciu Barcelony ponúka federácia aj ďalšie riešenia situácie, ktorá podľa nich prestáva byť únosná. Medzi najhlavnejšie patrí zníženie limitov počtu ubytovacích zariadení, nastavenie limitov na terminály pre výletné lode a zastavenie akéhokoľvek rozširovania barcelonského letiska El Prat Josep Tarradellas.

Milióny ľudí na letisku
Barcelonské letisko je skutočne preťažené. Airports Council International vo svojich štatistikách uvádza, že El Prat je siedme najvyťaženejšie letisko v Európe. Za minulý rok využilo jeho služby vyše 50 miliónov ľudí. Mnohí z nich len prestupovali, keďže letisko slúži aj ako hub pre viaceré letecké spoločnosti.

Podobne je to aj s prístavom pre výletné lode. Podľa radnice cez jeho terminály vystúpilo na pobrežie Barcelony v roku 2017 viac ako 2,7 milióna ľudí. Táto skupina turistov prekáža dokonca aj podnikateľom. „Oni totiž do turizmu v Barcelone nevrážajú veľa peňazí. Predpoludním vystúpia z lode, pomotajú sa po historickom centre, pamiatky si pozrú len zvonka a nekúpia si vstupné, lebo nemajú čas, keďže sa ešte v ten deň musia vrátiť na loď. Neminú za hotel a mnohí ani za poriadne jedlo,“ zosumarizoval Mateu, čašník v kaviarni neďaleko prístavu.

Každopádne, zníženie počtu prichádzajúcich turistov si dala za cieľ aj staronová primátorka Barcelony Ada Colau ešte počas svojho prvého volebného obdobia v roku 2015. Ak sa jej to nepodarí, hrozí, že z Barcelony sa stanú Benátky – mesto turistov, v ktorom len málokto žije dlhodobo.


20 Aug 2019, 9:21
Profil  
Novice
Novice
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 28.11.2018
Príspevky: 1
Karma: Neutrál
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Poprosim tento clanok vie niekto preposlat ?
https://domov.sme.sk/c/22195613/threema ... cnera.html

Pripadne nema niekto moznost zasharovat trend ? Chcem si precitat jednu sekciu. Vopred vdaka


24 Aug 2019, 12:52
Profil  
Light Professional
Light Professional
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.9.2005
Príspevky: 729
Bydlisko: Martin
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
greeder
Spoiler:
Threema je anonymná, ale prokurátori sú presvedčení, že správy sú od Kočnera

Policajti neprelomili šifrovanie, Tóth im odovzdal Kočnerov mobil. Komu písal, nie je ľahké overiť.

23. aug 2019 o 19:39 Adam Valček Odoberať autora na email

Marian Kočner a aplikácia Threema. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo, Archív SME/Gabriel Kuchta)
Písmo:A-|A+353

BRATISLAVA. Marian Kočner si s Alenou Zsuzsovou a ďalšími spolupracovníkmi dopisoval cez mobilnú aplikáciu Threema, ktorá správy šifruje, aby ich polícia a tajná služba nedokázali prečítať, keď ich zachytia v telekomunikačnej prevádzke. Ak polícia pri odpočúvaní dátovej prevádzky zachytí takúto správu, nezistí jej obsah.

Threema je mobilná komunikačná aplikácia rovnako ako populárnejší WhatsApp alebo Facebook Messenger, oproti nim je však Threema úplne anonymná a má prepracovanejšiu bezpečnosť.
Čo sa dozviete v článku

Ako polícia získala prístup k správam?
Ako funguje Threema a jej šifrovanie?
Ako sa polícia dostala k telefónu Mariana Kočnera?
Naozaj je to telefón Mariana Kočnera?
Ako Europol získal prístup k obsahu iPhonu?
Ako konkrétne sa dostali do zálohy Threemy?
Ako sa podarilo obnoviť staré vymazané správy?
Prečo policajti nemajú obrázky, ktoré si posielal?
Koľko správ má polícia k dispozícii a za aké dlhé časové obdobie?
iPhone X bol vydaný v novembri 2017, ako v ňom mohli byť správy z jesene?
Obhajoba Kočnera bráni, že správy sú anonymné. Je to pravda?
Ako vyzerajú prepisy správ?
Prečo sú si prokurátori takí istí, že správy píše Kočner, Zsuzsová a ďalší jeho spolupracovníci, keď aplikácia je anonymná?

Ako polícia získala prístup k správam?

Kočnerove správy polícia neodpočúvala, dostala sa k nim v jeho telefóne.

Denník N najprv informoval, že polícii sa podarilo prelomiť šifrovanie správ, čo v technologickej komunite vyvolalo obavy o ďalšiu bezpečnosť aplikácie.

Reagovala na to aj švajčiarska spoločnosť Threema, ktorá aplikáciu vyvíja. „Hacknutý bol mobil, nie naše šifrovanie,“ povedal Novému Času šéf marketingu spoločnosti Roman Flepp.

V pondelok to potvrdili aj prokurátori, ktorí vykonávajú dozor nad vyšetrovaním vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Povedali aj ďalšie podrobnosti o zaistenej komunikácii.

Špecialisti na počítačovú bezpečnosť už skôr upozorňovali, že prelomenie šifrovania je nepravdepodobné.

Riaditeľ sekcie kybernetickej bezpečnosti na Úrade podpredsedu vlády pre informatizáciu Jan Majtan pre server živé.sk dokonca priznal, že celá téma bola zle prezentovaná.

„Neprelomili Threemu. Zle sa to komunikuje. Mali telefón a heslo,“ povedal.
Načítavám video...
Ako funguje šifrovanie správ v Threeme?

Aplikácia využíva takzvané end-to-end šifrovanie. Každý z adresátov má svoj súkromný a verejný šifrovací kľúč.

Threema v telefóne Mariana Kočnera správu zašifrovala jeho súkromným kľúčom a verejným kľúčom adresáta, napríklad Norberta Bödöra. V Bödörovom mobile potom aplikácia správu rozšifrovala jeho súkromným kľúčom a Kočnerovým verejným kľúčom.

Hoci to znie zložito, všetko sa deje v pozadí aplikácie, šifrovanie a dešifrovanie je okamžité. Používanie aplikácie je preto pre používateľa priateľské a nevyžaduje zložité nastavenia.

Na Slovensku už asi štyri roky polícia a spravodajské služby využívajú odpočúvací systém, cez ktorý je možné odpočúvať aj dátovú prevádzku, a dokážu preto zachytiť správy poslané cez Threemu. Prečítať ich však nevedia.

Na ich rozšifrovanie by totiž bolo treba získať súkromný šifrovací kľúč odosielateľa alebo adresáta a heslo k nemu, čo nie je jednoduché.

Bez nich sa dá šifrovanie prelomiť iba ohromnou počítačovou výpočtovou silou, ktorá je momentálne taká drahá, že prelomenie silných šifier je nereálne.

„Prelomenie šifrovania je preto výrazne komplikované a nepravdepodobné. Matematika za ním je veľmi silná a je pod drobnohľadom používateľov. Ak by tam boli nedostatky, prišlo by sa na to oveľa skôr a Threema by šifrovanie zosilnila alebo by jej používatelia prešli na inú aplikáciu,“ vysvetľuje spoluzakladateľ bezpečnostnej spoločnosti Binary Confidence Pavol Draxler, ktorý pôsobil aj v projekte kryptografickej služby Európskej únie.
Ako sa polícia dostala k telefónu Mariana Kočnera?

Bývalý novinár, bývalý príslušník SIS a Kočnerov kamarát Peter Tóth v rámci vyšetrovania Kuciakovej vraždy odovzdal polícii auto Kia Rio od Kočnera a policajní technici v ňom zaistili mobil iPhone X.
Ako vedia, že iPhone používal Marian Kočner?

Keďže iPhone sa našiel v aute od Kočnera, obhajoba sa môže pokúsiť spochybniť, že je vôbec Kočnerov. „Je v ňom súhrn dôkazov, ktoré (telefón) identifikujú ako telefón Mariana K.,“ vysvetlil prokurátor. Podrobnosti nespresnil, ide pravdepodobne o fotografie, videá, klasické SMS, poznámky, kalendár, históriu hovorov a kontakty, ktoré dokazujú, že iPhone je skutočne Kočnerov.
Ako konkrétne sa Europol dostal k obsahu Kočnerovho iPhonu?

Prokurátori tvrdia, že „obsah telefónu nám sprístupnili Europol a ostatné robil znalec na Slovensku“.

Europol bol podľa nich do vyšetrovania pribratý ako znalec. Išlo o Centrum Europolu pre kybernetickú bezpečnosť, kde pôsobí aj vedecko-technická skupina na skúmanie digitálnych stôp.

Identitu slovenského znalca, ktorý potom skúmal obsah telefónu, prokurátori nespresnili.

Kočnerov obhajca Marek Para priebeh analýz telefónu spochybňuje a tvrdí, že k nim nemá znalecký posudok. Zo stanoviska prokurátorov vyplýva, že to nie je pravda.

Nie sú známe žiadne informácie o tom, ako konkrétne sa výskumníkom z Europolu podarilo dostať do telefónu.

Už samotný iPhone môže byť uzamknutý kódom a bez jeho zadania sa používateľ nedostane k obsahu telefónu – k aplikáciám, e-mailom, histórii hovorov, správam ani ku kontaktom. Apple nabáda používateľov iPhonu, aby kód používali a štandardne ide o štvormiestny alebo šesťmiestny číselný kód. Nastaviť sa však dá aj dlhší kód alebo ľubovoľné heslo, kde môžu byť aj špeciálne znaky a písmená. Mobil sa dá navyše nastaviť tak, aby sa po desiatich zle zadaných kódoch automaticky vymazal.

Nie je známe, či prístupový kód prezradil policajtom Tóth alebo iný svedok, alebo sa do iPhonu dostali výskumníci Europolu bez neho.

Prokurátori jednoznačne neodpovedali, či do toho odblokovania bola zapojená spoločnosť Apple. Tá však v minulosti odmietla takúto spoluprácu s americkým federálnym úradom pre vyšetrovanie FBI.

Známy je však prípad z roku 2016, keď sa FBI pokúšal dostať k obsahu iPhonu jedného zo strelcov teroristického útoku v kalifornskom meste San Bernardino. FBI deň pred pojednávaním stiahol žiadosť o súdny príkaz na odblokovanie mobilu a kriminalisti neskôr bez podrobností informovali, že sa napriek tomu k obsahu dostali.

Europol s FBI spolupracuje a na získanie prístupu k obsahu Kočnerovho telefónu teda mohli jeho výskumníci použiť skúsenosti FBI z roku 2016.
Ako konkrétne sa Europol dostal k obsahu správ v aplikácii Threema?

Nie všetky podrobnosti sú známe, ale veľká časť správ pochádza zo zálohy, ktorá bola uložená v nájdenom iPhone. Threema totiž umožňuje vytvárať záložný súbor so všetkými správami a takýto súbor je síce tiež zašifrovaný, ale len heslom.

Heslo do zálohy môže byť čokoľvek – môže to kombinácia čísiel, písmen aj znakov, záloha sa nedá zašifrovať odtlačkom prsta či snímkou tváre, používateľ si musí zvoliť heslo. Europolu sa toto heslo podarilo prelomiť, a tak sa dostal ku Kočnerovým správam.

„Skúšajú sa najprv jednoduché heslá a začína sa takzvaným slovníkovým útokom. Ak mal preto jednoduché heslo, ktoré vychádza z nejakého všeobecne známeho slova, mohli zabezpečenie prelomiť za niekoľko sekúnd,“ opisuje Draxler zo spoločnosti Binary Confidence.

Pri takomto slovníkovom útoku sa zvykne spísať aj profil používateľa – kedy sa narodil, odkiaľ pochádza, akú má prezývku, kde vyrastal, ako sa volajú jeho deti, kedy sa narodili, na akej ulici býva, aké má evidenčné číslo na aute a podobne. Takéto údaje a ich kombinácie totiž ľudia najčastejšie využívajú ako heslo a ich zozbieranie preto prelomenie hesla uľahčuje.

„Je to štandardná forenzná analýza, nič prevratné,“ hovorí Draxler.

Europol pri prelamovaní hesla do Kočnerovej zálohy mohol využiť aj prípadnú staršiu zraniteľnosť aplikácie, ktorá sa netýka šifrovania správ, ale vytvárania záloh a Threema ju už medzičasom odstránila.

Verejnosť sa o tom nemusí dozvedieť, Draxler totiž upozorňuje, že Threema má iba čiastočne otvorený zdrojový kód a jej bezpečnosť preto nie je pod úplnou kontrolou komunity používateľov.

Napríklad konkurenčná aplikácia Signal, ktorá tiež šifruje správy, má úplne otvorený zdrojový kód a na jej prípadné zraniteľnosti preto dokáže upozorniť aj komunita používateľov.

Okrem správ zo zálohy mohol Europol získať prístup aj k aktuálnym správam, ktoré mal Kočner v samotnej Threeme. Aplikáciu je síce možné nastaviť tak, aby sa dala zapnúť až po zadaní kódu, ale ide iba o štvormiestny číselný kód, a preto pri ňom existuje presne 10-tisíc možných kombinácií. Prelomenie takéhoto kódu nie je pre Europol ťažké.
Ako sa podarilo obnoviť staré správy?

V médiách sa bez akýchkoľvek podrobností objavuje aj informácia, že Europolu alebo slovenskému znalcovi sa podarilo obnoviť správy, ktoré Kočner vymazal. Pri tom treba rozlišovať Threemu od iných aplikácií v mobile.

Denník N totiž informoval, že vyšetrovateľ v uznesení o obvinení Kočnera píše, že v histórii hovorov iPhonu nie sú medzi 19. februárom a 14. marcom 2018 žiadne záznamy, čo naznačuje, že Kočner mohol dáta vymazať. Toto sa však týka telefónnej aplikácie a samotného iPhonu.

