Nezvyknem začínať konverzáciu ako prvý.. ale keď niekto začne, pridám sa.

Dnes okolnosti chceli, že som sa vybral na lyžovačku sám..... bola tam dvojsedačka... no a občas sa ku mne niekto pridal... vtedy som vedel, že človek má záujem komunikovať, tak som začal, aká kosa a tak. Ale ak som sa ja pichol k niekomu, nechal som to tak, kým sa neozve. Jeden chlapík otáľal, ale pred koncom som už ja začal... a on, že chcel od začiatku pokecať, ale myslel si, že som ukrajinec. Reku sú tu ukrajinci? A on, že nie, že žiadneho nevidel...

Neznamym ludom sa veru v prostriedkoch hromadnej prepravy neprihovaram, nanajvys sa spytam ci nepotrebuju pomoct vylozit batozinu, a pod. Mne sa tiez este nikto, kto by sa chcel rozumne porozpravat nikdy neprihovoril. Naproti tomu socky zrejme pritahujem, kedze vo vlaku ci buse: ma uz chceli naverbovat do nejakej sekty; predat hodinky, notebooky, vonavky; raz mi nejaka ciganka vestila, ked som jej odmietol podat ruku, povedala, ze to nevadi, ze to zvladne aj z oci, po jej sluzbe chcela samozrejme peniaze; a napokon raz mi nejaky cca 40-50 rocny chlap, ktory sa oznacil za satanistu (alebo nieco take uz si nepamatam) vravel, ze ak mu poviem kolko pismen ma moje meno a meno mojej priatelky, tak mi na 100% povie ci budem mat prvorodeneho chlapca alebo dievca a svoju teoriu chcel otestovat na menach mojho uja a tety, i tak mu to nevyslo a povedal to naopak ako to je v skutocnosti.

ja cestujem pravidelne do mesta, kde chodim do skoly kazdy tyzden tam a naspät, ale este sa mi nestalo zeby sa mi niekto prihovoril. Jeidne tak nejaka stara pani, ktora sa kus postazovala, ale nerozvijal som s nou komunikaciu. A ja som sa tiez este nikomu neprihovoril. Ja velmi na taketo nie som, ze oslovovat cudzich ludi, ale keby sa niekto ozval ku mne a bol by ten clovek v pohode tak by som pokecal, nemam problem.

Rozpravam, ale prvy sa neprihovaram. Vacsinou ale take autobusove temy ako: "ale je dnes zima" bla bla bla
Raz sa mi stalo, ze som stal na zastavke, prisiel taky 55 rocny ujko, zacal sa so mnou bavit a hned sa opytal na vieru. Myslel som, ze je z nejakej sekty a ked som mu povedal, ze som katolik, tak to ste mali vidiet, co sa robilo. Zacal tak kricat, ci som normalny, chytat sa za hlavu, nadavat mi (vsetko krikom v hlavnej spicke na stanici), az som ho musel usmernit...

S cudzimi sa nerozpravam ani pri pive, nie to este v MHD.. musi ist o naozaj zaujimaveho cloveka (alebo krasnu babu), inak nejavym zaujem. Nie som namysleny, ale nikdy som nebol empaticky a to co druhi rozpravaju ma zvycajne nezaujima.

NEZNASAM to ...vacsinou so tu jednostranne zaujimave debaty a ja len notoricky prykyvovatel hlavou v dusi umierajuci.

Ja nemam rad, ked nejaka stara pani/ujo sa zacnu stazovat so svojimi problemami. Ale keby si prisadla nejaka pekna zenska, tak s nou by sa mi rozhovor pacil, ale asi by som ho nezacal.

Takze asi tak ... ze keby islo o niekoho, kto mi je sympaticky (zena) tak by mi to bolo prijemne, ale ked nejaky nesympaticky starcek, ktoremu este smrdi z ust tak to nie.

