Alebo nie

Tak mi to Tvoje "alebo nie" vysvetli

//myslím spisovnú slovenčinu, nie češtinu

To už by zas bola slovinčina... Bavili sme sa o pomenovaní slovenského jazyka v jazyku českom a aj keď to drása uši, je to asi spisovné...
Len by ma potom zaujímalo, či tak nazývajú aj slovinský jazyk, slovinština

krija, KoCi, asi sme sa nepochopili. Ja som písal, že pojem "slovinština" nieje spisovný pojem pre jazyk / písmo Slovenska, ale spisovne správne to je (pomenovanie jazyka/písma Slovinska).

Keď sa tu už bavíte o jazykoch a gramatikách, mám takú otázku, vie niekto kto prvý vytvoril českú gramatiku?


Vavrinec Benedikt z Nedožier (Slovák)

Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinetae libri duo – 1603. První česká gramatika vydaná po dlouhé a důkladné přípravě latinsky.

//autoeditácia príspevku ( 18 Nov 2009, 12:24 )
Už počas prvej svetovej vojny sa na Českej strane vyskytovali snahy vyčleniť sa z Rakúsko-Uhorskej monarchie a vytvoriť vlastný nezávyslý štát. Ako prvý s týmto návrhom prišiel K. Kramář v júni 1914 ktorý chápal 1. sv. vojnu ako boj medzi slovanstvom a germánstvom, do svojej obsiahlej práce však zakomponoval Slovensko ako súčasť Česka.

15. februára 1914 T.G. Masaryk adresoval svoje prvé posolstvo Slovákom. Sľúbil úplnú samostatnosť Slovenskej krajiny s vlastným slovenským snemom v Nitre. Slovenskí emigranti v Rusku organizovaní v spolku pamäti Ľ. Štúra však v tomto čase omietli takýto československý program.

v roku 1915 časopis L´indépendance Tchéque uverejňuje posolstvo pre Slovensko kde
garantuje Slovensku úplnú samosprávu a prianie aby národ český a slovenský vybudovali neodvislé súštátie česko-slovenské.


Prof. T.G. Masaryk v máji 1915 predložil britskému ministrovi dielo independent Bohemia /Samostatné Česko/ kde informuje o znovuzriadení Čiech ako samostatného štátu, tento budúci štát mal zahrňovať aj Slovensko pretože ako sa písalo v diele:,, Slováci jsou Čechy, přes to, že užívají svého nářečí jakožto spisovného jazyka".


vo februári 1918 T.G. Masaryk v Kyjeve vyhlásil : ,, řekl jsem spojencum otevřeně: Nebojím se vítězství bolševiku. Bolševická vláda je demokratická, socialistická."

30. októbra 1918 sa zišli slovenskí politickí predstavitelia v Turčianskom Sv. Martine a vyhlásili sa za "Národnú radu slovenskej vetvy jednotného československého národa" pritom odhlasovali Deklaráciu slovenského národa /Martinská deklarácia/, ktorou sa Slovensko pripojilo k Československému štátu.
Pôvodný text tejto deklarácie ako aj zápsinica "sa stratili."

Jak se díval Masaryk na Slováky?

Beneš: To nikdo neví, já o tom dosud nemluvil, jak vlastně Masaryk Slováky posuzoval. často sme o tom mluvívali. Masaryk hned od počátku Slováku si nevšímal, do slovenských věci nechtěl zasahovat, nechal je dělat si to samy.

On je znal a říkal, je to BANDA, zkorumpovaná!

...

s Hlinkou nikdy nemluvil. Už Před válkou měl o něm Přesvědčení, že je to podvodník, karierista, ctižádostivec, nepoctivý chlap, a protos ním vôbec nechtél jednat. Já to považoval za chybu.

...

MY dělali chybu: Slovensko se stalo majetkem 20 rodin, každý se hrnul jen za zlaťáky a karierou a v tom prostředí měl Hlinka dobrou pudu. Ať byl jakýkoli, byl přece jen mezi nimi osobností a byl stále dusledný.