Europolu sa však vymazané dáta mohlo podariť obnoviť a slovenská polícia k tomu mohla pridať ich rekonštrukciu z metadát od telekomunikačných operátorov, pretože oni sledujú, kto, komu, kedy a ako dlho telefonuje a kde sa pri tom volaný a volajúci nachádzajú.

Threema podporuje aj vymazávanie jednotlivých správ a v tomto prípade môže vysvetlenie ich obnovy znieť tak, že Kočner si robil ich priebežnú zálohu a správy potom mazal iba v aplikácii. V mobile si však nechával uloženú celú zálohu a spoliehal sa na to, že k nej má zložitejšie heslo.
Polícia vraj nemá k dispozícii obrázky, ktoré si Kočner a jeho spolupracovníci cez Threemu vymieňali. Ako je to možné? Nezálohoval si ich?

V prepisoch sú správy s obrázkami označené iba číselným kódom a podľa týchto prepisov si ich posielali často. Podrobnosti o ich obnove nie sú známe, ale to, že chýbajú, môže súvisieť so samotnou Threemou.

Jej aplikácia pre iPhone totiž nepodporuje vytvorenie zálohy spolu s obrázkami, zálohovať je možné iba textové správy. Threema aplikácia pre smartfóny so systémom Android ponúka naopak aj možnosť zálohovať obrázky a iné multimediálny súbory, ktoré si používatelia posielajú, napríklad zvuk či video. Obrázky teda vôbec nemusia byť súčasťou Kočnerovej zálohy.
Koľko správ má polícia k dispozícii a za aké dlhé časové obdobie?

Prokurátori informovali, že ide zhruba o 10-tisíc správ a podľa skôr zverejnených správ má ísť o 600 strán prepisov. „Zachytávajú časový úsek od jesene 2017 do zadržania Mariana K. 20. júna 2018,“ informoval prokurátor.
Ako je možné, že polícia má správy z jesene 2017, keď iPhone X bol na svetový trh uvedený až 3. novembra 2017?

Prokurátor to jednoznačne nepotvrdil, ale naznačil, že Kočner si zálohoval Threemu zo staršieho telefónu a zálohu si potom presunul do nového iPhonu X. Práve presun zo starého do nového telefónu je jedným z dôvodov, prečo Threema podporuje vytváranie záloh.
Obhajoba Mariana Kočnera tvrdí, že komunikačné kódy v Threeme sa nedajú priradiť ku konkrétnym osobám. Je Threema naozaj anonymná?

Kočnerov obhajca Marek Para komunikáciu z aplikácie nekomentuje a na jej spochybňovanie využíva fakt, že Threema je anonymná. Threema naozaj je anonymná.

„Dokázanie prepojenia Threema ID na fyzickú osobu môže byť veľmi problematické,“ pripúšťa aj výkonný riaditeľ bezpečnostnej spoločnosti Nethemba Pavol Lupták.

Takto argumentuje aj Para, podľa ktorého polícia nepreukázala, kto sa skrýva za ktorým kódom. Prokurátori nesúhlasia a tvrdia, že komunikáciu považujú za dôveryhodnú.

Anonymita aplikácie Threema je jej konkurenčná výhoda oproti iným mobilným aplikáciám, ktoré šifrujú správy. Napríklad do aplikácie Signal sa musí používateľ zaregistrovať tak, že zadá svoje telefónne číslo.

V Threeme číslo ani e-mail netreba (ich zadanie je dobrovoľné), aplikácia pre každého používateľa vytvorí náhodný osemmiestny kód z čísiel a písmen, čo je akési jeho „telefónne číslo“ v Threeme. Tento kód sa volá Threema ID.

Threema ID je možné pravidelne a jednoducho meniť, stačí vymazať staré a vytvoriť nové, trvá to zopár sekúnd.

Threema ID môže používateľ môže nadiktovať známym alebo kamarátom, aby si dopisovali. V takom prípade aplikácie ešte komunikáciu nepovažuje za bezpečnú, pretože nikto nevie, kto sa za konkrétnym kódom skrýva. Aplikácia na to aj upozorňuje červenou bodkou pri kontakte.

Threema preto nabáda používateľov, aby sa fyzicky stretli a vymenili si takzvané QR kódy – ich nasnímaním si používatelia vzájomne potvrdia, že komunikujú medzi sebou a vedia, kto je kto. Aplikácia na takýto dôveryhodný kontakt upozorní zelenou bodkou pri kontakte.

Ak používateľ do aplikácie dobrovoľne zadá svoje telefónne číslo a e-mail, Threema ID sa mu automaticky spojí s týmito údajmi a používateľa možno vyhľadať podľa telefónneho čísla.

Threema považuje používateľov, ktorí pri registrácii pridali svoje číslo, za dôveryhodnejších. Upozorňuje na nich oranžovou bodkou pri kontakte.

Kočner nemal s Threemou spárované telefónne číslo, ktoré na neho mali novinári. Či mal v aplikácii iné číslo, nie je známe. Napríklad Kočnerov spolupracovník Štefan Agh má v Threeme zadané aj svoje číslo, a preto je jednoduchšie preukázať, že za určitým Threema ID sa skrýva práve on.
Ako vôbec vyzerajú „prepisy“ správ z Threemy?

Ide o stovky strán tabuliek. V jednom stĺpci je Threema ID odosielateľa, v ďalšom Threema ID prijímateľa. V ďalšom stĺpci je prezývka, pod ktorou mal Kočner konkrétne Threema ID uložené v aplikácii. Napríklad Alenu Zsuzsovú mal v Threeme uloženú ako „Dušan Kemény“, Norberta Bödöra ako „Alias N“, Štefana Agha mal uloženého pod vlastným menom.

S prepismi bezprostredne súvisia znalecké posudky a rôzne policajné záznamy, ktoré dokresľujú, kto pod prezývkami vystupuje.

Tóth okrem iného vo svojich výpovediach potvrdzuje, že Zsuzsová mala v komunikácii s Kočnerom krycie meno „Dušan Kemény“. Dušan Kemény je však zároveň skutočná osoba, pracoval v SIS v 90. rokoch, keď ju viedol Ivan Lexa a podľa dostupných informácií sa zaoberal diskreditáciou vtedajších opozičných politikov a novinárov.
Na základe čoho prokurátori považujú prepisy za dôveryhodné a priraďujú ich ku Kočnerovi a jeho spolupracovníkom?

Prokurátori sa vyslovene odmietli vyjadriť k tomu, akým spôsobom verifikovali komunikáciu, ale viackrát zopakovali, že ju považujú za dôveryhodnú a nemajú pochybnosti o tom, kto je kto v komunikácii.

Neodpovedali na otázku, či komunikáciu potvrdzujú adresáti správ, ktorých vypočúvali ako svedkov, ani na otázku, či sa podarilo Kočnerovu zálohu z Threemy prepojiť s jeho Apple účtom, čo by preukázalo jeho identitu.

Existuje niekoľko spôsobov, ktorými je možné preukázať, kto používal určité Threema ID v skutočnom živote.

Môže ísť o svedecké výpovede ľudí, s ktorými si Kočner dopisoval, a tí potvrdia, kto sa skrýva pod číslami Threema ID, s ktorými si Kočner dopisoval.

V iných prípadoch môže byť obsah správ taký jednoznačný, že sa dajú správy stotožniť s konkrétnym človekom aj podľa obsahu.

Pri vytváraní zálohy navyše vznikajú metadáta o tom, na akom telefóne bola vytvorená. Threema okrem toho pri vytváraní záložného súboru ponúka ako možnosť zahrnúť zaheslovanú zálohu správ do zálohy celého iPhonu a táto celá záloha sa potom ukladá na serveroch spoločnosti Apple v rámci služby iCloud a iCloud sa dá potom jednoduchšie spárovať s konkrétnym používateľom, napríklad podľa čísla platobnej karty, IP adresy alebo výrobného čísla zariadenia, na ktorom sa do iCloudu prihlasoval.

Polícia má navyše k dispozícii aj metadáta o pohybe Kočnerovho telefónu od telekomunikačných operátorov a v nich je aj jedinečné výrobné číslo iPhonu. Ak sa teda Kočner Bödörovi chvastal cez Threemu, že práve vyhral zmenkový spor nad televíziou Markíza, polícia vie z metadát určiť, že sa vtedy nachádzal v budove Okresného súdu Bratislava V.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22195613/threema ... z5xWIRdbdZ


24 Aug 2019, 14:11
Profil  
Expert
Expert
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 26.9.2010
Príspevky: 153
Karma: Neutrál
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
ahojte, mozete niekto toto
https://dennikn.sk/1562202/aky-medzinar ... u/?ref=tit


25 Aug 2019, 13:17
Profil  
Light Professional
Light Professional
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.9.2005
Príspevky: 729
Bydlisko: Martin
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler:
Aký medzinárodný poriadok si Rusi želajú
Alexandr GabujevAlexandr Gabujev
Elena ČernenkováElena Černenková
Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Keď sa Kremeľ nemôže spoliehať na svoj vplyv v Rade bezpečnosti, poškuľuje po veľmocenskom kartele s jasnými sférami vplyvu.

Alexandr Gabujev je ruský politológ, Carnegieho centrum Moskva
Elena Černenková je ruská novinárka, Kommersant

Keď Rusi počúvajú chvály na svetový poriadok založený na pravidlách, ich štandardnou reakciou je, že sa spýtajú, kto v skutočnosti tieto pravidlá píše. Táto otázka aj dnes charakterizuje kremeľský prístup k Západom vychvaľovanému multilateralizmu.

Rusko ho totiž vidí tak, že keď Američania potrebujú konať unilaterálne, neváhajú a urobia to, a že presne toto je dvojitý štandard, ktorý ničí globálne pravidlá. Kedykoľvek sa ruský minister zahraničia Sergej Lavrov ocitne na medzinárodnom javisku, neúnavne vypočítava údajné americké porušenia medzinárodného práva počnúc bombardovaním Juhoslávie v roku 1999 cez inváziu do Iraku v roku 2003 a končiac úderom z roku 2011, ktorý pomohol v Líbyi zvrhnúť režim Muammara Kaddáfího.
Porušiť monopol na porušovanie

Iste, keď USA potrebujú legálne odobriť svoje aktivity, obrátia sa na multilaterálne orgány, ako je napríklad Rada bezpečnosti Organizácie Spojených národov. Lenže keď sa ich plány stretnú s odporom Ruska či iného stáleho člena Rady s právom veta, Amerika môže vždy siahnuť k inému riešeniu: k brutálnej sile a k mobilizácii svojich spojencov.
[ Aktivujte si Newsfilter, hlavný newsletter Denníka N. Nové vydania môžete čítať priamo v e-maili. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Nemôžeme sa preto veľmi čudovať, že Rusi vnímajú debaty o multilaterálnom svetovom poriadku založenom na pravidlách buď ako pokrytecké, alebo, a to je ešte horšie, ako sofistikovaný plán, ktorého cieľom je podkopať úlohu medzinárodného práva, ako je kodifikované v Charte OSN. Nech už ide o čokoľvek, keď Kremeľ uverí tomu, že ide o kriticky dôležité ruské národné záujmy, Kremeľ zo svojich úvah medzinárodné právo vynecháva.

Najjasnejším príkladom tohto prístupu bolo, keď Rusko v roku 2008 formálne uznalo dva odštiepenecké regióny v Gruzínsku a keď v roku 2014 anektovalo Krym. Z pohľadu ruského vedenia šlo o obranné opatrenia. Ako nám vysvetlil jeden ruský diplomat, Kremeľ sa domnieva, že keď môžu USA prekračovať medzinárodné právo po celom svete, tak by Rusi mali „zrušiť americký monopol na porušovanie medzinárodného práva minimálne v prípadoch, keď ide o ich kožu a ak majú zdroje, ktoré im umožnia nastoliť ich vôľu.“
Cynická cesta

No napriek tomu Rusi v skutočnosti nechcú, aby medzinárodný poriadok založený na pravidlách erodoval. Keď ruský prezident Vladimir Putin a iní vysokopostavení ruskí predstavitelia vyjadrujú túžbu obnoviť medzinárodné právo a ústrednú úlohu OSN, to, čo hovoria, si aj želajú. Nakoniec, OSN je pre Rusov najpreferovanejšie multilaterálne fórum. Pretože je stálym členom Rady bezpečnosti s právom veta a tiež preto, akou vojenskou silou disponuje, tam Rusko má veľký vplyv.

Kremeľ to však vidí tak, že dnešným problémom je, že systém medzinárodných multilaterálnych inštitúcií, ktorého centrom je OSN, je v kríze, za ktorú môže americká dominancia. Ruskí lídri by veľmi radi žili vo svete, v ktorom by sa každý, a zvlášť Spojené štáty, riadil Chartou OSN. Lenže to nefunguje, a tak si Rusko vybralo pragmatickú a cynickú cestu správať sa ako veľmoc, ktorá si v medzinárodnom systéme preráža svoju cestu a vytvára v susedstve sféru svojho vplyvu. V kremeľských očiach nejde o nič iné, než o to, čo USA, India či Irán už dnes robia za svojimi vlastnými hranicami.
Keď Rusi nemajú záujem

Napriek tomu by obnovená multilaterálna spolupráca v rámci OSN hrala v prospech Ruska a dovolila by mu využiť jeho expertízu. Vezmime si napríklad tému nešírenia jadrových zbraní. Ako jadrová mocnosť je Rusko jednou z hlavných strán jadrovej dohody s Iránom. Spolupráca v rámci OSN (formát P5+1, teda päť stálych členov Bezpečnostnej rady a Nemecko) dokázala priviesť Irán za rokovací stôl prostredníctvom sankcií. A keď pri tom stole všetky strany sedeli, boli schopné vytvoriť vynútiteľný právny rámec založený na nezávislom monitorovaní Iránu zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tá je taktiež súčasťou medzinárodného systému, ktorého centrom je OSN.