Zväčša nezačínam, iba keď je to nejaká extra sympaťáčka a vyzerá to na asociáciu (podobná škola, zázemie, alebo počujem že je slováčka).
Keď sa prihovoria postarší, tak si robím srandu a vymýšľam si príbehy, oni sú z toho vyhúkaní, alebo na nich spustím po anglicky, niekedy si trénujem češtinu, ale to Ř neviem vysloviť.

Vacsinou pocuvam hudbu, takze nepotrebujem debatit, ale ked nemam, tak to zvykne byt aj za trest. Ako ked som hadam hodinu pocuval od starsieho pana, ako on zil za komunistov a ako mal byt uz davno zastreleny, lebo zle namiesali beton, tak uz mi zacali urcite veci ist krkom, ale povacsine to prekusnem.
Sam zacinam, len ked mam vypite a fakt sa mi nic ine nechce robit

Tak ja sa pridavam k tym co tiez rozhovor nezacinaju, ale ked uz zacne niekto iny tak zas odpovedam...raz som tak vo vlaku prisiel k par plechovkam piva od typka co ich mal celu tasku A posledny rok a pol uz mhd ani nejazdim

A taka otazka ... ked niekto zacne s vami rozhovor, tak mu len odpoviete na jeho otazky a koncite alebo sa spytate nieco aj vy, teda udrziavate a rozvijate ten rozhovor ?

ked mi je ta osoba sympaticka (vacsinou ak sa jedna o nejaku peknu babu) tak by som ten dialog rozvijal aj ja, nenechal by som to len na mojich odpovediach na jej otazky. Ale nemyslim si, ze by nejaka baba zacala ten rozhovoror v buse povedzme.

Zvacsia tiez cestujem s knihou/hudbou, takze to moc na nejaku komunikaciu nie je, ale obcas, ked je nalada, sa nejaky ten rozhovor pritrafi. Naposledy si spominam, ze som si v takmer plnom buse prisadol k nejakemu o trochu starsiemu chlapikovi, ktory sa ma hned spytal, ci som bol v juznej Amerike (mal som na sebe Bushman tricko s mapkou Paraguayu). Z toho sme sa hned dostali k celkovej turistike a prebrali sme snad vsetky zaujimave turisticke destinacie na Slovensku Bola to prijemna cesta, ubehla raz-dva.

Vacsinou to vsak take ruzove nie je a ti, ktori ma oslovia, zvyknu pytat peniaze a postazovat si, ako ich vyhodila zena, strasne ich zbili a nemaju kam ist. Tie rozhovory hned ukoncim, akurat raz ma takto oslovil v noci na stanici pocas cakania na vlak akysi Poliak, s ktorym som si rad precvicil polstinu

Najradšej som keď cestujem sama, našťastie necestujem takú dlhú trasu (Ba-Nr) takže väčšinou skutočne sedím sama..Nemala som rada ak niekto zaspal a automaticky sa na mňa nalepil, je mi to také nepríjemné keď je na mne niekto nalepený...
Ale raz so mnou cestovala milá baba a učila som sa akurát na skúšku pred štátnicami... mala som otvorené skriptá a bolo tam o údržbe a oprave strojov a ona sa mi tak prihovorila a začala debata od škôl aké nevštevujeme až po to , že muži zrejú ako víno ešte ma aj zo stanice odviezla, lebo strašne pršalo , sme si dali kebab v NR , zapálili sme si spolu a zaželali veľa šťastia na štátniciach, kedže ona mala akurát Mgr. štátnice v Ba a ja Bc. v Nr....( takže jediná milá skúsenosť za tie roky čo sa premávam medzi BA - NR.... väčšinou keď som cestovala neskoro večer z NR tak autobus bol plný a všade samí alkoholici a vydýchaný vzduch.. Raz si pamätám že mi tak strašne ostalo zle v autobuse , že už som myslela že to asi dám do euroobalu
ale inak väčšinou stále s hudbou v ušiach , potichučky aby som si aj pospať mohla, alebo sa učím ....

