Šarlatán zarobil, otec zomrel. Príbeh mojej rodiny, ktorú pohltil svet ezoteriky
Dali by ste tisíc eur denne za vyliečenie z rakoviny?


Michaela Žureková
reportérka
ODOBERAŤ AUTORA

Ilustračné foto. (Zdroj: STOCK ADOBE)
Písmo:A-|A+ 
 DISKUSIA
 (102)

ZDIEĽAŤ
[ Dostávajte Výber šéfredaktorky so zhrnutím podstatných správ dňa. Zapnite si odber jedným klikom. ]
Stojím doma v kuchyni a striedavo ma oblieva teplo aj chlad. Zohriala som si obed, ale pre ťažobu v žalúdku cítim, že zostane nedotknutý. Otec si odskočil zapáliť.

Asi sa práve nakláňa cez záchodové okno, aby cigaretový dym nevpúšťal do bytu, a predstavujem si, ako si naťahuje chrbát. Vyskočená platnička, zistilo sa. Mesiace bolestí kdesi v strede chrbta. A občas mu bývalo nevoľno, ale o tom toľko nehovoril.

Tak prečo sa zrazu trasiem pri kuchynskej linke a čítam jeho čerstvú správu od onkológa o rakovine žalúdka v štvrtom štádiu aj s metastázami?

„TU žalúdka – histologický karcinóm s výraznou extra a intracelulárnou hlienotvorbou, klinicky pokročilý, metastatický, s karcinomatózou peritonea, LAP v okolí a v prednom dolnom mediastine.“

Papiere bez vysvetlenia hodil na stôl a zrazil nás s nečakanou realitou. Šok nás umlčí a nedokážeme hovoriť. Všetko sa v tých prvých hodinách deje bez slov a ani v neskorších dňoch neprídu ľahko.

Ja mám v tom čase 21 rokov, študujem na vysokej škole a mysľou mi behajú fatálne scenáre. Bije sa vo mne strach s nádejou v happy end – veď rakovina je síce pre mnohých konečná, ale to sa 47-ročných ľudí, ako je môj otec, predsa nemôže týkať.

S lekárskymi správami v rukách vstupujem do nejasných mesiacov pred nami. V tej chvíli netuším, že beznádej, strach aj túžba (pre)žiť prevalcujú racio u viacerých členov a členiek našej rodiny. Vrátane mňa.

Dnes, po desiatich rokoch, tento príbeh rozprávam ako memento pre všetkých, ktorým by mohla viera v pavedecké manipulácie a šarlatánstvo poškodiť život.

V texte si prečítate
Aké manipulácie používajú šarlatáni pri seansách.
Ako môj otec premárnil mesiace času s alternatívnou liečbou.
Kto bol liečiteľ Sochár, ako fungovalo jeho liečenie a čo s tým má Michael Jackson.
Či si rodina priznala, že pri šarlatánoch urobila chybu.
Kde liečitelia a jasnovidky pracujú, čo s tým robí štát a čo hovoria výskumy.
Jasnovidná rodina a schopnosti, ktoré nik nevie vysvetliť
Vyrastala som v rodine, kde človek po alternatívne, spirituálne, ezoterické a šarlatánske vplyvy nemusel chodiť ďaleko. Miesili sa s duchovnom, náboženstvom aj nereligióznou vierou v „niečo, čo nás presahuje“ a dopĺňali sa s uchopiteľným, bežným svetom okolo nás.

Veštice, komunikácia s anjelmi, liečitelia, médiá a špiritizmus, šamani, šungity, liečivé kryštály, energetické pyramídy, očista bytov aj ľudí od zlej energie… Spomeňte si, na čo len chcete, v mojej rodine som v priebehu rokov videla a počula asi všetko.

Hoci sama som sa k veštici či liečiteľovi nikdy nevybrala, na moju prirodzenú skepsu počas dospievania narážala aj zvedavosť a fascinácia tajomným svetom.

Možno je to aj tým, že v rodine sa otvorene hovorilo o jasnovidných schopnostiach pár mojich príbuzných. Videli vraj budúcnosť aj minulosť, uzrieť dokázali aj signály od osôb, ktoré už nie sú medzi nami, a to všetko mi bolo ako tínedžerke predostierané s absolútnou suverénnosťou ako fakt.

Niektoré členky rodiny sa o životných či pracovných rozhodnutiach radili s rôznymi vešticami, alebo ako ich nazývali – osobami „so schopnosťami“. Na to, aby takáto osoba získala u rodiny vierohodnosť, obvykle stačilo, že „vedela aj veci, ktoré nemala odkiaľ vedieť“. Namiesto k lekárovi tiež občas chodili k liečiteľovi.

Manipulátori vám väčšinou povedia, že sa narodili so špeciálnymi schopnosťami a bolo by mrhaním ich potenciálu, keby nezačali ľuďom slúžiť. Samozrejme – nie zadarmo. Nie vždy však pýtajú peniaze priamo. Na koľko sa cítite, toľko mi dajte, povedia.

Nedokážu presne vysvetliť, ako ich „schopnosti“ fungujú, ale ich klientele často stačia patetické a tajuplné opisy. Jednoducho to vedia! Vidia vnútorným okom! Cítia! Nedá sa to opísať slovami. Možno občas dodajú, že v sebe takéto vlastnosti objavili po ťažkej chorobe alebo náročných životných udalostiach.

Priebeh ich seáns tiež vzbudzuje pocit tajomna. Obdarené ženy či muži sa energeticky napájajú na „zdroje zhora“. Z vesmíru, od boha či od anjelských bytostí si najprv údajne pýtajú povolenie na to, či vám môžu prezradiť tajomstvá vášho života a budúcnosti. Alebo cez svoje vyššie spirituálne „ja“ komunikujú s vašimi zosnulými príbuznými a posielajú vám od nich odkazy.

Ľudia tomuto všetkému veria. Pripadá im pravdepodobné, že vo svete existujú aj javy, ktoré sami nedokážu vysvetliť. Tak prečo by napokon to, čo tieto jasnovidné panie či liečitelia tvrdia, nemohla byť pravda?

„Zaoberám sa premenou kozmickej energie pomocou rúk a mysle. Výsledky sú úspešné a nezávislé od vášho pocitu a viery v úspešnosť,“ píšu dokonca niektorí na svojich webových stránkach.

Alebo: „Každú liečebnú pomoc a radu mi posiela Pán Boh do vnútorného duševného počutia a videnia, ktorú zachytávam a podrobne slovo po slove zapisujem na papier. Z dlhoročnej praxe a kladnej odozvy ľudí môžem zodpovedne povedať, že zatiaľ sa pomohlo každému človeku bez výnimky...“

No a potom ochorel otec. A svet, dovtedy iba zľahka a príležitostne ponorený do nánosov magického myslenia, sa ním na niekoľko mesiacov úplne zahltil.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Moje mesiace sebarozvoja. Hladkali ma cudzie ženy, mala som sa vzdať logiky a minúť tisíce eur
Čítajte 
Odmietanie chemoterapie, smerom do náruče šarlatána
Na začiatku azda všetci s rakovinou skončia na onkológii a je to pre všetkých horor, pretože scenáre štandardnej liečby sú v obdobne ťažkých prípadoch jednoznačné. Otec dostal základné informácie a plán, čo sa bude diať. V jeho liečbe nebolo veľmi na výber, mal okamžite nastúpiť na paliatívnu chemoterapiu.

Je to systémová liečba s cieľom uľaviť od ťažkostí a predĺžiť prežívanie. Keď sa človek dostane do rúk lekára už v metastatickom štádiu, operácia nedáva zmysel. Nádor je na príliš veľa miestach a nie všetky sú ľahko prístupné.

Lenže na toto rozhodovanie otec nebol sám. Zrazu priveľa zainteresovaných osôb túžilo niečo k tomu povedať. Neviem presne, kto s tým prišiel prvý, no v rodine sa rýchlo ujalo presvedčenie, že ak okamžite nastúpi na chemoterapiu, neprežije to. Veštice, liečitelia, jasnovidné ženy povedali – treba skúsiť alternatívnu cestu.

Ak to znie ako totálna absencia rozumu, je to preto, že aj bola. No keď sa to všetko týka vášho blízkeho, ktorého ľúbite, ťažoba informácie o smrteľnej chorobe sa stane balvanom, ktorý celé mesiace nesiete na pleciach, zaťažuje celú dušu a otupuje racionálny prístup k svetu.

Neviem prečo. Môj vždy racionálny, múdry, no zrazu zomierajúci otec sa nechal presvedčiť.

Sila prírodných liečiv či vplyv psychosomatiky a pozitívneho myslenia na liečbu rôznych ochorení sa nedá poprieť. Mnohé z týchto vecí sú vedou preukázané. Málokedy sú však riešením samy osebe. Otec napriek tomu prišiel za svojím onkológom a oznámil mu, že ide vyskúšať alternatívnu liečbu a chemoterapiu odmieta. Lekár naňho netlačil, no povedal mu: takých už bolo. Aj tak sa skôr či neskôr vrátite.

A ja som sa len, ako najmladšia členka rodiny, bezmocne prizerala. Môj hlas nebol relevantný, otázky života a smrti so mnou nikto ako s dcérou dotknutého muža nekonzultoval, veci sa mi iba oznamovali a často až dodatočne. Všetko, čo som mohla, bolo akurát nasávať otcovu depresiu a čoraz intenzívnejšie uzatváranie sa do seba, v ktorom som mu chcela byť oporou.

Na jar 2013, po tom, ako odriekol chemoterapiu, sa doma objavili i rôzne výživové doplnky propagované na šarlatánskych a pavedeckých weboch typu Bádateľ. Kopili sa tak u nás rakytníkový olej, marhuľové kôstky, vitamín C, homeopatiká, čudné kvapky a esenciálne oleje, návody na nízkosacharidovú diétu, lebo nádor bolo predsa treba vyhladovať, a tiež výťažky z ovocia menom graviola, ktoré je vraj bojovníkom proti rakovine. Notoricky známe „lieky“, ktoré by ste si ľahko vygooglili aj dnes, keby ste hľadali alternatívne a prírodné spôsoby liečby rakoviny, no ktoré vám akurát tak dobre vyprázdnia peňaženku.

Telefón stále zvonil. Otec bol pod kontrolou, otcovi sa dodávali všetky alternatívne „liečivá“, otcovi sa posielala energia na diaľku od tých „so schopnosťami“.

Boli to rôzne ženy, dlhoročné kontakty niekoľkých mojich príbuzných. Veľká liečiteľská hviezda však ešte len mala prísť na scénu. Odporučila ho vzdialenejšia teta, ktorá sa s mojím otcom veľmi nestretávala.

Pochádzal z umeleckej branže – vychytený, postarší umelec s darom v rukách, ktorými liečil údajne aj svetovo známe celebrity. Nikomu nepripadalo čudné, keď sa medzi nimi mihlo aj meno Michaela Jacksona. A teraz sa takáto osobnosť podujala, že bude svoju energiu venovať môjmu otcovi!

Na niekoľko mesiacov tak prišiel na scénu Sochár.

Ak vraciaš krv, tak je dobre
Otca vzali na rodinnú chalupu, kde boli so Sochárom niekoľko dní zatvorení. Pri liečení pracoval, podobne ako vo svojej primárnej profesii, rukami – nedotýkal sa, iba nimi prechádzal pozdĺž tela a hľadal problém. Napokon dlaňami zotrval v časti, kde vycítil ten najväčší, a vyžaroval do nej svoju „liečivú silu“.

Raz som na chalupu prišla za nimi. Za závesom v obývačke som videla, ako môj otec leží na zemi a nad ním sa s načiahnutými dlaňami skláňa sivovlasý starší muž.

„To bola sila. Musel si chodiť ovlažovať ruky do studenej vody, lebo ich mal po liečení úplne horúce!“ opisovali príbuzné, čo sa dialo po otcovom liečení.

„S každým z nás si podal ruku a povedal nám, čo nám je! Všetkým sa trochu povenoval,“ vraveli s úžasom.

Už pri našom prvom stretnutí mi Sochár povedal, že vie, že som diabetička. Vraj keď mu to môj otec prezradil, bezprostredne odvetil, od koľkých rokov cukrovku mám. Keďže som pri tom nebola, neviem potvrdiť, či trafil, no pre niekoho to bol presvedčivý dôkaz o jeho schopnostiach.

Po našom zoznámení som sa cítila rozpačito. Nechcela som, aby riešil moje zdravie, ale ani sa nenazdám, už mi chodí rukami okolo tela. Nedotýka sa. Vraví, že mám stuhnutú časť ramien smerom k lopatkám a radí mi, ako ju pravidelne rozcvičovať. Dodá niečo o mojom zraku, ktorý je v tom čase, mimochodom, perfektný. A potom sa mi prihovorí spôsobom, akoby to bolo nad slnko jasnejšie – pravá oblička nám pracuje trochu slabšie, však?

Nikdy som problémy s obličkami nemala a to mi ich ako diabetičke pravidelne kontrolujú. A stuhnuté ramená u vysokoškolskej študentky so sedavou prácou? Šokujúce. Tým je asi o jeho diagnostike povedané všetko.

S otcom takto trávil Sochár viacero dní – či už na rodinnej chate, alebo za ním neskôr dochádzal domov. Zakaždým mu moje príbuzné splnili všetky priania. Zarážalo ma, keď mu pred každou návštevou kupovali kopy sladkostí, špecificky linecké pečivo a horalky.

Keby ste čakali argument, že ich má prosto rád a chcú mu ulahodiť, kdeže. Vysvetlenie bolo „magickejšie“ – keďže pri liečení prichádza o energiu, sacharidmi si ju potrebuje dopĺňať.