Po tom, čo prezident Donald Trump z dohody vycúval, nie je jasné, či Rusko alebo akýkoľvek iný zostávajúci signatár môže dohodu zachrániť. Lenže fakt, že takáto dohoda existuje, je tiež dôležitým poučením: v témach, o ktoré má Rusko záujem a v ktorých má aj politickú a diplomatickú expertízu, môže hrať dôležitú a konštruktívnu úlohu.

Naopak, v témach, na ktorých Rusko nemá priamy záujem, ani signifikantnú expertízu, do multilaterálnej spolupráce neinvestuje veľkú snahu. Tu treba zvlášť pripomenúť bolestne pomalý vstup do Svetovej obchodnej organizácie. Pretože Rusko vyváža najmä tovary, jeho rozhodnutie pripojiť sa k WTO bolo motivované skôr prestížou, ktorá sa spája s členstvom v organizácii, než hmatateľnejšími ekonomickými úvahami. Výsledkom bolo, že Rusku trvalo 19 rokov, kým sa v roku 2012 k organizácii pripojilo.
Iným príkladom je klimatická zmena. Hoci je Rusko formálne súčasťou medzinárodných vyjednávaní a rámcov, ktorých cieľom je redukcia emisií skleníkových plynov, celkom určite nie je na špici klimatickej debaty. Z kremeľského pohľadu nepredstavuje globálne otepľovanie pre Rusko okamžitú hrozbu, a tak sa ním veľmi nezaoberá.
Vyplatí sa to?

Keď už tu nemáme svet, ktorý by sa skutočne riadil medzinárodným právom a princípmi Charty OSN, Rusko preferuje takú verziu multilaterálnych zmlúv, ktorá do veľkej miery pripomína „koncert“ európskych veľmocí z 19. storočia. Toto usporiadanie je založené na tom, že niekoľko veľmocí sa príležitostne stretáva, aby prediskutovali globálne záležitosti, a keď sú ich záujmy v zhode, môžu spoločne niečo podniknúť – trebárs čo sa týka boja proti terorizmu alebo boja proti pirátstvu pri Africkom rohu.

Tieto veľmoci by sa potom mali zdržiavať zasahovania do záležitosti iných veľmocí i do ich záujmových sfér.
Skutočnosť, že Rusko pokukuje po minulosti a časoch, keď bolo globálnou superveľmocou, by nemala nikoho prekvapovať. To, čo je menej jasné, je, či tento prístup založený na vlastných záujmoch bude hrať z dlhodobého hľadiska v jeho prospech.

© Project Syndicate


25 Aug 2019, 13:52
Profil  
Darca
Darca
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 9.1.2005
Príspevky: 3023
Bydlisko: ba
Karma: Level +5
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Toto prosim? :)
https://dennikn.sk/1565756/aj-todova-pa ... b0SbkKTdiw


27 Aug 2019, 15:11
Profil  WWW
Light Professional
Light Professional
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.9.2005
Príspevky: 729
Bydlisko: Martin
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
Spoiler:
Marian KočnerVražda Jána Kuciaka27. augusta 2019 14:03
Aj Tódová padne zo schodov. Ako som sa našla v Kočnerovej Threeme
Monika TódováMonika Tódová
Marian Kočner. Foto N – Tomáš Benedikovič
Marian Kočner. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je rok a pol od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Píšem o Kočnerovej mafii, koho všetkého mal v telefóne, na koho sa spoliehal a koho chcel zlikvidovať.

V jeho svete sa však objavujem aj ja, moji príbuzní, kolegovia a ich príbuzní. Našla som sa aj v jeho Threeme, i keď písať sme si spolu určite nepísali.

Od vraždy už s kolegami vieme, že si nás lustrovali, fotografovali si nás s deťmi, sledovali. Viem aj to, že čudnú kontrolu zo sociálky k nám domov poslal človek, ktorý tiež pracoval pre Mariana Kočnera.
[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Marian Kočner e-mailom. ]
V Kočnerovom mobile

Idem na stretnutie, kde získam Threemu.

Nechcelo sa mi to začať čítať. Chodím okolo tých strán a snažím sa robiť niečo iné.

Postupne z Threemy uverejníme už desať textov, tento o mne odkladám.

A potom vidím svoj život očami Mariana Kočnera. Udalosti, ktoré som naozaj zažila, sa objavujú v jeho správach Alene Zsuzsovej.

Bol október 2016. Sedím na tlačovke a Kočner zverejňuje vymyslené Lipšicovo stádo. V priamom prenose sa snažil presvedčiť verejnosť, že novinári sú skorumpovaní a pracujú pre Daniela Lipšica alebo Gábora Grendela. Zverejnil naše esemesky.

Pýtala som sa ho: „Z čoho máte ten byt v Bonaparte? Načo vám Penta dala minulý týždeň milión eur? Čo to boli za tri milióny eur z Malty, čo vám prišli do Bratislavy? Prečo tie tri milióny eur prišli z Belize? A ukážte nám vaše vratky DPH, pre ktoré ste sa vyhrážali aj finančnej správe. Viete dokázať pôvod vášho majetku?“

„Pani Tódová, čo je u vás vyhrážanie, to je v normálnej spoločnosti list,“ povedal Kočner, keď vysvetľoval list finančnej správe. Vyhrážal sa v ňom, že ak zverejnia rozpis jeho vratiek DPH, tak ich zažaluje. Rozpis si žiadali opoziční poslanci z parlamentného finančného výboru.

„Má niekto ďalšie otázky? Ak nie, tak ukončím tlačovú besedu,“ hovoril Kočner, hoci som sa ešte snažila pýtať. Svoje transakcie nevysvetlil.

Tlačovku pozerala aj Alena Zsuzsová. Spomínala na ňu 27. decembra 2017, keď Kočnerovi písala, ako ho jej dcéra zbožňuje. „Bola z teba nadšená, keď videla so mnou tú poslednú tlačovku, že ako si im to natrel. Dodnes si zapamätala meno Tódovej a robí si z toho pi… ako si ju oj…l.“
Skončí v base

29. januára 2018 som napísala článok: Developer z kauzy Glance House je nevinný, sudca napomínal prokurátorku, aby neobhajovala Kočnera. Tou prokurátorkou bola Mária Trstenská, ktorá všetky Kočnerove prípady rozhodovala tak, že skutok sa nestal.

Vo vnútri textu bola aj fotografia Kočnerovej vírivky na jachte v Chorvátsku. Sedia v nej tí, čo chceli podviesť Róberta Číža, ktorý o bytový dom prišiel. Do spisu ju založil Čížov obhajca Daniel Lipšic. Bol to jeden z mnohých prípadov, kde bol Kočner na strane žalobcu a obeť na strane žalovaného, hoci by to malo byť naopak.

Kočner: „Normálne neverím tomu… spravodlivosť fakt umrela.“

Zsuzsová: „Pani Tódová… hm. A zase Gambino. Tu sa moja trpezlivosť s ním skončila.“

Gambinom volali Daniela Lipšica.

Kočner: „Tak oni ma nenávidia. Ja ich len neznášam.“

Zsuzsová: „Dozbieram teraz podpisy na doloženie a potom si nájdem čas naňho. Mám tlak 500 na 300.“

Kočner: „Ja nie, lebo viem, že skončí v base. Ver mi, to bude jeho koniec. A na tom silno pracujem.“

(Lipšic bol ešte stále obvinený v kauze vyzradenia Kočnerových podozrivých transakcií v Privatbanke, prípad vyšetrovali Kočnerovi policajti Jombík a Barochovský.)
Tódová ich zlynčuje

26. február 2018. Prišla som ráno do práce a zistila som, že zavraždili Jána Kuciaka. Informáciu sme zverejnili. Nasledovala tlačová beseda policajného prezidenta Tibora Gašpara.

„Povedali ste, že urobíte všetko pre to, aby sa to vyšetrilo. Prečo polícia neurobila všetko pre to, aby sa to nestalo? Jano Kuciak písal hlavne o dépeháčkaroch a daňových podvodoch a už dva alebo tri roky sa vás tu pýtame na stále tie isté mená a títo ľudia sú stále na slobode. Skončilo to tak, že Jano je dnes mŕtvy,“ hovorím Gašparovi.

Kočner večer píše Zsuzsovej: „Tak dnešná megakauza začína mať nový rozmer. Polícii sa prihlásil nejaký český novinár, ktorý s neborákom Kuciakom pracoval na veľkej kauze podvodov s eurofondami. Ukazuje to na tú taliansku stopu. Mňa volal vyšetrovateľ (100 krát sa mi omluvil), že či môžem prísť o 19:00 na výsluch. Že keď ma nevypočujú, tak ich Tódová zlynčuje :) :) :)

Zsuzsová odpovedá: „Už dnes? Oni sa úplne zbláznili. Pomaly ty budeš na vine aj za globálne otepľovanie. Ja som skoro odpadla, keď som to videla. Keď niekomu niekto povie, že sa začne starať do jeho vecí, to je odkedy vyhrážanie? To neznamená, že mu chceš akokoľvek ublížiť. Čo je to za kok…u? Len tak ťa označiť za vinného? Poškodzovanie dobrého mena a nemajetková ujma im nič nehovorí? Tódová by sa nedoplatila za celý život.“

Kočner: „Ok. Už som doma. Čapice poobdivovali Bentley a pokecali sme.“
Arcidiabol

2. marca 2018 som zverejnila text o tom, že prokuratúra zváži medzinárodný tím a čo bude s Talianmi, nie je jasné. Pod titulkom bolo napísané: Rodinu Jána Kuciaka zastupuje v trestnom konaní Daniel Lipšic. Hovorí, že polícia by mala tak ako Talianov preveriť aj Kočnera.

Kočner: „Ten Gambino si nedá pokoj. Vykrikuje, že verzii Kočner sa treba venovať rovnako zodpovedne ako Talianom. On je ARCIDIABOL. V Denníku N píše kamoška Tódová.“

Zsuzsová: „To je úbohé, to nikto nevidí, že to robí z vlastnej pomstychtivosti? Veď on je zaujatý.“

Kočner: „Tak už len Tódová ho papagájuje.“

V tom čase si podľa vyšetrovateľov Kočner objednal vraždu Daniela Lipšica a spolu s ním aj prokurátorov Šufliarskeho a Žilinku. V jeho prípade mali zabiť aj manželku či deti.
Aj tá raz spadne zo schodov

3. marec 2018. Kočner so Zsuzsovou majú v ten deň aj deň predtým nevkusnú diskusiu, ktorú sme už publikovali. O tom, ako by mal byť Ján Kuciak patrónom novinárov, keďže už má v sebe patrón, a Martina Kušnírová patrónkou neúplatných archeológov.

Smiali sa, že je Kočner „trochár“ alebo „troškár“. Roberta Fica medzi sebou za Máriu Troškovú často kritizovali. Diskusia pokračuje.

Kočner: „Tak ale keď chceš, môžem aspoň niekomu prij…ť. Alebo kopnúť Tódovú do p…e“

Zsuzsová posiela niekoľko smajlíkov.

Kočner: „Lebo kopnúť Tódovú do pi… je rovnaká trestná sadzba ako podrezať pápeža alebo zjesť 13 malých detí.“

Zsuzsová: „J…ť celú Tódovú.“

Kočner: „Aj tá raz spadne zo schodov.“

Zsuzsová: „A že potom kto je tu zlomyseľný.“

Kočner: „Tódová. Lebo keď padne zo schodov, j…e to na mňa.“
Madam Tódová

29. marec 2018. Kočner si so Zsuzsovou píše, ako dobre sa darí videu Martina Daňa. Robil rozhovor s Kočnerom, ohovárali novinára Eugena Kordu.

Kočner: „Už sa pripravuje pokračovanie. Madam Tódová.“

Začiatkom mája je už Kočner bez nálady. Jeho zatknutie sa blíži. Píše Zsuzsovej, že ľudia sa správajú divne. „Nemám dobrý pocit z toho.“ Ona mu poslala nahrávku toho, čo hovorila veštica.

4. mája 2018 mal tlačovú besedu Robert Fico. Pýtala som sa ho, či vedel o tom, že Nemecko podozrieva Slovensko z účasti na únose vietnamského občana vládnym špeciálom, ako hodnotí situáciu v RTVS, či zvolenie Jaroslava Rezníka bola dobrá voľba a ako hodnotí korupčné schémy na východe v oblasti poľnohospodárstva.

Fico na otázky odpovedal vtipom: „Sused mi zabil mačku. Sused je volič Smeru. Fico zabil mačku.“ Internet však oveľa viac zaujalo, ako sa mu triasli ruky, a vzniklo z toho aj virálne video a vtipy, že Fico je alkoholik.

„Inak hranol sa podľa mňa tak rozzúril, keď Tódová otvorila papuľu. On bol rozzúrený, nie naj…ný,“ písal Kočner Zsuzsovej.
V Kočnerovej Threeme

Tento pondelok v redakcii počúvam prejav prezidentky. Hovorí, že spravodlivosť bola tovarom, že niektorí ľudia, ktorí nás mali chrániť, chránili ich. Mocní si dohadovali kšefty a cynicky chceli ovládnuť štát pre seba. Prezidentka hovorí, že sa to musí skončiť, a chce odpoveď aj na lustrácie novinárov a prokurátorov. Nechce, aby sa správy z Threemy bagatelizovali.

