podla mna to je nieco uplne ine. ja si myslim, ze rozlucka so slobodou je obojstranne tolerovane vyhodenie si z kopytka. to co si popisal je veeeeeeeelmi zjednodusena a zlahcena verzia tohto dezertu, co som mal nedavno moznost citat na fb v denniku taxikara
od Lukáša z Michaloviec napísal:
Víkendový príbeh z Michalovskej taxislužby, ktorý zaiste prekoná všetky rekordy. To, čo som zažil v noci z piatka na sobotu sa hlboko zapíše a vryje do môjho denníka taxikára. Som presvedčený, že niečo podobné už nikdy nezažijem... Tak poďme nato, idem vám priblížiť príbeh mladého páru z Veľkých Kapušian.
Názov:" Sila ľudskej lásky, alebo maximálna ľudská hlúposť?"
Bol piatok, hlboká noc, ulice v Michalovciach boli rušné, práce bolo dostatok, taxikár sa určite nenudil. Ináč to nebolo ani v mojom prípade.
Niečo krátko po 1:00 hodine v noci, mi volá kolega dispečer, že mu volal pán z V.Kapušian (mestečko asi 30 km za Michalovcami, smerom k maďarským hraniciam), že potrebuje taxík. Tak som po chvíli váhania naštartoval a vydal som sa na cestu, ktorá nakoniec trvala takmer 5 hodín....
Asi okolo pol druhej v noci som dorazil do V.Kapušian, kde ma už na dohodnutom mieste čakal mladý pár niečo po tridsiatke.
Ja: Dobrý večer, kam to bude?
On: Ideme do Strážskeho.
Ja: OK.
Pán sedel na zadnom sedadle, mal celé oko modré. Bol v silno podnapitom stave. Pani sedela na prednom sedadle mala vypité ale bola v pohode.
Ja: Pani, môžem sa Váš niečo spýtať? Bývate v Strážskom? alebo prečo v takú nočnú hodinu ideme práve tam?
Ona: Joj viete, tak silou mocou tam chce ísť, opil sa, ešte aj dostal bitku, má veľký monokel.
Ja: Ale prečo práve tam?
Ona: Ide do bordelu, hovädo jedno!
Ja: Aha, a čo? Vy ste jeho doprovod alebo čo?
Ona: No áno som, veď ho tam sama nenechám....
Ja: Tak to ste veľmi dobrá kamoška potom, neviem neviem, ako by sa zatvárila jeho manželka alebo frajerka keby toto vedela, resp, videla.
Ona: Šak to ja som jeho frajerka!!
(v tomto momente sa rýchlosť môjho motorového vozidla zo 100 km/h znížila asi na 60 m/h, a v mojom mozgu, trvalo pár sekúnd, kým som si vlastne uvedomil, že čo to za odpoveď som od tejto zjavne asi trošku pomätenej osoby vypočul)
Ja: (začal som z fleku tykať) To mi chceš povedať, že si jeho frajerka a ideš s ním do bordelu hej?
Ona: Ja viem že som sprostá a že je to divné ale ja ho ľúbim a keď tam tak chce isť tak čo mám robiť?
Ja: No normálne to nieje. Ale mne to je v podstate jedno, ja plním Vaše požiadavky.
Asi o 2:15 sme prišli do Strážskeho. Šli sme do bordelu, no prevádzkár podniku, jeho frajerku nepustil dnu, nakoľko je to pánsky klub.
On: Boha, keď ju tu so mnou nepustíte tak idem preč!
Slečna sa potešila, že sa jej milý zastal a že bol taký \"charakter\" a nešiel bez nej do bordelu (smile)
Tak sme teda vyšli von. Chlap sadol do auta a zaspal.
Pýtam sa teda tej jeho frajerky:
Ja: Ideme domov teda?
Ona: Nie, odvezte ho do bordelu do Humenného!
Ja: Čo? to ty normálne chceš aby sme tam išli? Veď on je spitý aj nevie kde je....
Ona: Poďme do Humenného, nech si užije...
Ja: Tak dobre.
Asi po 7 minútach slečna začala plakať dosť intenzívnym spôsobom.
Ja: Prečo plačeš?
Ona: Bolí ma to, že tam chce ísť, ja nechcem aby tam šiel...ja ho ľubim..
Ja: Tak na jakú riť, si mi povedala aby sme išli do Bordelu do Humenného? veď to je choré a nenormálne a teraz plačeš!
Ona: Ja viem, som sprostá.....
2:45 - Eden Humenné.
Prišli sme teda na miesto. Prišli sme do inkriminovanej miestnosti, kde nás už čakala pani prevádzkarka, no žiaľbohu opäť nastala obdobná situácia ako nastala v Strážskom. Slečna do podniku nesmela ísť. Jej frajer to však nevydržal a poslal ju von a on si šiel sadnúť a dať si s miestnymi zamestnankyňami drink.
Zúfala, uplakaná, trýznená a pravdepodobne aj slečna s nie veľmi vysokým IQ, vyšla teda pred spomínaný podnik a veľmi nariekala. Bolo mi jej ľúto, utešoval som ju so slovami \"šak on aj tak nepôjde do izby, neboj sa on je opitý, o chviľu je naspäť\" (smile)
Moje slová asi vypočul sám Pán Boh a jej milý sa zjavil vonku vo dverách...Jeho milá sa na neho vrhla s dôvetkom, že ona vedela že to neurobí...
On: "Počúvaj Marcela, nemaš mi požičať 100 eur? nevybral som s bankomatu a nechce sa mi teraz isť vyberať, hore ma už čakajú"
Odpoveď len pri silné povahy a žalúdky (smile)
Ako to celé dopadlo?
Tento príbeh mal šťastný koniec. Frajer Marcely, nakoniec aj tak nebol v tej izbe, dal si hore iba drink. Prevádzkárka podniku mi to dosvedčila a ja som upokojil Marcelu, že Šani nikde nebol.
Oboch som šťastne priviezol domov, (cestou sme sa zastavili asi v 3 krčmách a obaja od radosti vypili asi po 5 borovičiek v každej krčme) (smile)
Bola to sila ľudskej lásky alebo sila ľudskej hlúposti? Asi oboje. Tento príbeh bol výnimočný, človek sa s takým niečim určite stretne iba raz za život a priniesol ho samotný život.