Realisticky sa nad tým zamysli, slušná kočka, ambiciózna... tá nedá len tak, za pekné oči
. Ako píšu chalani, musel by si investovať do toho čas, no a tu sa situácia trošken komplikuje. Vysvetlím nižšie...Píšeš, že je 130 kiláčov ďaleko. To je dosť, to je svinsky dosť na to, aby si tam chodil na pravidelnej báze. A teraz si predstav, všetko vypáli jak má, rozumiete si, žerie ťa, ty ju, romantika, paráda. Dáte si dve kolečká po peknom večeri ale spinkať u nej nemôžeš. Víš, čo je to za takých okolností ťahať 130 km nocou dom? To je o život chlape!
A to je ten lepší prípad, keď dala... Okey, dosť srandy... skrátka a jasne. Ja ti radím nasledovné. Rozmysli si, čo od toho čakáš. Na osudovú lásku to nevyzerá, ver mi, osudová láska sa takto nezačína. Jedinú alternatívu by som videl v tom, udržiavať kamarátsky vzťah s tým, že sa ho budeš snažiť dostať na úroveň vzťahu mileneckého. Môže/nemusí vyjsť, s tým musíš počítať a tak sa k tomu aj stavať.
Veci typu ona chce žiť tam a ja tam sú momentálne úplne bezpredmetné, najsķôr sa musíte chcieť, potom môže byť reč o kompromisoch.
Takže kámo bratm, ako píšeš, show must go on... a Boh s tebou
