„Tridsaťdeväť rokov silný, / ešte len príde môj peak,“ rapuje Majk Spirit, vlastným menom Michal Dušička, v úvodnej skladbe bilančného albumu Nový človek 2.0., ktorý vyšiel 1. decembra.

Nadväzuje ním na sólový debut Nový človek z roku 2011. Na ňom sa predstavil ako hitmaker a stal sa jednou z najvýraznejších osobností československého rapu.

V rámci aktuálneho znovuzrodenia však prezentuje hip-hop ako vyprázdnený žáner, v ktorom texty nemusia dávať vôbec žiadny zmysel.

reklama
[ Čo čítať, počúvať, pozerať a kam ísť? Aktivujte si High Five, piatkový newsletter Denníka N s tipmi z popkultúry a umenia. ]
Sedliacky rozum nadovšetko
Úvodná skladba nahrávky sa začína slovami raperovej trojročnej dcéry, potom Majk Spirit začne ponúkať zoznam svojich úspechov. Približuje, ako podpisoval lukratívne zmluvy na reklamné kampane bez toho, aby spyšnel, predkladá sumy v eurách, ktoré si účtuje za koncerty.

Nič, čo by vybočovalo zo zvyklostí žánru, ktorý stojí z veľkej časti na hladkaní vlastného ega. Medzi riadky samoľúbych textov však Spirit nenápadne vpisuje spoločenské komentáre, pričom nemá problém na priestore jediného verša poprieť sám seba.

„Milujem rap, / radšej Fugees ako refugees,“ nadhodí o niekoľko taktov ďalej, keď názov americkej kapely zrýmuje s anglickým termínom pre migrantov.

Na jedno nadýchnutie tak vzdáva hold The Fugees, slávnemu triu alternatívneho hip-hopu 90. rokov, a zároveň sa vyslovuje proti migrácii. The Fugees si pritom v názve iba skrátili slovo refugees, pretože väčšinu kapely tvorili haitskí utečenci. Podobných poznámok je album plný a často nezostane len pri náznakoch.

„Vzdelanie, ktoré bývalo cestou k slobode, sa stalo nástrojom útlaku a vymývania mozgov,“ káže Spirit, ktorý má magisterský titul z Vysokej školy manažmentu v Bratislave, v nábožensky ladenom recitáli na konci nahrávky.


Jeho album Nový človek 2.0 tak zo všetkého najviac pripomína ozvenu doby, v ktorej vedomosti valcuje takzvaný sedliacky rozum a klamstvá sa prezentujú ako alternatívny názor. Záleží iba na tom, ako nahlas a sebavedome človek hovorí.

Dezinformácia vo farbách dúhy
Jednou z najcennejších komodít hudby je autenticita, pre hip-hop to platí dvojnásobne.

Rap je skutočná výpoveď. Vzišiel z ignorovaných periférií, kde mladí rapovali, púšťali hudbu a tancovali pre svojich rovesníkov. Muzikanti používali rovnaký jazyk ako poslucháči, už nebolo treba počúvať škrobené hviezdy z rádií, ktorým aj tak píše texty niekto iný.

Lenže čo zostane zo skutočnosti, keď si raper odporuje v každom druhom takte?

„Ľudia len zapadnúť chcú, inakosť neni dôvod na hate,“ myslí si Spirit v piesni SOS za zvuku horkosladkej gitary. Emancipácia vždy bola dôležitým aspektom hip-hopu, porozumenie aj radosť v ňom našli menšiny, ľudia na okraji aj vyvrheli.

„Mám kamošov gayov a kamošky lesby, idem si kľudne aj dúhovú,“ uisťuje Spirit poslucháčov v skladbe Respekt, že je kozmopolitom, aby o kus ďalej vytýčil tolerancii jasné hranice.

„Všetci sme tak trochu freaks, sorry, ale toto už je príliš/ženy majú pussies, muži dicks, to nezmenia ideologies,“ naváža sa v piesni Fly do inakosti ľudí, ktorých rodová identita sa nezhoduje s biologickým pohlavím.

Nezmenia to „ani celí ilumináti“, dodáva v odkaze na údajné spolky, ktoré podľa vyznávačov konšpiračných teórií potajomky riadia svet.

„Ži a nechaj žiť, len si nechaj svoje ideologies o tom, aký mám byť, čo mám jesť a piť,“ pritakáva v skladbe hosťujúci Separ. Mainstreamoví raperi tak vytvárajú dojem, že transgender ľudia sa snažia väčšinovej spoločnosti vnútiť akýsi spôsob života.

LGBTQ menšina sa pritom iba snaží o rovnaké práva, akými disponuje väčšina. Chce byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, ale jej situácia na Slovensku je dlhodobo tristná.

Stačí spomenúť predvlaňajší teroristický útok pred bratislavskou Teplárňou, následné reakcie politikov alebo fakt, že tragédia, počas ktorej prišli o život dvaja ľudia, sa dodnes ani náznakom nepremietla do slovenskej legislatívy.

Album Nový človek 2.0 pri sústredenom počúvaní nápadne pripomína rétoriku súčasných vládnych strán na Slovensku, iba rytmizovanú do moderných hiphopových beatov.

Akoby sa Majk Spirit snažil obsiahnuť všetky témy, ktorými sa chladnokrvní populisti zo Smeru, z Hlasu, SNS a ďalších strán snažili utrhnúť si volebné hlasy.

Bez mužov niet žien
Slovami „nehovor mi, kde sú méty / ja neverím na kult svätej Grety“ v tracku frAnkensteIn mávnutím ruky vybaví aj aktivistov snažiacich sa upozorniť na prebiehajúcu klimatickú krízu. Jej existenciu raper na sieti X priamo popiera.

V skladbe Enemies sa pre zmenu stavia do úlohy umelca, ktorý „ide sám proti celému svetu“. Mieri na všetkých svojich kritikov a na nevyberané komentáre, ktoré – tak ako všetky ostatné verejné osoby – dostáva na internete. Napriek tomu sa však obraz umelca, ktorý stojí sám proti všetkým, zdá minimálne nadnesený.

Bulvárni novinári Majka Spirita pravidelne fotia a spovedajú na spoločenských akciách, priestor dostáva aj v serióznejších médiách.

