"Plní kresťanskej nádeje Vám oznamujeme, že dnes, 27. októbra 2011, v skorých ranných hodinách, vo veku 78 rokov, si Pán života a smrti povolal rožňavského emeritného biskupa Mons. Eduarda Kojnoka.

Eduard Kojnok sa narodil 14. augusta 1933 vo Veľkej Suchej (Hrnčiarska Ves). Ordinovaný za kňaza bol 24.06.1956 v Bratislave. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Svätým Otcom Jánom Pavlom II. menovaný 14. februára 1990. Úradu sa ujal 18. 02. 1990 a na biskupa bol konsekrovaný 18. marca 1990 v Rožňave J.Em. Jozefom kardinálom Tomkom.

Stoporko napísal: A taktiež fest odporúčam aj knižky: Patiersky list konferencie biskupov Toskánska: mágia, veštenie a démonské vplyvy. Veľmi poučná knižka, najmä v kombinácii s knihou Skušenosti exorcisty (autora si už nepamätám).

jozefitko napísal: Teraz mam uplne iny pohlad na Boha ako takeho ako kedysi.

RECENZIA

William Paul Young:
Chatrč

Hoci román Chatrč sa na našich pultoch objavil už pred dvoma rokmi, stále si nachádza nových čitateľov. O ich širokom spektre a o veľkej popularite jedného z najvyhľadávanejších knižných bestsellerov svedčí i fakt, že si ho môžete zakúpiť rovnako v kresťanskom kníhkupectve, ako aj v predajni s ezoterickou literatúrou. Avšak názory na jeho posolstvo sa diametrálne rôznia a ich polarizácia sa stala obsahom i pomerne bohatej internetovej diskusie.

Dejová línia románu sa odvíja od príbehu vraždy dcérky hlavného predstaviteľa. Dielo má tak svoju reálno-profánnu rovinu, ktorá je ale prepletená s rovinou spirituálnou. Autor W.P.Young je protestant, ktorý sa rozhodol prerozprávať svoju originálnu duchovnú skúsenosť. Pri jej spracovaní si ale dovolil vskutku svojské myšlienkové extrapolácie. Problematickosť jeho predkladaných metamorfóz je diskutabilná najmä v častiach súvisiacich s oblasťou teológie, presnejšie dogmatiky či kresťanskej spirituality a terminológie. Je preto otázne, či sa táto publikácia môže odporúčať veriacim na prehĺbenie ich duchovného života.

Spomenuté oblasti svojskej teológie podliehajú zjavnej profanizácii a naturalizácii. Príkladom je trojica duchovných bytostí, ktorá má predstavovať Svätú Trojicu, kde Boh Otec evokuje predstavu pohlavne premenlivej androgýnnej bytosti. Tieto bytosti miestami reagujú až príliš ľudsky (chichocú sa a pod.).

Evidentne román Chatrč obsahujue duchovné zámery našej doby, ktoré oddeľujú náboženstvo od spirituality. Náboženstvo sa tu vníma len ako nejaká hierarchická inštitúcia, nástojčivo predkladajúca súbor prikázaní a pravidiel, alebo organizácia, ktorej záujem sa sústreďuje na praktizovanie formálnej kostolnej spirituality. Naproti tomu autor zdôrazňuje, že náboženstvo je predovšetkým vzťah. Avšak religionistika a teológia definujú náboženstvo ako vzťah človeka a Boha, vzťah, do ktorého spiritualita bytostne patrí. Ak by sa spiritualita z náboženstva vytratila, nastal by problém s autenticitou samého náboženstva. V knihe sa ale naopak takáto zavádzajúca a duchovne nebezpečná separácia čitateľovi zámerne a nebadane servíruje.

V publikácii možno pozorovať aj jasné črty synkretizmu, a preto je teologicky sporná. Synkretizmus spočíva v nekritickom zrovnávaní šamanisticky motivovanej obety a obety Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorú podstúpil za celé ľudstvo. Takáto analógia Ježišovu obeť marginalizuje a nahráva synkretizmu. Podobne vyznieva aj spochybňovanie Ježišovej kresťanskej príslušnosti a v rovnakom duchu sa nesie stotožnenie Boha kresťanov a šamanistického Veľkého ducha, ktorý má ale podľa religionistov na rozdiel od kresťanského Boha neosobnú podstatu. Synkretickú ideu podporuje aj personifikácia našej Zeme vnímanej ako živý organizmus zosobnený v podobe dieťaťa. Problematickou je i zmienka o akejsi farebnej či aurickej komunikácii blízkej štýlu new age a nápadne pripomínajúcej duchovnú praktiku reiki.

Román Chatrč je síce účelovo ošetrený početnými odporúčaniami iných známych autorov či pastorov, no nimi predkladané superlatívy a tvrdenia o "biblickej vernosti a pravdivosti" diela sú spochybniteľné, a čo je najzávažnejšie, pre hľadajúceho a veriaceho človeka sú zavádzajúce.

(Rozmer č. 1/2011)

Stoporko napísal:Inak, aby to tu nebolo len o literatúre: aký máte názor na masívne evanjelizácie? Nedávno tu bola tuším teleprojekcia masovky Ulricha Parzaniho. Čo vy na to?

hughito napísal:Ohromne ma irituje tehlova nová téma, škoda, že tam nemôžem písať. (vtip).

silmarill napísal:chcem sa opýtať či bola niekedy vo vašom živote ťažká situácia, kedy vás viera nejako podržala či naplnila,

Človek, ktorý Boha nemiluje, nevenuje mu žiadnu pozornosť, netrápi sa preto, že ho nemá rád, a nikdy sa nesnaží uvažovať o Bohu s úprimnou túžbou milovať ho. Ba čo viac, ak takémuto človeku Boh z času na čas i príde na myseľ, zistíte, že ho hneď alebo takmer okamžite zapudí. Nech vás to upokojí, znovu vám opakujem: zakiaľ máte strach, že Boha nemilujete, a bojíte sa ho uraziť, vy ho už milujete a už ho viac neurážate.
Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 4. MAREC 1915

Neprestávaj v dobrom diele kvôli márnivým a hlúpym predtuchám. Keď sa hlupáci smejú správaniu Božích detí, smej sa tomu a nasleduj cestu správnosti.

Vždy verne plň svoje sľuby voči Bohu a neobzeraj sa na výsmech bláznov.

Pravá pokora srdca je viac to, čo je cítené a prežité, než ukazované. Vždy musíme byť pokornými pred Bohom, ale nie s falošnou skromnosťou, ktorá vedie k nedostatku odvahy plodiacej nešťastnosť a zúfalstvo. Musíme o sebe zmýšľať skromne. Musíme sa považovať za horších než ktokoľvek iný. Nepovažujte sa za lepších než ostatní.

Je nutné byť silnými, aby sme sa stali veľkými; to je naša povinnosť. Život je boj, ktorý nemôže byť vynechaný, je potrebné v ňom zvíťaziť.

Keď dovolíte svojej horlivosti, aby sa stala puntičkárskou a nahnevanou, zmení sa na nekľud. Nech je namiesto toho bez chýb, nech je dobrá, láskavá, pôvabná, mierna a povznášajúca.

Nestrácaj svoju energiu vo veciach, ktoré plodia starosť, úzkosť a trýzeň. Len jedna vec je potrebná. Pozdvihnúť svojho ducha a milovať Boha.

jozefitko napísal: Je to len moj subjektivny pocit alebo ti protestanti maju osobnejsi vztah k Bohu ako my tu?

CepepeH napísal:pocul som kladne ohlasy na "Chatrč", ale nečítal som ju tak posúďte vy