Ale pripojím ešte jednu príhodu z minulého týždňa ako som išla zo skúšky.. Slečna vystupovala na zastávke a ako sa zodvihla že ide vystupovať, tak jej vypadla na sedadlo peňaženka...Každý to videl, ale nikto jej ju nepodal, až ja som ju rýchlo stopla a dala jej ju.. ďakovala mi ... Hrozní sú tí ľudia dnes, neviem či čakali že si hotovosť v peňaženke rozdelia alebo im fakt nie je lúto tej zúfalosti ľudí, keď zistia že sa im stratili doklady a musia niekedy aj niekoľko dní vybavovať nové ( ale som OT , sorry)

Ja určite nikoho prvého neoslovím, tieto debaty sú v drvivej väčšine bezduché a nebaví ma to. Samozrejme, ak niekto začne, tak zo slušnosti odpoviem, počúvam a max. teda nadhodím aj ja nejakú otázku.

V poslednom čase však mám v BA neuveriteľné šťastie na Kórejky, Číňanov a pod. typy, ktoré si vyberú vždy mňa a začnú sa pýtať na cestu, ako sa kam dostanú a vrchol bol, keď som ženskej na chodbe v škole upravoval slovenský preklad akejsi náboženskej piesne, aby to bolo gramaticky v poriadku - a vysvetli jej, prečo je raz to slovko v takom tvare a raz v takom, pričom význam je taký istý, ale ide o odlišné skloňovanie.

Hej ja sa rozprávam aj s neznámymi osobami.Sak polozím si otazku ako sme dospeli ku svojim kamosom,kamoskám frajerkám? No tak ze bud ja som ich pozdravil prvý alebo oni mna a boli tam sympatie na oboch stranách a uz nebol problem v spoznávaní sa.To je uplne jedno ci v kine,v buse,vo vlaku alebo na zábave ich spoznám.

Nie nerozprávam sa. A stalo sa mi to len pár krát že by sa niekto prihovoril.. (alkoholikov nerátam) Ak mám náladu tak nemám problém prehodiť pár slov.

Neoslovujem, veľmi rád cestujem sám.. - krajina ubieha za oknom a ľubovoľné myšlienky si len tak plávajú tiež.

Ale pritrafilo sa mi už dávnejšie sadnúť do kupé, kde sedel pán v stredných rokoch a zakecal sa s jednou mladšou babou, ktorá si chcela otvoriť reštauráciu. On bol čírou náhodou majiteľom niekoľkých a všetky základné problémy s vybavovačkami aj tajomstvami okolo vedenia podniku, varenia a servírovania samotného jej ochotne povysvetľoval. Celý čas rozprával veľmi pútavo a mal príjemný hlas. Keď na chvíľu zmĺkol, ľudia, čo tam s nami sedeli, mu pokynuli, aby rozprával ďalej, pritom sa ich to vôbec netýkalo. Proste raz za niekoľko rokov si náhodou prisadnete k človeku, ktorý za to stojí. Bolo mi až ľúto, že musím vystupovať.

Co robil majitel niekolkych restauracii v kupe?

5 rokov som cestovala kazdy tyzden medzi PO-ZV a poviem vam najlepsie konverzacie a stretnutia su vo vlakoch ...samozrejme nejde to vzdy, musi byt nejaky impulz ale potom to uz ide samo.

v MHD je to problem, je to take nehostinne prostredie, ludia namackany vedla seba...ale v obchodoch sa rozpravam s predavacmi ak potrebujes poradit a vystupujes ludsky, tak aj oni su k tebe milsi proste tak ako sa spravas k nim tak aj oni k tebe ...heh alebo u doktora to su tiez hlody no proste netreba sa separovat...ale KOMUNIKOVAT. ani nevies keby koho stretnes a kam ta to posunie....

este od veci ked som stopovala tak to boli tiez velmi vydarene debaty ) raz dokonca nejaky poslanec EU parlamentu z KE, za KDH ci co ...ale velmi mily bol