Ahoj,

sme s partnerkou uz skoro 4 roky. Nezijeme spolu, kazdy este studujeme/pracujeme, zili sme spolu len nejaky cas (par mesiacov), ked sme mali skolu v jednom meste (zhruba rok dozadu). Prve roky boli krasne, navstevovali sme sa skoro kazdy vikend, travili sme spolu vela casu. Postupne to ale (asi len vo mne) trocha opadlo, a zacal som sa venovat viac kariere ako jej. Ona je na mna strasne naviazana a nevie si predstavit zivot bezomna (a to aj za cenu ze bude tolerovat moju neustalu zaneprazdnenost).
Ja sa naopak obcas prichytim, ze mam chvilky, ked by som najradsej bol bez nej, venoval sa iba sam sebe a robil si co chcel.
Musim povedat ze moja polovicka zije kus iny zivot ako ja (nechcem sa tu hrat na nejakeho hrdinu, ale...), v podstate chodi len do skoly a venuje sa nakupovaniu. Ja som zas clovek co stale cosi vymyslam, som workoholik. Isty problem hraju v nasich zivotoch aj peniaze - ja ich mam tak akurat, kedze popri studiu aj pracujem... zato ona iba studuje a viacmenej iba vravi, o tom co si dovolit nemozeme (a vacsinou moju pomoc ked sa jedna o daco s vacsio hodnotou neprijma).
V sexe nam to klape tak neutralne. Obcas sa povadime aj na tom, kedze mame aj tam (vzhladom k tomu kto ma kolko volneho casu) mierne nezhody co sa tyka frekvencie.

Hlavna otazka a dilema je pre mna, co dalej. Su to celkom pekne 4 roky spolu (a to je ten najvacsi problem pre mna, pretoze sme nemali ziadne extremne nezhody pocas nich), plne aj zazitkov a radosti, obcas aj smutku a starosti. Ak pride na otazku, ci ju este lubim, tak som strasne slaby a nedokazem jej povedat NIE. Samozrejme ze to neni ziadna nenavist zas k nej, mam ju rad, ale rad by som zazil opat dajaku volnost, samostatnost, bez nutnosti hovorit dakomu o mojich krokoch v zivote. Je to totiz moja prva vazna znamost. Nechcem jej hovorit o ziadnej pauze, to po 4 rokoch chapem ze je len trapna vyhovorka. Je to ale normalne, co citim?

Ja 26, ona 23 rokov.

Je to normalne co citis, z tvojej strany to ochablo a si rad, ked mozes byt sam.

Ak si si to poriadne rozmyslel, tak nemá zmysel ďalej ju naťahovať.

Zase ak ju máš rád a akurát ti vadí, že spolu trávite príliš veľa času, skús sa s ňou o tom porozprávať.

Asi by pomohlo, keby si tvoja priateľka našla nejakú prácu alebo koníček, ktorému by sa venovala, a nemala tak veľa času s tebou tráviť toľko času. Ja som na tom bol podobne, navyše sme boli od seba 200 km a tú babu úplne zožieralo to, že sme spolu nemohli byť každý deň, pričom mne to nejako príliš nevadilo, keďže som bol cez týždeň dosť zaneprázdnený školou, prácou, basketom a kamošmi. Ona však okrem školy nemala prakticky nič iné na práci, takže stále nad tým rozmýšľala a trápila sa tým.

Ak by to ale tvoja priateľka vedela pochopiť a vedela si nájsť niečo, čím by ten čas, ktorý spolu nie ste, niečím vyplnila, nemyslím si, že by ste sa nutne museli spolu rozísť.

Problém je, že to z jeho strany ochablo. Ono je to určite ťažké, ale v tomto smere ti fakt možem poradiť iba rozchod. Dala ti všetko čo ti mohla dať, a podla mňa by si sa teraz mal posunúť ďalej.. kedže už teraz asi vieš, že to není žena s ktorou by si si vedel predstavit v budúcnosti niečo viac..

Vyhoň si a keď v nasledujúcich 5 minútach ti nebude vadiť, že by si sa mal vyspať s inou, tak sa rozíď.

Brutal, ale pravda.

Podla mna to je normalne, ze jeden vo vztahu je aktivnejsi a ma viac casu ako druhy. Predstav si, ze by si mal rovnako vytazenu priatelku, to by ste museli hladat spolocny termin ako k zubarovi..