Počas posledného polroka bol len v Česku hosťom relácií DVTV, Show Jana Krausa, hudobného programu On Air alebo relácie Rap ateliér Európy 2, najpočúvanejšieho komerčného rádia v českom priestore. O účasti v obdobných programoch na Slovensku nehovoriac.

Výraznou témou nahrávky je mužskosť. „Cítiš zo mňa zdravú maskulinitu / aj keď si oblečiem ružovú,“ brnká Spirit opäť na strunu svetovosti v skladbe Respekt.

Napriek tomu album Nový človek 2.0 vystaval ako vesmír, v ktorom muži predstavujú pevné body a ženy sa okolo nich točia ako mesiace.


Nasledovať Boží plán
„Chlap musí byť chlap, aby žena bola žena / Boh nám žehnaj,“ rapuje v tracku mojaŽena, ktorý mohol byť sympatickým vyznaním manželke. „Láska je krásna vec /ale ešte krajší je pre chlapa rešpekt,“ vysvetľuje svoje priority v skladbe Respekt. „Ja som real man vo fejkovom svete,“ opakuje v piesni realMan.

Skutočnými mužmi a stokilovými chlapmi je nahrávka natlakovaná. Zaopatrujú rodinu, prekonávajú nástrahy, prijímajú rany, drú, neustále sa učia z vlastných chýb a platia nájom.

„Daj silu, nech som realMan/nech sa k tomu staviam čelom, čokoľvek sa deje/nech sa postarám o bejbe, nepoznám slovo nejde,“ pritakáva hosťujúci Ben Cristovao.

Keď potom Spirit v skladbe buďChlap odriekava populárny motivačný citát „ťažké časy vytvoria silných chlapov / silní chlapi vytvoria dobré časy / dobré časy vytvoria slabých chlapov a slabí chlapi vytvoria ťažké časy,“ ženy akoby zo sveta nadobro zmizli.

Obraz žien, ktoré nemôžu existovať bez mužov, nadobúda takmer biblické rozmery. Majk Spirit sa na tejto nahrávke často upína k Bohu. Raz dúfa, že sa mu podarí „naplniť Boží plán“, inokedy hejterom odkazuje „nehraj sa na Boha“.

Robí tak na horných priečkach hitparád silne katolíckeho Slovenska, kde napríklad (pozn. red. už bývalý) štátny tajomník ministerstva kultúry prišiel s nápadom intronizovať Ježiša Krista za kráľa Slovenska. A od cirkvi mieria k LGBTQI+ komunite a ďalším menšinám odporné komentáre.

Nová generácia z dolných poschodí
Pre nekonzistentnosť myšlienok Spirit často pôsobí, ako by rapoval, čo mu práve letí hlavou. Keď však o svojich textoch skutočne uvažuje, z nahrávky vychádza ako predseda takzvanej catch-all-party, ktorý je pre víťazstvo ochotný povedať čokoľvek.

V slohe uspokojí konzervatívne publikum, v refréne chlácholí liberálnejších poslucháčov. Snaží sa zapáčiť všetkým a minimálne na Slovensku mu všežravá stratégia vychádza.

Nový človek 2.0 sa dostal na druhé miesto albumovej hitparády a portál Refresher ho vyhlásil za druhý najlepší album roku 2023. „(Majk Spirit) nezabudol ani na hlboké myšlienky či ostré odkazy dnešnej precitlivenej spoločnosti,“ zdôvodnil Refresher svoj výber.

Okrem všeľudového prístupu k publiku sa však ponúka ešte jedna možnosť – konzervatizmus a spiatočníctvo sú v slovenskej verejnej diskusii také zakorenené, že presiakli aj do takého progresívneho a liberálneho žánru, akým je hip-hop.

Majk Spirit vydal album na konci roka, v ktorom hip-hop oslávil päťdesiat rokov existencie. Za polstoročie sa z okrajového fenoménu stal silnou subkultúrou, neustále mutoval, až s novým miléniom ovládol populárnu kultúru. Hip-hop dokáže trendy nasávať aj predostrieť, neustále sa zacykluje a mutuje.

Zvukovo Nový človek 2.0 baví, medzi silné momenty patrí napríklad surová pieseň Savages. Viac než hodinová stopáž je minimálne odvážna, napriek tomu sa albumu podarilo udržať tempo. Vcelku však ide skôr o karikatúru žánru.

Kým Majk Spirit najpopulárnejší žáner planéty rozdrvil na bezobsažnú komoditu, na dolných poschodiach slovenskej hip-hopovej scény je situácia našťastie iná.

Na konci decembra vyšla skladba Najkrajší ľudia robia najškaredšie veci, ktorá sa dá chápať ako prehliadka súčasnej slovenskej rapovej scény.

Pichľavý track zaštítili Berlin Manson, synthpunkové duo pôsobiace v Prahe. Zároveň je dielom raperov s pseudonymami Dušan Vlk, Temný Rudo, Edúv syn, Paris a napokon aj Fvck_Kvlt. Jeho album Cigán patrí medzi najlepšie hiphopové nahrávky, ktoré vlani vznikli v českom a slovenskom priestore.

Väčšina spomínaných interpretov naplnila hip-hop podvratným punkovým gestom, prenikavé glosy na adresu fašizujúcej sa slovenskej garnitúry dokážu vpísať do niekoľkých slov. Ich spoločný singel je možné brať ako prísľub roku 2024.


Tento rok sa môžeme tešiť napríklad aj na album rapera s pseudonymom Čavalenky. Solitér zo Záhoria dokáže vykresliť život na nižších poschodiach spoločnosti bez pátosu a blahosklonnosti, svoj druhý album pomenoval jednoducho sku****.

„Modelová ženská a modelové decká a modelová príjazdová cesta / A z toho gýču sa nedá spať, preto len pozeráme na mesiac,“ rapuje Adam Dragun z kapely Berlin Manson v tracku Najkrajší ľudia robia najškaredšie veci.

Majk Spirit možno len vydal modelový album Slovenska verzia 2023.

Scéna mimo šoubiznisu a sveta Majka Spirita však ponúka iný pohľad. Môže ho paradoxne vystihovať názov Spiritovej skladby, ktorá je najpočúvanejšia na jeho Spotify profile. Vznikla v roku 2015 ako manifest československého rapu a volá sa Hip hop žije.

Pre ľudí má každá emócia význam, aj tá negatívna. Bez úzkostí a smútku by sme v dnešnom svete nevedeli fungovať. Napriek tomu sa v spoločnosti objavujú tlaky, podľa ktorých sú žiadané najmä pozitívne emócie.

