"
Pan Simko a niektori z prezidentovej kamarily ako pan Trimaj a dalsi vymysleli takzvanu kauzu referendum. V nej sa mal dat obcanom Slovenskej republiky pod zamienkou ako hlasovania, ci chcete, aby sa volil prezident podla prilozenej prilohy ustavneho zakona, oklamat obcanov tohto statu, ze je mozne zvolit prezidenta alebo teda je mozne zmenit ustavu aj formou referenda. Podotykam, ze Hnutie za demokraticke Slovensko nikdy nebolo proti priamej volbe prezidenta, ale boli sme proti sposobom pana Simka a pana Trimaja, ale aj pana Kovaca a zahranicia, ako to dosiahnut. Chcelo sa tu oklamat obcanov Slovenskej republiky. Bolo na Ustavnom sude, ktory mal znovu rozhodovat o tom, ci teda polozena otazka s prilozenym textom ustavneho zakona je protiustavna alebo nie. Ja znova musim konstatovat tak ako v prvom pripade, ked islo o vykladove rozhodnutie Ustavneho sudu v kauze zavlecenia Michala Kovaca mladsieho do cudziny, aj tu za take uznesenie, ake prijal 21. maja 1997 Ustavny sud Slovenskej republiky, by sa sudcovia Ustavneho sudu museli dlho hanbit, pretoze odporuje jednoducho elementarnej pravnej logike a existujucim pravnym normam.
V nom sa hovori, ze zakonodarna moc v Slovenskej republike je upravena dvojakym sposobom. Tato moc patri nielen Narodnej rade, ale aj priamo obcanom. Proti tomu by sa nedalo nic namietat, ale dalsia cast hovori, ze Ustava Slovenskej republiky neobsahuje zakaz, aby predmetom referenda podla clanku 93 ods. 2 ustavy bola otazka o zmene Ustavy Slovenskej republiky alebo jej casti. To je pravda, lenze v tomto pripade neslo o otazku v referende, ale islo o problem schvalenia alebo neschvalenia prilozeneho ustavneho zakona. To znamena bud sudcovia Ustavneho sudu zamerne tuto skutocnost pomlcali, alebo rozhodli jednoducho podla zelania vtedajsej vladnej koalicie, pardon, opozicie, alebo mozno aj podla ich zahranicnych tutorov.
Dalsia cast tohto rozhodnutia bola potom, samozrejme, znovu jednoducho manipulaciou, ked sa hovorilo, ze
priloha rozhodnutia prezidenta o vyhlaseni referenda k otazke uvedenej v casti 1 pism. B.4 bod rozhodnutia odporuje § 2 ods. 3 zakona Narodnej rady cislo 564/1992 Zb. o sposobe vykonania referenda v zneni neskorsich predpisov, ktorymi sa podla clanku 100 ustavy upravuje ustavny rezim sposobu vykonania referenda.
Bolo teda na ministrovi vnutra Slovenskej republiky, aby rozhodol, ci teda bude stvrta otazka zaradena na hlasovaci listok alebo nie podla tohto druheho odseku. Nie je pravdou to, co tvrdi minister spravodlivosti pan Carnogursky a co tvrdil aj americkym kongresmanom a senatorom vo Varsave a celemu OBSE, ze zakon o vykonani referenda dava pravomoc ustrednej referendovej komisii urcovat otazky alebo stanovovat, ako ma vyzerat hlasovaci listok. Bolo to obycajne klamstvo. Kazdy, kto si precita § 30 zakona o vykonani referenda, velmi lahko zisti, ze tato pravomoc bola dana ministrovi vnutra Slovenskej republiky, a to aj bez ohladu na rozhodnutie Ustavneho sudu. Teda minister vnutra postupoval v sulade so zakonom, nezneuzil svoje pravomoci a v konecnom dosledku konstatoval to aj Najvyssi sud Slovenskej republiky.