Hoci otec liečbu chemoterapiou odmietol, medzičasom naďalej chodil na kontroly na onkológiu. A cítil sa čoraz horšie. Po liečbe Sochárom necítil úľavu, čo bol pre okolie skôr popud, že liečiť treba ešte viac. V žalúdku sa mu hromadila tekutina, bývalo mu zle a nafúknuté brucho pripomínalo brušká hladujúcich detí. Zle spával i napriek liekom. Sochár však tvrdil, že mu zastavil šírenie metastáz.

Keď netrávil čas s otcom, tak chcel, aby sme mu hlásili jeho stav. Telefonovala s ním najmä mama. Mojou úlohou bolo monitorovať, ako často otec vracia, a potom fotiť v záchode jeho vývratky, aby ich mohol Sochár ohodnotiť. Čierne chuchvalce krvi rozplesknuté v mise boli vraj dobrý znak, že sa telo zbavuje nádoru.

Viem, že môj mozog to už v tom čase nedokázal vstrebávať, a spätne nerozumiem tomu, že ma absurdita situácie neprinútila vstúpiť do nej ráznejšie. Pocit bezmocnosti ma však premohol. Samu seba som presvedčila, že zo svojej pozície aj tak nič nezmením.

Stratené mesiace
Veštice prišli s myšlienkou, že môj otec nebude nikdy stopercentne presvedčený o Sochárovej pomoci a schopnostiach. A práve to bude „liečiteľovi“ znemožňovať liečbu. Ide o častý blud – nepomáha vám to, čo robíme? To preto, že liečbe dostatočne neveríte!

Otec potom znova skončil v nemocnici. Tentoraz na transfúziách. Hlas rozumu bol na chvíľu silnejší a rozhodol sa, že predsa len využije aj silu odborníkov a medicíny založenej na dôkazoch. Bol zúfalý. Občas nám povedal, že sa už asi hodí pod vlak.

Zároveň netušil, čo všetko sa okolo neho pomimo Sochára deje. Rodina pred ním tajila neustále informovanie sa u veštíc či posielanie energie na diaľku a už vôbec nevedel, koľko peňazí stála Sochárova „liečba“.

Sama som sa to dozvedela, až keď už na stretnutia s otcom neprichádzal. Ten pre svoj zúbožený stav konečne nastúpil na chemoterapiu a jeho lekárovi sa predpoklad z jari splnil. To však už bolo pokročilé leto.

Sochár si za svoje služby pýtal obrovské sumy. V čase, keď s otcom trávil dni na chalupe, to bolo päťsto eur na deň, neskôr sumu zvýšil na tisíc eur za rovnaký čas, pretože vraj tým, že trávil hodiny mimo svojho ateliéru, prichádzal o zárobky z umeleckej tvorby.

A hoci na nikoho priamo netlačil, moji blízki sa nechceli len tak vzdať otcovho vyliečenia, takže peniaze horko-ťažko zháňali. Zadlžili sa.

Na konci, keď liečiteľ videl, že už nie je z čoho, povedal – tak dajte, koľko máte. Ale otec nevyzdravel.

Financie sa minuli a došlo k nevyhnutnému – Sochár zmizol zo scény.

Nikto nepovedal, že to bol kardinálny omyl. Ten moment prišiel až po mnohých rokoch, keď rodina precitla, no dôvodilo sa tým, že on – tento jeden človek – nás klamal a nesplnil, čo sľuboval. Nie tým, že by tieto veci vo všeobecnosti nefungovali.

Každý deň som potom sedávala pri otcovej nemocničnej posteli. O liečiteľovi sme už nehovorili, akoby bol ten čas s ním iba zvláštny prelud. Svet sa zrazu prepol z mystična do analógovej reality – režim, štandardná liečba, nepríjemné zákroky, operácia, neustále čakanie na nové správy. Potom zase na chvíľu doma a späť do nemocnice, niekoľko mesiacov v kuse.

Vybavuje sa mi moment, ako sme v izbe len my dvaja, otec leží na posteli, ja mu rozprávam nejaké banálne veci zo školy alebo života a on ma zrazu preruší a povie – ľúbim ťa. Rýchlo mu odpoviem, že aj ja jeho. Keď ťažko prehĺtam guču v krku z krehkosti tohto momentu, pochopím, že to prišlo. Uvedomovanie si smrteľnosti a pominuteľnosti. Chcel sa vyhnúť tomu, že mi nestihne povedať, ako ma má rád.

Vedeli sme totiž, aj keď sme toto precítenie v sebe skôr premlčali, že mesiace strateného času sa už dobehnúť nedajú.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Lekárka: Biznis s výživovými doplnkami je obrovský
Čítajte 
Tých najpokútnejších nenájdete ľahko
Liečba rakoviny je vo väčšine prípadov zdĺhavá, bolestivá a emocionálne náročná. Aj človek, ktorý pevne dôveruje vede, sa môže občas utiekať k viere v nadprirodzené sily, ak je konfrontovaný s potenciálnou stratou milovaného blízkeho.

Nespočetné štúdie zo zahraničia ukazujú, že onkologickí pacienti sa bežne uchyľujú k doplnkovým alebo alternatívnym metódam liečby. Ich rozpätie je podľa rôznych výskumov od 10 do 80 percent a týka sa to aj Slovenska. (Ďalšie štúdie napríklad tu, tu alebo tu). Rokmi sa tento trend vo svete dokonca zvyšuje.

Mnohí veria aj v spirituálne liečenie či schopnosť uzdravovania mysľou.

Háčik je v tom, že ani tu nemožno odporovať faktom. Ak sa človek rozhodne odmietnuť štandardnú liečbu a siahne po alternatívnej, má dva- až päťkrát vyššiu šancu, že na svoje ochorenie zomrie.

Ľudia, ktorí veria v nadprirodzené a ezoterické javy, majú okrem toho podľa výskumov problém s analytickým myslením. Svet si viac interpretujú zo subjektívnej osobnej perspektívy a zlyhávajú, ak majú informácie aj fungovanie všetkého okolo seba vyhodnocovať kriticky.

Práve na takých sa „liečitelia“ zameriavajú. Ich konkrétne počty na Slovensku nie sú známe, ale ich svet je bujnejší, než by sa na prvý pohľad zdalo. Nehovoríme len o kartárkach z televíznej obrazovky, ktoré čakajú na divácke otázky.

Mnohí z týchto ľudí majú normálne zamestnanie a popri ňom načierno vykonávajú svoje pochybné praktiky. Obvykle pracujú zo svojich bytov a domov, kde majú špeciálnu miestnosť, kam klientelu vodia. Niektorí robia stretnutia aj v prenajatých kanceláriách – v Bratislave viem hneď o niekoľkých, keďže mi o nich hovorila moja rodina a neraz ma nabádali, aby som šla na takéto sedenie tiež.

Navyše v modernej dobe za týmito ľuďmi nemusíte vždy chodiť osobne – zatelefonujú si s vami alebo si dohodnete videohovor, čo som videla u svojej rodiny napríklad počas pandémie. Ak ich chcete nájsť na internete, nájdete ich rýchlo. Opisujú svoje techniky, používajú presvedčivý jazyk, ktorý vám na prvý pohľad dáva zmysel, a zároveň sa prihovárajú aj skeptikom, ktorých presviedčajú, že tomuto svetu zatiaľ iba nerozumejú.

„Nikoho nemienim o ničom presviedčať. V prvom rade si musíte uvedomiť, že vy chcete informácie odo mňa. Keď ku mne nejdete s dôverou, potom nemá význam, aby ste sem chodili.“

Alebo:

„Niekto si povie, že je to úplná blbosť a nie je to možné, ale ja som si vždy istá mojím neskutočným darom od narodenia a postupným zdokonaľovaním som sa vypracovala na neopísateľnú úroveň práce s vesmírnymi energiami, o ktorých ľudia ani nemajú predstavu, že existujú.“

Tí najpochybnejší, ale zároveň najvychýrenejší šarlatáni a šarlatánky však fungujú na ústnom podaní informácie. Nemajú inzeráty, weby, sociálne siete. Hoci som do tohto sveta načrela iba zľahka a sprostredkovane, sama viem o najmenej pätnástich, ktorí takéto bludy šíria. Koľko ich je potom v celej krajine a koľko je tých, ktorí sa nechávajú klamať?

Prebudenie je voľba
V októbri 2013 už bol otec iba v nemocnici. S mamou sme si chvíľu robili nádeje, že by doma mohol stráviť Vianoce. Jasnovidka jej poslala SMS, v ktorej stálo, že všetko dobre dopadne a on má pred sebou „ešte dlhú sviecu života“. Realita nám pritom udierala do očí a ukazovala úplný opak.

Začiatkom novembra som sa, ako každý deň, ponáhľala po poobedňajšom vyučovaní za otcom do nemocnice. Zistila som, že ho preložili na inú izbu, kde bol sám, lebo sa mu pohoršilo. Tú izbu sme mali zafixovanú ako miestnosť, z ktorej sa už domov naozaj nechodí.

Stále som sa však utiekala aj k odkazu o dlhej svieci života.

Keď otec asi hodinu po mojom príchode do nemocnice po ťažkých záverečných chvíľach zomrel, v hlave sa mi premieľali dve myšlienky. Prvá bola – chvalabohu, že som ho stihla. Druhá – ako je to možné?

Mozog s realitou bojoval. Dnes je pre mňa až absurdné, aký zmätok vo vás môžu ezo bludy a klamstvá spustiť, hoci fakty máte priamo pred očami. Niekedy totiž prebudenie trvá.

Niektorým veľmi dlho a sú aj takí, ktorí sa neprebudia nikdy. Žijeme v časoch, keď sa na nás valia nezastaviteľné toky informácií. V komplexnom svete neraz hľadáme vysvetlenia, ktoré sú rýchle, jednoduché a ľahko pochopiteľné.

Toto hľadanie nás však môže doviesť do rúk nesprávnych ľudí. Takých, ktorí dávajú falošnú nádej, odporujú vedeckému poznaniu a ohlupujú spoločnosť. Nahlodávajú dôveru ľudí v medicínu založenú na dôkazoch.

Ak hovoríme o zdravotníckom systéme tu u nás, ani zďaleka nie je dokonalý a spravodlivý. Na rakovinu navyše neexistuje jediný liek, pretože ani rakovina nie je jedna choroba, sú to stovky rôznych chorôb.

Žiadne vyžarovanie z rúk, homeopatiká, čistenie tela od zlých energií alebo podivné bylinkové tinktúry na ne nefungujú. Dúfať môžeme jedine v to, že postupným bádaním a pokrokom sa medicína bude stále posúvať. Už dnes žijeme v dobe medicínskych zázrakov, o ktorých sme pred sto rokmi ani nesnívali.

No zatiaľ sú tu stále aj oni – všemožní šarlatáni, liečiteľky, presvedčivé „spirituálne indivíduá“ a osoby, ktoré v príčinách rakoviny nájdu vysvetlenia medzi nebom a zemou, v čakrách, v slabej sebaláske, v narušených vzťahoch, v minulých životoch a v zlom nastavení mysle.

Štát sa s nimi chcel kedysi vyrovnať aj legislatívne a za činnosť ich trestať, no nestalo sa tak. Ministerstvo spravodlivosti dnes argumentuje, že túto problematiku ošetrujú paragafy poškodenia zdravia a neoprávneného podnikania, čo je vraj dostatočné. O účinnosti tejto páky mám silné pochybnosti. Do sivej zóny, v ktorej operujú, sa totiž štát príliš nepozerá. A keď sa nepozerá, pokútna činnosť môže ďalej prekvitať. Viem to z prvej ruky.

Nie každý však musí mať takúto skúsenosť, než začne kriticky premýšľať. Keď sa pri strate zdravia dostanete na rázcestie, nie je nutné platiť za lži, falošnú nádej a cukrovú vodu. Lekárky a lekári, psychiatri, psychologičky, vzťahoví poradcovia sa nebudú hrať na bohov, no napriek tomu vám dokážu poskytnúť pomoc, ktorá funguje. A aj to môžem potvrdiť z prvej ruky.

Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/23235772/sar ... eriky.html

Ako psychiater a neurológ som videl a študoval, ako strach a úzkosť fungujú v našom mozgu a tele a ako nám môžu brániť fungovať v živote dobre.

Z jednej z mojich pacientok, policajtka s posttraumatickou stresovou poruchou z práce, sa stala samotárka a pre úzkosť, že sa môže stať niečo zlé, a zo strachu čeliť násilníkovi, len zriedkakedy opustila svoj domov.

Ďalší pacient, výkonný manažér, mal intenzívny strach z výšok a lietania. Keď musel ísť do mesta na niekoľko hodín do práce, bral lieky proti úzkosti a aby sa vyhol čo i len pohľadu na vysoké budovy, býval v moteloch na predmestí.

Iní ľudia môžu mať strach z činností, ako sú verejné vystupovanie alebo zdržiavanie sa v blízkosti veľkých skupín ľudí, psov alebo z uzavretých priestorov, či mať obavy vlastne z čohokoľvek.

Mozog a strach

Úlohou strachu z hľadiska evolúcie je udržať nás v bezpečí. Je odpoveďou na priamu hrozbu, napríklad na zbraň, ktorá na nás mieri, a podnecuje nás, aby sme sa chránili. Úzkosť je celkový pocit znepokojenia spojený s možnými hrozbami, napríklad keď si myslíme, že v susedstve môže byť niekto so zbraňou.

Mozgové dráhy strachu sú komplikované a často zapájajú väčšinu nášho mozgu, ale existuje niekoľko hlavných oblastí, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri strachu a úzkosti.

Amygdala, časť mozgu v tvare mandle, je uložená v spánkovom laloku blízko uší. Jej úlohou je odhaliť emocionálny význam všetkého, čo vnímame.

