Anem napísal:Aký národ taká vláda. Je smutné že v politických stranách ako SMK (ktorá by mala zastávať práva menšiny vytvárať prenu dobré podmienky na spolunažívanie s väčšinovým národom) a SNS (strana ktorá by mala obhajovať tradície Slovenska čo sa týka napr. kritike voči rozširovaniu kompetencií EÚ atď atď proste veci pre obyčajného človeka) sú opilci, zlodeji a nacionalisti bažiaci po hlasoch zaslepených Slovákov/Maďarov.

Eva Jaššová: Rozumejme našim maďarským priateľom
03.06.2010 | Počet prečítaní: 206

Omnia rerum principia parva sunt – začiatky všetkých vecí sú malé – dovoľte citovať pre zmenu Cicera, naznačujúceho, že na začiatku ťažko možno rozoznať, aký bude výsledok.
Každý pacifista, teda mierumilovný, či normálne prosociálne orientovaný človek si želá dobré vzťahy so susedmi, ba aj so susednými národmi. Aj preto sme vojnu označili za najvážnejší sociálno-patologický jav. Neraz však tí, čo ju vyvolávajú, nazývajú vojnu eufemisticky, (zjemňujúco) „akciou“, „nájazdom“, „oddeľovaním bojujúcich strán“, „operáciou“, či „zápasom“.
Motivovanie k vojenskému zásahu ponúka širokú paletu spôsobov – zväčša sa hovorí o vonkajšej hrozbe, či internacionálnej pomoci, možnosti hospodárskeho rastu, inokedy sa vytvorí zámienka, aby bol dôvod na zdanlivú obranu.
Príkladom z histórie bolo napr. zorganizovanie fingovaného útoku na Sliezsku rozhlasovú stanicu pred druhou svetovou vojnou. Tá mala byť údajne prepadnutá Poľskými vojakmi… V skutočnosti však prepad uskutočnili esesáci a účelom bolo vyvolať v obyvateľoch pocit reálneho ohrozenia, čím Hitler vytvoril zámienku na útok proti Poľsku ako „akt spravodlivej vojny“.
Začiatok každej veci je malý – ak by ho bol býval ktosi zastavil, rozpoznal fašizmus v jeho zárodku, človek – homo sapiens by sa odvážnejšie dokázal pozrieť na svoj obraz v zrkadle 19. storočia, ktoré sa miliónom obetí rozbilo v rukách prv, než ich naložili do vagónov, smer do – inferno, peklo.
- Nikdy viac ! – znelo poučenie. Ako je však možné, že človek, národ sa stal svorkou vlkov pre iných ?
Otázka, ktorú si položili okrem iného aj tvorcovia amerického filmu Vlna, premietaného v 70 rokoch nášho storočia. Dej je popísaný v článku M. Zelinu: Dá sa vyrobiť fašista? (Zelina, M: 1995, Sloboda osobnosti, Šamorín, Fontána, 1995, ISBN 80-857001-07-3, s.92) Hovorí o pedagógovi strednej školy v USA, ktorý vysvetľoval žiakom vznik a pôsobenie fašizmu, ukázal im koncentračný tábor. (http://www.aiall.org/modules.php?name=N ... le&sid=127)
Jedna študentka sa spýtala, či predsa ostatní nevedeli, čo sa robí, či sa neohradili, nebúrili. Učiteľ odpovedal, že odpovie neskôr. Skrsla mu myšlienka na experiment, v ktorom sa pokúsil žiakov sfanatizovať, spraviť z nich fašistov. Prednášal im o filozofii nadčloveka, o menejcenných rasách, začal proces vymývania mozgov, brainwashingu. Tak ako iní manipulátori im hovoril o väčšom blahobyte, nevyhnutnosti chudobných a bohatých. Vytýčil aj heslá: „V disciplíne, v jednote je sila.“ Potom ich pochválil za dobrú disciplínu, za státie v pozore, ukázal im silu kolektívu. Naučil ich zdraviť zdvihnutou päsťou, skandovať heslá. Tak mohli vyniknúť aj tí, ktorí dovtedy nemali ako, ba outsider triedy sa učiteľovi ponúkol za pomocníka. Napokon sa mu podarilo takmer všetkých sfanatizovať – až na najlepšiu žiačku. Tvrdila, že to už predsa nie sú oni… ba napísala kritický článok o hnutí Vlna do študentského časopisu, avšak šéfredaktorka jej ho neuverejnila. Keď jej článok vydali iné noviny, kolektív ju odsúdil, ba jej chlapec ju zhodil na zem… Vzhľadom na rast agresie pedagogický zbor požiadal učiteľa, aby už experiment ukončil.
Zavolal teda žiakov do telocvične, oznámil im, že uvidia Vodcu. Všetci prišli v uniforme, mali pásky na ruke, cudzích nevpúšťali. Burácali: „Chceme vidieť vodcu !“ Po chvíli ticha učiteľ spustil film a na plátne sa objavil – Hitler.

Potom učiteľ vysvetlil žiakom, že žiadne hnutie Vlna neexistuje, že vlastne nie sú o nič lepší, než pochodujúca hitlerova mládež ! „Fašizmus je v každom z nás, každý musí byť zodpovedný sám za seba“- povedal. ( http://www.aiall.org/modules.php?name=N ... le&sid=127)

Zaujímavý experiment, filmovo stvárnený, nám pripomína časť našej histórie, ale je i mementom prítomnosti.