Dolezite len je, aby
1. Ty si zil vyrovnane a vnutorne slobodne, bez zväzujuceho pocitu
2. Aby ona respektovala, ked nemas cas a nevyhadzovala Ti to na oci.

S tym prvym mozes popracovat sam - je to len subjektivny pocit, ze sa musis niekomu zodpovedat, alebo ze ta baba bez teba nevydrzi, resp. je smutna..nestastna.

To druhe je dovod na rozchod a tak jej to musis aj formulovat: ze ta nebavi zit so zlym svedomim ako chlap, pri ktorom sa zena neciti stastne, lebo maju iny styl zivota. Ze v takom vztahu trpia obaja - ty si obvinovany a ona sa citi zanedbavana - a ze nevidis ziadne riesenie toho problemu.

Btw. este je dolezite, ako si predstavujete svoju buducnost. Nebudete studenti naveky.

ver mi kamo ze momentalne prezivam nieco podobne, i ked v tomto konkretnom mojom vztahu je to onieco kratsie, no ked zacnem premyslat nad buducnostou tak som sklamany pretoze mam stale pocit ze by mala byt s niekym inym, tazka situacia, rozhodne tazsia ako ked sa so mnou rozisla priatelka, pretoze to rozhodnutie stoji na nas, neviem co sa bude so mnou diat ked to ukoncim ja skor ako opacna strana

Mali by ste sa o tom otvorene porozpávať, úprimne, vysvetliť si navzájom ako vidíte svoj vzťah teraz, čo vás spája, čo rozdeľuje, aké máte individuálne plány po skončení školy, aké máte túžby a sny, či viete byť aj dobrí kamoši, či sa naozaj rozumiete. Zaľúbenie, citové poblúznenie, vzplanutie normálne po štyroch rokoch vychladne, dôjde k akémusi vytriezveniu z hormonálneho ošiaľu a nastúpi viac triezvy rozum a spoznávanie. Pokiaľ vás oboch spájajú spoločné záujmy, viete sa navzájom rozosmiať, dobre sa zabaviť, vystreliť si zo seba, máte podobný zmysel pre zábavu, tanec, hudbu, výlety, cestovanie, radi aj takto trávite spolu čas, viete sa zhodnúť v zásadných detailoch ako je životný štýl, názory na chod domácnosti, viete sa dohodnúť aj vo veciach, kde máte opačný názor a neurážate sa, tak podľa má zmysel vo vašom vzťahu zotrvať, lebo ak plánujete mať rodinu, tak ste optimálny ako budúci rodičia pre výchovu detí, ako stabilní partneri

Ahojte, len pre info.. vidim ze je to uz dobre dlho ked som tu pisal a zakladal tuto temu.
To bol oktober, v januari som jej povedal, ze to nema zmysel dalej a chcem byt sam... o tyzden na to to proste prislo same, spoznal som novu zenu, uplne inu ako bola ex. Sme spolu vyse roka a pred mesiacom sme za zasnubili. Az sa mi nechce verit ze to takto mohlo dopadnut, ale som rad za kazdy krok co som spravil..

Ak to citite nejak podobne ako ja, urcite do toho chodte. Rozchod bol nastastie menej bolestivy, kedze ona bola z tych, ktori sa naozaj po 4 rokoch a po tom ako som jej to oznamil, neozvala. Neviem ako sa citila, ale verim ze najde s niekym este stastnejsi zivot ako ho mala so mnou

Tak to je super. gratulujem

Po roku zásnuby? No neviem Napíš sem zasa o rok, dva.

To sa dobre cita, drzim palce. Ozvi sa zase, ako sa dari.

Ukoncit to s nou bude asi ferove. Je jedno ako je naviazana, chvilu to bude boliet, ale potom sa oklepe a najde si niekoho s kym si viac sadne. Nevyzera, ze by ste boli obaja velmi stastni v tom vztahu, tak preco to zbytocne predlzovat.

jane, citala si celu temu ?

nooo, ak to este niekoho zaujima, tak v tychto dnoch mam s tou dalsou svadbu je haluz vracat sa k tomuto tu po rokoch a citat si co clovek prezival a ake kroky robil

a keby to tu nahodou niekto naozaj este niekedy cital, tak celkovo uz ubehlo 5 rokov tusim, a aktalne sa nam s tou druhou narodilo babatko
enjoy life, zijeme len raz

Vidis, napokon to dobre dopadlo, aj ked a inou ako si zakladal temu.

Gratulujem, u mňa až štvrtá bola trefa po troch sklamaniach - a sme spolu vyše 35 rokov.