Keď vidíme predátora alebo nahnevanú či vystrašenú tvár, amygdala spustí reakciu sympatického nervového systému „boj alebo útek“ – prudký tlkot srdca, zrýchlené dýchanie, rozšírené zreničky a napäté svaly.

Hipokampus je vedľa amygdaly a pomáha nám naučiť sa a zapamätať si, čo je a čo nie je bezpečné.

Takisto dáva strach do kontextu. Napríklad, ak vidíme leva na africkej Sahare, hipokampus nám potvrdí, že by sme mali utiecť. Ak sú medzi nami a levom mreže a nápis hovorí, že toto je zoologická záhrada, hipokampus potlačí reakciu strachu.

Predná časť mozgu, ktorá je priamo nad našimi očami, sa zaoberá komplikovanejším kognitívnym spracovaním strachu. Ak vidíte hada a ste pripravení utiecť, ale kamarát vám povie, že je to ich domáci miláčik, potom čelný lalok spomalí reakciu strachu. No môže tiež spustiť reakciu strachu, napríklad keď vám sused povie, že jeho dom vykradli.

Insula je oblasť mozgu, ktorá nám pomáha uvedomiť si náš strach a súvisiace telesné reakcie, ako sú tlak na hrudi, búšenie srdca a divný pocit v žalúdku.

Zdravé strachy

V oblasti duševného zdravia sa strach a úzkosť zvyčajne považujú za patológie. Existuje však nevyhnutný a primeraný strach a úzkosť, ktoré môžu byť užitočné.

Potreba strachu je zjavnejšia v prípade lúpeže či napadnutia, ale existujú aj iné, nenápadné situácie, v ktorých nám strach hovorí, že niečo nie je v poriadku – možno s prácou, vzťahom alebo s autom, ktoré sa chystáme kúpiť.

Keby strach neexistoval, viac ľudí by zostalo v zamestnaniach, ktoré im požierajú dušu, zotrvávalo by v násilných vzťahoch alebo by sa dalo oklamať.
Strach, ktorý nás motivuje

Keď sa bojíme, sme ostražitejší, sústredenejší, mentálne rýchlejší a máme lepšiu selektívnu pamäť. Táto energia a sústredenie sa dajú užitočne využiť.

Ak by sme boli príliš uvoľnení a znudení pri verejnom vystúpení, nemuseli by sme podať ideálny výkon. Aby sme to urobili čo najlepšie, musíme byť nervózni do takej miery, aby sme vycibrili mentálnu energiu a zamerali ju na prejav.

Energia strachu nám tiež môže pomôcť prestať prokrastinovať a uprednostniť to, na čom najviac záleží. A môže nás to podnietiť, aby sme sa začali učiť novým zručnostiam a vedeli tak čeliť výzvam. Mnohí moji pacienti vyhľadajú liečbu až vtedy, keď ich strach a bolesť motivujú vyskúšať niečo nové.

Niekedy môžeme využiť jeden strach ako povzbudenie, aby sme zvládli iný strach, ktorý má na náš život negatívnejší vplyv. Strach zo straty mladosti, šťastia, produktívneho veku a iných príležitostí pre neuspokojivý alebo násilný vzťah môže ľudí motivovať, aby prekonali strach zo samoty alebo z rozchodu.

Môj pacient, výkonný manažér, si uvedomoval, že pre svoje obavy stráca príležitosti a slobodu.

Použili sme odstupňovanú expozičnú terapiu, aby sme mu pomohli lietať. Terapia spočíva v postupnom vystavovaní sa strachu, pričom sa začína od najmenej desivej situácie.

O rok neskôr cestoval do Európy, viedol obchodné stretnutia v reštauráciách vo výškových budovách a užil si výlet do Grand Canyonu.
Strach, ktorý nás baví

Mnohí z nás sa radi boja, inak by nebolo toľko fanúšikov hororových filmov a kníh.

Tým, že v kontrolovanom prostredí v nás vystrašíme primitívneho človeka, aktivujeme prekrývajúcu sa neurobiológiu vzrušenia a vychutnáme si to. Tieto zážitky poskytujú tiež príležitosť zblížiť sa s priateľmi a blízkymi a precvičovať si zručnosti prežitia (napríklad neustálym premýšľaním, ako sa filmové postavy mohli vyhnúť vrahovi).

Vzrušujúce zážitky, ako sú zoskok padákom, horolezectvo a dokonca aj jazda na horskej dráhe, sú veľmi vedomé a pohlcujúce (rovnako ako strach) a pomáhajú nám odpútať sa od životných výziev a úzkostí a načerpať energiu.

Prežívanie primeranej úrovne skutočného strachu pri podobných aktivitách nám môže tiež dať do perspektívy naše domnelé obavy.

Ako ťažiť zo strachu a úzkosti

Strach je signál – neignorujte ho. Pozrite sa na to, čo vás desí a overte si, do akej miery to je skutočné. Zapojením predného mozgu môžete znížiť automatický strach.

Opýtajte sa ostatných, aby ste získali objektívnejší pohľad na svoje strachy. Pomôže vám to vidieť obávanú situáciu z logickejšej perspektívy niekoho, komu na vás záleží.

Spomeňte si, ako často ste v minulosti preceňovali očakávané riziko a negatívny výsledok. Nabudúce, keď sa budete báť, použite na moduláciu úzkosti kognitívne schopnosti čelného mozgu.

Nevyhýbajte sa svojmu strachu, ak nie je opodstatnený. Vždy, keď sa vyhnete situácii a nestane sa nič zlé, mozog sa utvrdí v tom, že ak sa danej situácii vyhnete, budete v poriadku. Namiesto toho čeľte tomu čo vás desí a vydržte s tým, kým si váš hipokampus nevytvorí nové ponaučenie, že ste v bezpečí.

Zamerajte sa na pozitívne veci, keď sa začnete báť nejakej situácie. Vedome sa snažte pripomenúť si pozitívne aspekty, svoje schopnosti, predchádzajúce pozitívne skúsenosti a očakávané prínosy.

Osvojte si zručnosti potrebné na zvládnutie situácie, ktorej sa obávate. To vám poskytne pocit kontroly, čo je skvelou protilátkou voči strachu.

Cvičte. Ukázalo sa, že ide o účinný nástroj na posilnenie hipokampu a zníženie základnej úzkosti. Aj desať minút cvičenia niekoľkokrát týždenne je lepšie ako nič.

Urobte raz za čas niečo zábavné a trochu strašidelné. Je to skvelý zážitok, oddych od starostí, precvičenie pre strach mozgu a môže dať do súvislostí vaše vymyslené obavy.

Ak vás strach príliš sužuje alebo narúša vašu schopnosť fungovať v spoločnosti, v práci alebo v štúdiu, vyhľadajte odbornú pomoc.

Mnohé z týchto stratégií som použil aj pri jednej z mojich pacientiek, policajtke.

Začal som tým, že som ju privykal na digitálnych ľudí v rozšírenej realite na svojej klinike. Postupne sa začala prechádzať so svojím starým otcom a láska k synovi ju motivovala, aby ho zobrala na školské podujatia. O rok neskôr išla na promóciu a povýšili ju na detektívku.

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/23238525/strach ... tazit.html

Titl: Polovica zamestnancov pôjde autami.
Doprava a nový závod automobilky Volvo (3 fotografie)
Na výstavbe nového závodu automobilky Volvo sa v obci Valaliky pri Košiciach už intenzívne pracuje. Zamestnanie v ňom nájdu tisícky ľudí nielen z metropoly východu a okolia.

S dopravným inžinierom a audítorom bezpečnosti pozemných komunikácií PAVLOM TITLOM sme sa porozprávali aj o tom, aký vplyv bude mať spustenie prevádzky tejto fabriky na už i tak veľmi komplikovanú dopravnú situáciu v meste Košice.

Predstavil niekoľko možností, ako by sa kolapsu dopravy počas špičiek dalo zabrániť alebo ich aspoň výrazne zmierniť. Za kľúčové považuje urýchlené vybudovanie východného privádzača s tunelom a nových električkových tratí. Bez nich to podľa neho určite nedopadne dobre. Tvrdí to ako projektant dopravných stavieb na základe svojich 35-ročných skúseností z tejto branže, z toho 23 rokov už pôsobí v komerčnej sfére.

V rozhovore sa dočítate:
Kedy začali vznikať problémy v košickej doprave,
ktoré plány z minulosti nevyšli,
o problematickom moste VSS,
prečo juhovýchodný obchvat pomôže len dočasne,
čo bude znamenať pre dopravu príchod Volva a možné riešenia,
v čom sú Košice horšie ako Prešov,
namiesto elektrobusov mali dostať prioritu nové električkové trate,
električky na Sídlisko Ťahanovce boli potrebné už dávno,
Dubaj by si nedovolil zhnusiť uličný priestor zbytočným trolejovým vedením,
pomohol by rôzny čas začiatku výučby na školách aj školské autobusy,
čo ho hnevá na chodcoch, čo na vodičoch,
prečo by pomohli semafory s odpočtom svetelného signálu.
Kde by sme mali hľadať korene problémov dopravy v Košiciach?

Keď ešte v meste pred tridsiatimi rokmi fungoval Útvar dopravného inžinierstva, v územnom pláne sa stanovili koridory pre nové električkové trate. Bohužiaľ, poslednou novou bola trať na Jazero cez Alejovú, a tým sa to skončilo.


Pavel Titl. (zdroj: archív)
Práve naopak, došlo k zrušeniu tratí na Aničku, do Čermeľa, na vtedajšej Marxovej (dnes Masarykovej – pozn. red.) a na Hlavnej. Dokonca sa uvažovalo o zrušení električkovej trate na Zimnej – Boženy Němcovej, ale k tomu, našťastie, nedošlo.

V Košiciach pritom bola v minulosti, keď mali 150-tisíc obyvateľov, električková doprava nosnou, košické „bričky“ mal v pešej dostupnosti takmer každý.

Vybudovali sa však nové sídliská Furča, KVP a nakoniec i Ťahanovce, ale tie už električky nemajú, hoci sa mesto zväčšilo na necelých 230-tisíc obyvateľov. Takže teraz tu máme tri veľké mestské časti s takmer 70-tisíc obyvateľmi, ktorí nemajú prístup k električkám, a táto doprava už ani nie je v Košiciach nosnou.

Čo sa ešte malo na základe starých plánov zrealizovať, ale nestalo sa tak?

Mala sa tiež rozširovať trolejbusová trakcia. Dobre vieme, ako to dopadlo, že trolejbusy namiesto toho skončili v januári 2015 na základe politického rozhodnutia bývalého vedenia mesta (za čias primátora Richarda Rašiho zo Smeru, teraz z Hlasu – pozn. red.).

Chvalabohu, že sa v súlade s územným plánom aspoň vystavali niektoré nosné komunikácie ako prepojenie cez Červený rak, Južné nábrežie a Prešovská cesta.

Teraz sa buduje juhovýchodný obchvat Košíc ako súčasť rýchlostných ciest R2/R4 (zatiaľ len časť od diaľnice D1 Košické Oľšany po križovatku Košice - juh pri Šebastovciach – pozn. red.).

Je veľká škoda, že mesto netrvalo ako na podmieňujúcej investícii pre infraštruktúru závodu Volvo vo Valaliky Industrial Parku (VIP), aby sa urobil už aj bez neho pôvodne plánovaný východný diaľničný privádzač Jantárová – tunel Vyšné Opátske – napojenie na R2/R4 pri Zdobe. Je to jednoznačne nevyhnutné.


Prečo je to nevyhnutné?

Košice majú teraz v osi východ – západ len tri základné dopravné ťahy: Hlinkova, Palackého a most VSS, ktorého súčasťou je však problematický železničný most ako miesto pravidelných havárií, ktoré odstavia dopravu.

Spôsobuje to aj zúžená vozovka v rozpore s normami, lebo šírka jazdných pruhov je tam podľa cestnej databanky 3,15 metra, ale súčasne je udávaná šírka komunikácie medzi obrubníkmi 12 metrov, avšak vzhľadom na osadené zvodidlá a stredové oddeľovače jazdných pruhov je tam ich šírka reálne zhruba 2,8 metra, na čo nie sú vodiči ani len zvislým dopravným značením upozornení.

Chvalabohu, že tam z tohto dôvodu ešte nedošlo k smrteľnému úrazu, ale zároveň polícia preto rôzne „ťukesy“ ako škodové udalosti ani neeviduje a tým pádom to nevykazuje ako nebezpečný nehodový úsek. Keby sme tam však spočítali všetky náklady v dôsledku zdržania vozidiel i autobusov a aj cestujúcich v nich, výjazdy polície i záchranných zložiek, tak potom len ťažko možno hovoriť iba o škodových udalostiach, ale mali by sme ich správne zaradiť medzi nehody. A to by už boli úplne iné štatistiky.

Mesto by potom mohlo tlačiť viac na správcu (Národná diaľničná spoločnosť - pozn. red.), aby s týmto prakticky najproblematickejším a súčasne najzaťaženejším mestským úsekom, v súčasnosti vyše 55-tisíc vozidiel/24 hodín, niečo robil.

Čo by s tým mal správca robiť – rozšíriť jazdné pruhy?

Jednoznačne. Tento úsek cesty I/16 Nižné Kapustníky si vyžaduje plnohodnotné pruhy šírky 3,5 metra a odstavné pruhy. Najoptimálnejšie by bolo mať tu šesťpruhovú stredovo delenú komunikáciu.