Po nej nasleduje tlačovka premiéra. Hovorí, že tu prebieha organizovaná hra s postupným uverejňovaním len niektorých vybraných častí vyšetrovacieho spisu, Moniku Jankovskú z funkcie štátnej tajomníčky odvolať nechce.

Komunikáciu z Threemy nezverejňujeme nateraz celú preto, lebo sme novinári. Správy sa snažíme overiť, dostať ich do kontextu. Informujeme hlavne o prepojeniach Kočnera na verejných činiteľov, nie o jeho zdravotnom stave alebo súkromí. V komunikácii sú aj vážne dôkazy, ktoré súvisia s vraždou Kuciaka a s objednávkou vrážd advokáta Lipšica a prokurátorov Žilinku alebo Šufliarskeho. Ich zverejnenie by mohlo ohroziť vyšetrovanie. Zverejníme ich vtedy, keď bude prípad na súde.

S Kočnerom som si nepísala a do jeho telefónu som sa netlačila. Ale som tam a sú tam aj oveľa vážnejšie veci. Budeme o nich ďalej písať.


27 Aug 2019, 16:42
Profil  
Hardcore addict
Hardcore addict
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 25.2.2009
Príspevky: 9914
Bydlisko: KE/BA
Karma: Level +6
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
pls
https://domov.sme.sk/c/22209176/ako-fun ... nkami.html


13 Sep 2019, 12:20
Profil  
Guru
Guru
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 18.10.2008
Príspevky: 2503
Bydlisko: Bremen, Germany
Karma: Level +4
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
https://hnonline.sk/expert/2005140-velk ... -parlament

Prosím Vás, vedel by mi niekto zdielať tento článok? Vopred ďakujem.


14 Sep 2019, 8:25
Profil  Facebook  
Medium Professional
Medium Professional
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 14.8.2010
Príspevky: 1292
Bydlisko: KE
Karma: Neutrál
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
https://e.dennikn.sk/1581898/sef-lidla- ... /?ref=tit1
Niekto ? K+


14 Sep 2019, 11:35
Profil  
Light Professional
Light Professional
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 3.9.2005
Príspevky: 729
Bydlisko: Martin
Karma: Level +3
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
tyler91:
Spoiler:
Šéf Lidla: Zosadiť Tesco nie je náš primárny cieľ
Denisa ČimováMarek Legéň
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Diskontný reťazec Lidl, ktorý je druhým najsilnejším hráčom slovenského maloobchodu, chce mať ku koncu obchodného roku na trhu 139 alebo 140 predajní. Šéf reťazca MATÚŠ GÁLA vraví, že to bude pre Lidl z pohľadu expanzie najsilnejší rok za ostatných päť, šesť rokov.

V rozhovore hovorí aj:

prečo chýba tovar z letákov v predajniach,
kedy a kde plánuje Lidl zaviesť samoobslužné pokladnice,
prečo ešte na Slovensku nerozbehol e-shop,
kde sa rozhoduje o nákupe tovaru pre slovenské predajne,
prečo už reťazcu rastú tržby pomalšie ako v minulosti.

[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Obchod e-mailom. ]

Kedy ste boli naposledy v Bille?

Myslím, že včera.

Na pozorovaní, alebo za nákupmi?

Ako profesionálne postihnutý. Konkurenciu musíme mať pod kontrolou.

Čo nové ste zistili?

V podstate nič zásadné.

Nič, čo by vás ohrozovalo?

Nič, čo by sme cítili ako akútne ohrozenie.

Ako často chodíte do obchodov Lidl?

Niekoľkokrát za týždeň.

Aj na nákup?

Aj na nákup.

Ako často čakáte v Lidli v rade na pokladnicu?

Stáva sa mi to. Mám výhodu oproti zákazníkom, že to viem hneď vyriešiť, ak to nie je podľa štandardu.

Zoženiete vždy to, čo chcete kúpiť?

Väčšinou áno.

Aj spotrebný tovar z letáka?

Stáva sa mi, že si nezadovážim to, čo chcem, náš spotrebný tovar je len do vypredania zásob. Tento rok som si chcel kúpiť pred letom paddleboard a nepodarilo sa mi to, nekúpil som si ho. V Lidli objednávame spotrebný tovar takmer s ročným predstihom. Aj keď urobíme prognózu predaja s najlepším vedomím a svedomím, často sa stane, že o niektoré tovary je výrazne väčší záujem, ako sme predpokladali. Nie je to cieľ, ak by sme mali viac paddleboardov, urobíme s nimi vyšší obrat, ale bohužiaľ naša prognóza pri nich nebola správna.

Na nedostatok tovaru z letákov sa pýtame aj preto, že to je asi najčastejšia viditeľná a roky sa opakujúca ponosa zákazníkov v súvislosti s vašimi predajňami. Hovoríte, že s tým, že spotrebný tovar z letáka nie je v obchode niekedy už v deň akcie, sa nedá nič robiť?

Dá sa s tým robiť a aj s tým intenzívne pracujeme – ak objednávame tovary, ktoré sme už mali v ponuke a vieme, že bol o ne výrazne väčší záujem, objednávku zvyšujeme. To nie je ospravedlnenie, nás mrzí, ak nám tovar chýba. Zároveň sa snažíme naše systémy nastavovať tak, aby sme mohli odstrániť tento nedostatok.

Viete niečo robiť s dlhými radmi pri pokladniciach? Často fungujú len dve, tri, aj keď ich je v obchode šesť, sedem.

Náš diskontný princíp vychádza z toho, že nemáme špecialistov. Nemáme pokladníka-špecialistu, ale máme pokladníka-predavača. Znamená to, že zamestnanec, ktorý je na ploche, je zodpovedný aj za pokladnicu. Dá sa s tým pracovať lepším vzdelávaním zamestnancov a lepším plánovaním pracovných zmien. Aj to robíme.

Takže to nie je tak, že máte málo pracovníkov v obchode, ale tak, že v čase návalu pri pokladniciach robia inú prácu – sú na ploche, vykladajú tovar?

Je to otázka organizácie práce a plánovania.

V pondelok ste otvorili novú predajňu v nákupnom centre Polus City Center. Viete zabezpečiť plynulosť predaja tam, keďže to bude aspoň zo začiatku dosť sledované miesto, keď tam roky veľké potraviny neboli?

Budeme sa snažiť to tam zabezpečiť tak, ako sa to snažíme zabezpečiť na všetkých ostatných predajniach. Je to vec, ktorá nášho zákazníka vyrušuje, my vieme, že ho to vyrušuje, a dlhodobo na tom pracujeme.

Akú veľkú časť plochy po Carrefoure ste tam zabrali?

Po Carrefoure sme veľa nezabrali, ale tým, že sa viaceré obchodné jednotky posúvali, naša predajná plocha bude na úrovni 1200 štvorcových metrov plus skladové a obslužné priestory. V Poluse sme teda zabrali zhruba 2000 štvorcových metrov.

Je vaša predajňa v Poluse niečím iná?

Je v nej najnovšie usporiadanie tovaru, ktoré máme, ale vo svojej podstate to je bežná predajňa s priemernou predajnou plochou, ktorú máme na Slovensku.

Nie sú tam nejaké novinky, ani technické?

Keď sa pýtate na niečo špeciálne, ako napríklad samoobslužné pokladnice, tak nie, je to predajňa so štandardným sortimentom aj vybavením.

Aký dlhodobý je váš kontrakt s Polusom?

Je v rokoch, ale nerád by som špecifikoval na koľko. Je dlhodobý.

Dočkáme sa v budúcnosti ďalšej predajne Lidl v nákupnom centre?

Nie je to náš prioritný koncept, ale nevylučujem to. Je možné, že pribudnú jednotky predajní tohto typu, ale nie je to priorita. Máme len dve predajne v nákupných centrách, Polus je tretí. Sú to dve percentá nášho portfólia a zásadným spôsobom túto koncepciu nepriorizujeme. Ešte stále máme dosť plôch, kde dokážeme postaviť vlastnú predajňu. To je pre nás priorita.

Na webe sa ľudia pýtajú, prečo Lidl ide do Polusu, ale nie je v Boroch, ktoré sa rozširujú.

V Boroch je naša konkurencia, ktorá tam úspešne prevádzkuje svoju predajňu. Nemyslím si, že v tom istom nákupnom centre je priestor pre dvoch potravinových retailerov. Máme predajne v Devínskej Novej Vsi a Dúbravke, ktoré sú za rohom. Uvidíme, ako sa bude v budúcnosti toto územie rozvíjať. Netajím, že máme pozemok v Stupave, ktorá tiež nie je ďaleko. Chceli by sme v budúcnosti expandovať aj v Stupave.

Do Polusu nastupujete po Carrefoure, ktorý skrachoval, viac ako rok a pol na jeho ploche nebol obchod. Súperili ste o tento priestor s inými konkurentmi?

O tú plochu malo záujem viac obchodníkov. Nám sa podarilo dať Polusu takú zaujímavú ponuku, aby nás uprednostnil.

Neobávate sa, že ľudia stratili návyk chodiť do Polusu za väčšími nákupmi tým, že tam veľká predajňa potravín vyše roka a pol nebola a roky predtým poriadne nefungovala?

Pre veľké nákupné centrá je životne dôležité mať silného potravinára. Polus tým, že ho nemal, určite utrpel. Pre nás je už súčasná frekvencia návštevníkov v Poluse veľmi zaujímavá.

V Poluse ste otvorili 137. obchod na Slovensku. Koľko ich ešte pribudne v najbližšom čase?

Máme vo výstavbe predajňu v Trenčíne, ktorá bude určite do konca tohto obchodného roku (do konca februára 2020 – pozn. red.). Máme vo výstavbe predajňu v Krompachoch, aj tá bude do konca tohto finančného roku, takže ich spolu za tento rok bude 5. Pripravujeme viaceré projekty, ale pri nich by som zatiaľ nechcel byť konkrétny, lebo sa blížime k zimnému obdobiu a môže sa stať, že sa nám tie projekty o 4 – 6 týždňov zbrzdia a už budeme v novom obchodnom roku.

Takže ku koncu tohto obchodného roku budete mať 139 predajní?

To číslo bude 139 alebo 140. Bude to zároveň náš najsilnejší rok z pohľadu expanzie za ostatných päť, šesť rokov.

Už ste v dvoch bývalých predajniach Carrefouru. Máte záujem aj o druhý obchod po tomto reťazci v Bratislave-Petržalke a predajňu v Trnave?

Posudzujeme to vždy individuálne. Prioritou expanzie sú naše vlastné predajne, teda naša vlastná expanzia s našou výstavbou. Tam, kde sa nevieme dostať so svojou vlastnou výstavbou, ako to bolo v okolí Polusu, zvažujeme veľmi citlivo nájom predajne. Ale nezameriavame sa na to.

Je veľa plôch, ktoré ste chceli obsadiť, ale sa vám to nepodarilo?

Plôch, ktoré sa nám nepodarilo obsadiť alebo ktoré sa nám ani nepodarí obsadiť, je veľmi veľa. Máme tri expanzné kancelárie rozdelené na východ, stred a západ. Je veľa plôch a miest, kam sa z pohľadu územného plánu nevieme dostať, ale bolo by to pre nášho zákazníka prínosné, alebo sú tieto plochy nedostupné – nie sú na predaj, alebo sú na predaj, no pre nás v neprijateľných kondíciách.

V Poluse ste síce uspeli, ale mali ste záujem byť aj v obchodnom dome TPD v Petržalke a tam sa vám to nepodarilo, bude tam Tesco. Prečo nie vy?

O TPD sme mali záujem, boli sme v pokročilom štádiu rokovania. Nedohodli sme sa preto, že majiteľ mal záujem prenajať menšiu plochu, než o akú sme mali záujem. Pre neho bola priorita mať okrem obchodníka s potravinami aj iné obslužné činnosti pre zákazníkov. Plocha, ktorú nám ponúkal, bola pre nás príliš malá. Bol by to pre nás a aj pre nášho zákazníka veľký kompromis. Nedostali by sme tam plnohodnotný sortiment tak, ako ho máme vo všetkých ostatných predajniach. Zatiaľ sme sortiment neobmedzovali v žiadnej predajni a nechceli sme to robiť ani v TPD.

Aká je vaša skúsenosť s Lidlom v košickom obchodnom centre Cassovia?

Funguje dobre, spĺňa naše pôvodné očakávania a plány, dokonca sme mierne nad nimi. Konceptuálne je to niečo iné ako Polus, pretože zákazník má do našej predajne prístup priamo z parkoviska – vie zaparkovať a keď nechce stráviť čas v nákupnom centre, tak nemusí.

Ako funguje vaša predajňa v nákupnom centre Point v Banskej Bystrici?

Funguje presne podľa plánu. Z pohľadu obľúbenosti u zákazníkov a zákazníckej frekvencie sme nad tým, čo sme očakávali. Na druhej strane – máme tam nižší priemerný nákupný košík, ako sme očakávali, ale kompenzujeme to vyššou frekvenciou. Ekonomicky produkuje tá predajňa to, čo sme projektovali.

Vstupujete aj na plochy uvoľnené po konkurentoch, ktorí na trhu neuspeli. Viete si predstaviť, že by ste prevzali niektoré obchody reťazca Kačka, ktorý je v problémoch?

Príbeh Kačky sledujeme. Z viac ako 300 predajní, ktoré CBA Slovakia na Slovensku obsluhuje, je veľká väčšina pre nás formátovo nevyhovujúca, takže už len z tohto dôvodu o ne určite mať záujem nebudeme, aj keby boli na trhu dostupné. Ostatné lokality – sú to jednotky predajní – sme ešte neanalyzovali, lebo sme neočakávali taký rýchly vývoj.
Foto N – Vladimír Šimíček

Ako vaše plány do budúcnosti ovplyvňuje očakávané spomalenie ekonomiky?