Táto ako aj iné citácie pochádzajú z Knihy Dejiny Slovenska a Slovákov od prof. Ďuricu a priamo v knihe je tiež uvedený zdroj ten posledný je: Archiv KPR, Praha, J . Smutný, Dokumenty z historie československé politiky.

//autoeditácia príspevku ( 03 Dec 2009, 17:09 )
Tu je niečo málo z tých šmejdovín čo sa tu Česká vláda navyvádzala.

12 február 1919 Štrajk proti Šrobárovej vláde - Bratislavské robotníctvo štrajkuje, četníci strieľajú do davu, zavraždených je 7 mužov a jedna žena. Poranených 20 mužov+ 2 ženy
do 25 marca toho istého roku štrajky a občianske neposlušnosti pretávali a tak Šrobár Vyhlásil štatárium!
Šrobár zrušil privilégiá židov a mnohých dal intervenovať.
-potom tu vyčínali Kúnovi boľševici
Na začiatku školského roku 1919
1 septembra 600 učiteľov na východnom Slovensku začalo učiť po slovensky hoci boli absolventami maďarských učiteľkých ústavov.

26. marec 1920. Českí četníci zastrelili dvoch slovenských robotníkov a ďalších poranili.

14 apríla národné zhromaždenie v Prahe vyhlásilo mimoriadny stav a dočasne suspendovalo základné občianske slobody.

18. augusta 1920- Hlohovec- na mieste zavraždili českí četníci 1 robotníka z Nitry a sedem ďalších ťažko poranili. Niektoré pramene uvádzajú 80 zranených pri tejto demonštrácii.

10. októbra 1920 na ľudovom zhromaždení SĽS v Námestove českí četníci strieľali do 3000 zhromaždených občanov a dvoch prívrždencov SĽS zavražidli.

17. decembra 1920- Vrábľe- českí četníci strieľali do poľnohosp. robotníkov . NA mieste zavraždili troch, ťažko poranili 25 osôb.

21. januára 1921 V Krompachoch demonštrovali robotníci proti zníženiu prídelov múky. Četníci zavraždili 4 roch - jeden z nich bol 19 ročný chlapec. 14 bolo ťažko zranených. Robotníci sa v zúrivosti vrhli na pôvodcov masakry a zabili okresného náčelníka a vedúceho inžiniera, poranili tiež veliteľa četníkov.

15 februára 1921 bolo prvé sčítanie ľudu 2 993 859 bolo Slovákov. 637 181 Maďarov percentuálne vyjadrené 64 percent Slovákov a 21 percent Maďarov.

28. Marca 1921- SĽS organizovala v Trnave roľnícke zhromaždenie. Sociálni demokrati násilím zhromaždenie rozbíjali pričom mnohých roľníkov poranili. Jeden zomrel. Vrhli sa aj na rečnícku tribúnu priamo na Hlinku ale toho zachránil študent klerik Čačko.

12. júna 1921- Sociálni demokrati na čele s českými organizátormi sa snažili prekaziť zhromaždenie SľS tým že strieľali. Českí železničiari neskôr odmietali rpepravovať Hlinku. Rovankým spôsobom ešte v roku 1918 odmietali maďarskí železničiari prepravovať čechoslováka hlasistu Šrobára.

V Bánovciach rečnil Dr. Jozef Tiso. Bol udaný z dôvodu že v prejave používal protičeské výrazy a dostal 2 mesiace väzenia i 400 korún pokuty.

5. augusta 1921- Českí četníci strieľali do slovenských robotníkov v MOčenku pretože tí sa snažili oslobodiť troch uväznených organizátorov ich štrajku.
4. septembra 1921 robotníci v Malackách vedení českými sociálnymi demokratmi, pokúsili sa rozbiť zhromaždenie SĽS. Nakoniec muselo zakročiť vojsko.