Pri začiatku výstavby juhovýchodného obchvatu nešetrili ministerstvo dopravy, diaľničiari ani vedenie mesta optimizmom, že to výrazne zlepší dopravnú situáciu v meste Košice. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií aj vy ste však oponovali, že pomôže len minimálne a iba dočasne. ÚHP vo svojej hodnotiacej správe takisto ako vy spomenul vynechaný tunel Vyšné Opátske, ktorý by podľa neho najviac odľahčil úzke hrdlo v Košickej Novej Vsi (východ - Michalovce, Ukrajina), podľa vás aj na Zelenom dvore (sever – Prešov, Poľsko). Môžete zopakovať, v čom tkvie problém?

Problém je, že obchvat zoberie predovšetkým len kamiónovú dopravu od Prešova v smere na Maďarsko a opačne. Lenže keď sa ráno pozrieme na kolóny od Zeleného dvora (smer od Prešova – pozn. red.), tak zistíme, že tých kamiónov je tam tak maximálne do desať percent, čo potvrdzuje údaje, že celá tranzitná doprava vrátane kamiónovej cez Košice dosahuje okolo 11 – 12 percent.

Medziročný nárast celkovej automobilovej dopravy v meste však predstavuje zhruba dve percentá. Darmo sa na magistráte snažia umelo znížiť tento koeficient, keď nám pohľad do územných plánov v okolitých obciach Budimír, Kostoľany nad Hornádom, Sokoľ, Baška, Malá Ida či mestská časť Kavečany atď. ukazuje, že automobilovej dopravy v Košiciach bude len pribúdať.

Kupujú či stavajú alebo budú si tam stavať rodinné domy najmä ľudia z Košíc, ale naďalej budú využívať sociálnu i občiansku infraštruktúru predovšetkým v Košiciach a cestovať tam autami za prácou, do škôl, na lekárske vyšetrenia. Pre nich je ten obchvat prakticky nanič.


Na prelome rokov 2026 - 2027 by mal už začať vyrábať aj práve budovaný závod Volvo, ktorý zamestná v prvej fáze 4- až 5-tisíc a v druhej ešte zhruba ďalší podobný počet ľudí. A to ešte nepočítame ďalších zamestnancov zo subdodávateľských firiem. Aký vplyv na dopravu v meste to podľa vás bude mať?

Ak si uvedomíme, že spádovou oblasťou týchto zamestnancov budú predovšetkým Košice, takmer celá doprava sa nám dostane do lievika križovatky VSS. Do U. S. Steelu vedie priamo z mesta nielen štvorprúdová rýchlostná cesta, ale aj električková rýchlodráha.

Pre Volvo vo Valalikoch nič z toho nie je. Oznámili, že nosnú prepravu zamestnancov do práce zabezpečí železničná doprava, ale podľa mňa minimálne polovica tam bude cestovať autami s prejazdom Slaneckou cestou alebo Barcou práve cez už teraz preťaženú križovatku VSS, ktorá to jednoducho nezvládne.

Železničná doprava v Košiciach vôbec nespĺňa funkciu mestskej hromadnej dopravy a z toho dôvodu budú zamestnanci VIP Volvo bývajúci v Košiciach využívať železničnú dopravu iba minimálne...


SÚVISIACI ČLÁNOK
Volvo plánuje vo Valalikoch vyrobiť dvakrát viac áut, ako ohlásilo pôvodne
Čítajte 
Čo s tým?

Ako som už spomínal, nevyhnutnosťou je vybudovanie privádzača z Jantárovej ulice v časti pri čerpacej stanici Shell, ktorý by viedol novým mostom ponad železničnú trať, železničné vlečky a rieku Hornád s novou mimoúrovňovou križovatkou Vyšné Opátske v lokalite Včelárske paseky a cez vyvŕtaný tunel Vyšné Opátske (bol by prvý a nadlho asi aj jediný v Košiciach – pozn. red.) do kopca Heringeš by sa napojil pri Zdobe na juhovýchodný obchvat, ktorý sa stavia.

Vodiči zo strednej, severnej a východnej časti mesta by ho mohli využiť aj na cestu do práce do VIP Volvo a odbremenili by tak križovatku VSS ako neuralgický bod.


Juhovýchodný obchvat Košíc (červená farba) sa napojí na diaľnicu D1 (modrá farba). V strede mapy je prerušovanou červenou čiarou vyznačený vypustený východný privádzač Vyšné Opátske. Jeho súčasťou by bol aj tunel cez kopec Heringeš, ktorý by sa stal prvým košickým tunelom. (zdroj: ÚHP/Ministerstvo financií SR)
Z hľadiska prínosov pre mesto a najmä jeho obyvateľov mal mať aj podľa štúdie diaľničiarov výraznejší vplyv na odľahčenie Slaneckej cesty i lokality mimoúrovňovej križovatky VSS variant diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R2 s týmto východným privádzačom. Ten sa však napokon škrtol z finančných dôvodov a ani aktuálne sa s ním nepočíta. Dá sa na nezhoršenie dopravnej situácie a zároveň zabezpečenie dopravy pre zamestnancov do závodu Volvo urobiť niečo iné?

V Prešove sa začína budovať už tretí tunel a štát tam dal aj po tlaku mesta do dopravnej infraštruktúry neskutočné stovky miliónov eur. Košice de facto nedostali nič na nové stavby, ktoré by mali zásadnejší vplyv na zlepšenie dopravnej situácie v meste, a ich vedenie v tejto oblasti podľa môjho názoru zaspalo.

Ak sa však nič zásadné neudeje, po spustení Volva zakľaknú Košice na dopravnej infraštruktúre. Jednoznačne. Keď už nie tunel ako vyvolaná investícia, tak by sa mal aspoň oživiť projekt tram-trainov (vlakoelektričiek – pozn. red.) s napojením električkovej trate na železničnú trať na Staničnom námestí, odkiaľ by pokračovali po železnici do Valalík, a predĺžiť tam aj električkovú trať z Barce.

My sme tu len rekonštruovali staré trate za eurofondy s tým, že ideme zvyšovať kvalitu a intenzitu električkovej dopravy, ale je to presne naopak, išli sme s výkonmi možno až o tretinu nižšie.


Výstavba priemyselného parku, kde bude aj Volvo (7 fotografií)
Tram-trainy sú v tejto chvíli nereálne takisto ako privádzač a z mesta nám pred niekoľkými dňami potvrdili, že ani električková trať sa z Barce predlžovať nebude. Čo vy na to?

Električkovú trať v Barci od konečnej pri soche Jána Pavla II je nevyhnutné predĺžiť. Je tam na to aj vytvorený priestor v zelenom páse medzi oboma smermi štvorprúdovej cesty, ktorý bol vytvorený práve preto, že mali jazdiť električky až ku železničnej stanici v Barci.

Podľa môjho názoru by sa však mali koľajnice predĺžiť až za Barcu minimálne do priestoru dnešnej cesty do Valalík, ktorá by sa mala rušiť, lebo tam bude de facto nová.

Tam môže vzniknúť cyklochodník a prestupný terminál s veľkým záchytným parkoviskom. Mali by sme tak vyriešenú do budúcnosti aj križovatku VSS. Ja osobne by som však ťahal električkovú trať cez Šebastovce až do VIP.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Saková: Podpora investície Volva musí pokračovať v maximálnom tempe
Čítajte 
Zelený pás pre prípadné koľajnice sa však v smere do Šebastoviec a aj k odbočke na Valaliky postupne zužuje a zaniká ešte v Barci. Na jej konci je navyše úzky podjazd pod železnicu, kam by sa električky nezmestili, aj keby sa zrušil v každom smere jeden jazdný pruh, čo však pri očakávanom náraste automobilovej dopravy i tak neprichádza do úvahy. Kadiaľ by teda mohla električková trať pokračovať?

Ak sa uvažuje s cestou I/17 na výjazde z Barce ako s južným diaľničným privádzačom, minimálne železničný podjazd sa musí prebudovať a pokračovať so štvorprúdovkou až k plánovanému obchvatu mestskej časti Šebastovce.

Mimochodom, o tomto obchvate sa hovorí vyše 30 rokov, tak ako o obchvate Krásnej, Košickej Novej Vsi či Kavečian. Keby sme dnes mali minimálne prvé dva obchvaty funkčné, teda Krásnu a Šebastovce, určite aj VIP Valaliky by mal pri riešení dopravnej infraštruktúry menej problémov...

Štát sa už rozhodol, že električková trať sa stavať nebude a mesto by ju zo svojich peňazí určite nedokázalo vybudovať. Štátne investície majú podľa zverejnených informácií a aj informácií z magistrátu smerovať do železničnej dopravy, ktorá sa má stať nosným systémom pre budúcich zamestnancov podniku s napojením parku na železničnú stanicu Haniska a novovybudovaný terminál integrovanej osobnej dopravy Valaliky Centrum. Mesto takisto z hľadiska podpory Dopravného podniku mesta Košice rokuje so štátom o poskytnutí financií na nákup autobusov, resp. elektrobusov na dopravu zamestnancov do závodu Volvo. V pláne je aj výstavba cyklochodníkov. Bude to podľa vás takto fungovať?

Mne až trhá uši, keď počujem, že zamestnanci VIP budú z Košíc prepravovaní elektrobusmi. A kde sa všetky stretnú? No predsa na križovatke VSS. A budú sa predierať preplnenými mestskými komunikáciami. Veď to je absurdné. Jednoznačne namiesto elektrobusov mali dostať prioritu nové električkové trate.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Štát začal výstavbu parku pri Valalikoch. Volvo pritiahlo pozornosť ďalších investorov
Čítajte 
Tie majú vytvorenú územnú rezervu aj priamo v územnom pláne. Dlho sa stále len hovorí predovšetkým o električkách na Sídlisko Ťahanovce. Automobilová doprava je tam pritom v špičkách už roky viac ako kritická. Hlavná cesta zo sídliska sa napája na frekventovaný diaľničný privádzač od Prešova a na Hlinkovu ulicu, ktorú zapĺňajú aj autá zo susedného sídliska Furča. Je táto električková trať pre Košice najprioritnejšia?

Samozrejme. S riešením dopravy v meste sa nikam nepohneme, kým nebudú premávať električky na Ťahanovce. To už malo byť dávno. Nemali by sme tu teraz tieto každodenné problémy.

Nehľadiac na fakt, že mimoúrovňová križovatka pod Furčou bola sprevádzkovaná v roku 1989 a bola projektovaná na úplne iné intenzity dopravy, aké tu máme v súčasnosti.

A to už ani nehovorím, že napojenie Sídliska Ťahanovce sa tam doprojektovalo na poslednú chvíľu, a tak to napojenie aj vyzerá. V rozpore so všetkými cestárskymi normami.

V každom prípade je najvyšší čas začať aktualizáciu projektu križovatky, najmä zmenu napojenia Ťahanoviec. Vjazd na most k sídlisku od Prešovskej je nutné posunúť zhruba o 100 metrov ďalej a zriadiť vratnú vetvu.


(zdroj: ÚHP/Ministerstvo financií SR)
Vráťme sa aj my ešte k električkám. Ktoré trate by mali prísť na rad po tej na Ťahanovce?

O tom sa síce veľmi nehovorí, ale je podľa mňa nevyhnutné riešiť následne aj električky na Sídlisko KVP od Luníka VIII, a takisto v smere k novej nemocnici. S konečnou na konci Lechkého, kde sa plánuje masívna bytová výstavba.

Chválime sa tiež, že budeme mať po úplnom dobudovaní futbalový štadión pre 12-tisíc divákov, ale na dopravu k nemu sa totálne kašle. Električkové trate sú pritom od neho vzdušnou čiarou vzdialené len niekoľko stoviek metrov hneď z dvoch strán, od Moldavskej cesty aj Alejovej ulice.

Tridsať rokov existuje návrh električkovej trate z Alejovej (križovatka s Gemerskou) cez VŠA k Moldavskej, s pokračovaním na Popradskú a Bardejovskú. A na túto trať by sa mohla napojiť električka z KVP cez Luník VIII.

K futbalovému štadiónu ešte poznámku - mesto si nedalo ani takú námahu, aby tam vybudovalo aspoň nejaké poschodové veľkokapacitné parkovisko, lebo podľa neho je dosť parkovacích miest pri blízkych obchodných centrách. Keď tam ide človek v čase zápasov nakupovať už dnes pri polovičnej kapacite hľadiska, tak nemá kde zaparkovať.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Kvôli Volvu postavia nový obchvat Košíc. Inak to bude katastrofa, varuje starostka
Čítajte 
Keď sa pýtame na električkové trate, dopravný podnik aj mesto vždy reagujú, že na to nemajú peniaze vo svojich rozpočtoch, lebo je to veľmi drahé. Jedinou reálnou šancou sú podľa nich iba eurofondy, na ktoré sa momentálne len čaká už aj pre obnovu kriticky zničených tratí na Alejovej a Nad jazerom. Je to objektívny fakt, nemyslíte?

My na Slovensku stále projektujeme električkové trate s trakciou, či už to boli rekonštrukcie v Košiciach alebo výstavba novej trate do bratislavskej Petržalky. Navyše v Košiciach je špecialita ťahať prevesy na uchytenie troleja cez celú šírku komunikácie – viď Trieda SNP alebo Alejová v úseku od Moldavskej po Gemerskú.

Určite lacnejšie bolo odsunúť koľaje o meter od seba a trakčné stožiare stavať v strede. Bolo by to oveľa lacnejšie ako na realizáciu aj na údržbu. A bulvár ako Trieda SNP by bez troleja po celej šírke dostal úplne iný vzhľad.

Bohužiaľ, tak hlúpo sa projektuje aj modernizácia trate na Južnej triede. A keď sme pri troleji - vo vyspelých krajinách už uprednostňujú električkové trate bez trakcie. Buď je tam napájacia tretia koľaj ako vodiaca lišta alebo sa využívajú parciálne električky, ktoré premávajú na starých častiach úseku pod existujúcimi trolejmi a na nových na batérie s dobíjaním na konečných zastávkach.

