Mám to podobne (len nedele, sviatky). Proste si na to treba zvyknúť, brať to ako nevyhnutné zlo a hotovo. Za problémy s rodičmi to imho nestojí.
//pre karmistu:
takýto pasívny prístup je presne to, prečo sme ako krajina voči cirkvi a vatikánu tam kde sme
Nemyslím si že tým že si rozhnevá rodičov sa zmení naše postavenie ako krajiny voči cirkvi a vatikánu. Počká par rokov kým na neho rodičia stratia taký dosah a potom nech sa kludne aj prestane hlásiť k viere.
Normalne im povedz, ze im je*es cele kostoly, aj cirkev, aj boha. Nechcem urazat tvojich rodicov, ale proti nabozenskemu fanatizmu sa da bojovat len hrubou silou. Budes mat sice doma husto, ale to sa casom utrasie.
noone napísal:No vela moznosti kym skoncis strednu nemas... Potom pojdes na VS, alebo budes pracovat a mozes si robit co sa ti zachce...
ak nebudú trvať na tom, aby išiel na teologiu
inak, sloboda vierovyznania je zakotvená v základných ľudských právach. Ak im povieš že neveríš v boha, nič ti nemôžu spraviť. Maximálne ťa vyhodia zo svojho domu, ale ublížiť na zdraví ti nesmú. Inak ich zažaluj aby bola ešte väčšia sranda
Tiez nepochopim takychto rodicov. Nasilu nieco vnucovat. Moji by tiez boli v tom veku najradsej, keby som vkuse kostoloval atd, ale pomaly som to vypustal. A aj ked mal kazdy z nas v rodine birmovku, tak ja som sa nanu z vysoka. Sice starka mala protesty, ale casom to utichlo a zijem si svoje a vztahy mam dobre so vsetkymi V kostole sa ukazem len ked je omsa za niekoho a som doma. Inak vobec.
Jaj takze nic dolezite. Totizto ide o to, ze moja byvala bola silno veriaca a mal som pocit, ze hovorila, ze na to aby sme sa (v buducnosti) mohli vziat v kostole, musim mat birmovku.
Teraz na caka moment. Je prvy piatok mesiaca. Vacsinou ked idem v prvy piatok mesiaca do kostola, idem na spoved . Ale na tu som bol v stredu, a to aj tak som si musel vymyslat hriechy, lebo svoje skutocne by som nechcel a citil by som sa trapne hovorit to knazovi. Spoluziaci ma volaju opekat ale bojim sa ze rodicia povedia ze NEJDES LEBO IDES DO KOSTOLA, pri tom nieje ziaden sviatok ANI NIC. CO im mam povedat ?
V prvom prípade bude trpeť on sám, kvôli despotickým fanatickým rodičom.
V tom druhom prípade bude trpeť tiež a znova tiež kvôli despotickým rodičom ktorí ho budú trestať a taktiež budú trpeť aj rodičia samotní lebo ich syn sa odrieka nanútenej viery.
Každopádne chlapče prajem veľmi pevné nervy a veľmi silný žalúdok, lebo toto sa v mieri vyriešiť nedá. Tak ako tak to vedie ku konfliktnej situácii.
Toľko moje konštatovanie.
//Rodičom povedz že nechceš mať nanútenú vieru a potom sa oháňaj zákonom o náboženskej slobode.
A daj vedieť čo sa stane, fakt by ma to zaujímalo.
Racius, z toho, čo nám o nich hovoril, sa stane asi to, že na neho poriadne nahučia, povedia mu, ako ich sklamal, dajú mu na 3 týždne zaracha a napokon ho prinútia ísť s nimi, pretože "je pod ich strechou a tam platia ich pravidlá, či má 15 alebo 25". Hold, niektorým rodičom niet pomoci.
Ak sa v tomto príspevku nenájdeš, lebo si inak na tom charakterovo, tak ho ber ako bezpredmetný, každopádne:
Z môjho pohľadu trpíš, keď nič nepovieš a asi (určite) budeš trpieť aj keď sa postavíš na odpor. Teda sa mi zdá, že je lepšie skúsiť to. Jednoducho povedať, že ty a kostol sa nemáte radi. Samozrejme to skúsiť slušne, v pokojnej atmosfére. Ak to nefunguje, je to chyba rodičov, že sú fanatici (to nemyslím teraz ako urážku), nie tvoja, že chceš mať nejako život po svojom. Ak sa ti kostol prieči, prečo tam chodiť? Možno raz v ňom objavíš zmysel, potom OK.
