Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Témy, ktoré sa nedajú zaradiť do kategórií vyššie...
brm
Darca
Darca
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 19280
Registrovaný: 02 nov 2005, 17:03

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa brm »

retkvic napísal: 19 sep 2022, 9:43 Vopred ďakujem.
https://e.dennikn.sk/3010863/neveria-v- ... 1646148931
Spoiler
Neveria v pomoc vlády, zháňajú si drevo, hoci majú plyn. Vraciame sa o 50 rokov späť, hovorí starosta podtatranskej obce
Vladimír ŠnídlVladimír Šnídl
Zvýšený dopyt po palivovom dreve sa niekde mení v paniku. Niektorí ľudia zháňajú akékoľvek drevo na kúrenie, bez ohľadu na kvalitu. Foto - N
Zvýšený dopyt po palivovom dreve sa niekde mení v paniku. Niektorí ľudia zháňajú akékoľvek drevo na kúrenie, bez ohľadu na kvalitu. Foto – N

Denník N sa rozprával s niekoľkými ľuďmi, ktorí by za normálnych okolností kúrili pomocou plynového kotla alebo tepelného čerpadla. Vystrašili ich však správy o cenách energií, a tak sa rozhodli pre drevo.

Jana s rodinou dokončila tento rok rodinný dom v Novej Lesnej pod Tatrami. Kúriť plánovali pomocou tepelného čerpadla, do ktorého investovali 9500 eur – aj s očakávaním, že časť nákladov im pokryje štátna dotácia.

„Hovorili sme si, že akí budeme moderní a ekologickí,“ rozpráva Jana.

Keď vypukla vojna na Ukrajine, len sa utvrdzovali v tom, že urobili dobre: prípadný nedostatok plynu ich nijako neohrozuje.
[ Traja skúsení editori ekonomického spravodajstva každý deň vyberajú najdôležitejšie informácie pre podnikanie a investovanie. Objednajte si ranný Ekonomický newsfilter. Vždy ráno o 7:00 sa za menej ako 5 minút dozviete všetko podstatné. Aktivujte jedným klikom sem. ]

Počas leta však zásadnou témou začala byť aj elektrina, ktorej cena na burze raketovo vzrástla. Hoci tepelné čerpadlá majú len relatívne malú spotrebu, Jana si povedala, že jedinou istotou je z jej pohľadu drevo. Neverí politikom, ani keď sľubujú, že ceny elektriny zostanú zastropované.

„Každý hovorí niečo iné. Sulík upokojoval, že elektrina bude zastropovaná, Matovič hovoril, že Sulík to zbabral. Do toho niečo iné hovorí ÚRSO. Nechcem sa spoliehať na štát,“ hovorí Jana.
Drevo od Rómov

Nová Lesná je ako obec plynofikovaná. Napriek tomu sa viacerí obyvatelia rozhodli, že plyn chcú túto sezónu využívať len minimálne. Radšej budú kúriť v krbe, ktorý doteraz využívali len občas, na „navodenie atmosféry“.

Starosta Peter Hritz hovorí, že ľudia počas leta „podľahli strašeniu“ a začali si vo veľkom zháňať drevo a pelety.

„Doteraz tu niečo také nebolo, vraciame sa o päťdesiat rokov dozadu. Zrazu dym a smog nebudú nikomu prekážať,“ hovorí Hritz.

Pod Tatrami je to bežný jav. Veľký dopyt po dreve je aj medzi obyvateľmi ďalšej plynofikovanej obce, ktorou je Ľubica pri Kežmarku. Keďže obec má vlastné lesy, snaží sa obyvateľom vychádzať v ústrety.

„Nárast záujmu je enormný, začal sa už počas jari. Zatiaľ dokážeme dopyt uspokojovať vďaka našim vlastným lesom, uvidíme dokedy,“ hovorí starosta Ján Kapolka.

V inej situácii je však spomínaná Nová Lesná, ktorá sa nachádza na území chráneného TANAP-u. Kde teda miestni ľudia zháňajú drevo?

V úvode citovaná Jana hovorí, že ho kupujú aj načierno od Rómov z okolitých dedín: prídu s dodávkou, vysypú zákazníkovi drevo na dvor a zoberú peniaze v hotovosti. Pred rokom by jej niečo také nenapadlo.

„Nepýtame sa, kde to drevo zohnali. Potrebujeme zásoby na zimu, tak využívame túto možnosť. Päť kubíkov vysypaného dreva za 350 eur je štandardná cena,“ dodáva Jana.
Ilustračné foto – TASR
Desať paliet miesto troch

Kúriť drevom nebolo ani doteraz na Slovensku výnimočné. Tento typ paliva však za normálnych okolností využívali hlavne obyvatelia obcí, kde nie je zavedený plyn, prípadne chatári a ľudia, ktorí si v krbe či kachliach prikurovali.