Takto sa to riešilo napríklad vo viacerých francúzskych mestách ako Nice a Cannes či v portugalskom Lisabone. V Dubaji je celá 10,6 kilometra dlhá električková trať, sprevádzkovaná v roku 2014, riešená treťou koľajnicou v strede koľaje. Dubaj by si vzhľadom na svoju modernú architektúru nenechal zhnusiť uličný priestor zbytočným trolejovým vedením.

Akú výhodu to má okrem úspory nákladov na výstavbu trakčného vedenia? Oplatí sa to aj v prípade, že takéto električky sú zrejme drahšie ako klasické?

Ušetrí sa jednak na pozemku, lebo nie je potrebný koridor so šírkou minimálne jedenásť metrov, ale postačuje zhruba sedem metrov, samozrejme okrem úsekov, kde sú zastávky. Namiesto desaťročia naplánovaných koridorov na Ťahanovce a KVP by teda takisto stačili užšie.

Úspora by sa dosiahla aj tým, že z nákladov na klasickú novú trať tvorí až tretinu trakčné vedenie, ktoré by nebolo potrebné. Nehľadiac na to, že nie je taký nápor na meniarne.

A k otázke ceny vozidiel. Keď nie je problém v Košiciach nakupovať veľmi drahé elektrobusy s obmedzeným dojazdom, tak nemôže byť problém ani toto. Nemyslím si, že by cenové rozdiely boli až také výrazné, a treba si tiež uvedomiť, že budovanie modernej dopravy s najnovšími trendmi niečo stojí. Ale cestujúca verejnosť by to určite privítala.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Dopravná štúdia k parku vo Valalikoch ráta s prímestskými vlakmi i novými cestami
Čítajte 
To sú skôr plány do vzdialenejšej budúcnosti, ale dopravnú situáciu po spustení závodu Volvo to nezlepší...

Keby sa okamžite schválil investičný zámer a dostalo sa to do podmienenej investície pre Volvo, mohli by sa vybudovať električkové trate na sidliská Ťahanovce, KVP i predĺženie z Barce do štyroch rokov. Tým pádom by sme cestujúcich stiahli do električiek, uvoľnili by sme autobusy či elektrobusy a nemuseli by sme riešiť buspruhy, ktoré je aj tak ťažké presadiť. Mohli by sme sa potom začať koncepčne venovať cyklistom.

Lenže v Košiciach sme išli na to opačne. Na mestskú hromadnú dopravu sa kašľalo a začali sa natierať farbou cyklochodníky bez akejkoľvek koncepcie, tu kúsok, tam kúsok a nemáme ucelený ťah.

A navyše, ktorý rodič povezie deti do škôl za dažďa či sneženia na bicykloch? Žiadny. Kto pôjde chorý do nemocnice na bicykli? Nikto.

Cyklodoprava má byť len doplnková a sezónna, prvoradá musí byť kvalitná mestská hromadná doprava. Vo štvrťmiliónových Košiciach je však úplne na zaplakanie. A najbližšia budúcnosť nie je vôbec ružová.

Časť obyvateľov však vyžaduje od samosprávy, aby rozvíjala cyklodopravu hoci aj na úkor existujúcej cestnej siete, a čiastočne sa na ňu spoliehajú kompetentní aj pri doprave zamestnancov do Volva. Vy s tým nesúhlasíte?

Nemám nič proti cyklodoprave, ale musí sa to riešiť koncepčne. Jednoznačne nesúhlasím s tým, aby sa existujúce jazdné pruhy na cestách premenili na cyklopruhy.

Niečo podobné sa stalo v Bratislave. Sú z toho obrovské dopravné problémy napriek tomu, že alternatívou tohto cyklistami zabratého koridoru je na druhej strane Dunaja šesťpruhová diaľnica.

Už sa proti tomu rozbehla petícia. Bolo to politické rozhodnutie, podľa mojich informácií to dopravná polícia neodsúhlasila, ale mesto si to napriek tomu presadilo.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Volvo zmení Košice ako železiarne. Mesto nie je pripravené, hovorí architekt Burák
Čítajte 
Sú podobné snahy aj v Košiciach? Môžete uviesť nejaký príklad?

Bol tu napríklad trend zabrať jeden z dvoch jazdných pruhov na Južnej triede medzi Fejovou a Rybou, pritom na združenom chodníku je tam cyklochodník už roky vyznačený. Keď sa tam postavíte, tak za hodinu možno napočítate troch cyklistov.

Čiže niekto tu chcel kvôli tomu obetovať zbernú komunikáciu z juhu mesta do centra a prakticky čiastočne prehodiť dopravu z tejto štvorprúdovky na súbežnú dvojpruhovú Rastislavovu, ktorá je už teraz frekventovaná a míňa Kulturpark i univerzitnú nemocnicu.

Osobne si myslím, že práve Rastislavova by sa mohla v úseku od Smetanovej po Kukučínovu postupne dopravne upokojiť a ponechať tam iba rezidentov, MHD a dopravnú obsluhu.

Buďme realisti. Východný privádzač ani nové električkové trate nebudú. Čo sa dá urobiť, aby ako hovoríte, cestná doprava v Košiciach nezakapala, keď začnú do práce vo VIP Volvo dochádzať tisíce zamestnancov? Fakt by nepomohli buspruhy? Nemohli by zrýchliť aspoň niektoré autobusové linky MHD a zatraktívniť ich tak o trochu viac pre cestujúcich?

Len veľmi obmedzene a navyše je problém ich presadiť. Pred štyrmi rokmi som pre mesto spracoval návrh buspruhu na Prešovskej ceste od Leteckej fakulty Technickej univerzity s odbočením na Priemyselnú ulicu a pokračovaním v tomto smere len pre autobusy po Ľavobrežnej, ktorá by sa z opačného smeru od mimoúrovňovej križovatky Prešovská - Sečovská zjednosmernila pre individuálnu dopravu.

Autobusy by sa tak vyhli zápcham na Prešovskej pred napojením na Sečovskú. Malo to mať pokračovanie až po železničné učilište na Palackého, ale policajtom sa to nepozdávalo. V súčasnosti je na odsúhlasení len úsek po napojenie na Starú prešovskú cestu.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Polaček chce pre Volvo zrýchliť prácu developerov, mestské byty dokončiť nestihne
Čítajte 
Kedysi sa spomínala aj Moldavská cesta. Tam to ako vyzerá?

Bol pripravený aj projekt na Moldavskej ceste od svetelnej križovatky s Dunajskou a Idanskou po Steel Arénu plus zjazd z Toryskej. Nedala sa však splniť podmienka policajtov, že buspruh môže byť zriadený bez zníženia počtu jazdných pruhov pre individuálnu dopravu. Autobusy by mohli na skúšku v tomto úseku premávať aspoň po električkovom telese.

Hoci sa tvrdilo, že to nie je možné kvôli únosnosti, ja si myslím, že keď koľajnice unesú električku, musia uniesť i autobus.

Policajti odmietli odsúhlasiť buspruh aj na Masarykovej od železničnej nemocnice po kruhovú križovatku, ktorý by umožnil pri kolónach bezkolízny prejazd týmto úsekom. Navyše by to bolo len na úkor popri ceste parkujúcich áut.

Ešte niekde?

Ďalší neúspešný pokus bol z iniciatívy Košického samosprávneho kraja kvôli medzimestskej autobusovej doprave. Týkal sa cesty I/19 z Košických Oľšian do mestskej časti Košická Nová Ves.

Sú tam tri pruhy, z toho dva v stúpaní na Košice len po koniec lesa. Cesta v mieste trojpruhu je pritom užšia ako v časti dvojpruhu.

Navrhovalo sa teda, že sa dva pruhy hore kopcom potiahnu až na začiatok Košíc s tým, že by sa z dvoch štvormetrových urobili tri pruhy šírky 3,5 metra, z toho jeden v smere do Košíc by bol vyhradený pruh pre verejnú dopravu.

Dopravná polícia to neodsúhlasila, ako dôvod uviedla zrušenie krajnice a bol by problém v prípade poruchy nejakého auta.

Je to nezmysel, lebo za rok tam ostanú stáť z tohto dôvodu tak maximálne tri autá a tie môže autobus predsa obísť. Tento vyhradený pruh pre verejnú dopravu by bol perfektný, lebo tam v rannej špičke chytajú autobusy meškanie aj desiatky minút, hoci by túto trasu mohli prejsť za pár.

Máte nápady do blízkej budúcnosti na odľahčenie dopravy, ktoré by však boli realizovateľné a finančne únosné?

V súčasnosti nám rannú špičku generujú aj autá, v ktorých rodičia vozia deti do základných škôl. Problém je, že všetky školy majú začiatok vyučovania ráno o ôsmej hodine.

V minulosti v zásade striktne platili spádové oblasti. Žiaci chodili do najbližšej školy k bydlisku a rodičom ani nenapadlo dať ich inde na druhý koniec mesta.

Mnohí Košičania sa teraz sťahujú do blízkych obcí, ale potomkov aj tak vozia na vyučovanie do mesta.

Ďalší ich zas dávajú do niektorej z najvychytenejších škôl, hoci sa tam musia dopravovať cez pol mesta napríklad z okrajového sídliska do centra.

Potom tvoria v ranných špičkách možno i tridsať percent dopravy práve títo pendleri a donášači svojich detí na vyučovanie. Toto by sme mali riešiť.

Ako?

Mesto by malo ako zriaďovateľ väčšiny základných škôl rozvrhnúť začiatky vyučovaní v nich na viac rôznych časov, napríklad od 7.15 do 8.15 hod.

Neskutočne by to pomohlo, lebo by sa nám ranná špička s najväčším cirkusom na cestách od 7.15 do 7.45 rozložila na väčší časový úsek. Je to otázka pár sedení na magistráte a optimálneho rozloženia časov medzi jednotlivé školy.

Mám s tým skúsenosti z minulosti, keď bol problém s preplnenými električkami i autobusmi a cestujúci sa už vozili pomaly zavesení na dverách. Na podnet národného výboru sa zriadila komisia za účasti zástupcov podnikov i škôl a urobil sa harmonogram začiatkov nástupu do práce či vyučovania.

Rozložil sa tak nápor na MHD v rannej špičke. Teraz by sa to mohlo urobiť kvôli preplneným cestám na trasách k základným školám. A určite by pomohli aj školské autobusy.

Kľúčové križovatky ani cesty sa už nedajú veľmi rozširovať. Čo by mohlo pomôcť ich väčšej priechodnosti?

Bohužiaľ, križovatky majú svoje kapacitné limity. Drvivá väčšina signálnych plánov svetelnej signalizácie najmä v centre mesta ide v 90-sekundových cykloch počas špičky, čo som navrhol ešte pred dvadsiatimi rokmi, ale dodnes to tak funguje bez zmeny.

Pritom aspoň na Hlinkovej sa už podarilo predĺžiť počas rannej špičky cyklus na 120 sekúnd, takisto na Terase na 110 sekúnd.

Prečo sú na Palackého, Štúrovej či Moyzesovej také kolóny? Lebo zostali krátke cykly a križovatky nestíhajú pojať také množstvo áut.

Krátky cyklus riadenia navyše znamená na niektorých miestach aj dvojité prechádzanie chodcov, lebo nie je možné dať pre nich súvislé dve zelené, aby naraz prešli z jednej strany komunikácie na druhú.

Už niekoľko rokov som ochotný upgradovať signálne plány iba za režijné náklady, ale mesto nereaguje.

Rozčuľujú aj vás vodiči, ktorí prispievajú k nepriechodnosti križovatiek tým, že akurát počas čakania na červenej telefonujú, prípadne sa prehrabujú vo svojich veciach, a potom zdržiavajú, lebo na zelenú sa pohnú s veľkým oneskorením?

Samozrejme, stojím v kolóne ako desiate auto, naskočí oranžová, potom zelená, prejde päť sekúnd a až v šiestej sa pohne prvé auto. Prejdú ďalšie tri, už opäť svieti červená a prejdú na ňu ešte ďalšie tri autá. Niekedy sa tak stane, že viac vozidiel ide na červenú ako na zelenú.

Toto je tiež veľký problém, lebo na svetelných križovatkách sa priamy smer nastavuje tak, že na prejazd jedného vozidla sa počíta 2,2 sekundy. To znamená, že za desať sekúnd by mali prejsť štyri autá, ale u nás sú to často horko-ťažko reálne aj dve.

Umelo sa tak vytvárajú kolóny, ktoré by možno ani nemuseli byť, prípadne by boli kratšie, keby sa vodiči plne sústredili na šoférovanie.

Ale aby som nekritizoval iba vodičov. Osobne by som zakázal chodcom pri prechádzaní cez priechod používanie mobilov. Irituje ma, keď zastavíte pred priechodom a cezeň prejde chodec s mobilom pri nose bez toho, aby aspoň jeden pohľad hodil na vozovku a prichádzajúce vozidlá. Tento jav je veľmi rozšírený a pritom aj nebezpečný.

Napríklad pri Steel Aréne pomáha vodičom odpočet zmeny svetelného signálu. Kde všade v Košiciach je nainštalovaný na semaforoch a kde sa ešte plánuje dať?

Nikde inde nie je. Siemens ho mestu ponúkal, nebol záujem. Prečo, neviem, hoci si to vodiči chvália. Ten jediný odpočet pri Steel Aréne na priechode pre chodcov som ja vybavil sponzorsky v rámci modernizácie električkových tratí.

Odpočty budú aj na rekonštruovanej Slaneckej ceste na všetkých križovatkách, ktoré som v rámci tejto stavby projektoval.