Čím viac človek tieto tlaky vníma, tým nižšia je jeho duševná pohoda, vysvetľuje v rozhovore pre SME psychológ PETER HALAMA, ktorý vedie Ústav experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Je spoluautorom novej štúdie v časopise Scientific Reports, kde skúmali vplyv nátlaku na šťastie.

Chodia k psychológom aj šťastní ľudia?

Keď som ešte robil psychologickú prax, tak som šťastného človeka na sedení nestretol. Ale psychológovia nekorigujú len veľmi negatívne stavy. Nepracujú iba s ľuďmi, ktorým šťastie chýba. Veľká časť z nich robí aj tréningy sociálnych zručností alebo pomáha s osobnostným rastom. Takže aj šťastný človek môže prísť k psychológovi, ak vníma, že sa v niečom ešte môže zlepšiť.

Sú Slováci šťastný národ?

Nepovedal by som, že sú nešťastní. V rebríčkoch šťastia vychádzame približne v strede. V Svetovom indexe šťastia (World happiness index), ktorý sme používali aj v novej štúdii, je Slovensko posledné roky umiestnené okolo tridsiateho, štyridsiateho miesta. Skúmaných tam je pritom viac ako sto krajín. Nie je to v zásade zlý výsledok, ale nepatríme medzi top favoritov na šťastie.

Prečo ako najšťastnejšie krajiny vychádzajú často tie severské? Za minulý rok to v rebríčku Svetový index šťastia bolo Fínsko.

Rebríčkov šťastia je viac a severské krajiny sú v nich vždy na popredných miestach. Hlavným dôvodom za tým asi je, že majú dobré možnosti voľby pre dobrý život. Súvisí to so sociálnym systémom.

Majú rozvinutú demokraciu, funkčné štátne a sociálne inštitúcie, sociálnu bezpečnosť. Tamojší ľudia sa neprepadajú do výraznej chudoby. Majú nízku mieru korupcie, tkvie tam pomerne vysoká férovosť. A, samozrejme, za tým je aj ekonomický rozvoj a to, že majú pomerne vysoký hrubý domáci produkt.

Čo je vlastne šťastie z pohľadu psychológie?

Úzky pohľad je, že šťastie je jedna zo základných emócií. Prežívame ho vtedy, keď vnímame nejakú situáciu ako príjemnú, ideálnu, žiadanú.

Rebríčky šťastia však majú širší pohľad na šťastie. Hodnotia celkovú kvalitu alebo hodnotu života. Zahŕňajú nielen to, čo človek cíti, ale aj to, čo si myslí o svojom živote. Zisťujú, či človek žije subjektívne dobrý život.

Je nejaký faktor, ktorý najviac predurčuje dobrý život?

Viesť dobrý život je niečo zložitejšie, ako len byť šťastný. Významný americký psychológ Martin Seligman hovorí, že na dobrý život vplýva päť faktorov. Prvým je šťastie ako emócia. Potom to, či človek má nejaké veci, v ktorých sa angažuje.

Ďalej, či má dobré naplňujúce vzťahy. Či pokladá svoj život za zmysluplný a posledným faktorom je zažívanie úspechov aspoň v nejakej oblasti života. Čiže šťastie je len jednou zložkou dobrého života.

Kladie naša spoločnosť veľký dôraz na to, že človek by mal byť stále šťastný?

Pozrite sa napríklad na sociálne siete. Málokto na nich prezentuje niečo negatívne. Väčšinou zobrazujú ideál šťastného človeka, ktorý sa usmieva, delí sa o pozitívne zážitky. Toto môže veľmi silno udávať očakávania pre iných ľudí.

Aj v pracovných oblastiach a iných komunitách sa môže očakávať, že by ste mali byť šťastní a že negatívne emócie sú neželané. V našom výskume vyšlo, že takýto postoj neprispieva k pozitívnym pocitom. Ak na niekoho tlačíte, aby bol šťastný, tak mu to skôr škodí a bráni v dosiahnutí šťastia.

Prečo to tak je?

Je taký psychologický pojem, metaemócie. To sú emócie o našich emóciách. Keď idete napríklad niečo prezentovať pred ľuďmi, môžete cítiť trému. Vy reflektujete, že ju cítite a môžete zároveň cítiť znechutenie, že „prečo som taká trémistka, prečo nie som odvážna ako moji kolegovia.“ To je metaemócia. Emocionálne reagujete na niečo vo vašom vnútri.

A keď vidíme ideálne normy šťastných ľudí, môžeme nadobudnúť pocit, že sme oveľa menej šťastní. Že nemáme čo prezentovať na sociálnych sieťach. A potom sme nešťastní z toho, že sme nešťastní. A to ešte viac zníži vašu pohodu.

Tieto požiadavky o šťastí vplývajú najviac negatívne na ľudí, ktorí už zažívajú nejaké psychické problémy?

Nepovedal by som. Samozrejme, ak má nejaký človek veľmi silné negatívne emócie až na úrovni symptómov ako depresií alebo úzkostí, aj na neho môže takýto tlak vplývať negatívne.

Ale pôsobí aj na tých, ktorí sa len zrovna zrovna cítia nešťastne, lebo sa im niečo nepodarilo, čo je normálne a bežné. Mať negatívne emócie nie je nutne psychologický problém. Nemôžeme ich ako také patologizovať. Sú veľmi dôležité.

Ako?

Každá emócia, ktorá vznikla v evolučnom vývine, má svoj význam pre človeka. Tak, ako nám šťastie komunikuje, že sme v príjemnej situácii, nám aj negatívne informácie niečo komunikujú.

Sme v situácii ohrozenia, tak cítime úzkosť. Keby sme ju necítili, nevedeli by sme sa voči ohrozeniu vymedziť. Smútok nám hovorí, že sme stratili niečo alebo niekoho významného, dôležitého. Keby smútok ako emócia neexistoval, nevedeli by sme precítiť dôležitosť tej osoby alebo veci.

Hovoríte, že všetky emócie majú z evolučného hľadiska význam. Ale úzkosti niektorí ľudia zažívajú aj v banálnych situáciách, napríklad pred pracovným stretnutím. Čo im táto emócia v tom momente komunikuje?