Kde v ktorej chvíli človek, národ, národnosť prestáva byť priateľským a mení ľudskú pokožku za vlčí kožuch?
Naše vzťahy ponad rieku Dunaj sa zvykli niesť v duchu priateľstva, napokon, na južnom Slovensku je veľa zmiešaných manželstiev. Sociologické sondy však vravia, že v ostatnom čase sa tieto vzťahy zhoršili.
V rámci sebabičovania máme vo zvyku masochisticky sa obviňovať z používania tzv. maďarskej karty. Inou otázkou je, či náhodou neplatí skôr opak – používanie slovenskej karty za Dunajom.
Kým u nás sa snažíme v zárodku umlčať každého, kto by čo len uniformou pripomínal časy fašizmu, pozri Slovenskú pospolitosť, zdá sa, že Európa má dvojaký meter na mladíkov v uniforme.
Na web stránke http://www.aiall.org/modules.php?name=N ... le&sid=127 Maďarskej gardy, založenej Jobbikom, ktorú zvyknú označovať za extrémistické, polovojenské nacionalistické hnutie, pripomínajúce fašizmus 40 rokov minulého storočia, uverejnili rozhovor s jej mladým, 22-ročným členom. Ako povedal, uniforma pre neho znamená čistotu, poriadok, disciplínu. Je na ňu pyšný, jej oblečenie ho vždy naplní dobrým pocitom, je preňho dopingom, motivuje ho. Podľa jeho slov sa stal sebaistejším. Veľa síl mu dáva aj jeho viera:
„Verím v jedného Boha,
verím v jednu vlasť,
verím v jednu božskú, večnú pravdu.
Verím v znovuvzkriesenie Maďarska !“
(http://hu.wikipedia.org/wiki/Magyar_Hiszekegy)
Krátku modlitbu z Horthyho obdobia nájdeme na internete recitovanú v rôznom umeleckom podaní, aj detským zborom:
Je uverejnená aj na stránke Spoločenstva klubu Veľkého Maďarska, kde si možno po prihlásení vyzdvihnúť fotografie, videoklipy, diskutovať, pozri ilustráciu stránky:
Verím v jedného Boha, verím v jednu vlasť.
Pre zmenu u nás sme si už akosi odvykli recitovať, z poézie našich bardov slova sa v médiách žiaľ, skôr vysmievame, parodujúc ich hoc po maďarsky. Výsmech z maďarskej poézie by bol za našou južnou hranicou určite nevysielateľný. Majú svoje štátne symboly, umenie i predstavu o svojej veľkej minulosti asi vo väčšej úcte. V rámci toho si napr. svoje rozhlasové vysielače pomenovali po svojich velikánoch – Kossúth rádió, rádio Bartók, Petőfi rádió – kým u nás radšej pomenúvame svoje vysielače indiferentne – najnovšie rádio Klasika, rádio Litera. O polnoci na rádiu Kossúth zaznie štátna hymna, podobne aj Česi si hymnu ponechali, my sme ju vo verejnoprávnom Slovenskom rozhlase na istý čas vymenili za skrátenú, nespievanú podobu. Potom sme na želanie poslucháčov jej kodifikovanú podobu predsa len vrátili, neskôr sme ju však presunuli na menej počúvaný kanál. Veď čo ak by v niekom vzbudila vlastenecký cit… ?
Prejavy vlastenectva považujeme za takmer blízke nacionalizmu, chrániť si svoje záujmy považujeme za tzv. maďarskú kartu. Dobrý občan, či politik by azda mal byť hluchým a slepým, ak práve v deň tragického výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy, teda aj maďarských vojakov, 21. augusta 2009, najvyšší štátni predstavitelia spoza Dunaja znova prekročia hranicu… akoby náhodou a mimochodom… Takou istou náhodou možno nájsť na internete veľa podôb vojenských útokov, patrične komentovaných textom, spevom – Všetko naspäť, aj za cenu krviprelievania…
K agresívnejším patrí videodkaz Slovákom: Maďarsko vyhlasuje vojnu Slovákom! MAGYARORSZÁG hadat üzen Szlovákiának! (
(Hungary declares war on Slovakia!).
Nikto nepočuje výkrik Maďarska.
Slováci zobrali maďarskú zem.
Pritom Slovensko je jedna neexistujúca krajina.
Politici ju vytvorili ! / …/
Navrhujeme, aby maďarská vláda vyhlásila vojnu „Slovensku.“
Nech naše tanky udupú Slovákov !“
/…/
„ Maďarské deti vyrastajú v terore na „Slovensku“.
Bitie Maďarov je každodenné
Slováci sa nezľutujú ani nad deťmi, ženami.
Netrpme to ďalej, vezmime si naspäť našu krajinu…
Ak treba, aj za cenu krvi.
Prihlás sa do armády!
Maďarskí vojaci sú najlepší na svete.“
-Toľko úryvky z textu, podfarbené sugestívnou hudbou a zábermi s útočiacou armádou pozemnými, leteckými silami.
Možno si povieme, že predsa nik sa k tomuto útoku nehlási, to iba niekto recesisticky zneužíva anonymitu internetu.
Avšak tvrdí to aj Vona Gábor, predseda Jobbiku, zanedlho poslanec Maďarského parlamentu:
„.Prvým krokom bude, že vyhlásime vojnu Slovákom,
na budúci rok si zasa vyžiadame naspäť
pre Maďarsko územie okolo Uralu ! “
viď stránku:http://hircsarda.hu/1-politika/5674-von ... ovakianak/
Mimochodom, stranu Jobbik volilo 850 000 Maďarov, takmer milión občanov.
O dejinách sa zvykne vravieť, že nie sú zápiskom udalostí, ale ideí. Ako vidia našu spoločnú históriu predstavitelia jedného z militantných zoskupení mládeže spoza Dunaja, Hnutie 64 žúp? Jeho predstaviteľ L. Torockai rozvinul pred časom svoj plagát pred MV SR, čím sa jasnejšie zapísal na čestnú listinu martýrov za Veľké Maďarsko. Ich stránka