Zatiaľ ho u nás v správaní zákazníkov a v ich ekonomickej nálade nevidíme a nevnímame. Vývoj v ekonomike pozorne sledujeme, ale špeciálne opatrenia k nemu nepodnikáme.

Ak by sa reálne ukázalo, že ekonomika brzdí a ľudia viac začínajú šetriť, pôjdete s väčším množstvom tovaru do zliav?

Veľmi to závisí od toho, ak spomalenie či korekcia prídu, aké budú – či hlboké, rýchle, alebo bude menej hlboké a natiahnuté v rokoch. Od toho bude závisieť aj naše ekonomické správanie, prípadne marketing.

Lidl je na trhu 15 rokov, takže už zažil krízu v rokoch 2008 – 2009. Ak ste ju pociťovali vtedy, prejavila sa v nákupoch, lebo v prípade potravín pokles maloobchodných tržieb príliš vidieť nebolo?

Nijakým zásadným spôsobom sme to vtedy necítili, skôr sme cítili ľahké spomalenie z dôvodu nedôvery v období prechodu na euro. Ale bolo to len krátkodobé a vyhodnotili sme to ako nedôveru zákazníkov – resp. ťažkosti spojené s prepočítavaním, nebolo to v súvislosti s krízou. Ani v krízových rokoch sme zásadným spôsobom necítili zmenu správania sa zákazníkov.

Keď prichádzajú ťažšie časy v ekonomike, na čom šetria ľudia najskôr, kde sa ukáže to prvé miesto?

Prvé miesto sú nadstavbové spotreby, či už je to v sektore služieb, alebo v segmente luxusnejších tovarov. Veci základnej spotreby, potraviny dennej spotreby zákazník obmedzuje až na úplnom konci.

Čiže z vášho sortimentu by mohla recesia alebo kríza zasiahnuť akú jeho časť?

Ja dúfam, že žiadnu. Náš sortiment je vyskladaný z rôznych cenových hladín, ale naša stratégia je nastavená tak, aby u nás našiel najlepší pomer kvality a ceny. Vždy nájdeme zákazníka, ktorý vyhľadáva najlepšiu cenu, a dúfam, že sa nám podarí ho presvedčiť, že u nás tú kombináciu nájde aj v čase krízy, takže nebudeme musieť zásadným spôsobom meniť či obmedzovať sortiment.

Keď sledujeme aj vývoj v ekonomike v zahraničí – aká je vaša prognóza: čo nás čaká najbližší rok?

Chcem ostať optimistický, ale myslím si, že k nejakej ekonomickej korekcii určite príde. Je to štandardný ekonomický cyklus. Bude iba na nás, akým spôsobom ho dokážeme zvládnuť. Myslím si, že odvrátiť sa nedá.

Beriete tieto očakávania do úvahy aj pri plánoch vašej expanzie? Už vás ovplyvňujú, alebo zatiaľ na ne myslíte len tak v pozadí?

Zatiaľ na to, tak, ako ste povedali, myslíme v pozadí, nezabudovávame to do našich plánov.

Vlani sa vám opäť podarilo zvýšiť tržby, išli hore o sedem percent. Ich rast je však už o poznanie pomalší, ako v uplynulých rokoch. Čím to je?

Pre nás je dôležité rásť na existujúcej ploche a dokázať rásť aj cez novú expanziu. Ale je pre nás čoraz zložitejšie rásť takým dynamickým tempom práve preto, že naša existujúca plocha už je na naše pomery a aj na pomery nášho konceptu veľmi vyťažená. To znamená, že sme nútení ďalej expandovať a v niektorých oblastiach sa cielene kanibalizovať preto, aby sme zákazníkovi mohli ponúknuť vyšší komfort nakupovania. Niektoré naše predajne – jednoducho povedané – veľmi trpia naším úspechom: to znamená, že naša predajňa je taká vyťažená v exponovaných časoch, že je už ťažké do nej prilákať nových zákazníkov, parkovacie miesta sú plne obsadené a technická kapacita predajne nie je väčšia. Absolútny prírastok obratu na každú predajňu je rovnaký, ako bol v minulosti, ale 10 % zo 100 000 eur je niečo iné ako 10 % z 200 000 eur.

Aký podiel na vašich tržbách má predaj tovaru v zľavách?

Dostali ste ma vašou otázkou. Nieže by som nechcel odpovedať, ale nemám to v hlave, ani to nevyhodnocujeme, lebo náš koncept je špecifický. Tým, že napríklad naše in-outové ponuky sú uvádzané do predaja bez zľavy. Ale je to predajná cena, ktorá sa rovná predajnej cene so zľavou u našej konkurencie.

Aké tržby plánujete dosiahnuť v tomto roku?

Chceli by sme naďalej rásť na existujúcej ploche, čo sa nám zatiaľ darí. A chceli by sme viac rásť cez našu expanziu, už len tým, že to bude náš najsilnejší expanzný rok za posledné obdobie. Máme pred sebou druhú polovicu roka, bavíme sa o ekonomickej korekcii, ktorá príde, zadlženie slovenských domácností je extrémne. Rád by som vedel predpovedať vývoj, ale zatiaľ nechcem.

Zisk vám stúpol o symbolické jedno percento, z minulosti ste boli zvyknutí na väčšie prírastky. Ako to vysvetľujete?

Z pohľadu absolútneho zisku bol pre nás rok 2018 jeden z najúspešnejších rokov. Teší nás, že sa nám podarilo rásť, a to napriek výrazne stúpajúcim nákladom na pracovnú silu a aj energie, aj zákonným obmedzeniam v uplynulých dvoch rokoch. Všetci naši konkurenti pritom zaznamenali pokles.

Váš zisk bol zhruba 100 miliónov eur. Čo urobíte s týmito peniazmi?

Veľkú časť preinvestujeme naspäť na Slovensku a keďže to bude expanzný rok, spotrebujeme ich na investície.

Podľa výšky tržieb je Lidl dlhodobo dvojkou na slovenskom trhu za Tescom. Stále napredujete, kým Tesco stagnuje či cúva. Trúfate si ho zosadiť z pozície jednotky?

Nie je to náš primárny cieľ, takto sa na to nepozeráme. Sústredíme sa na seba.

Hovoríte o ďalšej expanzii, ako sa na ňu pozeráte z pohľadu prírastku zamestnancov? Koľko ľudí plánujete prijať?

Aj napriek výrazne zostreným podmienkam na trhu práce, kde je stále ťažšie nájsť zamestnancov, sa nám podarilo do nových predajní, ale aj na nárast v existujúcich obchodoch zabezpečiť dostatok kvalitných zamestnancov.

Koľko zamestnancov v Lidli pribudne v tomto finančnom roku?

Sto určite.

Už dnes majú zákazníci niekedy problém nájsť predavača na ploche, ak niečo potrebujú. Viete si predstaviť, že by ste prepúšťali, ak by prišla kríza?

Neviem si to predstaviť. Za 15 rokov, čo sme na Slovensku, sa nám to nikdy nestalo a dúfam, že sa nám to nestane ani v budúcnosti.

Niektoré reťazce znížili počet zamestnancov aj preto, že nainštalovali samoobslužné pokladnice. Vy ich nemáte. Prečo?

Je to koncept, ktorý je pre nás na veľkej časti našich predajní bohužiaľ nepoužiteľný, z hľadiska technického a priestorového obmedzenia. Ale máme aj na Slovensku predajne, kde si ich vieme predstaviť. Radi by sme si to otestovali, dúfam, že to stihneme do konca tohto obchodného roku. Ale bude to koncept, ktorý keď v budúcnosti nasadíme, tak len v jednotkách predajní, práve z priestorového obmedzenia.

Takže ich ešte neskúšate?

V zahraničí máme pár krajín, ktoré tento koncept testujú, ale na Slovensku zatiaľ nie.

Ak by ste s nimi rátali u nás, tak skôr vo veľkých mestách?

Skôr vo veľkých predajniach.

Pravidelne informujete o zvyšovaní platov. Aké je aktuálne porovnanie nástupného platu u vás a u konkurencie?

Tak ako chceme byť jednotka v čerstvosti, chceme byť aj jednotka v odmeňovaní. Na tejto téme pracujeme takmer kontinuálne. Sledujeme, koľko platí naša konkurencia. Viem povedať, ako sme na tom v porovnaní so štatistikou, ktorú uvádza portál Platy.sk. U nás je to o 20 % viac, čo je zhruba o 150 euro viac na zamestnanca, ako je priemer.

Hovoríme o nástupnom či priemernom plate?

To je priemerný plat. Ale u nás má každý predavač, pokladník či skladník na začiatku garantované zvýšenie, ktoré príde v prvom, druhom, treťom a vo štvrtom roku, zmluvne sa k nemu zaväzujeme bez ohľadu na to, aká bude naša finančná kondícia o tri roky. Pre nás je dôležitý nástupný plat tak, aby sme boli atraktívni pre nového zamestnanca, ale aj to, aby sme dostatočne adekvátne dokázali ohodnotiť aj zamestnancov, ktorí už u nás odpracovali istý čas.

Aký je podiel dlhodobo zamestnaných ľudí u vás?

Také číslo nemám v hlave. Ale viem povedať, že keď sme vstupovali na trh v roku 2004, mali sme 470 zamestnancov a viac ako 170 z nich u nás ešte stále pracuje.

Lidl má najdrahšiu pracovnú silu, jeden pracovník ročne vás vychádza asi na 18 000 eur. Je to tak, že musíte mať najdrahšiu pracovnú silu na to, aby ste si ľudí udržali, alebo tak, že pri ročnej produktivite prerátanej na zamestnanca (23 000 eur) si takú drahú silu môžete dovoliť?

Takto sa na to nepozeráme. O tom, aký drahý je náš zamestnanec, som sa dočítal zo štatistiky z Finstatu. Pre nás platí, že chceme byť jednotka v odmeňovaní na slovenskom trhu. Pohyby na pracovnom trhu sú za posledných 18, možno 24 mesiacov zásadné, priemerný plat aj minimálna mzda rastú extrémnym spôsobom. Keď si chceme udržať prvenstvo v retaili, tak musíme zamestnancom pridávať.

Napriek tomu, že hovoríte o prvenstve v odmeňovaní v obchode, mali ste začiatkom mesiaca 129 inzerátov na Profesii, z nich takmer 100 na pozíciu predavača či pokladníka. Prečo?

Takmer na každú predajňu, kde hľadáme zamestnanca, inzerujeme plný aj skrátený úväzok, takže to číslo, ktoré ste videli na Profesii, vieme vydeliť dvomi. Zároveň expandujeme a nájsť v malom regióne, alebo aj v Bratislave 25 – 30 zamestnancov nie je jednoduché. Sme vo viac ako 90 mestách a keď nám chýba jeden zamestnanec v Bratislave, tak ho nevieme použiť zo Senca alebo z Nitry. Nie je to tak, že by nám chýbalo 130 zamestnancov, je v tom zarátaná aj expanzia, aj skrátené úväzky, kde vidíme ďalšie možnosti, ako rozvíjať spôsoby zamestnávania. Sme aktívni v duálnom vzdelávaní, v systéme duálneho vzdelávania máme takmer 100 žiakov a vidíme v tom veľký potenciál. Rozbehli sme projekt Stážista – na centrále Lidla ponúkame študentom 2., 3. a 4. ročníkov vysokej školy platenú stáž a snažíme sa ich niečo naučiť, aby sme po skončení vysokej školy boli pre nich priorita. Máme rozbehnutý trainee program – absolventi môžu po skončení vysokej školy u nás nastúpiť do základných manažérskych pozícií. Dohodli sme sa aj na spolupráci s Ekonomickou univerzitou v Bratislave, kde máme Retail Academy, a som rád, že sa nám to podarilo dotiahnuť aj na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite na Fakulte ekonomiky a manažmentu. Týmito kanálmi sa snažíme ľudí oslovovať tak, aby sme sa nedostali do situácie, že nám chýbajú zamestnanci.

Za posledný rok sa opakovane zvyšovali príplatky za víkendové a večerné služby. Upravovali ste kvôli tomu otváracie hodiny či režim zamestnancov?

Otváracie hodiny sme neupravovali, režim zamestnancov tiež nie. Nemáme na to ani priestor, tým, že plnohodnotne fungujeme aj cez víkendy, úprava nebola možná.

Koľko ste museli navyše investovať do príplatkov za prácu počas víkendov?

Zavedenie príplatkov nás v roku 2018 stálo takú sumu, ako keby sme našim zamestnancom v predajniach a skladoch zvýšili platy v priemere o 6 %. V roku 2018 to sú 3 milióny eur, v roku 2019 to budú tiež približne 3 milióny eur.

Ste jedna z mála firiem na Slovensku, ktorá umožňuje zamestnancom sabatical. Koľko pracovníkov ho už absolvovalo?

V minulom obchodnom roku ich bolo 6, v tomto roku ich bude určite viac ako 10. Sabatical máme zavedený niekoľko rokov, je to inštitút, ktorý nikdy nebude masový, ale máme zamestnancov, ktorí ho radi využijú. Aj počas prázdnin ho viacerí využili.

Manažéri alebo aj predavači?

Sú to zväčša manažérske pozície.

Ponúkate neplatený sabatical na 1 – 3 mesiace, raz za 5 rokov. Nebolo by pre zamestnancov, najmä pre predavačov či pokladníkov atraktívnejšie, aby bol aspoň čiastočne platený? Predavač si asi rozmyslí, či si také voľno vezme, keď by mu chýbala aj jedna mesačná mzda. Nemá firma na to?

Pre zamestnancov by bolo určite atraktívnejšie, ak by bol trojmesačný platený sabatical, ale musíme sa na to pozerať v kontexte, či je lepšie zvýšiť budget dovolenky pre každého každý rok, alebo poskytnúť raz za 5 alebo 10 rokov platený sabatical na niekoľko týždňov. Bolo by nutné sa na to pozrieť v širšom kontexte.