Keď idete na pracovné stretnutie a cítite úzkosť, tak vám to oznamuje, že môžete nejakým spôsobom zlyhať. Napríklad vy ako novinárka by ste sa mohli pred rozhovorom báť, že sa nebudete vedieť pýtať, že nebudete niečomu rozumieť. Na obchodnom stretnutí môže byť zlyhanie, že človek nedostane zákazku. Úzkosť je v tomto prípade motivátorom, aby ste urobili čo najviac pre to, aby ste uspeli.

Samozrejme, môže sa stať, že niektorí prežívajú úzkosti neprimerané k danej situácii. Majú trému aj v situáciách, keď im veľa nehrozí. To už by mal človek riešiť ako psychickú ťažkosť, ak mu to zabraňuje normálne fungovať.

V ďalekej minulosti mal predok človeka úzkosť, keď šiel loviť šabľozubého tigra, my dnes máme úzkosti z toho, že sa ideme stretnúť s inými ľuďmi?

Každá doba má svoje ohrozenia. Vtedy vás mohol zašliapnuť mamut alebo roztrhať tiger. Dnes vás môžu spoločensky odsúdiť, čo je pre vás momentálne omnoho dôležitejšie. Hrozí, že vás šéfka vyhodí, ak ste prišli o zákazku.

Ale teraz nehovorím o sociálnej fóbii, to už je rovina psychických ťažkostí. Hovorím o bežných úzkostiach, ktoré máme. Keby sme ich nemali, nevieme vo svete fungovať.

Boli ste súčasťou výskumu, ktorý pátral po tom, ako spoločenský tlak vplýva na duševnú pohodu ľudí. Aká bola vaša úloha?

Keďže išlo o výskum vo viacerých krajinách, zabezpečoval som lokálny výskum na Slovensku. Išlo aj o preklad materiálov, zber dát a ich spracovanie.

A aké výsledky boli pre Slovensko?

Cieľom výskumu nebolo porovnať krajiny, takže výsledky neprezentujeme jednotlivo. Chceli sme zistiť, či naprieč kultúrami platí, že efekt sociálneho tlaku na pociťovanie šťastia môže byť negatívny. A to sa ukázalo.

Čím viac človek cíti tento sociálny tlak, tým nižšie sú jeho hodnoty duševnej pohody. Hlavne sme však ukázali, že čím je šťastnejšia krajina a čím je tlak na jednotlivca väčší, tým väčší negatívny účinok to má na jeho pohodu.

Nemôže mať aj samotné zaradenie do rebríčka šťastia negatívny efekt? Že moja krajina je vysoko v rebríčku šťastia, no ja šťastný nie som?

V našich výsledkoch sa neukázalo, že by mal rebríček priamy súvis s tlakom na pociťovanie šťastia. Nie je zlé pre krajinu, že je vysoko v rebríčkoch šťastia, je to zlé iba pre tých ľudí, ktorí žijú v komunite alebo prostredí, kde cítia tlak.

Je tento tlak aj na Slovensku?

To by bola otázka skôr na sociológov. Ja mám veľa známych psychológov a tí zdôrazňujú, že negatívne emócie treba komunikovať a že sú normálne. Vo svojej komunite teda tlak na neustále šťastie necítim. Čo sa týka celej spoločnosti, asi najviac ho vnímam na sociálnych sieťach.

Prečo ľudia na sociálnych sieťach ukazujú najmä šťastný a pozitívny život?

Keď ste medzi neznámymi ľuďmi, je prirodzené, že nekomunikujte svoje negatívne emócie. Je to zraniteľná vec. Podelíte sa o ňu iba, ak cítite bezpečie a istotu, že budete vy aj vaše emócie prijatí.

Sociálne siete sú nevýhodné v tom, že máte veľa sledovateľov a nie všetci sú vaši známi. Prirodzene preto ukazujete skôr pozitívne veci. A tým vzniká nesúlad medzi šťastnou a ideálnou realitou sociálnych sietí a medzi realitou života, kde sú aj negatívne pocity.

Nepôsobí na psychiku človeka zle, ak má zrovna zlý a smutný deň, ale na sociálnej sieti sa pretvaruje, že je šťastný?

Neautentickosť nie je veľmi pozitívna vec. Musíte vynakladať energiu, aby ste nehovorili to, čo máte na srdci. Musíte sa kontrolovať, aby ste boli sociálne pozitívne prezentovaná. To sú vysoké nároky. Človek sa môže cítiť zle a unavene, že neprezentuje svoju skutočnú podstatu.

Je nejaké riešenie, ako napraviť vplyv sociálneho tlaku alebo mu úplne zamedziť?

Hlavne rozprávať na spoločenskej úrovni, že negatívne emócie sú prirodzenou súčasťou nášho života. Nemali by sme sa za ne hanbiť. Keď sa to postupne dostane do povedomia, sociálny tlak sa môže znížiť. Dôležité je napríklad aj to, keď celebrity hovoria o svojich negatívnych pocitoch.

Ale záleží aj na tom, s akými ľuďmi človek žije, koho ma na blízku. Ak rodina odmieta negatívne emócie, nechce o nich ich počúvať a presadzuje pozitívne myslenie, je to tiež tlak.

Dalo by sa povedať, že recept na šťastie, je prijať aj nešťastie?

Ideálny život nemôže byť superšťastný. Taký sa nedá viesť. Ideálny život je, keď máte dobrú rovnováhu medzi negatívnymi a pozitívnymi emóciami a keď tých pozitívnych je o niečo viac.

Negatívnych emócií sa netreba báť a mali by sme ich prijať do svojho života. A zároveň je dôležité robiť v živote niečo zmysluplné, čo nás baví a čo nám dáva pocit spokojnosti.

Ak už niekto zažíva stres, úzkosti, smútok, ako ich prežiť tak, aby mu priniesli úžitok?

Prvá vec je snažiť sa porozumieť, prečo prichádzajú. Pochopiť, že na ne máte dôvod. Druhá vec je nájsť si blízkych ľudí, s ktorými sa o nich môžete rozprávať. Tiež treba emócie nechať vyvíjať sa. Zoberme si smútok. Keď stratíte niekoho blízkeho, je prirodzené cítiť smútok. Ale táto emócia väčšinou postupne opadá, pretože sa so stratou vyrovnáte, spracujete ju a nájdete si nejaké náhrady.