s mapou Veľkého Uhorska, ponúka umelecký prednes ich pohľadu na spoločné, slovensko- maďarské dejiny:
Maďarsko počas tisíc rokov vlastným telom chránilo kresťanskú Európu pred okupantmi z východu. Maďari zastavili turecko-islamské armády, pričom maďarstvo takmer vykrvácalo… Svetové mocnosti a tí, čo ušli pred Turkami do Maďarska a národy, storočia žijúce s maďarstvom v mieri a vzmáhajúci sa ľud však všetko zabudol a namiesto vďaky v 20. storočí zotreli maďarské kráľovstvo z mapy….
Svetové mocnosti nanútili 4. júna 1920 vo versailleskom Trianonskom kaštieli najnespravodlivejšiu mierovú dohodu v histórii sveta…/../
Trianonský mierový diktát priniesol krv a nenávisť do karpatskej kotliny.
Hnutie 64 žúp mieni uskutočniť program Domu nádeje na odčlenených územiach, keďže neuznáva trianonské hranice… Ďalej stránka hovorí o súčasnom protimaďarskom, srbskom, rumunskom a slovenskom šovinizme (o ktorom pre zmenu my nič nevieme). Hnutie 64 žúp je údajnou odpoveďou naň. A to za akúkoľvek cenu.
Kde sa berie túžba po odvete ? Podľa známeho psychológa Ericha Fromma spočíva jedna z príčin agresie aj v pomste, ktorá už je bližšie k patologickému násiliu. Keďže už krivda učinená bola, nemá agresivita funkciu obrannú, má iba iracionálnu funkciu odčiniť, čo sa už stalo. Ide o snahu získať sebaúctu, ktorá bola otrasená nejakou krivdou. Ak sa pomsta nenaplní, hrozí rozpad sebadôvery a osoba stratí vedomie totožnosti.
Táto línia sa podľa Fromma môže uplatniť i v povedomí národov, ktoré sa môžu mstiť za porážku, ktorú národ utrpel v minulosti. Podobné pocity a vášne môžu byť podľa neho i ohniskom citov rasistických, nacionalistických.
Na odľahčenie by sme si azda mohli zaspievať s našimi južnými susedmi klasickú pesničku- Az a szép, akinek a szeme kék… V preklade: „Ten je pekný, kto má modré oči.“ Aj sem sa však vlúdil iredentizmus:

„Ten je pekný, ten je pekný
náš bude celý Felvidék,
Kassa / Košice/, Pozsony / Bratislava / Galánta a Eperjes / Prešov /
Horty Mikloš to zbabral,
ale bude náš…
Ten je pekný, ten je pekný,
Košice, Pozsony, Galánta a Komárno,
prejdeme my cez slovenskú hranicu…“
Okrem spomínaného foklóru sa námety iredentizmu vyskytujú aj v textoch populárnych skupín. Mládež na ich koncertoch pri speve Všetko naspať, Aj tak bude znova bude všetko naše, dvíha zástavy, päste a objíma sa vo vidine šťastného návratu území. Skupiny Karpátia, (http://www.karpatiazenekar.hu/weboldal/ ... pc=albumok) Egésséges Fejbőr. patria medzi odporučené hudobné skupiny europoslanca Csanáda Szegedi, ktorý sa prezentuje okrem uniformy aj svojou koncepciou usporiadania sveta v Karpatskej kotline.
Tak to bolo ! Tak to bude !
V článku pod názvom Maďarstvo sa znova zjednotí, Nové maďarské obsadenie vlasti, (http://barikad.hu/node/41783) zo dňa 12. decembra 2009, hovorí o zmeškaných šanciach na iné územné usporiadanie. Tvrdí, že každá doterajšia parlamentná strana vo vládnej pozícii mala príležitosti na zjednotenie Maďarstva Karpatskej kotliny. Väčšina žije v mylnej domnienke, že Maďarsko nemalo žiadnu príležitosť v minulých desaťročiach na územnú revíziu. Opak je však podľa neho pravdou – v rokoch 1989 – 2009 sa radom núkali historické okamihy na maďarsko-maďarské zjednotenie na menšom, či väčšom území.
http://barikad.hu/node/41783
Je podľa neho dôležité vyhlásiť základný predpoklad, že hranice sa vždy menia. Poukazuje na príklady – v uplynulých 20 rokoch sa Nemecko zjednotilo, Sovietsky zväz sa rozbil, národy žijúce v ňom si vybojovali nezávislosť, Československo sa rozpadlo, Chorvátsko, Slovinsko sú nezávislé… Juhoslávia už ani na papieri nejestvuje, Abcházsko a južné Osetsko sú samostatné štáty. Medzitým aj južní Tiroli, Baskovia, a Katalánci majú svoju absolútnu autonómiu.
Iba jediné Maďarsko sa podľa neho nezjednotilo, maďarské menšinové zoskupenia nedostali autonómiu. Podľa neho maďarstvo, žijúce za hranicami v Karpatskej kotline má ako menšina najväčšiu ujmu na právach.
Podotýka pre tých, ktorí sú v ošiali politickej amnézie, že bola taká historická situácia, keď boli v Maďarsku usídlené vojská NATO, vzlietali odtiaľ stroje, bombardujúce Juhosláviu, aj pozemné útoky sa odtiaľ plánovali. Fakticky Maďarsko bolo bojujúcou stranou, hoci nebolo členom NATO. S trochou šikovnosti bolo podľa neho možné získať späť južný vidiek, severné územie – Szabadku, Veľkú Kanižu, Zentu a Topolyu, ktoré im vraj patrili na základe historickom, aj etnickom.
K politickému programu Jobbiku patrí okamžité vrátenie maďarského národného občianstva a to bez presťahovania každému Maďarovi v Karpatskej kotline a vytvorenie ministerstva národností.
Vedomie spolupatričnosti s Maďarmi, ktorí boli odtrhnutí alebo donútení k odchodu – to nepovažuje Jobbik za sentimentálny sen, ale povinnú hospodársku úlohu.