14. septembra 1921- Masaryk v rozhovore pre francúzky denník Le petit Parisien Vyhlásil: Niet Slovenského národa, to je výmysel maďarskej propagandy.
Potom vyhlásil: Zakladáme na Slovensku školy, musíme počkať na ich výsledky. O jednu generáciu nebude rozdielu medzi dvoma vetvami nášho národa!



Z troch miliónov obyvateľov Slovenska zarábalo len 1 193 400
1 807 500 nevykazovalo žiadne príjmy


v roku 1921 v Česko-Slovenskej republike pracovalo 22 000 detí vo veku 10 až 14 rokov!!! Väčina z tohto čísla sa vzťahuje na Slovensko.

14 Júna 1922- Četníci strieľali do slovennských robotníkov v novom Meste nad Váhom a zavraždili jedného robotníka.

Obúravanie priemyslu :
OKrem železiarní v Podbrezovej boli všetky ostatné slovenské železiarne odmontované a odvezené.

Zdroj : Dejiny štátu a práva na Slovensku
2. Zdroj: Ďurica Dejiny Slovenska a Slovákov

môžeme pokračovať.

28. januára 1923- Počas ľudového zhromaždenia SĽS v Prešove príslušnící ľavičiarskych a čechoslovakistických strán tak provokovali zhromeždených občanov že títo spontánne reagovali proti ich pokusom znemožniť manifestáciou a 4 z nich ťažko poranili, 40 dsiati ušli s ľahšími poraneniami.

22. septembra 1923- Na predvolebnom stretnutí SĽS prívrženci vládnych strán napadli zhromaždených a 1 roľníka na smrť dobili.

16. októbra 1932 Pilsudski prijal posla od Tuku ktorý mal žiadať o pomoc pri vytváraní revolučného vojska na oslobodenie Slovenska. Pilsudski túto pomoc prisľúbil lebo vedel že Praha silno inklinuje ku komunizmu!


Zlikvidované a prenesedné boli hutnícke závody v Krompachoch, Likieri a Zvolene.
V tomto období bolo an sloevnsku zlikvidovaných 260 podnikov!
Rok 1919 pomer medzi vkladmi v Česku a na Slovensku 88,75 k 11,25 %
rok 1924 pomer bol už 93,27 k 6,73%
rok 1937 slovenský podiel bol len 7,87%

22. septembra 1924 českí četníci strieľali do protestujúcich v Trenčine. Robotníci protestovali proti prepúšťaniu v textilných závodoch.
robotníka četníci zavraždili, 4 ťažko poranili niekoľkí boli poranení ľahšie. Zatknutých bolo niekoľko desiatok občanov.

27. septembra 1924 Hlinka povedal: NIE ČESI SÚ NAŠIMI NEPRIATEĽMI ALE SLOVENSKÍ ČECHOSLOVÁCI!

Ten istý deň bol odhalený pamätník v Kragujevaci, česká vláda dala mená slovenských bojovníkov vytesať po česky.

Dr: RUDOLF HORSKÝ časopis ČECH, č. 327-328, r. 1925
píše-
Slováci že jsou skutečne ethnograficky i linguisticky zvláštním, osobitým, od národa českého naprosto a podstatně odlišným národem a jestli se Slovákum jejich národná osobitost upírá a Slováci násilně se vtělují do národa českého, pak jest to potlačování slovenského národa.

SLOVENSKÝ NÁROD JEST STARÝM, OSOBITÝM NÁRODEM A JAK JE ZNÁMO KAŽDÉMU, KDO HISTORII SLOVENSKÉHO NÁRODA STUDOVAL, JEST SLOVENSKÝ NÁROD DOKONCE HISTORICKY STARŠÍM NÁRODEM NEŽ NÁROD ČESKÝ!

Československý národ nikdy neexistoval a neexistuje, jako nikdy neexistoval
"národ čechoněmcu" jako nikdy neexistoval národ "Maďaroslováku" když Slovensko patřilo k Maďárii.