Tak to funguje aj s úzkosťou. Ak ju v nejakej situácii zažívate a napriek tomu sa jej vystavíte, tak môžete zistiť, že nebola až taká ohrozujúca. Treba tomu dať čas. Ale ak sú tie negatívne emócie veľké, nie je hanbou vyhľadať odborníka, či už psychológa, alebo aj psychiatra.

Peter Halama

Vyštudoval psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, doktorát získal na Slovenskej akadémii vied (SAV).
Dnes je vedúcim Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Prednáša aj na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková z Hlasu mala v stredu tlačovú besedu s novým riaditeľom Univerzitnej nemocnice v Martine Petrom Durným, ktorého nedávno dosadila. Hovorili o stave stavby novej nemocnice v Martine, ktorá má byť postavená z peňazí plánu obnovy a odolnosti.

Na tlačovej besede upozornili na to, že nemocnica nemá majetkovo vyrovnané pozemky ani ukončený výber zhotoviteľa stavby.

Na tlačovej besede zaznelo, že šéfka tímu novej nemocnice Martina Antošová by mala vyvodiť osobnú zodpovednosť. Tlačová beseda bola v čase, keď bola Antošová na dovolenke.

V rozhovore hovorí:

prečo nie sú majetkovo vyrovnané pozemky;
či nemocnica v Martine bude Rázsochami 2;
kedy vyberú zhotoviteľa stavby;
ako vyzerá komunikácia s novým riaditeľom;
ale aj to, či bude v pondelok ešte pracovať pre nemocnicu.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Ešte pracujete na projekte novej nemocnice v Martine?

Neviem, som na dovolenke.

Riaditeľ Peter Durný alebo ministerka Zuzana Dolinková s vami o tom nehovorili?

Nie.

Ministerka a riaditeľ usporiadali tlačovú besedu o problémoch v projekte martinskej nemocnice počas vašej dovolenky. Ako vnímate načasovanie tlačovky?

Ani neviem, čo mám na to povedať. Dozvedela som sa to náhodou, keď ma večer pred tlačovou konferenciou kontaktovali niektorí novinári, či o tom viem. Následne som kontaktovala pána riaditeľa a pýtala som sa ho, čo má byť obsahom konferencie. A v podstate som sa nič nedozvedela.

Na konferencii povedal, že by ste mali vyvodiť osobnú zodpovednosť. O tom vám nehovoril?

Nie.

Ako prebieha vaša komunikácia s novým riaditeľom Durným?

Doteraz prebiehala veľmi formálne. Moje prvé stretnutie s ním trvalo asi osem minút. Ďalší týždeň ma navštívil na úseku, kde sme sa okrem iného dotkli aj témy ďalšieho fungovania, normálne sme sa porozprávali. Pýtala som sa, akú má predstavu, pretože mám rada priame odpovede, keď viem, na čom som. Aj moji ľudia v tíme boli a sú v napätí a pýtajú sa ma na to. Povedal, že zatiaľ nehodlá robiť personálne zmeny, že sa potrebuje zorientovať a že chce spolupracovať. Potom komunikácia prebiehala v štandardnej rovine. Čo si riaditeľ vypýtal, to sme mu dodali v požadovanom rozsahu.

Pokiaľ mu nebolo niečo jasné, ja alebo kolega sme mu to vysvetlili. Obratom sme ho vymenili ako predsedu komisie pre verejné obstarávanie na stavbu, aby mal všetky relevantné informácie. Väčšie stretnutie s členmi tímu, aby sa s nimi porozprával, kto čo presne robí v akom rozsahu, aké veci máme rozrobené, sme nemali. Komunikácia z mojej strany prebiehala doteraz normálne. Všetko, čo bolo odo mňa požadované, bolo poskytnuté v podstate obratom. Odpovedám na maily, dvíham telefóny, čokoľvek chce a čo si pýta, na to mu odpovedáme v plnom rozsahu, a to aj po pracovnom čase. Nerozumiem, kde je problém.

O personálnom audite som sa dozvedela z facebookovej stránky Univerzitnej nemocnice v Martine. Pritom nemocnica má riadenú dokumentáciu a aj audit má svoje formálne náležitosti. Takže ako riaditeľka úseku by som o ňom mala byť minimálne informovaná.

Kedy vám riaditeľ povedal, že nehodlá robiť personálne zmeny?

Asi týždeň po jeho nástupe.

Chceli by ste pokračovať na poste šéfky tímu na výstavbu novej nemocnice v Martine?

Projekt novej nemocnice je ako moje dieťa, takže určite áno. Robila som na ňom v čase, keď sa všetci kompetentní tvárili, že ich to nezaujíma, a sama viete, že niektoré tváre sa objavujú iba pri úspešných míľnikoch toho projektu, ale keď sa objaví problém, ktorý je potrebné riešiť, tak štandardne nevieme nájsť nikoho, kto by nám s tým vedel a chcel pomôcť. Úprimne, vôbec neviem, čo sa bude diať. V pondelok prídem do práce a uvidím. Vyvodenie osobnej zodpovednosti znamená, že mám odstúpiť z funkcie.

Som aktuálne na pozícii riaditeľky úseku rozvoja a strategických investícií. To znamená, že mám na starosti nielen výstavbu novej nemocnice, ale aj tri veľké medzinárodné projekty, viacero menších investičných aktivít na rozvoj nemocnice a takmer všetky aktivity týkajúce sa výskumu, vývoja a inovácií v nemocnici. Ak sa vyvodí osobná zodpovednosť a odstúpim, niekto bude musieť prebrať túto funkciu.

Nik s vami o tom doteraz nehovoril?

Nie.

Ministerka Dolinková mala konkrétne výhrady. Napríklad, že Martin nemá majetkovo vyrovnané pozemky, kde má nemocnica stáť. O aké pozemky ide a prečo ich nemáte majetkovo vyrovnané?

Ide o pozemky Univerzity Komenského (UK) a pozemky dvoch súkromných vlastníkov. V podstate by nám stačili pozemky jedného súkromného vlastníka, ale riešime obidva. Vo veci pozemkov UK prebieha štandardný proces majetkového vyrovnávania pozemkov vo vyvlastňovacom konaní. K tomuto procesu sme sa dostali po dôkladnej právnej analýze, ktorú nám v prvom kroku pomáhalo robiť ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom financií, a na potvrdenie sme si dali urobiť ešte jednu analýzu, ktorú nám robila renomovaná právnická kancelária.