Tento rok je situácia iná. Po dreve, drevených peletách či briketách sa zháňajú aj tí, ktorým by to ešte vlani nenapadlo, prípadne nie v takom množstve. Napríklad v drevospracovateľskej firme Beky v Snine boli zvyknutí, že palivo začínali ľudia kupovať až koncom leta, keď sa blížila vykurovacia sezóna.

„Tento rok kupovali brikety aj počas jari, keď je obvykle hluché obdobie. V ďalších mesiacoch dopyt ešte viac rástol. Ten, kto si normálne kupoval tri palety, si teraz objednával desať,“ hovorí Peter Brečka z firmy Beky.

Že sa tohtoročná vykurovacia sezóna začína, pripomenul tento týždeň ľuďom aj minister financií Igor Matovič. Na svojom facebookovom účte si uverejnil fotku horiaceho dreva v krbe – s poznámkou, že doma museli prvýkrát prikúriť.
S uhlím je to ešte horšie

V ešte horšej situácii sa ocitli ľudia, ktorí sú zvyknutí kúriť si uhlím. Televízia Markíza pred pár dňami priniesla príbeh rodiny z Liptova, ktorá si už v apríli objednala uhlie na aktuálnu vykurovaciu sezónu. A stále naň čaká, hoci teploty už v noci klesajú pod desať stupňov.

„Vždy sme si objednávali uhlie v apríli, keď zvykli byť najnižšie ceny. Čakať bolo treba maximálne mesiac. Tento rok ho stále nemáme a ani nám nevedia povedať, či to vôbec stihneme ešte pred vykurovaním,“ povedala novinárom Zuzana.

Markíza oslovila aj dodávateľské firmy z Liptovského Mikuláša. Ich zamestnanci hovorili o zúfalstve, s ktorým sa stretávajú, keď zákazníkom oznamujú, že uhlie nie je.

„Buď nám nadávajú, alebo plačú,“ povedala jedna zo zamestnankýň.
Posekané ovocné stromy

Denník N sa rozprával s niekoľkými ľuďmi, ktorí sa rozhodli tento rok spoliehať na tuhé palivo. Spája ich, že neveria, že by im dokázala výraznejšie pomôcť vláda.

Tomáš žije v Senci, v dome má plynový kotol aj krb. Na túto sezónu sa rozhodol, že zotne niekoľko ovocných stromov vo svojej záhrade.

Za normálnych okolností by kúril plynom a drevo do krbu by kupoval od dodávateľov. Aktuálnu cenu dreva – 120 eur za kubík s lepšou výhrevnosťou – však považuje za premrštenú. Pri plyne si zas nie je istý, či ho počas zimy bude dosť, prípadne za akú cenu.

„Takže dve jablone, jedna slivka a časť hrušky pôjdu dole. Len čakám, kým dorodia, a potom ich narežem na drobné a nechám aspoň na chvíľku presušiť,“ hovorí Tomáš.

Vo svojom rozhodnutí posekať stromy sa utvrdil, keď sledoval letnú vládnu krízu. Vyvrcholila odchodom ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), o ktorom následne Matovič vyhlásil, že na energetickú krízu nepripravil žiadne riešenie.

„Miesto aby som počúval o riešeniach, sledoval som len hádky. Do toho som čítal rôzne články a príspevky na Facebooku, že za energie sa nedoplatíme, tak som sa rozhodol poradiť si sám,“ rozpráva Tomáš.

Ešte vo väčšej panike je jeho sused, čerstvý dôchodca, ktorý nemá v dome ani krb. Podľa Tomáša si musel pripraviť netradičný záložný plán.

„Sused sa plánuje presťahovať do malého hosťovského domčeka, kde má piecku. Pokiaľ bude drahý plyn, bude prespávať v jeho kuchyni,“ dodáva Tomáš.
Prečítajte si
Panika na trhu s drevom na kúrenie. Mnohí sa predzásobujú na roky vopred a poradovníky sú plné až do Vianoc
Zákaz vývozu dreva neprešiel

Táto situácia má niekoľko následkov, ktorých rozsah sa v tejto chvíli ešte nedá dostatočne zmapovať.

Prvý rozmer je ekologický: z obáv z cien energií padajú stromy, ktoré mohli ešte niekoľko rokov stáť. Spaľovanie dreva či uhlia navyše produkuje viac skleníkových plynov než spaľovanie zemného plynu.

Ďalší rozmer je ekonomický. „Palivové drevo stojí na niektorých miestach približne toľko ako stavebné drevo. To je absurdné,“ povedal Denníku N jeden z vysokých úradníkov ministerstva životného prostredia.

Slovenský zväz výrobcov tepla už počas leta varoval, že v dôsledku nebývalého dopytu po dreve môžu byť ohrozené dokonca dodávky paliva pre teplárne, ktoré využívajú biomasu.

