za druhé, celé to imo súvisí s tým nepristupovať na logiku kapitálu a jeho štátu, miesto toho, aby sme ju ako pracujúci, nezamestnaní, dôchodcovia, študenti či legálni/nelegálni migranti spadajúci do týchto skupín, "realisticky" akceptovali:vo [url=http://www.ohchr.org/EN/UDHR/Pages/Language.aspx?LangID=slo]Všeobecnej deklarácii ľudských práv[/url] sa napísal:Spoiler
Článok 3.: Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.
Článok 13.: Každý má právo voľne sa pohybovať a slobodne si zvoliť bydlisko v tom - ktorom štáte. Každý má právo opustiť hociktorú krajinu, i svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.
Článok 14.: Každý má právo vyhľadať si pred prenasledovaním útočište v iných krajinách a požívať tam azyl. Toto právo nemožno uplatňovať v prípade stíhania naozaj odôvodneného nepolitickými zločinmi alebo činmi, ktoré sú v rozpore s cieľami a zásadami Spojených národov.
Článok 22.: Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok, aby mu boli národným úsilím i medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, potrebné k jeho dôstojnosti a k slobodnému rozvoju jeho osobnosti.
Článok 23.: Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Každý, bez hocijakého rozlišovania, má nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu. Každý pracujúci má právo na spravodlivú a dostačujúcu odmenu, ktorá by zaisťovala jemu samému a jeho rodine živobytie odpovedajúce ľudskej dôstojnosti, a ktorá by bola doplnená, keby toho bolo treba, inými prostriedkami sociálnej ochrany. Každý má právo na ochranu svojich záujmov zakladať s inými odborové organizácie a pristupovať k ním.
Článok 25.: Každý má právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zaistiť jeho zdravie a blahobyt a zdravie jeho rodiny, počítajúc v to menovite výživu, šatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia: má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v nemoci, pri neschopnosti k práci, pri ovdovení, v starobe alebo v iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastanú za okolností nezávislých ne jeho vôli. Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu strarostlivosť a pomoc. Všetky deti, či manželské alebo nemanželské, požívajú rovnakú sociálnu ochranu.
Kolektívne proti kapitálu napísal:vo všetkých odvetviach stojíme zoči-voči pokusom vnútiť nám: nižšie mzdy, dlhší pracovný čas, rýchlejšie tempo práce, horšie pracovné podmienky, viac neistoty, alebo kombináciu predchádzajúcich, a to v mene: konsolidácie, optimalizácie, realizmu, rozpočtovej zodpovednosti, tímového myslenia... za ktorými sa v skutočnosti skrýva bezohľadná snaha šéfov firiem a štátu nastaviť podmienky našej práce na najbližšie roky, ba desaťročia tak, ako je to dobré pre zisky firiem a príjmy štátu, proti ktorej musíme postaviť bezohľadné, „nerealistické“ sledovanie našich vlastných záujmov, ktoré sú jednoznačné: menej práce, viac peňazí, viac služieb od štátu zdarma, viac voľného času. Hlúpo ukazovať prstom na Grékov znamená súhlasiť s logikou úspor, ktorá hovorí: zamestnancom viac práce a menej peňazí. Je v rozpore s našimi vlastnými záujmami. Proti tejto logike musia pracujúci, vedomí si vlastných záujmov, stavať jednoduchý cieľ: všetkým menej práce, všetkým viac bohatstva.