Má záujem maďarskú otázku konečne spraviť súčasťou európskych rozhovorov, v Únii, a na medzinárodných fórach.

Jobbik do svojho programu obrany vlasti začlenil aj členov Maďarskej gardy, ktorí podľa nich dokázali, že aj v najťažšej situácii sú pripravení brániť vlasť. Členovia gardy, ktorí zložili prísahu, sú takou hodnotou pre spoločnosť, na ktorú v každom prípade čakajú veľké úlohy v budúcnosti – či už v polícii, ako záložná sila alebo v civile. Maďarská garda je vhodná na podporu armády, na obranu objektov hraníc. Vo vojne je vojakom, v mieri je civil.

Voľby v Maďarsku majú podľa neho historickú dôležitosť. Lebo už nejde iba o to, aby sa dobre darilo, o blahobyt, ale o prežitie nášho národa, aby aj naše deti mohli žiť na tejto maďarskej zemi.

Ako povedal, 11. apríla sa zrodí taký rozsudok ľudu, z ktorého sa bude triasť celá Európa.

Csanád Szegedi, europoslanec, podotýka, že väčšina spoločnosti Maďarska sa pozerá na územia za našimi hranicami ako na tie, ktoré sú už navždy stratené, akoby trianonské udalosti nebolo možné zvrátiť. Vraví: „Chápem tieto obavy, veď na optimizmus nemáme veľa dôvodov. Želám si od každého ani nie optimizmus, ale zmenu zorného uhla. Nové maďarské obsadenie vlasti (új honfoglalalás) má práve tú podstatu, že zanecháme politiku malých krokov. My, noví maďarskí obsadzovatelia vlasti (honfolglalók) sa pozeráme dopredu, hľadáme možnosti, a nikdy nevzdáme boj za Karpatskú kotlinu.“

Maďarstvo v novom spoločenstve je podľa neho v slabom mentálnom stave, budú to ošetrovať prostredníctvom vzdelávacej a kultúrnej politiky. Každý sám o sebe môže uskutočňovať túto misiu – toľko predstavy predsedu Jobbiku.
Kto vie zachovať pokoj a rozvahu, môže si kliknúť na video odkaz slovákom, / s malým s/ výrečný je aj bez prekladu:
Milí Maďari, to azda nemyslíte vážne s tou armádou a maďarskou gardou..? Máme holé ruky..!
Kým novodobí maďarskí misionári Hnutia za lepšie Maďarsko – Jobbik, asi s 50 sympatizantmi 31. marca 2010 položili kyticu k soche sv. Štefana, zatiaľ naši, domáci slovanskí misionári, sv. Konštantín a sv. Metod hľadeli na tento akt iba z nedôstojného, úzkeho balkóna, fakticky z pozície komárňanských bezdomovcov.
Kým hnutie Jobbik sa netají svojimi zámermi, jednoznačný víťaz parlamentných volieb, predseda FIDESZ – u, Viktor Orbán, nás upokojuje: „Nechcem Veľké Maďarsko !“
Kým v našom týždenníku Týždeň je V. Orbán umiernenejší, vraví, že jeho politika nie je snom, ale je reálnym pochopením súčasnej Európy, nemá iredentistické tendencie.
Avšak ani nie tak dávno, 7. mája 2008, v článku pod názvom: Jediná pravda – autonómia, Viktor Orbán v Sepsiszentgyorgy, ešte tvrdil: „Vždy musíme takých ľudí vyznamenať svojou dôverou, ktorí majú jednu pravdu. Ak dobre rozumiem osudu maďarstva na začiatku 21. storočia, tak túto jednu pravdu nazývajú – autonómia. Autonómia znamená to, že zostaneme členmi toho národa, v ktorom sme sa narodili, autonómia znamená hrubší chlieb, vyšší plat, znamená viac pracovných miest. Autonómia znamená úspešné maďarské spoločenstvo Karpatskej kotliny, ale autonómia znamená aj sebaúctu.
Podotýkal, že bez Maďarov na Felvidéku dlho nebolo možné uskutočniť väčšinovú vládu, preto dovtedy tamojšia maďarská koalícia bola dlho schopná uskutočniť ciele aj bez inštitúcií autonómie. Teraz sa však aj tam zmenila politická situácia, aj tam treba začať budovať autonómne inštitúcie. Doteraz nefigurovali na prvom mieste v politickom programe … podľa jeho názoru to treba teraz prehodnotiť, ale to je vec Maďarov Felvidéku, ktorým vyjadril podporu.
Podobne na internetovom portáli Felvidék 31. marca 2006 sa Viktor Orbán vyjadril: „Jasne musíme povedať, že dnes z hľadiska kultúrneho, duchovného, z hľadiska medzinárodnej politiky súčinnosť spolupatriacich častí národa vieme najlepšie garantovať v autonómiách. Preto maďarská zahraničná politika musí otvorene prevziať snahy o autonómiu, nech je reč o Erdéji, (časť Rumunska), Felvidéku, (Hornom vidieku) alebo Délvidéku (južnom vidieku).
Nevedno, či predseda Fidesz-u osobnostne vyrástol, či zmenil názor. V roku 2006 totiž prišiel pred maďarský parlament vozidlom typu Volkswagen Golf, na ktorom bola nálepka H (Hungaria) s podkladom mapy historického veľkého Uhorska, za čo ho kritizovali aj maďarské médiá.
V ostatnom týždenníku Týždeň, nám však už priznáva zvrchovanosť, ktovie, možno medzitým zmenil aj štátnu poznávaciu značku svojho auta vraví:
„ Slovensko je vážna krajina. Ste národ, máte štát, a to je niečo vážne, čo rešpektujeme. A takáto vážna entita zvolala parlamentné zasadnutie iba kvôli jednej mojej vete povedanej niekde v Maďarsku. Taký spôsob správania sa mi zdá byť veľmi iracionálny. (Smiech.)“
Racionalita na druhej strane Dunaja nás akiste poteší, žiaľ, naša pamäť však nie je, povedané slovami básnika M. Válka, zrkadlo, na ktoré nám dýchli.
Verme, že zmena názoru V. Orbána, suverénneho víťaza volieb v Maďarsku, je prejavom osobnostného, či štátnického rastu politika európskym smerom a nie iba zvýšením jeho diplomatickej, slovnej ekvilibristiky. Inak nám nezostáva nič iné, iba si ostražito pripomenúť slová admirála Horthyho, ktorý v jednej zo svojich slávnostných rečí povedal:
„Naučili sme sa,
že ináč treba hovoriť pre šíry svet
a ináč treba robiť u nás doma“.
(Hronský, Marián: Boj o slovenský Trianon- 1918 – 1920, Bratislava: VEDA, 1998, ? ISBN: 88-88878-14-4, s. 238)
http://www.sns.sk/blog/eva-jassova-rozu ... priatelom/