V Košiciach som takisto v minulosti navrhol blikanie zeleného signálu pre chodcov či guľôčok pre električky po dohode s dopravnou políciou. Myslím si, že každá nová alebo rekonštruovaná svetelná križovatka by už mala byť odsúhlasená len s odpočtom červenej a zelenej.

Čítajte viac: https://kosice.korzar.sme.sk/c/23241719 ... 0vk1FkPMQA

Matúš Šutaj Eštok stále hovorí, že žiaden zákon neporušil. Súdne rozhodnutie spochybňuje a sudcovi pohrozil disciplinárnym, ale aj možným trestným stíhaním. Ten odkázal, že od roku 2013, odkedy je sudcom, sa s niečím takým ešte nestretol.

Branko Kišš v piatok ráno o pol ôsmej prišiel na svoje pracovisko v budove policajného prezídia v Bratislave. Umožnili mu vrátiť sa do funkcie prvého viceprezidenta Policajného zboru na základe neodkladného opatrenia sudcu, no až do konca roka ostáva mimo práce.

Dočasne poverený vedením polície Rastislav Polakovič nevyhovel jeho návrhu, že ukončí rehabilitáciu a dovolenku, ktorú mal schválenú na Úrade hraničnej a cudzineckej polície v Banskej Bystrici, kam ho z vedenia polície koncom októbra odsunuli.

„Stretnutie s pánom Polakovičom prebiehalo korektne. Vstup do kancelárie viceprezidenta mi však neumožnili s tým, že mám schválenú rehabilitáciu a dovolenku,“ povedal Kišš a dodal, že prítomný tam bol aj nový viceprezident pre oblasť migrácie Jozef Masnica.

Či na stoličke viceprezidenta vydrží a ako dlho, nie je jasné.

Minister sa vyhráža sudcovi

Na pôvodnú pozíciu sa chcel v piatok ráno vrátiť po rozhodnutí sudcu Michala Kubiša z Mestského súdu Bratislava IV, ktorý o tom vydal neodkladné opatrenie. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) sudcu spochybňuje a hrozí mu aj trestným stíhaním a disciplinárnym konaním.

Minister vnútra odstavil Kišša hneď po nástupe na ministerstvo 27. októbra, odsunuli ho na hraničnú políciu do Banskej Bystrice, ktorá je od jeho bydliska vzdialená vyše 200 km.


Branko Kišš. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister prišiel v piatok ráno na ústavnoprávny výbor, ale poslanci s ním napokon nerokovali. Koaliční poslanci totiž neprišli, a tak výbor nebol uznášaniaschopný.

Šutaj Eštok sa však vyjadril, že sudca Kubiš ani nemohol o neodkladnom opatrení rozhodovať. Jeho Mestský súd Bratislava IV nie je podľa ministra na to príslušný. Verí, že to potvrdí aj krajský súd, na ktorý podá ministerstvo odvolanie.

„Som presvedčený o tom, že sudca, ktorý je čírou náhodou spolužiakom advokáta Kubinu, sa dopustil možno aj trestného činu ohýbania práva,“ reagoval Šutaj Eštok. Zároveň hovoril o tom, že keď mu dá krajský súd za pravdu, tak potom „bude minister spravodlivosti rozhodovať, či v prípade tohto sudcu nie je potrebné podať disciplinárne konanie“.

To, že rozhodnutie súdu je neštandardné, tvrdí aj ministerstvo spravodlivosti.

Sudca: S podobnými vyjadreniami som sa ešte nestretol
Sudca Kubiš sa k možnému disciplinárnemu stíhaniu, prípadne trestnému stíhaniu pre trestný čin ohýbania práva nechcel vyjadrovať. „Môžem len uviesť, že doposiaľ som sa s podobnými vyjadreniami v súvislosti s mojou niekoľkoročnou rozhodovacou činnosťou nikdy nestretol,“ dodal. Sudcom je od roku 2013.

Zdôraznil, že pri rozhodovaní sa riadil iba zákonnou úpravou. „Akékoľvek iné vplyvy vylučujem,“ uviedol. Pri vydaní neodkladného opatrenia sa zaoberal aj všetkými procesnoprávnymi otázkami a posúdil, že v prípade má rozhodovať Mestský súd Bratislava IV.

Väzby na Kišša, ktorého zastupuje Peter Kubina, odmieta. Obaja, obhajca aj sudca, priznali, že v roku 2005 končili v jednom ročníku aj krúžku na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

Prečítajte si
Minister vnútra narazil na súd pri čistkách v polícii. Hamranov viceprezident sa má vrátiť do funkcie
S Kubinom sa nevideli osemnásť rokov
Kubina povedal, že s Kubišom sa nevideli osemnásť rokov a ani nevie, že jeho niekdajší spolužiak je sudcom a ako v súčasnosti vyzerá. Na ulici by ho nespoznal.

Aj sudca povedal, že s advokátom nebol od roku 2005 v žiadnom kontakte. „Z uvedeného dôvodu som nevidel dôvod oznamovať svoju zaujatosť, keďže túto som neidentifikoval ani zo subjektívneho hľadiska ani z objektívneho hľadiska,“ reagoval sudca.

Aj predseda súdnej rady Ján Mazák hovorí, že sudca bol povinný sa sám namietnuť iba v prípade, ak by s Kubinom udržiaval po škole také spoločenské vzťahy, ktoré by sa dali označiť za trvalejšie, priateľské, obsahujúce pravidelné stretávanie sa a podobne.

„Inak je fakt štúdia v tom istom ročníku bez podstatnejšieho významu a nemôže vplývať na nestrannosť sudcu,“ skonštatoval Mazák. Zároveň zapochyboval o vyjadreniach ministra o možnom spáchaní trestného činu ohýbania práva či o hrozbe disciplinárnym stíhaním.

„Ak by sa totiž za každé rozhodnutie, ktoré je zrušené odvolacím alebo dovolacím súdom, mala vyvodzovať disciplinárna zodpovednosť sudcu, tak by sme zahltili Najvyšší správny súd azda aj tisíckami disciplinárnych návrhov ročne. Nehovoriac o tom, že minister vnútra na disciplinárne stíhanie vyzýva iného člena vlády, ministra spravodlivosti,“ pripomenul Mazák.

Zdôraznil, že ide o jeho osobný názor a nevyjadruje sa za súdnu radu. Tú by však výroky ministra mohli zaujímať.

„Súdna rada by mohla upozorniť tohto člena vlády (a aj ostatných ústavných a štátnych činiteľov) na to, že verejné pôsobenie na výkon funkcie sudcu možným trestným a disciplinárnym stíhaním je v rozpore s ústavou aj so zákonmi,“ povedal.

Odkaz iným sudcom
Ministrove slová si opoziční poslanci, ale aj advokát Kubina vysvetľujú ako vyhrážanie sa sudcom. „Ak nerozhodnete tak, ako očakávame, pôjdeme po vás,“ povedal obhajca.

Opoziční poslanci, ktorí prišli na ústavnoprávny výbor, počuli ministra hovoriť z chodby. Branislav Vančo (PS) považuje takéto vyjadrenia za nebezpečné. „Útok na nezávislosť justície je zároveň útokom na demokraciu,“ reagoval poslanec s tým, že budú demokraciu a právny štát brániť.

Gábor Grendel z hnutia Igora Matoviča zase hovoril o ministrovi ako o „hysterickom babrákovi“. Aj s bývalým ministrom vnútra Romanom Mikulcom tvrdia, že generálny prokurátor by mal voči Šutajovi Eštokovi konať.

Mária Kolíková (SaS) vraví, že Šutaj Eštok sa nielen jasne verejne vyhráža, ale „použije všetko, čo vníma, že je dostupné, a nebráni mu nič, nebránia mu ani zákony“.

Spomenula si na obdobie, keď bol ministrom spravodlivosti Štefan Harabin (2006 až 2009), ktorý robil kroky šikanujúce sudcov, ktorí neplnili jeho očakávania a boli pre neho nepohodlní. „Toto presne robí minister vnútra Šutaj Eštok a robí to ako minister, ktorý ešte nedostal dôveru parlamentu,“ dodala.

Spor o súd
Minister spochybnil, že o neodkladnom opatrení mal rozhodovať Mestský súd Bratislava IV, a vysvetľuje to tým, že v tomto prípade ide o spor medzi policajtom a ministerstvom vnútra, čo je verejnoprávny vzťah.

Jediná inštitúcia, ktorá koná vo verejnoprávnych vzťahoch, je podľa Šutaja Eštoka správny súd.

Ministerstvo spravodlivosti považuje neodkladné opatrenie vydané Mestským súdom Bratislava IV za veľmi neštandardné. Tvrdí to na základe doterajšej praxe Najvyššieho správneho súdu aj Najvyššieho súdu.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) odkázal, že neodkladné opatrenie mohol civilný súd nariadiť len vtedy, ak má kompetenciu rozhodovať vo veci samotnej. Rozhodovať by pritom podľa neho mal správny súd. Ministerstvo bude podľa Suska veľmi pozorne sledovať ďalší vývoj prípadu.

Susko dodal, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci. Na túto vetu jeho stanoviska sa odvoláva aj Šutaj Eštok.

Kubina, ale aj exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) však upozorňujú, že neodkladné opatrenie bolo vydané v súvislosti s ochranou pred diskrimináciou. Na to sa vzťahuje aj Kiššov status chráneného oznamovateľa. A preto bol podľa nich príslušný rozhodovať Mestský súd Bratislava IV.

Ako minister obišiel Úrad na ochranu oznamovateľov
Neodkladné opatrenie vydáva súd, keď zistí, že je „nanajvýš pravdepodobné“ to, prečo sa naň navrhovateľ, v tomto prípade odstavený viceprezident Kišš, obrátil. Žiadal súd o vydanie predbežného opatrenia, pretože svoje zosadenie a preradenie na hraničnú políciu považuje za nezákonné.

Kišš, ale aj ďalší policajti NAKA, ktorých Šutaj Eštok postavil mimo služby, majú totiž status chránených oznamovateľov. A bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov nemohol voči nim zakročiť. Minister to aj tak urobil a hovorí, že žiaden zákon neporušil.

Zároveň však potvrdil, že sa chce stretnúť s predsedníčkou úradu Zuzanou Dlugošovou a „vysvetliť si to“.

Šutaj Eštok hovorí o potrebe zmeniť zákon o ochrane oznamovateľov. Lucia Plaváková (PS) sa pýta, prečo je to nutné, keď minister opakovane hovorí, že žiaden zákon neporušil.

Úrad zatiaľ nerozhodol o tom, či začne správne konanie voči ministerstvu vnútra za to, že konali bez súhlasu. Do piatka mali práve od ministerstva dostať všetky podklady a potom podľa Dlugošovej rozhodnú.

V správnom konaní pritom hrozí pokuta až 100-tisíc eur za každého oznamovateľa. V tomto prípade by teda mohlo ísť až o 700-tisíc eur.

Predsedníčka úradu zároveň zdôraznila, že tento úrad je autoritou na vykladanie zákona o ochrane oznamovateľov. Už vo štvrtok povedala, že minister sa mal na úrad obrátiť. „Takto sa ukazuje občanom, že zákony nemusia rešpektovať a že na inštitúcie sa nemožno spoliehať,“ dodala Dlugošová.

Podstatou zákona je ochrániť oznamovateľov, aby sa im nebolo možné v práci mstiť a jednoducho ich odstaviť od roboty alebo prepustiť len preto, lebo upozornili na možnú trestnú činnosť. Nebolo pritom vylúčené, že minister by súhlas od úradu dostal, ak by oň požiadal.

Zo štatistík úradu vyplýva, že zhruba polovici žiadostí vyhoveli a súhlasy udelili.

To by znamenalo, že minister vnútra by sa Hamranovho viceprezidenta Kišša mohol „zbaviť“, nebol vo funkcii zabetónovaný, ale on Úrad na ochranu oznamovateľov obišiel a vo štvrtok sa ukázalo, že tým narazil na súd.

Čo sa môže diať po odvolaní ministerstva proti neodkladnému opatreniu
Ministerstvo vnútra už vo štvrtok povedalo, že sa odvolá proti neodkladnému opatreniu, ktoré Branka Kišša vrátilo do pozície policajného viceprezidenta; rozhodovať tak bude Krajský súd v Bratislave.

Šutaj Eštok je presvedčený, že krajský súd skonštatuje, že sudca nebol príslušný konať. Minister vnútra zároveň spochybnil rýchlosť, akou sudca Kubiš rozhodol o neodkladnom opatrení v prípade odvolaného Kišša. Podľa zákona pritom súd musí rozhodnúť o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia do 30 dní od doručenia návrhu, sudca rozhodol po deviatich dňoch.

Krajský súd v Bratislave nemá lehotu, dokedy musí rozhodnúť o odvolaní ministerstva. Už dnes je isté, že prípad sa môže dlhšie naťahovať.

Jednou z možností je, že krajský súd odvolanie ministerstva zamietne – v takom prípade by bolo neodkladné opatrenie právoplatné. Potvrdil by tým, že Kišš má sedieť na stoličke prvého viceprezidenta polície. Ale ani to by nebol definitívny koniec.

Ďalej by pokračoval súdny spor, či teda minister vnútra pri zosadení Kišša porušil zákon alebo nie. Tam nie sú nijaké lehoty, dokedy by mal byť prípad ukončený.

Po neodkladnom opatrení súd siaha, keď potrebuje rýchlo rozhodnúť, aby sa už dlhšie nezasahovalo do práv navrhovateľa. Až po podaní žaloby sa začína „klasický“ súdny spor, keď už prebieha riadne dokazovanie aj výsluch svedkov.

