gogo956 napísal:Hitler tiez negativne zasahoval do vyvoja novych zbranovych systemov, preferoval vyvoj k neracionalnym modelom a rieseniam./mozme dalej rozobrat podrobnejsie/
Je to mozne, mozes rozobrat, ale ako nemci sa fakt nemusia hanbit za produkciu pocas II sv. vojny, drzali krok s dobou - mali svoje kvalitne legendarne zbrane - MP 40, gulomet MG42, utocnu pusku "Strumgewehr" STG 44, ktora mala aj infracervene videnie, Mauser 98, Panzerfaust, dobre tanky-Panzer, Tiger, Messerchmity - a Junkers tiez neboli zle lietadla, prudove Messerschmitt Me 262 Schwalbe bolo vyvinute hned po britskom (1944) a Londyn ostrelovali uz prvymi balistickymi raketami V2, alebo Fritz X - bomba, ktora je vraj "matkou modernych bomb" atd.
Rusi a Amici sa ponahlali do Nemecka, v zvedavosti co tam najdu, nechceli aby to nasiel ten druhy skor napr. ukorystene V-2, pisomne materialy a nemecki odbornici posunuli dopredu raketovy vyskum - po vojne sa pracovalo na stale vykonnejsich nosicoch, ktore viedli ku medzikontinentalnym balistickym raketam a nakoniec k vypusteniu prvych druzic do vesmiru.
Co sa mu da vytknut je hlavne zdrhacka zidovskych a inych spickovych vedcov pred rezimom, ktori sa potom vyznamne podielali napr. na americkom jadrovom projekte (Oppenheimer, Einstein atd.)
Ani Nemci neboli zas tak daleko od jadrovej bomby, ale norsky odboj a briti im znicili tovaren na tazku vodu ...
AA napísal:Rozumiem, ale vychádzaš z predpokladu, že Hitler chcel vojnu aj so Západom, naopak nebezpečenstvo a rozpínavosť bolševizmu bola Západu známa už pred vojnou a krátko po nej nastala tzv. studená vojna.Z toho vyplýva, že existoval aj iný, silnejší motív a dôvod "prečo si museli vybrať" prvé Nemecko.
Ano existoval. Nemoze si predsa niekto len tak mirnix dirnix uzurpovat slobodne staty, deptat ich a napadat , ako by to vyzeralo na svete? Briti to odmietli podporit, s Francuzskom nepocital, bud by sa podrobilo, alebo by ho napadol - potreboval totiz kontrolu nad Atlantikom a USA vyhlasil vojnu sam ..
Motiv vyjadril Churchil v tom jeho slavnom prejave, ked nastupil na kreslo premiera a nemecke divizie do Belgicka Holandska a Luxemburgska:
Kód: Vybrať všetko
„Nemohu vám slíbit nic než krev, dřinu, slzy a pot. Máme před sebou těžkou zkoušku, nejbolestnější ze všech. Máme před sebou mnoho, mnoho dlouhých měsíců boje a utrpení. Ptáte se, co je naší politikou? Odpovím: vést válku na moři, na zemi a ve vzduchu s veškerou naší mocí a veškerou silou, kterou nám Bůh může dát; vést válku proti obludné tyranii, nejtemnějšímu a nejžalostnějšímu seznamu lidských zločinů v dějinách. To je naše politika. Ptáte se, co je náš cíl? Mohu odpovědět jediným slovem: Je to vítězství, vítězství za každou cenu, vítězství navzdory veškeré hrůze, vítězství, jakkoli dlouhá a těžká cesta k němu může vést; protože bez vítězství nepřežijeme. To si musíme uvědomit; nepřežije Britské impérium; nepřežije to vše, co Britská říše symbolizovala, nepřežijí potřeby a podněty naší doby, která nutí lidstvo, aby se hnulo kupředu, k svému cíli. Ale já se ujmu svého úkolu s optimismem a nadějí. Jsem si jist, že lidstvo nestrpí, aby naše věc neuspěla. V tento čas se cítím oprávněn požadovat pomoc všech, a říkám: Pak tedy přijďte, a postupujme společnými silami.“
Zdroj: https://technet.idnes.cz/churchill-hitler-0ep-/vojenstvi.aspx?c=A150123_170640_vojenstvi_kuz
//autoeditácia príspevku (30 Nov 2018, 16:48)
Inak v tom clanku dalej mas vyjadrene aj Churchilove postoje k bolsevizmu:
Když se v Rusku chopili v listopadu 1917 moci bolševici, prosazoval intervenci: „Bolševismus musí být zadušen ještě v kolébce!“
V únoru 1919 řekl na schůzi válečného kabinetu, že by si přál „vidět, že se s Německem zachází lidsky, lidé dostanou jídlo a průmysl začne pracovat“. Jestliže se Německo nevzpamatuje, propadne se k bolševismu.
Německo a silné Polsko by se měly stát hradbami, za něž bolševický infekce nepronikne. I Francie a Británie by měly uzavřít spojenectví.
„Pokud se Rusko, očištěné od bolševismu, nestane živou součástí Evropy, pokud se nestane aktivním partnerem Společnosti národů, přítelem spojenců, nebude ani mír, ani vítězství,“ prorokoval Churchill v únoru 1919 v Paříži před světovými politiky.
Hledal cesty, jak sovětské Rusko izolovat a předejít tomu, aby virus bolševismu přeskočil do Německa. Bolševismus označil za „rakovinu, hrůzný výrůstek, který se vztyčoval a vzkvétal na vyhublém těle své oběti“.
Podle Roseho byl Churchill vlastně prvním bojovníkem studené války. Spojenectví za druhé světové války se stalo epizodou, kterou nemohl ovlivnit. Po porážce Hitlera se ke svým starým apokalyptickým myšlenkám vrátil. „Uškrcení bolševismu při jeho zrození by bývalo nepředstavitelným požehnáním pro veškeré lidstvo,“ prohlašoval roku 1949.
takze keby Hitler nebol taky agresor, nebol by problem