slay napísal: Ale veselé je, že bez 0,04% hlasov mohli mimo parlamentu skončiť s Smk aj Sns a podať si ruky.

IvanSk napísal:
Ak si niekto neuvedomuje, že toto je oficiálna štátna politika Maďarska tak je mi ho ľúto ale čo bude robiť súdny človek, keď jeho existenciu neustále niekto napáda a spochybňuje? Nuž normálny človek sa bude brániť, iba zákerný klamár, podliak a oportunista nebude robiť nič.

PETER ŠVEC: „Guľka národnosť nerozlišuje“

14.06.2010




Niektorí politici u nás hovoria o možnosti napadnutia Slovenska susedným Maďarskom. V akom stave sú slovenské a maďarské ozbrojené sily? Ako sa súčasná garnitúra starala o obranu vlasti počas posledných 4 rokov? Ako Slováci poznajú svoju vojenskú históriu? A ako sebavedome a bez komplexov odpovedať na provokácie radikálnych síl z Maďarska? Na tieto otázky odpovedá v otvorenom rozhovore odborník na vojenstvo, PETER ŠVEC.
Opakovane sa v rôznych obmenách vynárajú tvrdenia politikov, podľa ktorých Maďarsko zbrojí a v blízkej budúcnosti by sa mohlo pokúsiť vojensky napadnúť Slovensko. Veľa občanov podobné obavy zdieľa. Aký je reálny stav a bojaschopnosť maďarských ozbrojených síl?

Nesporným faktom je, že súčasná maďarská reprezentácia používa rétoriku a činy, ktoré nápadne pripomínajú prvú polovicu dvadsiateho storočia a ambície Maďarska určite nezodpovedajú realitám súčasnosti. Ozbrojené sily nášho suseda v žiadnom prípade nezodpovedajú svalnatým rečiam, ktorými sa v poslednom období vyznačovala maďarská politická reprezentácia a ich bojaschopnosť je na veľmi nízkej úrovni. Ja som si kedysi trúfol ozbrojené sily kategorizovať do piatich kategórií podľa určitých kvalitatívnych kritérií. Bez nadsadzovania môžem tvrdiť, že tak Slovensko, ako aj Maďarsko disponuje podľa týchto kritérií kvalitatívne druhou najnižšou kategóriou ozbrojených síl.

Ako je armáda našich južných susedov hodnotená vo vojenských štruktúrach NATO?

Pred časom sa Maďarsko nevyhlo za stav svojich ozbrojených síl netradične otvorenej kritike zo strany NATO. To ale neznamená, že zakomplexovaná politika vychádzajúca z absolútne nepodložených pocitov etnickej a kultúrnej nadradenosti by nemohla za istých okolností vyústiť do nechcenej eskalácie. Situáciu nemožno bagatelizovať. Najväčšia strana v Maďarsku svoju ústavnú väčšinu získala na predvolebnej rétorike a sľuboch etnického a kultúrneho rasizmu. Tu nejde o politický folklór strany na pokraji zvolenia. Ďalšia strana dokonca aj do Europarlamentu vnáša militarizmus v uniformovanom formáte. Ekonomická a demografická situácia v krajine je kritická. Pritom celá európska reprezentácia namiesto bitia na poplach a razantného odsúdenia týchto prejavov z nepochopiteľných dôvodov zaujíma postoj mŕtveho chrobáka. To sú signály, ktoré v histórii vždy vyústili do vojenských foriem riešenia.

