Diskutovali a k ničomu sme sa nedobrali.
Predstavil som ideu, že by som hypoteticky v post-kapitalistickej dobe vlastnil nejakú malú strojársku dielňu na výrobu poľnohospodárskeho náradia, ktoré by som používal na obhospodarovanie môjho poľa pre obživu mňa a mojej rodiny (komunity). A uviedol som, že nemám záujem sa s nikým o to deliť.
Reakcia bola, že v španielskej revolúcii prebiehala dobrovoľná kolektivizácia, vstúpilo 90%. Čo sa stalo s tými 10% nevieme. Boli nejak spoločensky odsúdení ?

Alebo sa stali vyvrheľmi s ktorými nikto nechcel jednať ?
Preto ja nastolujem tú otázku, čo sa stane s mojimi výrobnými prostriedkami, ktoré už dnes vlastním a dokupujem si stále ďalšie a ďalšie ? Kus poľa v niektorých regiónoch nie je drahý a kovospracujúcich mašín je v inzerátoch strašne veľa. Ich cenovky sú na takej úrovni, že aj ja úbohý blue-collar vykorisťovaný si na ne viem našetriť a kúpiť si ich.