Ministerstvo životného prostredia sa snažilo situáciu upokojiť vyhláseniami, že ak bude najhoršie, vláda by mohla zamedziť vývozu dreva do cudziny. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (OĽaNO) však následne uviedol, že takáto regulácia je možná len pri štátnych lesoch, ale nie pri súkromných vlastníkoch.

„Z tohto dôvodu je ťažké až nemožné presadiť zákaz vývozu určitej komodity, pretože takýto zásah do legislatívy by bol v rozpore s právom EÚ a obmedzoval by hospodárske subjekty pri obchodovaní,“ vysvetlil Vlčan Denníku E
Autoeditácia príspevku po 30 sek:
Spoiler
Mám viac ako 50 rokov, som v druhom pilieri a sporím si iba v dlhopisoch. Čo mám teraz urobiť? Odpovedajú 3 odborníci
Marianna OnuferováMarianna Onuferová
Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Odborníci radia ministrovi práce Milanovi Krajniakovi, aby sa predvolená stratégia v druhom pilieri týkala aj ľudí nad 54 rokov.

Približne 300-tisíc sporiteľov v druhom pilieri, ktorí majú viac ako 54 rokov, si sporí na dôchodok iba v dlhopisových fondoch. Ide o 17 percent sporiteľov, ktorí majú najbližšie k dôchodku, no vládny návrh zákona o druhom pilieri ich úspory nerieši. Presun úspor alebo ich časti z dlhopisov do akcií podľa predvolenej stratégie sa má týkať iba ľudí do 54 rokov.

Poslanec SaS Peter Cmorej predpokladá, že starších sporiteľov, ktorí si po zásahu Ficovej vlády v roku 2013 zostali sporiť iba v dlhopisoch, zrejme čaká nižší dôchodok, ako keby v druhom pilieri nikdy neboli. Krajniakov rezort takéto porovnania nezverejnil. Keďže však návrh zákona ľudí nad 54 rokov nerieši a nemá sa ich automaticky týkať predvolená stratégia, inicioval diskusiu s odborníkmi, či návrh zákona ministra práce Milana Krajniaka rieši túto otázku správne.
[ Dôležité a zaujímavé čítanie o ekonomike. Jedným kliknutím si aktivujte newsletter s piatimi článkami týždňa z Denníka E. ]

Predvolená stratégia počíta s tým, že do päťdesiatky by sporitelia mali úspory iba v akciovom indexovom fonde, ak sa nerozhodnú inak. Po dosiahnutí päťdesiatky by sa každý rok presunuli štyri percentá ich úspor z akcií do dlhopisov. Tak ako aj dnes by mohli povedať, že chcú presun úspor spomaliť, no mohli by ho, naopak, aj zrýchliť. Dnes je zákon nastavený tak, že úspory sa začínajú presúvať z akcií do dlhopisov, keď má sporiteľ 52 rokov.

O Krajniakovom návrhu zákona sa má rokovať na septembrovej schôdzi parlamentu. Cmorej vraví, že predložený návrh by sa mal opraviť aspoň tak, že presun úspor by sa týkal všetkých sporiteľov, nielen tých, čo nemajú ešte 54 rokov. Žiada tiež zachovať možnosť voľného nakladania s časťou úspor. „Pokiaľ tam tieto chyby ostanú, dôvody, prečo návrh podporiť, tam veľmi nevidím,“ hovorí Cmorej. O návrhu chcú ešte s Krajniakom rokovať.

„Plán obnovy hovorí, že predvolenú stratégiu máme zaviesť pre všetkých, povedali sme, že hlavne pre tých, ktorí boli zasiahnutí akciou ‚návratka‘,“ pripomína odborník na dôchodky z tímu plánu obnovy Ján Šebo.

Troch odborníkov na dôchodky sme sa opýtali, či sa oplatí aj ľuďom nad 54 rokov presunúť ešte časť úspor z dlhopisov do akcií a či by sa aj ich mala týkať predvolená stratégia. Aj z ich odpovedí vyplýva, že čím menej rokov zostáva do dôchodku, tým ťažšie sa dávajú odporúčania pre sporiteľov, ktorí si sporia iba v dlhopisoch.

Opýtali sme sa:

1. Čo by mali urobiť sporitelia v druhom pilieri, ktorí majú viac ako 50 rokov a na dôchodok si sporia iba v dlhopisovom fonde?

2. Pre ktorých sporiteľov by štátom predvolená stratégia mala byť automatická? Mal by sa zmeniť vládny návrh, ktorý hovorí o predvolenej stratégii pre sporiteľov do 54 rokov?

Odpovedali Ján Šebo z tímu plánu obnovy, bývalý štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna a analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
1. Čo by mali urobiť sporitelia v druhom pilieri, ktorí majú viac ako 50 rokov a na dôchodok si sporia iba v dlhopisovom fonde?