Celý postup bol konzultovaný tak s UK, ako aj s ministerstvom zdravotníctva, ktoré má k dispozícii harmonogram vyvlastnenia a môže si ho kontrolovať. Proces sa začal v čase, keď sa mohol začať, teda až po získaní právoplatného územného rozhodnutia. Nemohol sa začať skôr, to vychádza z legislatívy.

Ministerka naznačila, že vyvlastnenie nie je dobrý spôsob.

Myslím si, že pani ministerke boli poskytnuté nesprávne informácie. Je to presne naopak. My sme sa majetkovo-právnym vyrovnaním pozemkov UK venovali už od roku 2021. Konzultovali sme to na všetkých relevantných miestach. Univerzita Komenského je verejná vysoká škola. Ak verejná vysoká škola niečo vyhlási za prebytočný majetok, napríklad pozemky, musí vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž. To v podstate znamená, že to musí verejne zverejniť, a na takéto oznámenie môže dať ponuku naozaj hocikto.

Ak by UK vyhlásila verejnú obchodnú súťaž na tieto pozemky, my ako nemocnica by sme nemuseli súťaž vyhrať a mohol by nás niekto predbehnúť so svojou cenou. To sme mali naozaj dopustiť, aby tie pozemky kúpil niekto iný? Zvolili sme riešenie, ktoré akceptovali obidve strany, a jeho timeline sa skončí 15. februára. V prípade odvolania 15. marca. Stále sme v harmonograme.

Nemáte predkupné právo?

Nie.

Nie je súčasťou tímu novej nemocnice aj Jesseniova lekárska fakulta v Martine, ktorá patrí pod Univerzitu Komenského?

Už nie. Tím je len v Univerzitnej nemocnici v Martine. Sme rozpočtová organizácia ministerstva zdravotníctva a celý projekt bol prevedený na Univerzitnú nemocnicu v Martine, ktorá sa stala „investorom“. Takže aktuálne je projekt len na strane nemocnice. Univerzita, ktorá vlastní pozemky, musí postupovať podľa vysokoškolského zákona. My musíme postupovať podľa zákona o správe majetku štátu. A pri otázke, prečo sme to neriešili skôr? Nemali sme financie. Pozemky niečo stoja.

Keby aj univerzita vyhlásila verejnú obchodnú súťaž v roku 2021 alebo 2022, tak sa do nej nemôžeme ani prihlásiť, lebo nám žiadna vláda nedala peniaze. Tri roky sme nedostali ani euro. Bola som na všetkých ministerstvách, potom som to hovorila otvorene vo všetkých médiách, že nemáme peniaze. Je veľmi jednoduché to kritizovať.
Foto N – Tomáš Hrivňák

Informovali ste o tom ministerstvo?

S ministerstvom máme každý týždeň vo štvrtok odpočet. O projekte informujeme generálneho riaditeľa sekcie Plánu obnovy a odolnosti a ten – aspoň také informácie mám – to komunikuje pani ministerke. Hneď po nástupe pani ministerky sme za ňou boli aj s bývalým riaditeľom Kocanom a informovali sme ju o tom, aká je situácia, aj o všetkých problematických miestach. Vedela, že prebieha proces vyvlastnenia. A vedela aj to, že sme už v lete zaslali žiadosť na odsúhlasenie kúpnej ceny jedného súkromného vlastníka na ministerstvo a nedostali sme oficiálnu odpoveď. A doposiaľ ju nemáme.

Okrem univerzity sú tam dvaja súkromní vlastníci, v akom štádiu ste s nimi?

Jedného sme v podstate nepotrebovali. Riešili sme len jedného, ktorý skúpil pozemky pod prístupovou komunikáciou, s ním prebiehali opakovane rokovania. Na začiatku s ním rokoval kolega, ktorý je poverený stavebnou časťou projektu. Keďže rokovania boli neúspešné, zapojil sa do rokovania štatutár, teda riaditeľ. Vznikol návrh kúpnej zmluvy a ceny, ktorú univerzitná nemocnica bola ochotná akceptovať, a požiadali sme ministerstvo zdravotníctva o odsúhlasenie kúpnej zmluvy. Keďže sme mali opakovane len ústne informácie, že ministerstvo zdravotníctva nebude s navrhovanou sumou súhlasiť, tak sme sa v decembri rozhodli, že ho vyvlastníme tiež. Robí na tom identická právnická kancelária. Proces by tam mal byť relatívne rýchly.

Nový riaditeľ naznačil, že je problém dostať sa na stavenisko. Máte s tým problémy?

Na pozemok, kde chceme stavať, sa dá dostať, máme alternatívny prístup a ten sme riaditeľovi prezentovali. Na danej parcele sme robili archeologický výskum, zobrali sme tam celú ornicu, tiež sme sa tam museli nejako dostať.

Vlani 6. novembra malo byť stretnutie s ministerkou Dolinkovou, kde ste ju informovali o týchto problémoch, je to tak?

Áno.

Ako si vysvetľujete, že mala tlačovú besedu o tri mesiace neskôr?

Nerozumiem tomu. Človek sa snaží byť proaktívny a namiesto toho, aby vám niekto pomohol, hľadajú sa vinníci a vymieňajú sa ľudia.

Je stavba ohrozená tým, že nie sú majetkovo vyrovnané pozemky?

Majetkové vyrovnanie pozemkov ide podľa harmonogramu a míľnikov. Viete si predstaviť, koľko problémov je v takom veľkom projekte? Prečo nám napríklad ministerstvo neschválilo kúpu tých pozemkov od súkromníka? My máme v rozpočte vyčlenenú sumu na pozemky, ktorá je evidentne vyššia, ako budeme potrebovať, tak prečo nemôžeme v rámci schválených peňazí a zmluvy, ktorú podpísal štatutár nemocnice, sami rozhodnúť? Celé mi to pripadá ako v Kocúrkove. Nemôžem rozhodnúť, ale mám niesť osobnú zodpovednosť.

Ďalšia vec. Ak by nám napríklad schvaľovanie len vyhlásenia verejného obstarávania na zemné práce na ministerstve netrvalo niekoľko mesiacov, zemné práce sme mohli robiť už v tomto čase. Preto hovorím, že je to vytrhnuté z kontextu. Nejde len o majetkové vyrovnanie pozemkov, ale aj o všetky ostatné procesy, ktoré s tým súvisia. Tu je toľko problematických oblastí, ktoré ovplyvňujú termíny, že vytiahnuť práve túto jednu vec, ktorú pritom máme procesne vyriešenú tak, aby v čase, keď to bude potrebné, bolo všetko v poriadku, mi nepripadá fér.