Vedeli by ste stručne porovnať maďarské a slovenské ozbrojené sily z hľadiska ich počtu, rozpočtu, výzbroje, materiálneho zázemia, výcviku, úrovne velenia, bojovej morálky, či celkovej vojenskej kultúry? Dá sa z týchto ukazovateľov dedukovať, ktorá strana by v prípade vojenského konfliktu ťahala za kratší koniec?

Odpoveď na túto otázku nie je taká jednoznačná ako by sa to mohlo na prvý pohľad javiť. Maďarsko spolu s niekoľkými ďalšími krajinami, ale na rozdiel od Slovenska, vykazuje počty ozbrojených síl tak, že rozdeľuje operačne nasaditeľné sily od ostatných. Podľa takto určeného kvantitatívneho kritéria Slovensko disponuje približne počtom 14 tisíc vojakov a Maďarsko 19 tisíc vojakov.

Ako je to z hľadiska vojenských rozpočtov a výzbroje?

Z hľadiska výdavkov na obranu obidve krajiny vyčleňujú na obranu porovnateľný podiel asi 1,4% HDP a tento sa znižuje. Keďže HDP na obyvateľa má Slovensko o niečo vyšší, tak pomer takto porovnaného potenciálu je približne 1,6:1 v prospech Maďarska. V približne v takomto pomere obidve krajiny disponujú jednotlivými druhmi vykazovaných zbraňových systémov, aj keď v jednotlivých položkách sú určité rozdiely. Množstvo vykazovanej techniky bez vycvičenosti a bez kvalifikovanej obsluhy nedáva dobrý základ použiteľnosti. Z hľadiska vycvičenosti sú na tom obidve krajiny veľmi zle a charakter ozbrojených síl je možné veľmi otvorene nazvať v obidvoch prípadoch ako polovojenský a žoldniersky, vojenská kultúra je v obidvoch prípadoch archaická.

Má Slovensko v niečom výhodu?

Slovensko má výhodu, že v krátkom čase urobilo až 7 pokusov o reformu ozbrojených síl, z ktorých posledný pokus v rokoch 2001 až 2004 v niektorých oblastiach zabezpečil posun správnym smerom. Ibaže, treba sebakriticky povedať, že úspešnú reformu z dlhodobého hľadiska v rozhodujúcej oblasti vojenského výcviku a vzdelávania antireformátori, prakticky posledná vláda, v praxi úplne negovala a vrátila nás do filozofie a zdedenej vojenskej kultúry z čias Varšavskej zmluvy. Maďarsko dodnes urobilo len chabý pokus o reformy a inštitucionálna inercia je aj tam veľmi silným blokátorom skutočných reforiem.

Má v niečom hmatateľnú výhodu Maďarsko?

Na rozdiel od nás má Maďarsko jednu obrovskú výhodu v nehmatateľnej morálnej oblasti vojenského potenciálu. Jednoducho tam je od malička do mladej generácie cez všetky kanály vštepované veľmi silné vlastenectvo, ktoré má po vybičovaní vášní neraz až šovinistický charakter. Nemožno ignorovať fakt, že ide o mimoriadne závažný multiplikátor vojenského potenciálu a vôbec nie je podstatné, že povedzme výučba histórie v ich školskom systéme je postavená na faktografických bludoch. Na rozdiel od nich, náš mladý človek je celým školským systémom vedený k historickému masochizmu a analfabetizmu. My si z vlastnej hlúposti nechávame kradnúť a deformovať vlastnú históriu.

Môžete uviesť konkrétne príklady?

Naša výučba je postavená absolútne neoprávnene na bolestínskom utlačovanom prístupe, pričom sa úplne ignoruje fakt, že Slováci boli do konca 18-teho storočia dominantným etnikom Uhorska. Ba dokonca uhorskí vojvodcovia zo slovenského etnika s etnickými slovenskými vojakmi vyhrali nejednu bitku, jedným z príkladov je bitka pri Nevidzanoch. Väčšina našich vojakov ani netuší, čo to bola "Malá vojna" a už tobôž nemá šajnu o tom, že to bola najčistejšia obranná vojna v 20-tom storočí, na ktorú by bol každý iný národ hrdý v najvyššej možnej miere a že dokonca táto agresia bola skutočným začiatkom 2. svetovej vojny, nie agresia proti Poľsku. My sme sa napríklad svojou hlúposťou vzdali ešte aj skutočného reformátora rakúsko-uhorských vojsk maršala Andreja Hadíka, ktorý bol nevyvrátiteľne etnickým Slovákom. Prečo to uvádzam? Jednoducho na základe uvedených skutočností sa nemožno čudovať, že si nás Slovákov veľkomaďarská, obrazne povedané "vlčia" rétorika, môže ľahko pomýliť s krotkou ovečkou.

Aký postoj navrhujete?