Ján Šebo,
odborník na dôchodky z tímu plánu obnovy

Ak sa sporitelia o to vôbec nezaujímali, mali by si najprv urobiť test rizikového profilu, ako sa cítia. Ak im vyjde, že sú ochotní tolerovať nejaké riziko, a vedia, že si peniaze nejdú hneď vybrať, ale chápu, že peniaze na dôchodku budú používať postupne, nech nabehnú na predvolenú stratégiu, ktorá by mala byť 50 na 50 (polovica úspor v dlhopisoch a polovica v akciách, pozn. E). V priebehu troch rokov nech si najskôr začnú dávať do akcií nové príspevky, aby zažili, čo to je, či sa s tým cítia komfortne, a nech si potom úspory presunú postupne do akcií. Ak prejde v parlamente zmena, že prvých 10 rokov bude dôchodok v II. pilieri vo forme programového výberu (postupne sa vyplatí polovica úspor, pozn. E), peniaze môžu mať ešte investované v akciách. Zopakujem, najľahšie je začať novými príspevkami.

Ivan Švejna,
bývalý štátny tajomník ministerstva práce, zástupca Asociácie DSS

Ukážem to na mojom príklade. Mám 56 rokov a znížil som si povinnosť presunúť 10 percent úspor do dlhopisov, presúva sa mi len 5 percent úspor (podľa zákona sa každý rok po dosiahnutí veku 52 rokov presúva do dlhopisov 10 percent úspor, pozn. E). V indexovom fonde mám teraz 80 percent majetku a v dlhopisovom fonde 20 percent. Ináč by som mal úspory rozložené v pomere 60:40. Keď pôjdem do dôchodku, budem mať polovicu úspor v indexovom fonde a druhú v dlhopisovom fonde. Kto je v mojom veku a má všetko v dlhopisoch, už s tým nič neurobí. Ak má niekto reálny záujem, určite by som minimálne nové príspevky dával do akciového alebo indexového fondu. Čo so starými príspevkami, to je vec rizikového profilu sporiteľa. Môj názor je využiť v maximálnej miere možnosť byť v indexovom fonde.

Radovan Ďurana,
analytik inštitútu INESS

Čím je kratší horizont sporenia, tým ťažšie sa dávajú odporúčania. Dnes sme vo veľmi neistej ekonomickej situácii, pravdepodobne príde recesia a nevieme, či bude trvať rok alebo dva. Vôbec nevieme, či sme sa pozreli na dno poklesu akciových trhov. Preto je veľmi ťažké dávať odporúčanie. Dôležité je to, aký budú mať ľudia pravdepodobný dôchodkový príjem. Kto si môže povedať, že má 50 rokov a má pred sebou ešte 20 rokov, keď nie je odkázaný na dôchodok z druhého piliera, môže ísť do indexových fondov. Človeku, ktorý vo veku 63 rokov už bude tie peniaze potrebovať, odporúčanie dať neviem.
2. Pre ktorých sporiteľov by štátom predvolená stratégia mala byť automatická? Mal by sa zmeniť vládny návrh, ktorý hovorí o predvolenej stratégii pre sporiteľov do 54 rokov?

Ján Šebo,
odborník na dôchodky z tímu plánu obnovy

Návrh zákona predpokladá, že predvolenú stratégiu zavedieme pre všetkých okrem ľudí nad 54 rokov veku. Vynorí sa vám otázka, prečo nie pre týchto. Z odborného hľadiska nenájdete odpoveď, nikto vám ju nedal. Keď sa pýtame, tak nám dajte analýzu, všetci, či už ministerstvo, alebo sociálni partneri, argumentujú tým, že majú pocit, že tým sporitelia pôjdu do rizika. Takže riziko toho, že budú mať väčší dôchodok, ideme vymeniť za to, že je istota, že budú mať nízky dôchodok. Plán obnovy hovorí, že predvolenú stratégiu máme zaviesť pre všetkých, povedali sme, že hlavne pre tých, ktorí boli zasiahnutí akciou „návratka“. Ľuďom, ktorí už nejaké zmeny urobili, by sme mali minimálne povedať, či ich zmeny korešpondujú s predvolenou stratégiou alebo nie. Ak by sme zaviedli predvolenú stratégiu ako nejaké pásmo – agresívnejšia a konzervatívnejšia predvolená stratégia – a vy doň spadnete, vaše úspory sa nepresunú. Ak ste mimo neho, upozorníme vás, že ak si to nedáte vy dokopy, tak od júla budúceho roku vám úspory zosúladíme.

Ivan Švejna,
bývalý štátny tajomník ministerstva práce, zástupca Asociácie DSS

Zastávam názor asociácie, podľa ktorého aktívnych sporiteľov netreba presúvať, mali by sa presunúť iba úspory pasívnych sporiteľov.