Okrem pozemkov ministerka povedala, že sme stratili rok, lebo verejné obstarávanie na zhotoviteľa bolo fiasko, keďže sa nik neprihlásil. Ako hodnotíte tieto výroky?

Verejné obstarávanie som nepripravovala ja, ale profesionál na verejné obstarávanie, ktorého máme zazmluvneného. Tento človek má dostatočné skúsenosti, aby vedel kvalifikovane a s najlepšou odbornou starostlivosťou verejné obstarávanie nielen pripraviť, ale aj zrealizovať. Druhá vec, ktorá nám vyplynula z následnej analýzy, je, že stavebný trh si povedal, že sa do tendra neprihlási, lebo je to príliš rizikové. Boli tam vysoké pokuty a relatívne krátky termín na realizáciu. My však stále máme argumenty, prečo sme tam tie pokuty dali. Chápem aj stavebný trh, ale bolo by dobré, keby pochopili aj oni nás, že tá pokuta na našej strane je naozaj obrovská.

Prečo?

V danom čase a aj teraz v dodatku sme mali a máme stopercentnú korekciu, keď sa to nestihne postaviť. Znamená to, že nemocnica má na sebe ťarchu stopercentnej pokuty a my sme len preniesli značnú časť pokuty na dodávateľa. Pozrime sa na to, čo robí štát, prečo dáva takú pokutu na ťarchu prijímateľa peňazí z plánu obnovy. Bohužiaľ, dodávatelia to vyhodnotili tak, že riziko pokuty je veľmi vysoké. Nik sa neprihlásil. Nemáme sa na to pozerať tak, že to bolo fiasko. Je to pekné slovo, ale aj verejné obstarávania, ktoré sa skončia výberom víťaza, sú niekedy fiaskom. My sme prvý tender skončili začiatkom mája. Nebol náš nápad sa zase vracať do akéhosi „výberu“ s ostatnými nemocnicami a začínať odznova. Dali sme na stôl riešenie, ako sa dá pokračovať okamžite.

V auguste 2023 ste vyhlásili nové výberové konanie, kde sa už firmy prihlásili.

Áno.

Prečo ste doteraz nevybrali víťaza?

Prebieha vysvetľovanie prvej ponuky. Je to štandardný postup – ak vám nie je všetko jasné, komisia sa pýta uchádzača na niektoré náležitosti. Musíte si byť istí, či je schopný stavbu vôbec realizovať. Neviem si predstaviť, ako postup urýchliť, celý proces sa odvíja od práce odbornej komisie, ktorá posudzuje ponuku a dožaduje sa náležitostí, a potom od zákonných lehôt. Nemusíme sa pýtať, ale kto potom bude zodpovedný, keď komisia vyberie dodávateľa, ktorý nakoniec nemocnicu nepostaví.

Sú podľa zákona lehoty, kedy vyberiete zhotoviteľa?

Verejné obstarávanie sa môže naťahovať, ale máme zostavené dva harmonogramy. Chceme ho vybrať v najkratšom možnom termíne.

Prihlásili sa vám tri firmy – Avastav, Adifex a Metrostav.

Sú tri, ale mená vám nepotvrdím, lebo som viazaná mlčanlivosťou.

Ako to môže oddialiť začatie výstavby?

V prípade naťahovania verejného obstarávania sme mali záložný plán, že začneme výkopové práce bez ohľadu na výber zhotoviteľa. Aj keby sa natiahlo výberové konanie, mohli by sme začať kopať. Tam sme sa zdržali už len v tom, že schválenie vyhlásenia verejného obstarávania na túto časť trvalo ministerstvu zdravotníctva niekoľko mesiacov. Nevedeli sme ho vyhlásiť.

Začnete na jar s výkopovými prácami?

Myslím si, že áno. So zemnými prácami začneme.

Je možné do konca júna 2026 postaviť hrubú stavbu?

Áno.

Možno je jednoduché povedať áno, ale na základe čoho to hovoríte?

Na základe skúseností z ostatných nemocníc, kde som sa bola pozrieť. Veľmi pozorne počúvam odborníkov, aj teraz v komisii. Môže sa stať hocičo, ale ak teraz vyberieme zhotoviteľa a ten bude dobrý, nemal by byť problém to zrealizovať.

Keď nový riaditeľ na tlačovej besede povedal, že v niektorých činnostiach sa nekonalo od leta minulého roku, o čom hovoril?

Opäť si dovolím tvrdiť, že to je vytrhnuté z kontextu. Pýtal sa nás, kde sú problematické miesta, s ktorými treba pomôcť. Upozornili sme ho, že máme problém so Slovenskou správou ciest. Ide o to, že od nás žiada realizačnú dokumentáciu ešte len k stanovisku k územnému povoleniu na vodovodnú prípojku, ktorá sa nachádza v úplne inej lokalite ako nová nemocnica. Je to jedno malé územné povolenie, ktoré preto stojí. Slovenská správa ciest nám poslala zmluvu, ktorú by mala nemocnica podpísať.

My teraz naozaj nemáme kapacitu robiť realizačnú dokumentáciu vodovodnej prípojky, keď riešime veci pre územné a stavebné povolenie. Zmluva, ktorú správa ciest poslala ako návrh, je podľa právnikov nepodpísateľná. Snažili sme sa to riešiť. Hovorili sme, že to nevieme ako nemocnica podpísať, chceli sme to zmeniť, ale nikam sme sa nedopracovali. Preto sme poprosili ministerstvo, aby nám s tým pomohlo. Avizovali sme im tento problém, ale ani v tom sme sa nikam nepohli. Preto sme to dočasne odložili, lebo roboty bolo veľmi veľa. Neznamená to, že sme nekonali. Nemáme kapacity stále niekomu poskytovať veci nad rámec toho, čo je nevyhnutné. Aj keby sme to riešili, ani teraz by tá zmluva nebola podpísateľná zo strany nemocnice.

Keď hovoríte, že nemáte kapacity, vedenie nemocnice hovorilo o tom, že tím je široký a mal by sa prehodnotiť. Koľko ľudí na nemocnici pracuje?