Ako vyzerajú vaše plány s e-shopom? V lete bolo vaše stanovisko, že vyhodnocujete a analyzujete túto oblasť. Nastal už posun?

Nastal posun, je to otázka, ktorou sa na Slovensku intenzívne zaoberáme. Chceli by sme v budúcnosti vybudovať druhý kanál, na Slovensku určite chceme zaviesť on-line shop na spotrebný tovar. On-line shop potravín je z nášho pohľadu v súčasnosti ekonomicky nefunkčný model.

V akom časovom horizonte by ste ho chceli začať testovať?

Testovanie má viacero fáz. Sme špecialisti na offline kanál a vybudovať multichannel je pre nás veľká výzva. Máme síce skúsenosti na iných trhoch, ale slovenský zákazník je slovenský zákazník a chceme mu ponúknuť kompletné riešenie. Softvérové testy, resp. testy toho prostredia, bežia, ale systém je komplexný – od objednávania tovaru, cez jeho skladovanie, až po zabezpečenie dopravy. Je to pre nás nová pôda, nemáme v súčasnosti priestor v našich skladoch ani v predajniach na prevádzku on-line shopu. Bude to pre nás separátne riešenie mimo našich kamenných predajní a skladov, ktoré zásobujú tieto predajne.

Vyžiada si e-shop nový sklad?

V zahraničí funguje veľa špecialistov, ktorí vám túto službu dokážu ponúknuť. To je jedna z možností, ktorú zvažujeme, ale je ich viac.

Neuvažujete o prevzatí nového skladu, ktorý chcela spustiť Kačka?

Nie, nad tým neuvažujeme. Je to taká špecifická oblasť, že nie je možné ekonomicky efektívne prevádzkovať on-line sklad v štandardnom sklade pre off-line predajne.

Naznačili ste, že slovenský zákazník je odlišný oproti zákazníkom z iných krajín v oblasti on-line nákupov? V čom?

Poviem jeden príklad: platba dobierkou. Na slovenskom trhu je pomer platby dobierkou k iným spôsobom 70 ku 30. V Nemecku platbu dobierkou ani nepoznajú.

V Česku zrejme až také odlišnosti v správaní zákazníkov oproti našim nie sú…

V Čechách je to veľmi podobné ako na Slovensku.

A e-shop Lidla tam už funguje.

Áno, tam e-shop funguje.

Skúste nám povedať termín spustenia e-shopu na Slovensku.

Asi by som to uzavrel tak, že 2. októbra k tomu povieme viac. Vtedy by sme mali predstaviť komplexnejšie informácie aj s termínmi. Všetko, čo by som vám teraz povedal, by 2. októbra mohlo byť povedané inak, nerád by som sa korigoval.

Aká veľká výzva v súvislosti s e-shopom je pre vás logistika? Stáva sa, že nemáte dosť spotrebného tovaru ani počas akcií…

Spotrebný tovar je v našich predajniach dostupný do vypredania zásob, je to doplnok k potravinovému sortimentu. Potraviny tvoria absolútnu väčšinu, je to výrazne viac ako 80 %. Nepotraviny sú aj cigarety, noviny, drogéria, avšak spotrebný tovar sú pre nás len vŕtačky, oblečenie a podobne. E-shop funguje na iných základoch, on-line zákazník si nechce ísť v pondelok ráno kúpiť vŕtačku. Chce ju mať dostupnú 7 dní v týždni. Ponuka e-shopu musí byť nastavená iným spôsobom.

Ale platí, že dnes by ste možno nevedeli zabezpečiť nepretržité zásobovanie e-shopu spotrebným tovarom?

Nie je to tak, že by sme to nevedeli zabezpečiť, ale pre nás je dôležité komunikovať so zákazníkom rovnakým spôsobom. Musíme nájsť spôsob, ako s ním komunikovať tak, aby mu to bolo jasné a zrejmé. Musíme náš off-line kanál, ktorý aj v budúcnosti ostane prioritný, doplniť on-line kanálom. On-line zákazník má iné očakávania ako off-line zákazník, ktorý príde v pondelok či vo štvrtok ráno k nám kúpiť vŕtačku, lebo je za najlepšiu cenu na trhu.

Hovoríte o najlepšej cene vŕtačiek u nás, pri nich často zákazníci porovnávajú cenu s tou v Nemecku a ich porovnanie ukazuje, že u nás sú o 20 eur drahšie ako v zahraničí. Prečo?

Veľmi jednoducho a racionálne: v rámci 29 krajín fungujeme absolútne separátnym spôsobom, to znamená, že ja naozaj neviem, za akú cenu ponúkajú moji rakúski alebo českí kolegovia vŕtačky. Na druhej strane, každý z nás má iné kondície, lebo doprava vŕtačky zo skladu v Slovinsku alebo Nemecku do Rakúska stojí výrazne menej ako do Prešova či inam na Slovensko. A treba povedať, že pri veľkej časti tovarov sme my zase výhodnejší pre slovenského zákazníka ako rakúski kolegovia. Trhové nastavenia aj marketingové stratégie sú iné. A možno rakúsky kolega má v ponuke doplnky k vŕtačke, ktoré sú výrazne drahšie ako u nás. Je to absolútne rozdielnymi obchodnými stratégiami, ktoré sa nám často nekrižujú, nekopírujú.

Ľudia sa zvyknú na Lidl sťažovať, že spotrebný tovar býva často už v prvý deň akcie vypredaný. Nepovažujete to za klamanie zákazníka?

Robíme všetko preto, aby sa to nestávalo. Nepovažujeme to za klamanie zákazníka. Samých nás to veľmi mrzí, lebo ak by sme mali viac spotrebného tovaru, máme väčší obrat. Niekedy sa nám stáva, že o akciový tovar je výrazne väčší záujem, ako sme predpokladali. Ale nie je to náš zámer, nikdy sme to v obchodnej stratégii tak nemali, že dáme do letáka niečo, čo na konci dňa nedoručíme na predajne. Zákazník na Slovensku je už veľmi náročný. Dokáže takéto situácie vyhodnotiť a v budúcnosti ich zohľadniť vo svojom zákazníckom správaní. Chceme byť otvorení a transparentní. Vždy sa k tomu priznáme, ak nám tovar vypadne. A napríklad náš online shop v budúcnosti môže pokryť práve situácie, kde sme boli výrazne poddimenzovaní v objednávke tovaru.

Pred pár mesiacmi ste otvorili outlet v Ilave na mieste vašej bývalej predajne. Rátate s tým, že bude úspešný, alebo išlo skôr o to, aby ste využili priestor?

Predajňu sme mali voľnú a povedali sme si, že to v tej oblasti vyskúšame. Outlet je úspešný, obrat spĺňa očakávania. Práve vyhodnocujeme, čo s predajňou ďalej. Budem úprimný – bol to pre nás test, pop-up store, ale nie je to koncept, ktorý plánujeme ďalej rozvíjať. Sme potravinový špecialista a toto je predajňa, ktorá ponúka, až na výnimky, iba nepotravinový tovar. Nie je to predajňa, ktorá by nám mala ukázať smer. Je to iba testová predajňa, ktorá nám pomáha dopredávať nepredané spotrebné tovary z našich štandardných predajní.

Môžete vylúčiť, že by ste otvorili ďalší outlet?

Môžem vylúčiť, že budeme týmto smerom expandovať. Neviem vylúčiť to, či v budúcnosti nevyskúšame jeden, možno dva, ale hovorím o jednotkách, nie o expanzii. Viem vylúčiť, že toto je koncept, ktorým sa v budúcnosti budeme zaoberať.

To, že vyhodnocujete prevádzku outletu, znamená, že sa mu nedarí podľa vašich očakávaní?

Nie, vyhodnocujeme ekonomickú efektívnosť tak, ako pri každej predajni v portfóliu. Ak nebude ekonomicky efektívna, ak v nej nebudeme mať čo predávať, tak ju zatvoríme.

Nemáte v nej čo predávať alebo v nej chýbajú ľudia, ktorí by tovar kupovali?

Máme evidenciu skladových zásob nepredaného tovaru a teraz projektujeme, koľko toho budeme mať, aby bol tovar atraktívny. Vrátim sa k vŕtačke. Ak budeme v outlete predávať len vŕtačky, tak v okruhu predajne, v spádovej oblasti nimi trh jedného dňa zasýtime a zákazník už k nám nepríde. Je to o kombinácii tovarov, ktoré tam dokážeme ponúkať, o logistike. Lebo prevážať tovar z logistického centra Prešov do Ilavy je výrazne nákladnejšie ako do predajne v Prešove. Aj nákladový parameter predajne je trochu iný ako v našich ostatných predajniach. A v neposlednom rade v outlete predávame tovar, ktorý je výrazne zlacnený. To znamená, že tam nemáme štandardnú maržu.

Hovoríte, že outlety rozvíjať nechcete. Vaša typická predajňa má okolo 1200 štvorcových metrov predajnej plochy a tvrdíte, že čoraz ťažšie sa hľadá voľné miesto pre ďalšie obchody. Je pre vás riešením do budúcnosti expanzia s menšími formátmi, typickými convenience stores?

Na Slovensku sa zatiaľ týmito formátmi nezaoberáme. V zahraničí máme v niektorých mestách prvé predajne, kde sme šli do výrazne menších predajných plôch s okresaným sortimentom. Na Slovensku sa v najbližších rokoch ešte stále sústredíme na štandardné priemerné predajné plochy s plným sortimentom. Zatiaľ to pre nás nie je koncept, ktorému by sme sa chceli venovať.
Foto N – Vladimír Šimíček

Lidl je často dávaný za príklad reťazca, ktorý má najnižší podiel slovenských výrobkov. Podľa štatistík GfK sa vám ho podarilo za posledné obdobie zdvihnúť zo 16 na 18 percent. Vy sami prezentujete, že ste zvýšili sumu nákupov od slovenských dodávateľov potravín. V ktorom sortimente môžu zákazníci pocítiť nárast?

Napríklad v sortimente čerstvého mäsa, kde sme už na viac ako 80 predajní zaradili bravčové mäso od slovenského dodávateľa chované na Slovensku. Ako doplnkový sortiment, to znamená, že sme nevyradili zahraničné, ale zaradili sme pre zákazníka aj slovenské a môže si vybrať. Stále platí pozitívna diskriminácia – ak dostaneme dve rovnaké ponuky, čo sa týka kvality a ceny, uprednostníme slovenského dodávateľa. Ale zároveň, veľmi úsmevne by som chcel podotknúť k štatistike, ktorú ste povedali. Je veľa pohľadov na štatistiky a keď sa pozeráme na umiestnenia, to znamená, koľko „faceov“ slovenského tovaru máme, tak vzhľadom k nášmu sortimentu uvádzame do predaja najmenej zahraničných tovarov, keď sa bavíme o „faceingoch“. V sortimente máme iba 2 000 položiek, takže v absolútnom vyjadrení ponúkame v porovnaní s našou plnosortimentnou konkurenciou najmenej zahraničných. Pre nás je dôležité, koľko toho predáme, nie koľko toho postavíme do regála alebo na paletu. A veľmi ma teší, že slovenskí dodávatelia už v našom sortimente pomerovo hrajú prím. Z pohľadu objemu zavezeného potravinového tovaru dodali slovenskí dodávatelia k nám takmer 30 percent. Druhá v poradí je Česká republika, tretie Nemecko.

Keď si zákazníci môžu vybrať, vyberajú si slovenské bravčové mäso?

Je to veľmi individuálne. Bolo by nutné očistiť to od akcie. Slovenské mäso si našlo svojho zákazníka, ale zahraničné nestratilo. To znamená, že slovenský zákazník prioritne vníma kvalitu, až potom pôvod tovaru.

Pri mäse sa v posledných rokoch dosť citlivo vníma krajina pôvodu aj kvôli škandálom. Dosť ľudí rieši pri Lidli hydinu, prečo nie je slovenská, ale poľská. Je pre vás problém, aby ste mali väčšinu hydiny zo Slovenska?

Viac ako polovica objemu čerstvého mäsa a rýb, ktoré sme vlani predali, pochádzalo zo Slovenska. Takže áno, máme slovenskú hydinu a chceme ju mať aj v budúcnosti. Kapacity slovenského mäsospracovateľského priemyslu sú však veľmi obmedzené. Razíme stratégiu, že pre nás je najdôležitejšia kvalita, ktorú zákazníkovi ponúkame. Zároveň nevidíme dôvod na to, prečo by si slovenský zákazník mal za slovenské mäso priplácať. Ak dokážeme ponúknuť nemecké mäso v rovnakej kvalite za výrazne nižšiu cenu, tak ho ponúkame. Nedokážeme vysvetliť zákazníkovi, prečo by malo byť slovenské mäso drahšie, ako je zahraničné.

Pred dvomi rokmi ste vyhlásili výzvu „Dajte o sebe vedieť“, ktorou chcete osloviť domácich dodávateľov. S koľkými ste už začali reálne spolupracovať?

Viem to ilustrovať na všeobecných číslach. V roku 2017 sme mali viac ako 130 slovenských dodávateľov, teraz ich máme viac ako 170. Nie je to iba o tom, že by sme zvyšovali objem tovaru od súčasných dodávateľov, ale rozširujeme aj ich portfólio. V našom koncepte je ťažké nájsť dodávateľa, ktorý dokáže obsluhovať jedno logistické centrum zásobujúce viac ako 40 predajní. Toto je jediná regionálna rozdielnosť, ktorú máme medzi našimi logistickými centrami. Slovenské bravčové mäso máme zaradené v predajniach pod dvomi logistickými centrami. Nie je to preto, že by sme nechceli na treťom, ale preto, že kapacity dodávateľa sú zatiaľ obmedzené. Keď sa nám podarí dostať k vyšším kapacitám, zaradíme ho aj tam. Z pohľadu objemu a kapacít sa nám darí spolupracovať so slovenskými dodávateľmi. S tými, ktorí nemajú pre nás dostatočnú kapacitu, aspoň na in-outových ponukách, aby sme si otestovali spoluprácu. Náš hlavný koncept sú vlastné značky, ktorých máme pomerovo viac ako 80 percent. Produkuje ich pre nás aj množstvo slovenských dodávateľov, dokonca ich dokážeme exportovať do zahraničia.