... je to politický klam a politický švindl.

Veľmi zaujímavý článok o Československu v ktorom sa slovenskí a českí uznávaní historici zhodli že spojenie Slovenska a Česka do jedného štátu nebola vec toho že sme si boli kultúrne blízki ale bolo to politické rozhodnutie.

Pridávam odkaz na článok

http://www.ct24.cz/textove-prepisy/hist ... ionaliste/

Čo si o tom myslíte?

Sweetko: necital som to, no z tvojho popisu si dovolim zhodnotit: uz dlho (mi) bolo jasne, ze vznik Ceskoslovenska nebol iba o tom, ze sme sa mali radi a chceli sme jeden stat, ale bola za tym aj politika. Ale musis uznat aj to, ze s cechmi mame spolocneho velmi vela a z okolitych statov sme si asi aj najblizsie jazykovo pribuzni (ak sa slova lisia, tak vacsinou iba v samohlaskach alebo vyslovnosti). Kulturnu pribuznost ako taku hodnotit velmi neviem, kedze teraz je uz poznamenana dlhym spoluzitim.
Aby som to zhrnul - tato sprava ma neprekvapila a rozhodne si nemyslim, ze by to mohla sposobit nejaky skandal alebo nieco podobne.

skoda ze sme sa rozdelili, mam 21 rokov, takze mi je tazko posudit ci bolo lepsie predtym alebo teraz, ale osobne si myslim ze mame s cechmi vela spolocneho a ako cesko-slovensko (by) sme boli aj inak politicky/spolocensky vnimany

Sweetko napísal:Veľmi zaujímavý článok o Československu v ktorom sa slovenskí a českí uznávaní historici zhodli že spojenie Slovenska a Česka do jedného štátu nebola vec toho že sme si boli kultúrne blízki ale bolo to politické rozhodnutie.

Pridávam odkaz na článok

http://www.ct24.cz/textove-prepisy/hist ... ionaliste/

Čo si o tom myslíte?

Čo by som si o tom mohol myslieť. Iba to že si zjavne nečítal strany a príspevky pred tým v tejto téme a téme o Dr. Tisovi.

„Preboha, veď dohovor v Clevelande vznikol pred troma rokmi, zatiaľ čo Slovensko a Slováci sú vo svete neznámymi pojmami.
Masaryk - výroky o Slovákoch:

Uvedomte si páni, že ste v situácii nulových veličín! Dohoda v Clevelande je predbežným dohovorom a musí byť nahradená inou“

„Slováci jsou Čechy, přes to, že užívají svého nářečí jakožto spisovného jazyka“.

„Niet slovenského národa. To je len výmysel maďarskej propagandy.“

„Zakladáme na Slovensku školy. Musíme počkať na ich výsledky. O jednu generáciu nebude rozdiel medzi dvoma vetvami nášho národa.“

„To je dobře“
Masaryk komentoval novinu o smrti Štefánika.

„Slovensko bude naší koloniální zemí. Je mylným názorem domnívati se, jako by snad koloniální země nesměla s mateřskou hraničiti.“

//autoeditácia príspevku (15 Mar 2010, 16:37)
Ako to bolo za Masaryka so Slovákmi

Izrael a Masaryk, neoddělitelná jména

Neviem, či to dávam do správnej témy - modi dúfam prípadne presunú.

Všelikde čítam názory o tom, či sme sa mali v 1938 predsa len brániť alebo nie, či bol Beneš hrdina alebo zradca vlastného národa...
narazil som na túto stránku, ktorá nestranne opisuje naše tehdajšie šance: http://rok-1938.mypage.cz/
Záver si musí každý pre seba spraviť sám.