Ďalšou možnosťou je, že Krajský súd v Bratislave po odvolaní ministerstva neodkladné opatrenie zruší, Kišš by teda ostal na cudzineckej polícii v Banskej Bystrici. Aj v tomto prípade by pokračoval súdny spor a stále by to mohlo dopadnúť aj tak, že dôkazmi by Kišš presvedčil súd, že bol z vedenia polície zosadený protizákonne.

Čaká sa na ďalších sudcov
Momentálne sa očakáva, ako Mestský súd Bratislava IV rozhodne o ďalších šiestich návrhoch na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré podávali odstavení vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu. Ide o policajtov, ktorí vyšetrovali korupčné kauzy Smeru a Robert Fico sa im dlhodobo vyhrážal postihmi.

Čurillovcov odstavil minister vnútra Šutaj Eštok z Hlasu tiež hneď po nástupe do vládnej funkcie. Postavil ich mimo služby, lebo sú od septembra 2021 trestne stíhaní. Aj týchto policajtov zastupuje advokát Kubina. V piatok potvrdil, že prípady dostali šiesti rôzni sudcovia.

„Určite teda dostane priestor vyjadriť sa na túto tému mnoho sudcov,“ uviedol Kubina. Prípady môžu dopadnúť aj tak, že niektorí sudcovia vyhodnotia, že nie je dôvod vydať neodkladné opatrenie, a teda nevrátia odstaveného policajta do práce v NAKA, a iní sudcovia zasa môžu rozhodnúť rovnako ako sudca Kubiš v prípade zosadeného prvého viceprezidenta Branka Kišša.

Je logické, že v ponímaní predsedu vlády Roberta Fica existujú médiá nepriateľské k vláde, keďže premiér tejto vlády je nepriateľský k ľuďom. Keby boli médiá rad-radom priateľské, bola by to už diktatúra ako v Rusku. Nepriateľstvo premiéra voči občanom a občiankam na prvý pohľad vyzerá ako nepriateľstvo voči tým, čo ho nevolili. V skutočnosti je to nepriateľstvo voči všetkým. I tým, čo ho obdivujú.

Jeho reč na piatkovom sneme Smeru mala vyznieť ako reč neohrozeného suveréna. Ako človeka, ktorý vie a pozná nielen Smer, ale aj smer. Tak aj začal, ale to bol len krátky okamih. Potom sa zvrtol k pandémii a boli sme „doma“. Ale nečudujme sa, pandémia mu pomohla v návrate na politický piedestál, bola akousi mannou z neba, preto sa k nej vracia.

„Ak mal niekto iný názor na očkovanie proti covidu, bol nebezpečný pre spoločnosť,“ povedal snemujúcim a pokračoval: „Dnes sa ukazuje, že náš slobodný pohľad na očkovanie a opatrenia vlády proti covidu, hrubo porušujúce ľudské práva, bol správny a opodstatnený. Jedna štúdia za druhou potvrdzujú škandalózne dôsledky masívneho očkovania nepreskúšanými experimentálnymi vakcínami.“

Jedna štúdia za druhou? Je to lož a až ohromujúco drzá. Vo vedeckom svete, teda vo svete založenom na dôkazoch a nie vo svete založenom na blufoch a konšpiračných teóriách, platí zhoda, že očkovanie patrilo medzi kľúčové opatrenia, ktoré znižovali úmrtnosť v dôsledku nákazy. Ani očkovanie nie je bez rizík, ale nezaočkovaní umierali častejšie ako zaočkovaní a ten rozdiel v „dynamike“ úmrtí bol významný. Aj preto nová ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková dala koncom októbra na známosť, že „hľadá také riešenia, ktorými sa dosiahne väčšia kapacita očkovania a skrátenie čakacích lehôt na očkovanie naprieč Slovenskom“. V medzinárodnej vedeckej databáze Web of Science je zhruba 35-tisíc článkov na tému vakcinácie proti covidu; ak predsedovi Smeru nestačia slovenské dáta, môže načrieť tam. Ale pravdaže, jeho vedecký konsenzus absolútne nezaujíma. On jednoducho klame, lebo sa mu to hodí (alebo musí).
Politik, ktorý klame, opovrhuje ľuďmi

Z pohľadu nejakého vedného odboru, čo skúma zákutia psychiky človeka, musí byť úžasné, aký záver Robert Fico vystaval na svojej lži: „Na Slovensku sa stále otvorenejšie hovorí o dvadsaťtisíc obetiach nezvládnutého riadenia covidu a nezmyslených rozhodnutiach vlády. Áno, potvrdzujem ako predseda strany a potvrdzujem to aj ako predseda vlády, že podporím úsilie niektorých politikov novej vládnej koalície politicky zhodnotiť, čo to tu vláda v rokoch 2020 až 2021 vystrájala, a pozrieť sa aj na finančnú stránku plošných a často úplne nezmyselných nákupov zdravotníckych pomôcok a vakcín,“ vyhlásil.

Nič proti revízii nákupov a z nej vyvodeného rozumného poučenia sa do budúcnosti, aby sme sa vyhli napríklad takému kriminálnemu fenoménu, aký predstavuje bývalý šéf štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura. A ani nejdeme na tomto mieste tvrdiť, že vláda Eduarda Hegera, ale najmä tá pred ňou, vláda Igora Matoviča, zvládli covid bez chýb. Chyby boli, i tie hrubé, a popisujú ich hromady článkov a v zhutnenej podobe aj táto publikácia alebo táto štúdia.

Tvrdíme však, že prvá vlna bola zvládnutá dobre, a to najmä preto, lebo sa protipandemické opatrenia stretli s porozumením ľudí. Pri tých ostatných vlnách už tento celonárodný konsenzus chýbal. A čo je v tejto súvislosti podstatné, na tejto nezhode, ktorá sa pretavila do zničujúcej spoločenskej polarizácie, sa zásadným spôsobom podieľal práve Smer. So svojím predsedom Ficom urputne bojovali proti noseniu rúšok, proti očkovaniu i proti lockdownom, pretože v tých ľuďoch, ktorí odmietali rúška i očkovanie a ktorí v pandémii nerozpoznali smrteľnú hrozbu, zbadali voličský potenciál. Na životoch nezáleží, záleží na hlasoch.
Také je to prosté

A dnes sa týmto poľutovaniahodným konaním Smeru počas pandémie predseda vlády hrdí a obhajuje ho klamstvom o rastúcom antivaxerskom konsenze medzi vedcami. Nuž čierne svedomie má rôzne prejavy a k nim patrí aj to, že nový predseda vlády pripisuje dvadsaťtisíc zbytočných obetí svojim predchodcom. Akoby on sám počas pandémie prichádzal s konštruktívnymi nápadmi na záchranu ľudských životov i ekonomiky, len im nikto nevenoval pozornosť. Dovedené ad absurdum, Robert Fico pritom sám na vlastnej koži zistil, že covid je „strašná choroba“. Je to fakt ako v piesni Karla Kryla Veličenstvo kat: Na rohu ulice vrah o morálce káže.

Keby sme pátrali po zodpovedných za obete covidu, ktoré sa dali na Slovensku zachrániť, na lavici „obžalovaných“ by nepochybne sedel aj Robert Fico. Mohli by sme akurát diskutovať, koľko tisíc mŕtvych jeho rozkladnému pôsobeniu počas covidu prisúdime. Bola by to však už len akademická debata. Na rozdiel od tej, kam takýto bezcharakterný politik tento štát dovedie, ak mu jeho asociálne sklony dovolíme rozvinúť.

Čas pred obrazovkou nie je podstatný. Dôležité je, čo a s kým na nej deti sledujú

Výsledky výskumu za posledných 70 rokov.

Informácie o tom, koľko a ako by mali byť deti vystavené televízii, mobilom, tabletom či počítačom, môžu byť mätúce. Niektorí psychológovia trávenie času pred žiarivými obrazovkami prirovnávajú k fajčeniu, najmä pre obavy z ich pasívneho používania. Iní však hovoria, že by sme sa toho nemuseli príliš obávať.

Aj časopis The Lancet v roku 2019 upozornil, že chápanie prínosov, rizík a škôd digitálneho prostredia zo strany výskumníkov je veľmi nedostatočné.

Austrálski výskumníci sa to rozhodli zmeniť. Aspoň sčasti.

Výskumom publikovaným v odbornom časopise Nature chceli poskytnúť rodičom, politikom a odborníkom komplexný súhrn najlepších dôkazov o vplyve obrazoviek na fyzické a psychické zdravie, vzdelanie a vývin detí.

V texte sa dozviete:
Ako vplývalo na deti, keď televíziu sledovali s rodičmi.
Aký vplyv na výsledky mal čas sledovania.
Aké výhody majú sociálne siete.
Postup a výsledky
Výskumníci z Australian Catholic University a University of Queensland si pri plnení cieľa pomohli zhromaždením všetkých analýz v angličtine o akejkoľvek forme trávenia času pred obrazovkou u detí, bez ohľadu na výsledok. Ich vyhodnotením zistili niekoľko vecí, ktoré by mohli rodičov upokojiť.

Za dobrú správu považujú, že vplyv obrazoviek naprieč výsledkami napríklad na depresiu, telesnú hmotnosť, gramotnosť a spánok, bol u detí malý.

„Takmer všetky výsledky mali korelácie menšie ako 0,2, čo je približne rovnaké ako súvislosť medzi výškou a inteligenciou. To neznamená, že účinok na jednotlivé dieťa bude vždy taký nízky, len to, že v priemere je vzťah nízky,“ vysvetľujú výskumníci Taren Sanders, Chris Lonsdale, Michael Noetel a Philip D Parker v texte na odbornom webe The Conversation.

Pracovali s dátami z viac ako 217 analýz, ktoré reprezentovali zistenia 2451 štúdií vykonaných v rokoch 1954 až 2021. Veľkosť vzorky predstavuje viac ako 1,9 milióna detí a dospievajúcich do 18 rokov.

Záleží na spôsobe
Trávenie času pred televízorom znepokojuje rodičov už viac ako polstoročie. Výskumníci zistili, že nie je dôležitá samotná obrazovka, ale to, čo je na nej a ako ju deti používajú.

Ukázalo sa, že bežné sledovanie je spojené s horšími akademickými výsledkami a gramotnosťou. A aj keď štúdia neposkytla časový limit, našla lineárny vzťah. Teda, čím viac dieťa trávilo čas pred televízorom, tým horšie boli výsledky gramotnosti.

„Zistili sme však, že ak bol program vzdelávací alebo ak ho dieťa sledovalo s rodičom, bolo prínosom pre jeho gramotnosť,“ zdôrazňujú.

Podľa nich to je pravdepodobne preto, že rodič má príležitosť porozprávať sa o veciach, ktoré dieťa sleduje. Môže komentovať, ako sa cítia alebo čo robia postavy na obrazovke, či môžu dieťaťu klásť otázky. Pomáhajú mu tak rozvíjať jazykové schopnosti.

Zlé správy
Niektoré spôsoby trávenia času pred obrazovkou však boli neustále spojené so škodlivými vplyvmi a o ich prínosoch výskumníci nemajú dôkazy.

Išlo najmä o sociálne médiá. Spájali sa s depresiou, úzkosťou a rizikovým správaním. Podobne ako pri pozeraní televízie, aj tu sa ukázalo, že čím viac času dieťa strávilo na sociálnych sieťach, tým bola väčšia pravdepodobnosť, že bude mať problémy s duševným zdravím.

Ide o podobné stanovisko, aké zverejnil šéf amerického federálneho úradu pre verejné zdravie Vivek Murthy. Uviedol, že hoci sociálne médiá môžu mladým ľuďom, najmä z marginalizovaných skupín, sprostredkovať komunitu a kontakty, no môžu aj poškodiť ich duševné zdravie.

Rozprávajme menej o čase

"Nikto si nemyslí, že videohovor s babkou a prezeranie TikToku (sociálna videoplatforma, pozn. red.) sú rovnocenné, ale obe by podľa austrálskych usmernení patrili do kategórie ‚rekreačný čas strávený pred obrazovkou‘,“ vysvetľujú výskumníci.

Kľúčovým posolstvom štúdie je, aby sa menej venovalo nedosiahnuteľnému časovému limitu a namiesto toho sa riešilo, čo deti skutočne robia.

Za vhodné považujú, aby boli nasmerované na vzdelávacie aplikácie, televízne programy a videohry.

Zabudnúť by sa pritom nemalo ani na čas na rekreáciu, ktorú tiež potrebujú. A ak sledujete spolu s dieťaťom, čo sa deje na obrazovke, môže to mať preň výhody.

Kvalitný obsah
Výskumníčka Brittany Huberová zo Swinburne University of Technology v Melbourne radí, že ak rodičia chcú, aby dieťa malo zdravé, pozitívne a kvalitné skúsenosti s obrazovkou, mali by si položiť niekoľko otázok.

Odporúča im zamyslieť sa, či sledovaný obsah je optimálne náročný. Teda, či nie je príliš komplikovaný alebo jednoduchý. Tiež, či má veku primerané prvky, ktoré udržujú pozornosť a vyzývajú na účasť, a či je pre deti zmysluplný a vedia ho prepojiť so svojím životom. Dôležité je aj to, či je obsah interaktívny.

„Malé deti si môžu skutočne vytvoriť vzťah s postavami na obrazovke, čo zlepšuje ich učenie. Staršie deti sa môžu virtuálne zapájať do svetov, ako je napríklad Minecraft, a potom o nich rozprávať v škole,“ približuje Huberová.

Za kľúčové považuje austrálska výskumníčka, aby dospelí modelovali správanie pri používaní médií, ktoré chcú, aby si deti osvojili.