Radovan Ďurana,
analytik inštitútu INESS

Pre mňa by bol dobrý kompromis, keby tá skupina sporiteľov, ktorí už urobili nejaké rozhodnutie, bola len informovaná, že my ako štát si myslíme, že takéto rozloženie úspor je optimálna predvolená stratégia. Vy sa môžete tomu prispôsobiť a nemusíte. Pokiaľ už sporitelia urobili nejaký druh aktivity, nemali by byť automaticky presúvaní. Mali by byť informovaní. Starších sporiteľov by mal štát o takej možnosti informovať. Mali by sme už smerovať k tomu, že toto je posledné presúvanie úspor sporiteľov. Môže byť defaultná stratégia pre novovstupujúcich, ale mali by sme sa dostať k tomu, že ľudí informujeme a nie presúvame.
fildinko
Medium Professional
Medium Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 1264
Registrovaný: 27 mar 2007, 18:30
Bydlisko: MT

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa fildinko »

mLuks
King
King
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 1744
Registrovaný: 31 aug 2008, 13:25
Bydlisko: Košice (Cassovia)

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa mLuks »

brm
Darca
Darca
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 19280
Registrovaný: 02 nov 2005, 17:03

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa brm »

Spoiler
Lyžovať sa na východe bude, ale drahšie. Cena lístka vyskočí aj o 30 percent

Strediská chcú vedieť, či a ako pomôže vláda.

Lenka Haniková
Lenka Haniková
redaktorka
Odoberať autora
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)
Písmo:A-|A+
diskusia (9)
[ Dostávajte Denný newsletter Korzára e-mailom:
Prihláste sa na odber jedným klikom. ]

VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Niektoré zahraničné zimné strediská pre dramatické zdražovanie cien energií zvažujú, či vôbec spustia tohtoročnú lyžovačku.

Napríklad až 70 percent lyžiarskych stredísk vo Francúzsku plánuje prehodnotiť trojročné kontrakty s dodávateľmi energií, ktorých ceny vzrástli medziročne až 20-násobne, informuje portál Dromedar, odvolávajúc sa na Connexion France.

Majitelia stredísk vravia, že by nemuseli byť schopní pokryť účty za elektrinu.

Niektoré pritom odmietajú, že by vyššie náklady premietli do cien skipasov, keďže, ako zdôvodňujú, ľudia tiež trpia infláciou a ich peňaženky nie sú nafukovacie.

Riešením je podľa odborníkov zastropovanie cien elektriny pre zimné strediská, podobne ako pre individuálne domácnosti, a taktiež šetrenie energiou.

Zo združenia prevádzkovateľov lyžiarskych vlekov a areálov vo Francúzsku hovoria aj o znížení rýchlosti vlekov, zmenách prevádzkových hodín či úplnom zrušení nočného lyžovania.

Pozreli sme sa na to, ako to vyzerá s blížiacou sa lyžiarskou sezónou na východnom Slovensku.
Súvisiaci článok Svah s umelým povrchom bol slovenskou raritou. Zjazdovka už 20 rokov zarastá Čítajte
Stále nevedia, či a čo sa chystá

Ešte vlani riešili lyžiarske strediská obmedzenia vyplývajúce zo šírenia covidu-19 a prevádzkari upozorňovali, že potrebujú jasné a včasné kroky od vlády. Lyžovanie sa totiž nedá spustiť zo dňa na deň, argumentovali.

Napríklad zo strediska v Litmanovej doline vysvetľovali, že príprava na lyžovanie trvá aj pol roka a štart lyžiarskej sezóny ich stojí približne 20-tisíc eur.

Teraz sú na tom lyžiarske strediská podobne. Opisujú, že nevedia, aké prípadné kroky pri riešení vysokých cien energií zo strany vlády prídu, no na sezónu sa už musia pripravovať.

Spravidla majú najvyššie náklady ešte pred samotným otvorením, a to pri zasnežovaní.

V stredisku v Levočskej či Litmanovej doline s pokrývaním svahov umelým snehom začínajú v prípade mrazov už koncom novembra. Aj preto by sa podľa nich mala vláda v prípade, že chce lyžiarskym strediskám pomôcť, s opatreniami poponáhľať.

„Najvyššie počiatočné náklady na prevádzku máme v novembri a decembri. Ak napadne prírodný sneh, je to pomoc, ale na ten sa už nespoliehame vôbec,“ hovorí Peter Ružbacký, technický prevádzkar strediska v Levočskej doline.

Michal Hlinka zo strediska v Litmanovej doline dodáva, že ak prídu zo strany vlády opatrenia až od januára, veľmi im to nepomôže. „Vtedy už len dosnežujeme a robíme menšie úpravy.“
Súvisiaci článok Gelnica siaha na veľký lyžiarsky projekt Čítajte
Všetko závisí od rozhodnutia vlády

Z obidvoch stredísk prevádzkari tvrdia, že lyžovať sa tento rok bude.