Ja som jednoznačne za obranu, za totálnu vojnu do posledného muža - Poliaci proti Nemcom poslali aj jazdu na koňoch, keďže nemali nič lepšie. Národ, ktorý o svoju slobodu nebojuje, si ju nezaslúži. My sme si ju zaslúžili len čiastočne vďaka partizánom a SNP. No to bolo len "hasenie ohňa." Brániť sme sa nebránili a to bola prvotná a fatálna chyba = nechali sme si šliapať po hlave. A ako vidíme, už nám to ostalo - stačí sa pozrieť von oknom, kedy si od mocipánov a finančníkov necháme robiť čo len oni chcú a nikto sa nepostaví a nepovie: "Tak dosť, toto je naša krajina, prestaňte nám ju ničiť!" Nechávame si beztrestne vymývať mozgy telkou a divíme sa, prečo to ide s našou krajinou dolu vodou.

Nemci mali obavu z našej obrannej línie a boli veľmi radi, že to prebehlo tak, ako to prebehlo. Zase netreba mať ružové okuliare, Nemci by nás po istom čase určite porazili, ale naozaj ide o tú česť.

Ťažko sa takto hodnotí a "je generálom po vojne," ale faktom zostáva, že vojaci boli ochotní a chceli republiku brániť.

Áno, je tu aj ten pohľad, že kto čo ako hodnotí. Niektorí hodnotia pozitívne to, že sme kolaborovali s Hitlerom a áno, v podstate sme z toho vyšli dobre. Poliaci išli na koňoch voči tankom - aj keď, treba tu pozrieť aj na to, kto mal aké reálne možnosti.

Aj Stalin vyhlásil, že nech radšej zahynie aj posledný Rus, ako keby sa mal ruský národ podriadiť Nemcom.

Stoporko národná česť Slovákom pošliapaná nebola, skôr by som povedal, že pre niektorých na fóre je obdobie prvej republiky najkrajšie v národných dejinách. Určite sa to nedá povedať o Česku , tam je už dávno zakotvená nenávisť voči Nemcom tak ako u nás voči Maďarom. V skutočnosti sú to oni kto bol zlomení.

To, že naša obranná línia bola dokonca lepšia ako Maginotova je známe, problém nastal po Anšluse keď sme mali celé krídlo nechránené rovnako tak by sme sa asi neubránili nájazdu našich južných susedov.

Ak by som sa na to pozrel objektívne tak ja by som brániť šiel, či už teraz, alebo vtedy. Pre muža je to z tohoto pohľadu jednoduchšie, buď vyhrá a príde domov ako hrdina, alebo ho zabijú. Ťažko povedať či sa na tento náš epický pohľad na vojnu pozerajú rovnako ženy ktoré by boli okamžite znásilnené a inak zneužívané a predsa by to museli prežiť. Takto po uzavretí paktu sa žiadne represálie nediali - a ak áno tak len v malom množstve. Zaujímavým faktom je, že sa počas Protektorátu narodilo v čechách najviac detí. Každý bojoval pod perinou. Rovnako tak sa zachovala ak nie rozvinula infraštruktúra. Nič nie je také čierne ako sa zdá a myslím, že je treba uznať, že sme vyviazli mimoriadne dobre ak si uvážime skazu v iných častiach zeme.

P3Bo - o tom, že sme vyviazli relatívne dobre: vyviazli sme bez významných strát na životoch v boji, no bez hrdosti a chrbtice. Každý si musí sám pre seba povedať, či je preňho lepšie žiť s vedomím, že sme sa nechali pošliapať alebo risknúť, že nás vo vojne zabijú.

Hughito - kto mal aké reálne možnosti ukazuje celkom dobre tá stránka - kukni si ju. Tiež som bol v tom, že sme mali nechránené časti hranice, nedokonalú armádu... no pravda je inde. A s tým Stalinovým výrokom (aj keď toho "človeka" veľmi nemám rád) nemôžem nesúhlasiť.