Zákon o spôsobe vykonania referenda
Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky
č. 564/1992 Zb.
o spôsobe vykonania referenda
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 158/1994 Z.z.,
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 269/1995 Z.z.,
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 153/1996 Z.z. a zákona č. 515/2003 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 30
Záverečné ustanovenie
(1)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
a) vyhotoví vzory tlačív na hlasovanie a zabezpečí ich vytlačenie,
b) usmerňuje
1 vytváranie okrskov na hlasovanie,
2 zostavovanie a vedenie zoznamov,
3 vystavovanie hlasovacích preukazov,
4 zabezpečovanie a vybavovanie miestností na hlasovanie,
5 úschovu hlasovacích lístkov a iných dokladov o hlasovaní.
(2) Slovenský štatistický úrad vydá metodiku spracovania výsledkov hlasovania.
dalej tu je este napr. toto:
Predseda NR SR I. Gašparovič včera oznámil (4.3.1997), že pokračovanie 23. schôdze NR SR bude od 12. marca. Rokovať sa bude o poslaneckom návrhu ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta a o zmenách a doplnení Ústavy SR.
dennik vtv zo dna 5.3.1997
http://mesto.sk/prispevky_velke/bratisl ... 3700.phtml
no a v neposlednom rade tu bol o5 navrh z dielne HZDS o priamej volbe prezidenta. viac sa je mozne docitat tu:
http://www.psp.cz/eknih/1998nr/stenprot ... 007001.htm
z toho vyberam dva zaujimave citaty:
L. Orosz SDL, vtedajsia koalicia:
"...do programu rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky boli zaradené dva návrhy na zmenu Ústavy Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa prezidenta Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice vyjadril k prvému z nich, ktorý predložila skupina opozičných poslancov pod parlamentnou tlačou číslo 50, naše stanovisko.
...
Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona, to znamená o parlamentnej tlači číslo 50."
no a preco vlastne boli neskor aj dzurindovci za priamu volbu prezidenta?:
"Pán predsedajúci, chcem ešte doplniť a nadviazať na vystúpenie pána poslanca Orosza a povedať to, čo nepovedal.
Po parlamentných voľbách v roku 1998 všetky strany súčasnej koalície niekoľko nocí strávili nad tým, aby sa zhodli na voľbe prezidenta v parlamente. Podpora tohto zákona a vôbec jeho prerokúvanie i predmet na dnešnej schôdzi nevyplýva z vašej veľkej snahy vyhovieť občanom, 80 percentám, ako ste uviedli, ktorí túžia po priamej voľbe prezidenta, ale predovšetkým preto, že ste sa neboli schopní dohodnúť na osobe kandidáta. Váš vytypovaný kandidát potom, ako bolo zistené vo vnútri dnešnej vládnej koalície, že nemá priechodnosť zabezpečenú v niektorých politických fragmentoch alebo subjektoch, predovšetkým fragmentu Demokratickej strany, Kresťanskodemokratického hnutia, to znamená, že nemá dostatočný počet hlasov, ktorý by mu garantoval zvolenie prezidenta v parlamente, až potom ste sa rozhodli takýmto ústavným zákonom i novelizáciou ústavy sa zaoberať. A to považujem za podstatnú vec. Keď sa odvolávate na vôľu občanov, 80 percent občanov, tak treba zároveň druhým dychom dodať, že pred niekoľkými dňami, dá sa povedať, pretože dnes je december a
diskutovali ste o tom takmer celý október, keď ste jednoznačne diskutovali v noci a po nociach v rámci vašich koaličných dohovorov o tom, že zvolíte pána Rudolfa Schustera v priamej voľbe, a až keď ste zistili, že jednoducho to nie je priechodný variant, tak ste sa rozhodli takzvane vyslyšať vôľu občanov. A to treba povedať takisto, keď sa púšťate do politiky namiesto poriadnych argumentov, tak treba to povedať celé."
ivan lexa
Majú chybu vo veku jedného s kandidátov, presnejšie Ivana Gašparoviča, ktorý mal medzitým už 68 rokov a nie 67 ako píše na hlasovacích lístkoch. 
.
) dokazat by to mali ti, co tuto teoriu rozvijaju a navazuju na nu.