Spolupracujete so slovenskými dodávateľmi aj pri spotrebnom tovare?

Áno, ale sú to zanedbateľné množstvá.

Môžete uviesť príklad?

Napríklad sú to knižky, ktoré nakupujeme na Slovensku od slovenských dodávateľov.

Slabšie zastúpenie slovenských potravín v sortimente ste zvykli zdôvodňovať aj tým, že mnohí dodávatelia nedokážu zabezpečiť množstvo a objem, aký potrebujete. Zlepšilo sa to? Čím to je, že ostatné reťazce to vedia zabezpečiť, alebo majú výpadky na pultoch počas akcie, keď sa im to nepodarí?

Spracovateľské kapacity v niektorých oblastiach na Slovensku rastú výrazne menej, ako by sme si predstavovali. Slovenský trh je v porovnaní s európskym trhom, nemeckým, poľským alebo českým stále veľmi malý. Naša veľká výhoda oproti konkurencii je internacionalita. Operujeme v 29 krajinách, kde sa vieme pozrieť na sortiment a máme prehľad o dodávateľských a spracovateľských kapacitách.

V minulosti sa spomínalo, že v niektorých reťazcoch je menej slovenských výrobkov preto, že o nákupe sa rozhoduje v zahraničí. Viete to vyvrátiť?

Viem to definitívne vyvrátiť. O sortimente v slovenských predajniach rozhodujeme my na Slovensku, nikto v zahraničí.

Lidl patrí medzi odporcov povinného označovania slovenských potravín v letákoch, považujete ho za protiprávne. Pokúsili ste sa o miernu formu revolty v prvej podobe letákov, na ktorých ste zobrazovali slovenské výrobky menšou veľkosťou. Potom ste to zmenili. Prečo?

Nenazval by som to revoltou. Náš výklad právnej úpravy, ktorá bola prijatá, to nezakazoval. Dokonca z nášho pohľadu to umožňoval. Ak máme zaradiť do letáka ďalších x strán slovenských výrobkov len preto, že to legislatíva predpisuje, tak musíme obmedziť nejaké iné. Leták nie je nafukovací a zmeniť ho trebárs z 56 na 64 strán sa nedá z večera do rána. To žiadna tlačiareň nedokáže sprocesovať. Zároveň máme kontrakty na papier podpisované na polročných alebo ročných bázach. V rýchlosti, ktorou bola legislatíva prijatá, sme nemali veľmi na výber. Postupne sa nám však podarilo upraviť koncept letáku. Vykonávacie predpisy, ktoré prišli, postavili náš leták do iného svetla. Máme na to stále iný právny názor, ale zároveň dodám – so zrušením odkladnej povinnosti platby za pokuty – dostať milión alebo päť miliónov eur pokutu za to, akou veľkosťou je zobrazený artikel v letáku, je pre nás neakceptovateľné.

V rámci Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) ste túto legislatívu spochybnili v Bruseli. Je tam nejaký posun?

SAMO ako člen združenia Eurocommerce diskutuje s Európskou komisiou. Neviem, v akom stave je momentálne toto konanie.

Už niekoľko mesiacov sa slovenské produkty zobrazujú v letákoch štátom určenou podobou. Zaznamenali ste za ten čas nárast predaja slovenských položiek, ktoré povinne zverejňujete na viacerých stranách?

Slovenský zákazník prioritne reaguje na nákupný impulz, čo je špeciálna zľava alebo ponuka. Žiadny signifikantný nárast pri tomto sortimente sme nezaznamenali.

Nie je to tým, že pri zahraničných výrobkoch zľavu výrazne deklarujete, avšak pri slovenských je uvedená plus-mínus priemerná cena?

Otázka je, čo sme tou legislatívnou úpravou chceli dosiahnuť. Či chceme zákazníkovi ponúkať slovenské výrobky iba v akciových cenách, na čo nemáme kapacity ani my, ani naši dodávatelia. Pre nás je nemožné ponúkať 50 percent letáka slovenských výrobkov v akciových cenách. Preto to máme nastavené tak, ako to máme. V letáku máme tiež koncept „Päť cenových hitov zo Slovenska“, kde ponúkame slovenské artikle vo výrazných zľavách, ale bez ohľadu na legislatívu ho prevádzkujeme už od roku 2017. Pri týchto artikloch je zvýšený záujem, ale nemyslím si, že bolo prioritným cieľom dosiahnuť, aby sa slovenské výrobky predávali iba v zľavách.

Ak bolo cieľom legislatívy zviditeľniť viac slovenské produkty, asi sa to minulo účinku.

S nami žiadnu relevantnú diskusiu o účeloch tohto zákona nikto neviedol. To je jeden z našich zásadných problémov, ktorý k legislatívnemu procesu na Slovensku máme, že o úpravách, ktoré sa nás týkajú, sa dozvedáme často z novín. Nám absolútne chýbal zmysel a účel a nemohli sme sa na túto zmenu nijakým spôsobom pripraviť. Stále deklarujeme, že sme za podporu slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Niekoľkokrát sme ponúkli ministerstvu pôdohospodárstva spoluprácu na túto tému, ale ak je legislatíva prezentovaná ako bič na obchodné reťazce, tak je nám ťažké sa k nej stavať pozitívnym spôsobom. A keď dokonca často nechápeme jej účel. Nie sme odporcovia podpory slovenského, ale myslíme si, že musíme začať systémovými opatreniami a nie marketingom.

Keď sme pri letákoch, z ekologických dôvodov ste výrazne znížili objem tlačených letákov. Viete si predstaviť, že papierové letáky jedného dňa úplne zmiznú zo slovenského trhu?

V budúcnosti si viem predstaviť všetko, no zatiaľ nevieme zadefinovať budúci horizont. Stále máme veľa zákazníkov, ktorí vyžadujú papierovú formu propagácie, a nemyslím si, že sa to v krátkom čase zmení. Pre nich stále budeme ponúkať nejakú formu tlačeného letáka. Či bude dostupný v predajniach alebo ho budeme distribuovať do domácností, to upravíme v budúcnosti. Naša priorita však je posilňovať online komunikáciu so zákazníkom. Snažiť sa apelovať aj na ekologický aspekt propagácie. Preto sme začali s komunikáciou cez nové online kanály.

Aké sú reakcie na zasielanie letákových ponúk cez Messenger?

Ohlasy sú prevažne pozitívne. Máme niekoľko tisíc odberateľov. Ide o päťciferné číslo, ktoré rýchlo rastie. Je to systém, ktorý nie je zatiaľ na Slovensku až tak často využívaný, preto prebiehajú optimalizácie aj na základe spätnej väzby od zákazníkov. Ale podstatné je, že čoraz viac ľudí takto odoberá náš leták. A hlavne, ponúka to možnosť personalizácie, čo štandardný newsletter alebo papierový leták nedokáže.

Viete si odsledovať, či sa zvyšuje počet pozretí letáka na webe?

Toto číslo pravidelne vyhodnocujeme. Je to jeden z ukazovateľov, ktorý nám hovorí o tom, akí sme úspešní v online komunikácii.

O koľko ste znížili náklad tlačeného letáka a koľko ste vďaka tomu ušetrili?

V obchodnom roku 2018 sme zmenili formát letáka a ušetrili tak na ročnej báze viac ako 1520 ton papiera. V aktuálnom obchodnom roku sme zrušili distribúciu letákov približne v tretine regiónov a ušetríme tak ďalších 850 ton. Prostriedky, ktoré nám zostanú práve preto, že nedistribuujeme tlačený leták v určitých oblastiach, sa snažíme použiť na iné formy komunikácie, ako je Messenger alebo v budúcnosti ďalšie, ktoré pripravujeme. Prioritným zámerom však nebolo ekonomické šetrenie, ale cieľ šetriť papier a hľadať iné spôsoby komunikácie so zákazníkmi.

Kde sa tlačia vaše letáky?

Na Slovensku.

V ktorej tlačiarni?

V Slovenskej Grafii. Netlačíme tam iba pre nás, ale aj pre Lidl v niektorých iných krajinách.

Lidl je jeden z mála reťazcov, ak nie jediný, ktorý ešte nedostal miliónovú pokutu. Podľa portálu veterinárnej správy dosiahla vaša najvyššia 25-tisíc eur. Čím to je, že vás obchádzajú miliónové pokuty?

Za minulý rok sme mali viac ako 1 300 potravinových kontrol, dohromady sme mali vyše 1 500 kontrol. Keď si to vydelíme počtom našich predajní (137, pozn. red.) a 12 mesiacmi, vychádza to tak, že sme kontrolovaní v podstate každý deň. Čerstvosť, čistota a hygiena je jedna z našich priorít. Ak pokutu dostaneme a vidíme, že bola oprávnená, tak ju zaplatíme.

Zo štatistík sa dá vyčítať, že kontroly chodia k vám opakovane, podobne ako ku konkurentom. Fungujú na princípe, že keď raz niečo nájdu, vracajú sa, aby zistili, či došlo k náprave. Máme pocit, že pri ostatných reťazcoch pri opakovanej návšteve, keď sa zistí problém, sa pokuta zvyšuje. U vás nebývajú násobky pokút také vysoké ako u konkurencie. Je to preto, že u nich sa zistenia opakujú a u vás nie sú identické?

V zákone o potravinách je exaktne špecifikované, za aké priestupky kontrolovaný subjekt dostáva pokuty. V prípade, že by šlo o opakovaný nedostatok spadajúci pod miliónové pokuty, tak ju dostaneme. Zákon nehovorí, že je možné uložiť pokutu, ale že je to nutné. Zvyšovanie hranice pokút funguje aj u nás. Aj tá 25-tisícová nebola za prvý priestupok, ktorý sa nám „podaril“ na konkrétnej predajni.

Sú predajne, v ktorých ste dostali najvyššie pokuty, pod zvýšeným dohľadom? Aj preto, že vám hrozí miliónová pokuta, ktorá by sa mala zaplatiť hneď bez možnosti odvolať sa.

Bez ohľadu na to, či nám hrozí alebo nehrozí miliónová pokuta – ak bola udelená a zaplatili sme ju, tak sme uznali nedostatok. Snažíme sa ho napraviť a odstrániť.

Boli prípady, že ste sa odvolali?

Určite. V prípadoch, keď sa nám zdá pokuta príliš vysoká alebo že nebola naplnená skutková podstata, sa odvolávame. Ale percento týchto prípadov neviem povedať.

Ak by ste dostali miliónovú pokutu, aký bude váš postup? Išli by ste cestou Billy, ktorá sa rozhodla nezaplatiť a hrozí jej exekúcia zo strany štátu?

Je to hypotetická otázka. Ak by sme dostali miliónovú pokutu, možno by som k tomu dodal iba to, že platnú legislatívu vždy akceptujeme a dodržiavame, aj keď máme na ňu iný názor. To isté platí pri zákone o potravinách a povinnej propagácii 50 percent slovenských výrobkov. Dodržiavame ju, aj keď máme na ňu iný právny názor, nestotožňujeme sa s ňou a myslíme si, že je v rozpore s právom Európskej únie.

Takže by ste tú miliónovú pokutu zaplatili.

Je to veľmi hypotetická otázka.

Koľko ste zaplatili na pokutách minulý rok?

Viac ako 200-tisíc eur.

Ste jedným z veľkých zadávateľov reklamy. Minulý rok ste sa dostali na špicu rebríčka, predbehli ste aj telekomunikačné firmy. Vykázali ste objem vyše 50 miliónov eur v cenníkových cenách, časť z toho šla do tlače. Reklama na Lidl sa valí zo všetkých možných prostriedkov. V mnohých prípadoch prezentujete vlastnú značku, časť propagácie tvoria akciové produkty. Sú to podľa vás adekvátne investované peniaze? Nedali by sa využiť lepšie?

Musím dvakrát podčiarknuť, že 50 miliónov je v cenníkových cenách a tým, že sme veľkým zadávateľom, naše reálne ceny sú niekde inde. Podľa našich údajov nie sme najväčším zadávateľom na slovenskom trhu. Pre mňa je dôležité, že naše výdavky na marketing a reklamu v pomere k obratu klesajú, čo znamená, že dokážeme byť efektívnejší v marketingovej komunikácii. Ale zároveň dodávam, že stredoeurópsky zákazník, najmä slovenský a český, je jeden z najafínnejších na akciu alebo na marketing. Ak sa to v budúcnosti zmení, budeme svoje správanie upravovať, ale momentálne to považujeme za efektívne riešenie.

Formy reklamy sa menia. Pomaly sa ustupuje od tlačenej verzie a ide sa skôr do audiovizuálnych prostriedkov a na web. Do akej miery je reklama na webe pre vás prioritná?

Momentálne máme na všetkých našich sociálnych sieťach viac ako 600-tisíc followerov. Je to pre nás veľmi dôležitý komunikačný kanál so zákazníkom. V tomto sme jednotka na slovenskom retailovom trhu a vidíme, že správanie zákazníka sa postupom času mení, tak ako sa mení spoločnosť. Musíme sa prispôsobovať a meniť komunikačné kanály. Preto teraz investujeme oveľa viac energie do online komunikácie so zákazníkom.