Na zúrivého "vlka" musí iný "vlk" vyceriť zuby, pritom netreba hneď hrýzť. Inak ústup pred agresiou provokuje agresiu, čo je tisícky rokov overená skúsenosť ľudstva. Žiaľ, my si svojimi prejavmi veľmi nízkej úrovne národnej dôstojnosti a hrdosti zatiaľ nezaslúžime rešpekt iných národov, ale analýza tohto problému by si vyžiadala celý ďalší materiál. A to tvrdím ako hrdý, vlastenecký Slovák. Moja úroveň vlastenectva je úplne porovnateľná s vlastenectvom Američana, Francúza, alebo Maďara, vie to o mne každý, kto ma pozná. Pritom nemám problém debatovať o citlivých témach aj s množstvom priateľov z Maďarska, ktorých značná časť je politikmi zmanipulovaná až na úroveň šovinizmu.

Ako by teda dopadol vzájomný konflikt, keď sa skombinujú tieto prvky?

Ani na základe uvedeného sa nedá určiť, ktorá strana by v prípade konfliktu ťahala za kratší koniec, pretože Slovák už práve v Malej vojne v roku 1939 ukázal, že si svoje územie vie brániť a že sa dokáže veľmi rýchlo zmobilizovať. Bolo to v čase, keď česká politická reprezentácia s piatou najkvalitnejšou armádou vo vtedajšej Európe ani len nezdvihla zbraň na obranu svojho štátu. Ale eskalácia do vojny by bolo politické šialenstvo a doplatili by na ňu hlavne naši spoluobčania všetkých národností na zmiešaných územiach. Guľka je hlúpa, nerozlišuje národnosť a treba podotknúť, že v histórii ľudstva najviac utrpenia spôsobili ručné zbrane. Pritom sme si s Maďarmi naozaj veľmi blízke národy a je priestor na zastavenie nebezpečných trendov. Lenže bez zaujatosti, lopta je na maďarskej strane a na strane európskej byrokracie.

Ak maďarskí vojaci nacvičujú prechod riek, malo by byť Slovensko znepokojené?

Ide o absolútne legitímne a štandardné cvičenie, ktoré vykonávajú všetky ozbrojené sily. Nie je žiadny dôvod na znepokojenie.

Na jednej strane existuje názor, že vojenský konflikt medzi SR a MR je nereálny, pretože obe krajiny sú v NATO a EÚ. Na strane druhej, je tu príklad Turecka a Grécka, ktoré sú taktiež v Aliancii, no ich vzťahy sú značne napäté. Dá sa situácia Maďarska a Slovenska porovnávať so vzťahmi Grécka a Turecka?

Vzťahy týchto dvoch krajín a našich dvoch krajín sa vôbec nedajú porovnávať. Ich konflikt sa ťahá po stáročia. V súčasnosti je priama línia konfrontácie týchto dvoch etník na Cypre. Na druhej strane, maďarské a slovenské etnikum žili asi 10 storočí v mierovom, z etnického hľadiska vo svojej podstate bezkonfliktnom vzťahu. Problémy nastali až vtedy, keď si politickí reprezentanti jedného národa začali svoje komplexy liečiť privlastňovaním celého dedičstva a histórie mnohonárodného štátu, hoci to bolo na jednej strane z dobovo pochopiteľných, ale v skutočnosti zvrátených egoistických pohnútok. Až vtedy sa Slováci stali od meruôsmych rokov terčom niekoľkých agresií zo strany Maďarska. Na hlúposť politikov (treba podotknúť, že neraz maďarských politikov nesporne slovenského pôvodu) vždy doplatili jednoduchí občania bez ohľadu na národnosť.

To boli hlúpi politici. A čo tí múdri?

Múdri politici by sa už mohli poučiť. Máme všetky predpoklady na maďarsko-slovenské vyrovnanie a musí sa stavať na vzájomnom rešpekte a pozitívach mierového spolunažívania našich etník. Existuje jeden dôležitý faktor, ktorý mi zaručuje spokojnejší spánok. Totiž čas výstrahy pred eskaláciou do konfliktu je veľmi dlhý. Dôvod je práve nelichotivý stav v akom sa obidvoje ozbrojené sily nachádzajú a zásadná zmena kvality si vyžiada veľmi dlhý čas prípravy, určite niekoľko rokov. Maďarsko má na jednej strane vynikajúcu východiskovú pozíciu v tom, že ústavnou väčšinou im dnes vládne jedna strana. Ale aj tu zostávam pokojný - totiž je malý predpoklad, že by zvnútra vedenia ozbrojených síl a rezortu pochopili rozsah a hĺbku potrebných reforiem. Výsledkom bude, že skupinové záujmy držiteľov odborného monopolu v oblasti obrany dokážu zmanipulovať politikov tak, ako sa to opakovane stáva aj u nás. Inými slovami povedané, kvalitatívna zmena sa bude aj o štyri roky len papierovo a rétoricky vykazovať. Ak by ich maďarská reprezentácia aj pochopila, tak sa po uvedomení si potrebného rozsahu radikálnych reforiem jednoducho zľaknú a prevládne tak, ako sa to stalo aj u nás, kompromisníctvo a vykazovanie formálnych, nie ozajstných zmien.

Patríte k výrečným komentátorom vojenských (ne)reforiem na Slovensku. Končiaca vládna garnitúra tvrdí, že národný rozmer a obhajoba národno-štátnych záujmov sú pre ňu mimoriadne dôležité. Z čoho by sa dalo usudzovať, že armáda a obranyschopnosť SR patria medzi ich hlavné priority. Ako hodnotíte uplynulé štyri roky z hľadiska obrany? Zmenili sa počas pôsobenia odchádzajúcej garnitúry ozbrojené sily k lepšiemu?