No bez chrbtovej kosti.. : ) Ako píšem predtým, niektorí obdobie našej republiky považujú za radostné obdobie na ktoré sa odvolávajú a cítia sa byť hrdí. Mám teda pochybnosti či k nejakému pošliapaniu národnej hrdosti došlo keď práve nacionalisti túto dobu obhajujú. Rovnako tak si hovoril iba zo strany muža to, že by nás zabili. Ver tomu, že by národ nevyhladili a vy*ebali by s nami poriadne. (ostatne tak ako znásilnili polku európy rusáci). Vyhrať by sme nevyhrali. Mali sme dobrú armádu aj morálku a mohli by sme Nemcov tak oslabiť, že by druhá svetová vojna nebola - ale to by nikto nevedel. Paradoxne by sme boli práve my agresormi

Stoporko:

Ono je to na diskusiu o všetkom a o ničom zároveň, nerád sa púšťam do debát "keby bolo keby" ale to že v roku keď nám to tu zabrali neboli nemci tak dobre pripravený neznamená že by neboli pripravený rok nato. Personálne bola nemecká armáda na tom dobre a nepúštala by sa do strateného boja, radšej by Nemecko počkalo.
Avšak ako vravím keby bolo keby.... Nemecká politická sila bola taká že porazila našu armádu bez boja a keby to tak nebolo tak by možno zlyhali aj inde a vôbec by ani nikto nad zabraním územia nešpekuloval.

P3Bo - asi sa opakujem: chceš tvrdiť, že dnes ako národ máme svoju hrdosť? Pod hrdosťou nerozumiem hejslovákov v čiernom s faklou v ruke Je podľa teba normálne nechať si bez mihnutia oka rozkrádať vlastnú republiku, prírodu...? Na protest kričí len pár ľudí, ktorých ešte médiá označia za fanatikov a bláznov. Stádo čučí na Tisíc e za jednu noc a chrochtá si blahom = pivná kultúra. Nulový záujem o veci verejné, lebo veci verejné sú dnes z 1/5milióntiny aj vecami mojimi. A ďalšia vec je aj otázka mravného a morálneho princípu - nechať si skákať po hlave. Stalina fakt nemám rád, no s jeho výrokom sa naplno stotožňujem: národ má radšej padnúť v boji ako sa vzdať.
O tom či by sme nevyhrali (neubránili sa) - argument?

Rubiki: ak som ťa správne pochopil, tak tvrdíš, že nepripravenosť Nemcov na vojnu v tom roku znamenala, že by s úderom rok počkali. OK, beriem. No zdá sa mi čudné súčasne nepredpokladať, že by nezbrojili a nevyvíjali sa aj naši. A keďže sme v 38 mali obrovský technologický i materiálny náskok, prečo by nás mali Nemci preválcovať aj o rok?
Nemecká politická sila neporazila našu republiku - porazila ju zrada západných mocností a morálna vlastizrada Beneša

No vravím, je to o tom keby bolo keby. Čo by spravili za rok nemci a čo my...?? Ťažká otázka, ale nemecko bolo na zbrojenie naštartované. A tá politická sila nemecka bola zjavná, vyvolali strach s vojny a využili ho najlepšie ako len mohli. Zrada to bola, ale boli do nej dotlačení práve nemeckou politikou, bez nej by nás nezradili.

Ja som tiež názoru že sme nemali územie opúštať ale to je fakt na založenie témy "keby bolo keby alebo možná alternatívna história".

Rubiki - súhlasím, že je to v rovine "čo by bolo keby." No mňa nemenej zaujíma, aké závery si z toho môžme vyvodiť a aké poučenie vziať. A taktiež v tom vidím jednu z príčin dnešnej "malosti" ľudí. Možno je to len môj subjektívny pocit, že mnohí ľudia sú zatrpknutí, ohybní ako stromy vo vetre a s radosťou si necháme kakať na hlavu, hlavne, že sa po nás nič nechce a nemusíme za nič prevziať zodpovednosť. Vtedy sme ju za seba prevzali - naši dedovia šli do bunkrov s tým, že sa už nemusia vrátiť. A potom im prikázali sa vzdať bez boja.