No o niečo váhavejšie odpovedajú na otázku, ako sa vysoká cena energií premietne do cien skipasov.

„Všetko záleží na rozhodnutí vlády, či zastropujú ceny energií, ale nechceli by sme extrémne zvyšovať ceny. Možno sa niečo navýši a možno to ostane ako tento rok,“ hovorí Hlinka.

V súčasnosti by však podľa neho nepomohlo zastropovanie cien energií len lyžiarskym strediskám, ale aj domácnostiam.

„Keď bude všetko drahšie aj pre ľudí, nebudú si môcť dovoliť lyžovať.“

Ružbacký nadväzuje, že by sa o týchto opatreniach malo rozhodnúť čím skôr, pretože prevádzkovatelia stredísk potrebujú vedieť, na čom sú.

Z Levočskej doliny už teraz avizujú, že ceny lístkov pôjdu hore, no nevedia ešte o koľko.
Ceny zvyšovali už minulý rok

Ján Petróci z lyžiarskeho strediska Jahodná hovorí v súčasnosti otvorene o tom, že boli nútení zvýšiť ceny lístkov približne o 20 až 30 percent.

„Všetko je podmienené ekonomickou situáciou na trhu. Hlavne cena elektrickej energie bude rozhodujúca v tom, čo bude v budúcnosti s lyžiarskymi strediskami,“ vysvetľuje.

Začiatok sezóny na Jahodnej je plánovaný približne v polovici decembra, možno skôr. Všetko závisí podľa Petróciho od počasia.

Lyžiarske strediská boli nútené zvyšovať ceny skipasov vzhľadom na ceny energií a pohonných hmôt už v januári tohto roka.

Napríklad lyžiarske stredisko Snowpark Lučivná neďaleko Popradu malo už v januári tohto roka asi o 50 až 60 percent vyššie náklady na energie v porovnaní s minulými rokmi.

Ceny lístkov približne o desať percent zvyšovali na začiatku poslednej lyžiarskej sezóny aj v stredisku v Lopušnej doline pri Svite.

Už vtedy konateľ strediska Ľubomír Kozubík hovoril, že cena elektriny išla hore zo 100 na 260 eur za megawatthodinu.
Súvisiaci článok Vlani lyžiarske strediská živorili, teraz ich zdražené energie nútia dvíhať ceny Čítajte
Takmer 10-násobný nárast cien je neúnosný

V Bachledovej doline v Ždiari zatiaľ všetko pripravujú na štandardnú sezónu.

Michal Rusinak z oddelenia marketingu pripomína, že príprava zimnej sezóny, všetky technické revízie či prípravy zasnežovacích systémov sa musia realizovať už niekoľko mesiacov vopred.

Čo však bude v decembri, keď štandardne začínajú lyžiarsku sezónu, dnes podľa Rusináka nedokáže predpovedať nikto.

Všetko bude podľa neho závisieť od reakcie vlády a opatrení Európskej únie na vývoj cien na energetickom trhu, respektíve stabilizácie cien energií na burze.

Ako vraví, ideálne by bolo, keby už došlo k nejakému návrhu zastropovania cien, pomoci znížením DPH na služby gastronómie, prípadne prepravy lanovkami.

„Takmer 10-násobný nárast cien je neúnosný a do cien lístkov samozrejme nepretaviteľný. Všetko bude preto závisieť od cien energetických vstupov a podľa toho budeme rozhodovať, ako bude prebiehať zimná sezóna,“ vysvetľuje.

Už teraz však na stredisku pracujú na rôznych opatreniach na zníženie energetickej náročnosti jednotlivých prevádzok a úsporných opatreniach.
Lyžovačka v Tatrách

Na lyžiarsku sezónu sa pripravujú aj vo Vysokých Tatrách a v Jasnej. „Lyžovať sa bude,“ hovorí hovorca Tatra Mountain Resorts Marián Galajda.

V Jasnej finalizujú výstavbu novej lanovky a finišuje ďalšia vlna predpredaja sezónnych skipasov.

Lyžovačku v Tatrách chcú spustiť rovnako ako po iné roky.

„V prípade, že to umožnia poveternostné podmienky, nasneží a bude mrznúť,“ dodáva Galajda.

Čítajte viac: https://korzar.sme.sk/c/23011925/lyzova ... chode.html
wladas
Hardcore addict
Hardcore addict
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 8497
Registrovaný: 09 sep 2007, 13:37
Bydlisko: Bratislava

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa wladas »

JCM01
Star
Star
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 561
Registrovaný: 17 jún 2005, 11:43

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa JCM01 »

Pači.
Spoiler
Nafta je výrazne drahšia ako benzín. Prečo sa môže rozdiel ešte zväčšiť?
Situáciu sme už zažili v roku 2009.