Sedavá činnosť
Bez ohľadu na to, aké aktivity na obrazovke sa rozhodnete povoliť, je dobré si uvedomiť, že väčšinou sa pred obrazovkou sedí. Austrálski odborníci upozorňujú, že hodiny sedenia nie sú pre deti ani pre dospelých prospešné. Je preto dôležité prerušovať tieto chvíle pohybom.

„Najdôležitejším faktorom pre rozvoj dieťaťa je kvalitná výchova. Prítomnosť dospelých, kvalitne strávený čas a vytváranie starostlivého prostredia, v ktorom je dôvera a rešpekt, sú to, čo je pre deti významné. Pre duševné a fyzické zdravie vášho dieťaťa ste dôležitejší vy ako obrazovka,“ píšu výskumníci.

Za posledné roky do ulíc a verejných priestorov pribúdajú zásielkové boxy, ktoré nahrádzajú doručenie kuriérom. Obľúbená služba znižuje uhlíkovú stopu doručovania, zároveň však prispieva k vizuálnemu smogu miest.

„Každý prvok – element – v priestore v sebe nesie informácie, ktoré náš mozog musí spracovať. Čím je tento prvok vizuálne náročnejší, rozmanitejší a v kontraste so svojim okolím, tým je pre naše vedomie, ale aj podvedomie, väčšou záťažou,“ vysvetľuje Katarína Smatanová, architektka a vedúca Ústavu urbanizmu a územného plánovania.

Počet balíkomatov sa bude zvyšovať. Spoločnosť Packeta, ktorá prevádzkuje stovky samoobslužných boxov, oslovila Metropolitný inštitút Bratislavy a spoločne vytvárajú manuál na ich umiestňovanie.

„V budúcnosti naše Z-Boxy nebudú vyzerať tak ako dnes. Na prvý pohľad budú menej nápadné,“ avizuje Matúš Baus, manažér pre výdajné miesta a Z-Boxy v Packeta Slovakia.
Pragmatické umiestňovanie

„Samoobslužné boxy funkčne zefektívňujú dopravu a transport tovarov, eliminujú množstvo kilometrov, ktoré kuriéri inak našoférujú, takže je to prvok, ktorý zlepšuje ako kvalitu nášho života, tak v princípe aj celkovo prostredia,“ konštatuje Katarína Smatanová.

Aby mohli balíkomaty zmysluplne fungovať, musia byť umiestnené na takom mieste, kde má každý prístup. Súčasné musia byť aj dobre viditeľné, aby sa dali ľahko nájsť. Umiestniť ich zároveň tak, aby nevytvorili vizuálny smog nie je vždy jednoduché.

„Je to úloha pre architektov – náročná, ale nie neriešiteľná. Podľa toho, ako je dnes väčšina boxov rozmiestnená, sa javí, že ich umiestňovanie bolo riešené veľmi pragmaticky - a práve zapojenie skúsených architektov by mohlo priniesť zlepšenie kvality tohoto nevyhnutného prvku,“ myslí si Smatanová.

Počet boxov sa znásobí

Spoločnosť Alza má v Bratislave 133 AlzaBoxov, Slovenská pošta 48, ďalších 10 Balíkoboxov sa nachádza v priľahlých satelitoch.

V Bratislave má Packeta 117 balíkomatov, čo je 7 percent z boxov, ktoré majú po celom Slovensku. Do hlavného mesta pritom smeruje až 15 percent všetkých zásielok. Ich počet spoločnosť plánuje zvyšovať.

Obľúbenosť online nakupovania neustále rastie a podľa odhadov sa objem zásielok v EÚ a Veľkej Británii do roku 2029 zdvojnásobí. „Bratislava bude potrebovať približne 3-krát viac samoobslužných boxov, ako má dnes,“ hovorí Matúš Baus.

Podľa dát Packety je doručovanie na výdajné miesta alebo do samoobslužných boxov až osemkrát ekologickejšie ako doručovanie kuriérom priamo na adresu.

Zvyšovať počty balíkomatov plánujú aj Alza a Slovenská pošta.

Drvivá väčšina boxov je v exteriéri. „Boxy sú zvyčajne súčasťou nákupných komplexov, keďže sú pripojené na elektrickú sieť, nestoja v priestore ako solitéry,“ hovorí Jana Lukáčová, vedúca odboru komunikácie a marketingu Slovenskej pošty.

„AlzaBoxy boli navrhnuté s dôrazom na neutrálnu bielu farbu. Možnosť reklamného polepu je časovo obmedzená. Súčasne v historických častiach miest volíme šedý názov AlzaBox a obmedzenie reklamných polepov s cieľom minimalizovať zásahy do verejného priestoru,“ hovorí PR manažérka Alzy Eliška Čeřovská.

Umiestňovanie by malo byť koncepčné

Packeta avizuje, že v budúcnosti budú ich boxy menej nápadné a návštevníci ich budú vedieť nájsť vďaka presnej polohe v aplikácii. Mali by zároveň rešpektovať pravidlá na ich umiestňovanie vo verejnom priestore.

„Aj preto sme oslovili Metropolitný inštitút Bratislavy a spoločne sa nám podarilo vypracovať jednotný dizajn manuál pre naše, ale aj konkurenčné samoobslužné boxy a ich umiestňovanie v prostredí veľkomesta. Dôsledne diskutujeme aj s ostatnými mestami a obcami u nás,“ tvrdí Matúš Baus.

Viac podrobností o samotnom dizajne zatiaľ Packeta nezverejnila.

Podľa MIB sú Princípy a štandardy pre tieto boxy rozpracované vo forme onepagera, ktorý sa bude rozširovať a zatiaľ nie je verejne dostupný.

Základné odporúčania hovoria o tom, že balíkomaty by mali maximálne rešpektovať prostredie a prispôsobiť sa mu. Nemali by byť dominantným prvkom a mali by nadväzovať na prirodzené línie v mieste osadenia.

Takisto nesmú tvoriť fyzickú prekážku a obmedzovať používateľov verejného priestoru. Tiež nesmú tvoriť vizuálnu bariéru a brániť výhľadom na orientačné body a hodnotnú architektúru.

Balíkomaty sa nemôžu osádzať v zóne pamiatkovej rezervácie, pri národnej kultúrnej pamiatke, ale ani v blízkosti križovatiek, kde by tvorili vizuálnu a bezpečnostnú prekážku.

To, či súčasné umiestnenie tieto princípy rešpektuje, MIB zmapované nemá.

Čítajte viac: https://bratislava.sme.sk/c/23238654/ba ... store.html

Mesiac november je známy aj ako mesiac boja proti rakovine prostaty.
Celosvetovo sa karcinóm prostaty stal druhým najčastejšie diagnostikovaným karcinómom u mužov a piatou najčastejšou príčinou úmrtia.

Na Slovensku je ročne diagnostikovaných viac ako 2 000 nových prípadov. Na otázky spojené s touto diagnózou odpovedal klinický onkológ ALOJZ ŠIRANEC.

Vo všeobecnosti platí, že čím skôr sa rakovina zachytí, tým je ľahšie liečiteľná.

Vo všeobecnosti to platí, ale neznamená to vždy, že keď včasne diagnostikujeme, aj liečba bude úspešná. Všetko závisí od celkového zdravotného stavu pacienta, jeho imunitného systému, iných diagnóz aj veku.

Je pri rakovine prostaty dôležitá preventívna prehliadka?

Aby som to správne vysvetlil, existujú tri typy skríningov: masový skríning zahrňujúci celú populáciu, selektívny skríning rizikovej skupiny a individuálny skríning, kedy o vyšetrenie požiada pacient, alebo lekár.

Rakovina prostaty je najčastejšia urologická malignita. Európska urologická spoločnosť však dospela k záveru, že masový skríning pri tejto diagnóze zmysel nemá. Preto je nevyhnutné selektovať rizikové skupiny, ale otázka je, kedy začať a ako často. Aj na to máme odporúčania.

Pri masovom skríningu sme síce zachytili veľa včasných nádorov, ale podľa mnohých štúdií k zníženiu smrtnosti nedošlo.
V článku sa dočítate aj:

aké sú rizikové skupiny,
aké sú najčastejšie príznaky rakoviny prostaty,
ako prebieha vyšetrenie,
či existuje nejaká zaručená rada, ktorá pomáha pri rakovine,
aké sú možnosti liečby,
prečo má zmysel zmeniť životný štýl,
či sa stáva, že pacient odmietne liečbu
či by mali skutočne každý muž po 50. roku života navštíviť urológa.

Čím to je?

Rozlišujeme nízke, stredné a vysoké riziko. Pri nízkom riziku pacienta neliečime, ale aktívne sledujeme. Tu však do toho často vstúpi pacient a lekár na jeho žiadosť začne aktívne liečiť. To je zbytočné a pre pacienta neprospešné. Samotná liečba je náročná, má mnohé nežiaduce účinky, čiže v tomto prípade vie viac ublížiť ako pomôcť.

Aké sú teda rizikové skupiny?

Veľmi dôležitá je v tomto prípade rodinná anamnéza, ak je pozitívna a v rodine sa rakovina prostaty vyskytuje, vtedy sa preventívny skríning odporúča v 50. roku života. Ďalej medzi rizikové skupiny patria muži čiernej rasy. Rizikový faktor je tiež obezita a fajčenie. No hlavne sa rakovina prostaty spája s vysokým vekom pacienta.

Medzi prvé príznaky sa radí časté močenie, čo ďalej?

Jedným z prvých príznakov je časté močenie, a to aj v noci. Ďalej je to neschopnosť úplne sa vymočiť alebo nutkanie na močenie.

Veľa pacientov chodí k urológovi, až keď majú bolesti alebo krv v moči. Je to neskoro?

Krv je v moči prítomná aj pri iných chorobách. No pri rakovine je to už znak pokročilej nádorovej choroby.

Ako prebieha vyšetrenie?

Prostata je žľaza, ktorá sa nachádza pod močovým mechúrom. Prebieha cez ňu močová trubica, do ktorej cez prostatu ústia semenovody, má teda úlohu pri reprodukcii. Na prvom mieste je návšteva urológa, ktorý vykoná vyšetrenie prostaty cez konečník.

Potom zoberie PSA, čo je prostatický špecifický antigén, a posúdi jeho výsledok. Kedysi sa chodilo na biopsiu na základe týchto dvoch vyšetrení.

Dnes je indikácia na biopsiu až po vyšetrení prostaty magnetickou rezonanciou. Nasledujú ďalšie vyšetrenia, ktoré určia, kde všade sa rakovina nachádza a v akom štádiu.

Keď sa rakovina potvrdí, pacient je odoslaný do starostlivosti onkológa v urológii alebo ku klinickému onkológovi.

Ten potom zvolí ďalší postup. Aké sú možnosti liečby?

Liečba závisí od veľkosti nádoru, výsledku biopsie, hodnôt PSA, od štádia nádorovej choroby a od zdravotného stavu a veku pacienta.

Môže ísť len o aktívne sledovanie, alebo prichádza do úvahy chirurgická liečba, čiže odstránenie prostaty, ďalej rádioterapia, čiže ožarovanie prostaty, hormonálna liečba, chemoterapia alebo cielená liečba.

Nie zriedka sa rakovina prostaty diagnostikuje pri vyšetrovaní alebo už počas liečby inej nádorovej choroby.

Existuje nejaká zaručená rada, ktorá pomáha pri rakovine?

Zo štúdií, ktoré poznám, na základe dôkazov neexistuje žiadna účinná rada alebo pomoc v súvislosti so stravou alebo úpravou životného štýlu. Určite však treba dodržiavať základ zdravého stravovania, presadzovať v jedálničku viac zeleniny a znížiť príjem červeného mäsa a mliečnych výrobkov.

Odporúča sa aj dopĺňať vitamín D a selén. Voľne dostupné prípravky, ktoré sa prezentujú ako účinné proti rakovine, sú zbytočne vyhodené peniaze.

Má zmysel zmeniť stravovacie návyky, prestať fajčiť a piť aj po nástupe na liečbu? Alebo to funguje len ako prevencia?

Určite to má zmysel. A je to veľmi žiaduce. Rovnako ako pohyb. Dnes je taká doba, že lenivosť zaobalíme do nedostatku pohybu. Treba však veci nazývať pravým menom. Ľudia zleniveli a nehýbu sa. Obezita je choroba a neprináša so sebou žiadne pozitíva.

Sú pacienti ochotní zmeniť tieto návyky?

Prestať fajčiť a piť má zmysel a mnohí s tým aj skončia. Sú pacienti, ktorí majú rakovinu pľúc a fajčiť neprestanú. Sú pacienti, ktorí počas liečby aj popíjajú alkohol. Je to návyk, ktorého sa ťažko zbavujú aj napriek chorobe.

Stáva sa vám, že navrhnete liečbu, ale pacient ju odmietne?

Stáva sa to. Napríklad ak má podstúpiť radikálnu prostatektómiu.

Aký má odstránenie prostaty vplyv na ďalší život muža?

Môžu nastať nežiaduce účinky ako močová inkontinencia a erektilná dysfunkcia, čiže dochádza k zníženiu kvality života. Do popredia sa však dostáva robotická chirurgická liečba a tam je tých vedľajších účinkov menej.

Mal by podľa vás ísť každý muž po päťdesiatke k urológovi?

Čakárne sú plné pacientov s urologickými diagnózami, ktorí majú reálne ťažkosti a problémy.

Z môjho pohľadu treba robiť len to, čo má význam, a to je prevencia pri rizikových skupinách. Ak však máte akékoľvek ťažkosti, treba ísť k lekárovi kedykoľvek a nečakať.

Čítajte viac: https://mykysuce.sme.sk/c/23246453/klin ... niaze.html