Každopádne, ak pokojný rozhovor nikam nevedie, proste by som sa zaťal a trucoval. Tvrdohlavosť niekedy tiež pomôže. Dáš im najavo, že ich názor nie je tvoj názor a hádam (veľmi dúfam), že si to uvedomia a budú to predsa len brať inak.
Stále ale predpokladám, že ťa majú radi, lebo si jednoducho ich syn, preto by nenaplnili žiadne vyhrážky typu "Boh, alebo si hľadaj bývanie" a pod. Oni to môžu brať tak, že si ich sklamal, možno aj tebe sa to bude zdať, tak to však nie je. Oni sami sa sklamávajú, keď ti nadiktujú, aký máš byť a v čo veriť a ty potom taký nie si. To jednoducho celé treba pretrpieť, mať na to odvahu a potom výdrž.
Takze, otec zakrical bez reci, mama zacala podozrievat mojich kamaratov z toho ze mi hucia nieco proti CIRKVI. No ja som povedal ze ja si o tom viem spravit svoj nazor o viere. Potom mi zacala hovorit ze bez reci, ze potom mi vraj bude neskoro ked sa budem chciet v buducnosti nariekat bohu. To ako teraz ma byt kazdi zli podla mojich rodicov, ti ktori nechodia do kostola ... demencia. Nehambim sa priznat ze uz som si neraz poplakal kvoli tomu ze mi nicili plany ked som chcel ist von bol som dohodnuty a oni mi povedali ze s nimi musim ist do kostola. Preboha, ved ich nemozem udat, su to moji rodicia, pojdu do basy/dostanu pokutu, to nie, ved sa o mna staraju a ked to spravim nebude sa mat o mna kto starat. To uz fakt musim riesit tak ze to budem nasilne kricat ZE PROSTE Nejdem a nepojdem ? Minule som to skusil a dopadlo to tak ze na mna boli mrzuti par tyzdnov , mal som zaracha na PC a nemohol som ist von
Ved v piatok mas omsu kratku skonci kostol a letis na opekacku co riesis. Vidis ze s nimi nepohnes tak musis hrat ich hru a zmenit strategiu. Vytrpiet to a dat si prihlasku na najvzialenejsiu vysku aku sa da.
Mani napísal:Preboha, ved ich nemozem udat, su to moji rodicia, pojdu do basy/dostanu pokutu, to nie, ved sa o mna staraju a ked to spravim nebude sa mat o mna kto starat.
Do basy urcite nepojdu, rovnako tak nedostanu pokutu. Ale myslim, ze by sa o to mala zacat zaujimat socialka. Skus zavolat na detsku linku istoty a oni ti urcite budu vediet poradit a podla toho sa rozhodnes ci to chces hrotit, alebo nie.
//autoeditácia príspevku (07 Sep 2012, 18:23)
audiotrack napísal:inak, sloboda vierovyznania je zakotvená v základných ľudských právach. Ak im povieš že neveríš v boha, nič ti nemôžu spraviť. Maximálne ťa vyhodia zo svojho domu, ale ublížiť na zdraví ti nesmú. Inak ich zažaluj aby bola ešte väčšia sranda
Z domu ho sice vyhodit "mozu", ale kedze je nezaopatrene dieta, tak by isli proti zakonu.
Veriaci ludia maju silne tendencie byt iracionalni, hlavne teda na nich nechod agresivne, lebo to vyhrotis este viac ako s kludnym postupom. Mozes este skusit zahrat emocnu dramu a porozpravat im, ze ta trapi ze ich to trapi, ale ... ale.
typicky priklad "krestana" ktory je akoze dobry a dodrziava vsetko, lenze, cuduj sa svete vobec nieje dobry a patri medzi tu horsiu cast populacie (hovorim o tvojich rodicoch)
prva vec je, ak teda su tak silno veriaci, preco ignoruju tvoju slobodu ktoru ti dal Boh?
druha vec, mali by vediet, ak su teda taki krestania, ze k Bohu sa da obratit vzdy, v kazdy cas a NIKDY nieje neskoro (toto myslim aj ofic hlasa cirkev)
takze, z toho plynie, ze tvoji rodicia su pokrytci
. Ale na tu som bol v stredu, a to aj tak som si musel vymyslat hriechy, lebo svoje skutocne by som nechcel a citil by som sa trapne hovorit to knazovi. Spoluziaci ma volaju opekat ale bojim sa ze rodicia povedia ze NEJDES LEBO IDES DO KOSTOLA, pri tom nieje ziaden sviatok ANI NIC. CO im mam povedat ? 