Jozef Tvardzík
reportér
ODOBERAŤ AUTORA

Benzínová pumpa Slovnaft (Zdroj: Jozef Tvardzík)
Písmo:A-|A+ 
 DISKUSIA
 (150)
[ Dostávajte Ekonomické správy z Indexu e-mailom: Prihláste sa na odber jedným klikom. ]
Dlhodobo platilo, že na čerpacích staniciach bola nafta oproti benzínu lacnejšia. Zbežným pohľadom na historické dáta išlo v priemere o desať až dvanásť centov na liter. Popri nižšej spotrebe bývala nižšia cena pohonnej látky dôležitým faktorom, pre ktorý sa zákazníci rozhodovali pre kúpu auta na diesel.

Po ruskej agresii na Ukrajine sa ceny pohonných látok začali hýbať. Benzín i nafta prudko zdražovali, no cenové zvýhodnenie v prospech nafty sa začalo strácať. Cenový vrchol nastal začiatkom júla, keď liter benzínu a nafty dosiahli úroveň 1,946 eura a rozdiel v ich cenách zmizol.

Odvtedy ceny pohonných látok klesajú dvanásť týždňov v rade. Zlacňovanie je však výrazne odlišné a viac teší vodičov s benzínovými motormi. Kým benzín zlacnel z rekordných úrovní o približne 16 percent na aktuálnych 1,63 eura za liter, nafta zlacnela len o sedem percent na cenu 1,82 eura za liter.

Rozdiel na čerpacích staniciach medzi cenou nafty a benzínu je tak už výrazný v rozmedzí od 15 do 20 centov. Pri 45-litrovej nádrži platí motorista s naftovým motorom o deväť eur viac než vodič s benzínovým.

Ide o nezvyčajnú situáciu, ktorú vodiči naposledy zažili v roku 2009. Drahšia nafta ako benzín bola vtedy výsledkom finančnej krízy, ktorá zrazila ceny benzínov na priemernú hodnotu pod euro za liter a zároveň vypukla plynová kríza, ktorú vyvolalo Rusko.

Prečo je nafta drahšia ako benzín?
Súčasná špecifická situácia, keď je nafta drahšia ako benzín, sa netýka len Slovenska, ale môžeme ju vidieť aj v ostatných krajinách Európskej únie. U nás je situácia výnimočnejšia v tom, že naftou bolo Slovensko vďaka Slovnaftu veľmi dobre zásobované.

Aktuálne je nafta lacnejšia ako benzín len vo dvoch krajinách - Grécku a na Malte. V prípade Chorvátska je nafta dokonca až o 40 centov drahšia ako benzín.

Výraznejšie zdraženie v prípade nafty je výsledkom nízkej ponuky zo strany producentov. Platí tu základná ekonomická logika: cena je výsledkom nesúladu medzi rastúcim dopytom po nafte a slabšou ponukou rafinérií. Časť európskych rafinérií dokáže spracovávať len ťažkú sírnatú ruskú ropu, čo spôsobuje problémy.


Ruská ropa je na výrobu nafty oveľa vhodnejšia – z jedného litra dokážu rafinérie vyrobiť tohto paliva viac v porovnaní s ľahšími druhmi ropy. „Dovoz ruskej ropy do Európy klesá a často je táto ropa nahradzovaná inými druhmi, ktoré nie sú bohaté na produkciu nafty, preto dochádza k zdražovaniu nafty voči benzínu,“ vysvetľuje analytik XTB Lukáš Lipovský.

Vyššia cena nafty je zároveň výsledkom vyššej veľkoobchodnej marže. „Pri nafte je na úrovni 45 dolárov za barel, pričom dlhodobý priemer je 12 dolárov barel. V prípade benzínu je teraz 10 dolárov, čo je dlhodobý priemer. Uvedený rozdiel spôsobuje, že v celej Európe je nafta výrazne drahšia oproti benzínu,“ tvrdí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Rekordne nízke zásoby nafty
Nafta je drahšia ako benzín aj pre chudobné zásoby nafty v Európe, ktoré sú na historických minimách. Je ich možné sledovať v rafinérskom uzle Amsterdam - Rotterdam - Antverpy.

Zásoby nafty v Európe sú o 27 percent nižšie v porovnaní s priemerom za posledných päť rokov. V súčasnosti sú na úrovni 1,659 milióna metrickej tony, pričom priemer za posledných päť rokov dosahoval 2,29 milióna metrickckej tony.


V prípade, ak nedôjde na energetických trhoch k zásadným zmenám, dá sa očakávať, že rozdiel medzi cenami benzínu a nafty sa môže aj naďalej prehlbovať, tvrdí Lipovský. Situácii nepomohlo ani to, že Slovnaft mal viac než dvojmesačnú odstávku. Počas letnej údržby od konca mája do začiatku augusta postupne odstavil 21 výrobných jednotiek.