Plánujete marketingovú spoluprácu s influencermi?

Už s nimi spolupracujeme, napríklad sme rozbehli niekoľko kampaní s Gogom. Aj v oblasti spotrebného tovaru spolupracujeme s niekoľkými influencermi. Sú to skôr jednotlivé kampane, nie zásadná strategická spolupráca. Ale vidíme, že tento segment oslovuje určitú cieľovú skupinu, s ktorou chceme komunikovať. Máme za sebou prvé skúsenosti s influencermi, spoluprácu vyhodnocujeme v mnohých prípadoch ako veľmi úspešnú. V budúcnosti sa tomu určite nebudeme vyhýbať.

Lidl v minulosti stopol na niekoľko rokov reklamu novinám za to, že sa mu nepáčilo, čo a ako o ňom napísalo. Považujete taký postup za štandardný?

K tomuto konkrétnemu prípadu sa neviem vyjadriť.

Bol to denník SME.

Nemal som dosah na tento konkrétny prípad. S denníkom SME spolupracujeme.

Ale spoluprácu ste obnovili až po rokoch.

Tak, ako sa nám niekedy nepodarí dohodnúť sa s dodávateľom potravinového alebo nepotravinového tovaru, stáva sa nám to aj s médiami. Ale k tomuto konkrétnemu prípadu sa neviem vyjadriť, nemal som na to žiadny dosah.

Matúš Gála (35)

Vyštudoval Fakultu ekonomiky a manažmentu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V začiatkoch svojej kariéry v Lidli bol od roku 2008 regionálnym manažérom pre západné Slovensko. Neskôr prešiel viacerými pozíciami a ako šéf obchodu pripravoval vstup diskontu na litovský trh. Od júna 2016 je generálnym riaditeľom slovenského Lidla. Je ženatý, má dve deti.


//autoeditácia príspevku (14 Sep 2019, 12:14)
Chezter:

Spoiler:
Obchádzajú systém, aby zarobili. Ako funguje biznis so záchrankami

Ako funguje biznis
Čo urobí Falck
Vrtuľníky nelietajú
Rozhovor
Stĺpček šéfredaktorky

Ziskovosť môže byť vyše 10 percent.

12. sep 2019 o 18:41 Ján Krempaský

Štátna košická záchranka získala v najnovšom tendri tretí najväčší počet staníc. (Zdroj: Judita Čermáková)
Písmo:A-|A+27110

BRATISLAVA. O biznis so záchrankami a záchranou ľudského života má na Slovensku záujem 27 firiem, väčšinu z 800 miliónov na šesť rokov, ktoré sa v biznise otočia, si však napokon rozdelí iba šestica z nich.

Hoci ministerstvo zdravotníctva hovorí, že firmy dosahujú v tomto biznise zisk iba 1,5 percenta, niektorí z prevádzkovateľov záchraniek na Slovenska vykazujú podľa údajov z finančných registrov aj desaťnásobok.
INFOGRAFIKY: Ako funguje systém záchraniek na Slovensku (3 fotografie)

Rozdelenie trhu sa po augustovom tendri na nových prevádzkovateľov 328 staníc záchrannej služby výrazne zmení. Zo Slovenska prekvapivo odchádza dlhoročný líder spoločnosť Falck, ktorá prevádzkuje 107 staníc.

Jeho miesto zaujme spoločnosť LSE - Star Emergency z Limbachu, ktorá namiesto 30 staníc po novom získa 107 a ovládne tretinu trhu. Tender organizoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Po tom, ako denník SME upozornil, že vo výberovej komisii, ktorá prideľovala záchrankám stanice, mohli za firmu z Limbachu hlasovať až štyria z piatich jej členov, tender preveruje generálna prokuratúra aj úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Súvisiaci článok Konflikt záujmov pri tendri na záchranky. Ministerstvo zvažuje trestné oznámenie Čítajte

O 328 staníc naprieč Slovenskom prejavilo záujem 27 uchádzačov. Ale aspoň jeden bod záchranky sa podarilo získať iba štrnástim z nich a iba šiesti budú mať viac ako desať staníc.

V súvislosti s úspechom LSE sa SME rozhodlo pozrieť na to, ako tento sektor funguje. Odborníci, ktorých denník oslovil, sa zhodli, že záchranky dosahujú zisk aj vďaka tomu, že obchádzajú systém.
Ziskovosť až 20 percent

Celkovo 328 záchranných staníc na Slovensku sa delí na tri typy. Ako Rýchla lekárska pomoc (RLP) je vyčlenených 86 staníc. Na palube sanitiek, ktoré z nich vyrážajú, sa nachádza lekár.

Oveľa rozšírenejšia s 235 stanicami je Rýchla zdravotná pomoc (RZP). Okrem vodiča záchranára je v jej sanitke ešte jeden záchranár. Sedem staníc má ešte vrtuľníková záchranka.

Záchranky sú u nás platené cez zdravotné poisťovne z verejného zdravotného poistenia, na ktoré sa všetci skladáme zo zdravotných odvodov.



Existujú opakované podozrenia, že posádka nie je zložená z takých ľudí, ako by mala byť zložená. V extrémnom prípade sa stalo, že v sanitke nesedel ani jeden zdravotník. Boli len dvaja vodiči.„

Tomáš Szalay, šéf Health Policy Institute

Na svoje fungovanie dostávajú jednotlivé stanice záchraniek mesačný paušál. Jeho výšku určuje ministerstvo zdravotníctva. Pre zdravotnú pomoc je to vyše 24- a pre lekársku pomoc viac ako 41-tisíc eur mesačne.

"Paušál tvorí vyše 80, ak nie 90 percent výnosov," hovorí o finančnom prínose platby pre stanicu záchranky zdravotnícky expert a šéf Health Policy Institute (HPI) Tomáš Szalay. Za exministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru) mal na ministerstve na starosti analýzu záchraniek.

Okrem paušálu platí štát záchrankám aj za každý kilometer, ktorý najazdia ich sanitky. Od mája tohto roku dostávajú zaň 79 centov.

Ziskovosť záchraniek sa podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej pohybuje do dvoch percent. Z analýzy tržieb záchranárskych firiem aj vyjadrení ľudí z prostredia záchraniek je však číslo výrazne vyššie.

Falck Záchranná ako stále najsilnejšia záchranka mala v roku 2012 podľa portálu finstat.sk ziskovú maržu 10,4 percenta. Znamená to, že z jedného zarobeného eura dokázala vyťažiť 10,4 centa zisku. Posledných pät rokov sa zisková marža pohybuje na úrovni 3,5 percenta.

Spoločnosť ZaMED, ktorá prevádzkuje 14 staníc, mala ziskovú maržu 8,2 percenta, celkovo mala zisk 374-tisíc. Po minulé roky to bol takmer dvojnásobok.

Jeden z predstaviteľov záchranárov na Slovensku, ktorý však chce zostať v anonymite, pre SME povedal, že zisk sa môže pohybovať v intervale od desiatich do dvadsiatich percent.

Na porovnanie, najväčší obchodný reťazec na Slovensku Tesco dosiahol zisk najviac 3,2 centa z jedného eura.
Súvisiaci článok Falck lekárov a záchranárov asi posunie LSE Čítajte
O biznis je záujem

O lukratívnosti tohto sektoru hovorí podľa zdravotníckej expertky Jany Ježíkovej aj to, koľko záujemcov sa do každého tendra na rozdeľovanie staníc prihlási.

"Vždy je pretlak záujemcov," vraví expertka.

Mnohí z nich sú podľa nej súkromníci. "Súkromník by predsa nešiel do stratového biznisu," dodáva.

Jej slová potvrdzuje údajmi aj hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Z nich vyplýva, že najväčší záujem o stanice záchraniek mali firmy v prvom kole tendra v roku 2009. Vtedy malo o 78 sídel záujem až 60 žiadateľov.
article_photo
(zdroj: SME - Miroslav Mezei)
Cez živnostníkov sa šetrí na odvodoch

Firmy sa snažia svoje zisky ešte zvyšovať. "Niekedy urobíte veci, ktoré nie sú úplne so zákonom, možno s etikou, aby ste ušetrili," hovorí šéf HPI Szalay.

Jedným z najrozšírenejších spôsobov, ako záchranky šetria, je, že na pozícii záchranára zamestnávajú živnostníkov. Zakazuje to Zákonník práce.

"Robili to a robia to viacerí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti," vraví Szalay. Takýmto spôsobom vie majiteľ záchranky podľa neho ušetriť na odvodoch za záchranárov, ktorých zamestnáva ako živnostníkov.

Tento spôsob optimalizácie nákladov nie je podľa prezidenta Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov Františka Majerského žiadnym tajomstvom.

Po tom, ako denník SME na konci augusta zverejnil prvý článok o konfliktoch záujmov vo výberovej komisii na záchranky, mu napísal záchranár, že takto podľa jeho informácií optimalizuje svoje náklady aj víťaz tendra LSE. Žiadal zostať v anonymite, jeho meno má však SME k dispozícii.

Majiteľ záchranky Micski na túto informáciu do uzávierky nereagoval.

O tom, že zamestnávanie záchranárov ako živnostníkov je nelegálne, má vedomosť aj ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru).

"Môžeme to preskúmať," odpovedala na otázku SME, čo chce ministerstvo robiť so záchrankami, ktoré zamestnávajú záchranárov na živnosť.
Súvisiaci článok Čakáme viac, než normalizačný seriál Sanitka Čítajte
Namiesto záchranárov iba vodiči v sanitke

Ďalším spôsobom, ako záchranky znižujú svoje náklady a zvyšujú zisky, je, že na výjazdy neposielajú kvalifikovaných zdravotníkov. Tento trend potvrdil nielen Szalay, ale aj Majerský z komory záchranárov.

Zloženie posádky záchranárskej sanitky presne špecifikuje zákon. V sanitke Rýchlej lekárskej pomoci má byť vodič, záchranár a lekár a v Rýchlej zdravotnej pomoci vodič a záchranár.
article_photo
(zdroj: SME - Miroslav Mezei)

"Existujú opakované podozrenia, ktoré som počul priamo od záchranárov, že posádka nie je zložená z takých ľudí, ako by mala byť zložená," vraví Szalay.

"V extrémnom prípade sa stalo, že v sanitke nesedel ani jeden zdravotník. Boli len dvaja vodiči," spomína zdravotnícky expert jeden prípad, ktorý však bližšie nechce špecifikovať.

Keď zo sanitky vystúpia ľudia v bielych plášťoch, "poprípade má jeden z nich fonendoskop okolo krku, tak na tej adrese nezistia, že toto nie sú kompetentní ľudia," dodáva.

Ježiková vraví, že záchranky dokážu ušetriť aj tak, že namiesto lekára špecialistu, na ktorého plat majú z paušálu peniaze, zamestnajú lekára bez špecializácie.

"Je to legálne, avšak cena práce lekára bez špecializácie vie byť nižšia aj o 80 percent," vysvetľuje expertka.

Ministerstvo neodpovedalo na otázku, či vie o týchto problémoch a čo s tým chce robiť.

Zdravotnícka expertka vraví, že záchranky si vedia znížiť náklady aj na zdravotníckom materiáli, na ktorý majú tiež v paušáli peniaze.

Podstatné je podľa nej to, ako pacienta sanitky privážajú na urgentný príjem. "Ak pacient nemá napichnutú kanylu, podaný liek, infúziu, hoci by mal mať, sanitka ušetrí," vysvetľuje.

Zdravotnícky materiál, ktorý pacientovi mala dať záchranka, tak musí dať a zaplatiť nemocničný urgent.

Takéto šetrenie môže mať podľa Ježikovej negatívny vplyv aj na pacienta, lebo mu môže byť neskôr poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť.
Súvisiaci článok Kalavská: Ak šéf úradu pre dohľad pri záchrankách pochybil, navrhnem ho odvolať Čítajte
Posúvanie staníc záchraniek

Záchranky si môžu podľa šéfa HPI zvyšovať zisk aj tým, že si posúvajú sídla staníc, ktoré im boli pridelené. V súčasnosti je to podľa zákona možné až v 30- kilometrovom okruhu od stanoveného sídla.

Na porovnanie, keď exminister zdravotníctva Rudolf Zajac (ANO) za druhej vlády Mikuláša Dzurindu spúšťal záchranky na Slovensku, mohli sa sídla staníc posúvať len v trojkilometrovom okruhu.

Hoci presun stanice musí podľa zákona schváliť operačné stredisko záchrannej služby, Szalay naznačuje, že stačí, keď sa s ním na tom dohodne šéf záchranky.

"Výsledok je, že máme horšie dojazdové časy a viac najazdených kilometrov," vysvetľuje zdravotnícky expert.

Z viac najazdených kilometrov majú viac peňazí práve záchranky, lebo okrem mesačného paušálu dostávajú od štátu financie aj za každý kilometer.

Na základe štatistiky Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby z roku 2017 bol pred dvomi rokmi priemerný dojazdový čas sanitky záchranky 11 minút a štyri sekundy. Je to pod odporúčaný 15-minútový strop.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22209176/ako-fun ... z5zUbvRIBo


14 Sep 2019, 12:11
Profil  
Medium Professional
Medium Professional
Obrázok užívateľa

Registrovaný: 14.8.2010
Príspevky: 1292
Bydlisko: KE
Karma: Neutrál
Príspevok Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)
https://dennikn.sk/1575364/reprezentacn ... u/?ref=mpm
K+


17 Sep 2019, 12:46
Profil  
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 679 ]  Predchádzajúca  1 ... 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28 ... 34  Ďalšia

Choď na stránku


Kto je on-line 
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia

Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Hľadať:
Skočiť na:  

Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group. © Hojko 2004-2016
[ Time : 1.555s | 12 Queries | GZIP : Off ]