Nie som komentátorom, som jeden z hlavných autorov filozofie reformy. Žiaľ, dobre začatá reforma sa zastavila, ba v mnohých prípadoch zvrátila. Z ozbrojených síl sa stala žoldnierska armáda, kde každý vojak čaká na vyslanie do misií, aby si zarobil na vytúžené objekty svojho osobného záujmu. Z ozbrojených síl odišlo neúmerné množstvo kvalitných a silno motivovaných profesionálov, morálka je na veľmi nízkej úrovni. Základom vyzbrojovania sú evidentne kšeftárske záujmy, nie komplexné a hĺbkovo zanalyzované potreby.

To znie veľmi pesimisticky...

Ale na druhej strane, mám aj optimizmus. Aj v súčasných ozbrojených silách zostalo množstvo kvalitných ľudí. Celá spoločnosť disponuje nesmiernym potenciálom zručných ľudí, ktorí aj po krátkom výcviku dosahujú nadštandardné výsledky. Ak sa tento potenciál dokáže správne nasmerovať, aj neporovnateľne väčšie ozbrojené sily by si po analýze veľmi dobre rozmysleli, či sa zahrávať s takouto "hračkou". Sám som bol svedkom, keď na cvičeniach moji podriadení dokázali aj so zastaranými zbraňami využiť tvorivým, takzvaným manévrovým a nelineárnym prístupom všetky výhody, ktoré dané prostredie poskytovalo. Aj na základe vlastnej skúsenosti som hlboko presvedčený, že Slovensko je v tomto smere unikátom a disponuje disproporcionálne vyšším využiteľným (ale nevyužitým) potenciálom, ako zodpovedá jeho veľkosti. Škoda, že tento potenciál sa celé roky nekoncepčným vedením deformuje. Je mi to naozaj ľúto, pretože aj 6 rokov po odchode mi záleží na obnovení a dokončení toho, čo bolo skutočným zámerom pripravenej reformy, vychádzajúcej z vysoko nadčasovej vojenskej stratégie, ktorej veľmi malému tímu spracovateľov som na začiatku roku 2001 mal tú česť šéfovať.

Ing. Peter Švec, plk. gšt. v zálohe; vyštudoval Vysokú vojenskú leteckú školu Košice, je tiež absolventom dvoch prestížnych britských vojenských akadémií, Staff College Camberley a Royal College of Defence Studies v Londýne. V posledných funkciách bol zástupcom NGŠ pre operácie a naposledy Generálnym riaditeľom sekcie vojenského vzdelávania na MO SR; bol tiež predsedom dvoch ministerských reformných komisií. V súčasnosti pôsobí v civilnom letectve





http://www.aktuality.sk/clanok/165537/p ... rozlisuje/

IvanSk napísal:Slovensko má výhodu, že v krátkom čase urobilo až 7 pokusov o reformu ozbrojených síl, z ktorých posledný pokus v rokoch 2001 až 2004 v niektorých oblastiach zabezpečil posun správnym smerom. Ibaže, treba sebakriticky povedať, že úspešnú reformu z dlhodobého hľadiska v rozhodujúcej oblasti vojenského výcviku a vzdelávania antireformátori, prakticky posledná vláda, v praxi úplne negovala a vrátila nás do filozofie a zdedenej vojenskej kultúry z čias Varšavskej zmluvy.

slay napísal:Slovenská republika je suverénny štát a Slováci sú plnohodnotný národ a je úplne, ale úplne jedno čo si nejakí maďari spievajú, je úplne jedno po čom percento maďarských extrémistov túži.

IvanSk napísal:Slay, v akej situácii bolo Nemecko pred nástupom Hitlera? Veď tam len rožok stál 2 000 000 mariek.

IvanSk napísal:Človeče drahý, veď ty ani nevieš čo je nacionalizmus, prečo mňa poučuješ o prízemnom nacionalizme keď sám nevieš čo to slovo znamená? Nacionalistom bol aj Štúr, aj Štefánik, aj Hlinka, aj Tiso a žeby boli primitívi? V prvom rade ti oporúčam začať študovať oblasť nacionalizmu a slovenskej histórie, i keď toho zrejme veľa nevieš ja ťa primitívom nenazvem.

IvanSk napísal:V prvom rade ti oporúčam začať študovať oblasť nacionalizmu a slovenskej histórie, i keď toho zrejme veľa nevieš ja ťa primitívom nenazvem.

beardie napísal:
dakujeme Slotovi, nasmu velkemu narodovcovi

Zjavne nevidíš a nechceš vidieť rozdiel medzi nacionalizmom a patriotizmom/vlastenectvom. Čo teda navrhuješ? Ostnatý plot po celej Slovensko-Maďarskej hranici? Zamínovanie mostov medzi nami a Maďarskom? Zákaz vyučovania maďarčiny na Slovensku? alebo nebodaj zrovnanie Budapešti?

Nikde som nenapísal že si primitív, to si nedovolím (narozdiel od teba čo tu píšeš o pokrytcoch či hlupákoch keď nerobia hento alebo tamto...) ale o tvojom príspevku, pretože som nevidel všetky tvoje príspevky takže podla jedného (resp. 2 ) nemôžem súdiť človeka...

slay napísal: Mame svoju vládu

slay napísal: Keby Maďari chceli naozaj vojnu, už na to mali lepšie príležistosti za posledných sto rokov.

tehla napísal:
V ktorej sa angažujú aj maďari....