Dopyt po nafte narástol s príchodom jesene. Hovorca Slovnaftu Anton Molnár tvrdí, že z nafty sa stáva lacnejšia alternatíva na výrobu elektriny.

„Mnohým malým odberateľom sa oplatí dať naftu do generátoru a tak vyrábať elektrinu alebo teplo na úkor drahého plynu,“ vysvetľuje. Dopyt po nafte na jeseň cyklicky rastie, pretože sa rozbiehajú na poliach poľnohospodárske práce a začína sa vykurovacia sezóna. A tá je momentálne kľúčová.

Dopyt po vykurovacom oleji
So začiatkom jesene rastie dopyt po vykurovacom oleji, ktorým sa niektoré firmy predzásobujú pred tohtoročnou zimou. Vykurovací olej sa vyrába z ropy. Získavaný je destiláciou a následnou rafináciou ako nafta. Ide o horľavinu používanú v kotloch a peciach ako palivo.

Jeho cena sa medziročne zvýšila o 50 percent. Časť teplární a fabrík v Európe hľadá náhradu za drahý plyn, ktorého spotová cena je na úrovni okolo 185 eur za MWh, čo je 3,5-násobne vyššia cena ako vlani. „Zásoby nielen nafty, ale aj vykurovacieho oleja sú rekordne nízke a produkciu nie je možné rýchlo zvýšiť. To tlačí cenu nahor,“ vraví Tomčiak.



Ďalším faktorom je vyťaženosť logistických kapacít. Kým lode sú pri preprave plných objemov čiastočne stále blokované nízkymi hladinami riek po rekordnom suchu v lete a na trhu je navyše nedostatok kapacít, tak železnice naplno prepravujú uhlie.

Dopyt po nafte zvyšuje aj skutočnosť, že si štáty dopĺňajú strategické rezervy, ktoré čiastočne využívali počas predchádzajúceho obdobia na krytie výpadkov na trhu.

„Európa nie je v produkcii nafty sebestačná, a preto je stále odkázaná na istý objem importov z krajín mimo EÚ ako Bielorusko a Rusko. S blížiacimi sa sankciami aj táto očakávaná zmena tlačí ceny nafty nahor,“ upozorňuje Molnár.

Embargo začiatkom decembra
Tlak umocní od 5. decembra embargo Európskej únie na dovoz ruskej ropy do Európy prostredníctvom tankerov. Za ďalšie dva mesiace sa má zákaz rozšíriť aj o ruské ropné produkty, predovšetkým naftu.

Do Európy sa dováža ročne približne 50 miliónov ton nafty, z toho takmer polovica práve z Ruska. Embargo teda tlačí cenu nahor, pretože niektoré štáty sa snažia naftou predzásobiť. Česko, Maďarsko a Slovensko, kam ropa prúdi ropovodom Družba, si vyrokovalo do polovice roku 2024 výnimku.

Medzinárodná agentúra pre energie (IEA) v správe o trhu s ropou očakáva zníženie ruských dodávok začiatkom roka 2023 o 1,9 milióna barelov denne na 9,5 milióna barelov denne.

Podľa analytikov v najbližších dňoch budú klesať ceny benzínu i nafty. Kým Tomčiak tvrdí, že rozsiahlejší bude pokles cien nafty, Lipovský hovorí o výraznejšom zlacnení benzínu. V oboch prípadoch však bude cenová priepasť medzi benzínom a naftou pretrvávať.

Zlacnenie palív je výsledkom klesajúcich cien ropy Brent. Od konca augusta jej cena klesla z úrovne 102 dolárov za barel na aktuálnych 89 dolárov.

Trh zároveň očakáva, že po zverejnení augustovej inflácie v USA, bude tento týždeň americká centrálna banka Fed opäť navyšovať úrokové sadzby (zrejme o 0,75 percentuálneho bodu alebo dokonca o jeden percentuálny bod), čím zvýši riziko recesie v americkej ekonomike a zníži dopyt po rope.

Na zlacňovanie má vplyv aj Čína, ktorá je najväčším dovozcom ropy na svete a motorom svetovej ekonomiky. Pre ekonomické problémy (politika nulovej tolerancie covid-19 spolu s krízou v sektore nehnuteľností) sa očakáva, že dopyt po rope koncom roka klesne.

Podľa IEA hrozí Číne v tomto roku pokles dopytu po rope o 420-tisíc barelov denne. Bol by to pre ňu prvý ročný útlm od roku 1990.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/23012137/nafta-d ... rusko.html
fildinko
Medium Professional
Medium Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 1264
Registrovaný: 27 mar 2007, 18:30
Bydlisko: MT

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa fildinko »

Napísať odpoveď