V časti stavba – to je projektová dokumentácia, statika, povoľovacie procesy, architektúra a dizajn, elektrina – robí sedem ľudí na plný úväzok, jeden človek na úväzok 0,75 a štyria ľudia na dohodu o vykonaní práce (pozn. 10 hodín týždenne). Samozrejme, ešte máme ľudí, ktorí sa venujú digitalizácii a zelenej tranzícii. Aj to je prepojené so stavbou, lebo plán obnovy vyžaduje, aby bolo minimálne 20 percent stavby digitálnej a 20 percent zelenej. Je to brutálne málo. Títo ľudia musia robiť v podstate všetko a ešte musia vybavovať požiadavky všetkých úradov. Štandardný pracovný čas nepoznáme, bežne sa tu pracuje aj cez víkendy. Ja som vorkoholička, aspoň ma tak ľudia berú a moja rodina už je na toto šialené tempo zvyknutá, ale veľa kolegov má rodiny s malými deťmi… Nie je to jednoduché.

Ako si vysvetľujete vyjadrenia riaditeľa?

Nemám na to racionálne vysvetlenie. Všetci ľudia v tíme sú smutní, sklamaní, dotklo sa ich to. O nás bez nás. Ak si pán riaditeľ myslí, že tím je široký, nech urobí procesne správny personálny audit a určí, kto a v akom rozsahu má projekt novej nemocnice robiť. My sa tomu nebránime.

Očakávate, že v pondelok vo svojej funkcii skončíte?

Áno.

Odídete z nemocnice úplne?

V tomto prípade áno.

Ministerka povedala, že nechce, aby nemocnica v Martine bola Rázsochami 2. Skončí sa to tak?

Netrúfam si na to odpovedať. Ak odídem úplne z nemocnice, tak možno.

Stojí to na jednom človeku?

Nie, určite nie. Ak odídem, určite neodídem sama. Viacerí moji kolegovia mi už avizovali, že s takouto komunikáciou sa ešte nestretli a že už neplánujú v tejto situácii na projekte pokračovať. Samozrejme, že sa už v tomto štádiu dá postaviť budova nemocnice. Základné veci sú vyriešené, nakreslené, procesy sú rozbehnuté. Otázka je, či chcete mať budovu alebo nemocnicu. Ak sa má postaviť budova, tá sa asi postaví.

Zažili ste viacerých ministrov aj riaditeľov. Zažili ste takýto postup ako teraz?

Takéto nepríjemné ako teraz to ešte nebolo.
Martina Antošová

pôsobí v Univerzitnej nemocnici Martin ako riaditeľka Úseku rozvoja a strategických investícií. Od roku 2016 je lídrom a hlavnou projektovou manažérkou projektu novej univerzitnej nemocnice v Martine. Venuje sa tiež podpore biomedicínskeho výskumu, vývoja a inovácií, aktívne podporuje aktivity v tejto oblasti. Počas jej pôsobenia v UNM sa nemocnica stala súčasťou niekoľkých európskych partnerstiev a medzinárodných projektov.

V rokoch 2017 – 2019 pôsobila na MZ SR na pozícii expertka/konzultantka pre oblasť zdravotníctva.

FonTech má exkluzívne detaily najbizarnejšieho podvodu doteraz. Dušan kúpil nový iPhone za 1000 €, prišla mu čokoláda
Autor článku FonTech má exkluzívne detaily najbizarnejšieho podvodu doteraz. Dušan kúpil nový iPhone za 1000 €, prišla mu čokoláda
Michal Luciak
9. februára 2024
Tento článok čítaš celý a bez reklám vďaka tvojmu členstvu
zdroj: Freepik (Úprava FonTech)
Odomknúť kamošovi

Vďaka, lzajasensky. Tento článok čítaš celý a bez reklám vďaka členstvu v Startitup PREMIUM.

Život je plný zvratov a nečakaných udalostí, ktoré často prinesú poriadne prekvapenie. Jednou z takýchto bizarných situácií sa stal prípad pána Dušana, ktorý si objednal nový iPhone za vyše 1000 € z obchodu NAY, no namiesto špičkového smartfónu dostal len čokoládu.

FonTech.sk sa s Dušanom aj samotným predajcom skontaktoval v snahe odhaliť, kde jeho smartfón skončil. Čo sa teda vlastne stalo, ako sa celá situácia vyvíja a kde skončil drahý telefón? Ak si myslíš, že si už počul všetko, si na omyle. Toto je najbizarnejší prípad, aký sme za dlhé roky videli.

Objednal smartfón za vyše 1000 €, dostal čokoládu

Celý príbeh sa začal odohrávať ešte v 10. januára 2024, keď Dušan Schiffer uskutočnil objednávku v obchode NAY. Okrem iných položiek si zvolil aj mobilný telefón iPhone, ktorý mal byť súčasťou jeho nákupu – ako určite vieš, nejde o lacný smartfón, pričom Dušan zaň zaplatil nemalých 1088 €.
Vyšiel rebríček najmenej poruchových áut. Nájdeš medzi nimi aj svoje?
Vedci na Mesiaci objavili záhadnú anomáliu. Skrýva materiál s nezvyčajnými vlastnosťami

Dušan Schiffer

Súčasťou objednávky boli 2 práčky, sušička a samotný smartfón. Objednávku obchod vyexpedoval v deň jej vytvorenia. Tu sa však celý príbeh poriadne zamotáva. Objednávka totiž pôvodne mala byť doručená nasledujúci deň, teda 11. januára. Dušan však v tento deň nebol doma a kuriéra spoločnosti Gebrüder Weiss požiadal, aby ju doručil o deň neskôr 12. januára 2024. Kuriér zákazníkovi vyhovel.

No, keď Dušan dostal balíček, ktorý tak dlho očakával, otvoril ho s veľkým nadšením, len aby zistil, že miesto drahého smartfónu sa v balení nachádzala iba čokoláda bez cukru. „Totálna facka a z pekného dňa úplný úpad. Namiesto mobilu tam bola len čokoláda s páskou NAY,“ povedal pre FonTech.sk Dušan. Toto zistenie ho úplne zaskočilo a hneď začal konať.

Okamžite kontaktoval kuriéra aj políciu a spísal trestné oznámenie. Čokoľvek, čo by mohlo viesť k objasneniu situácie, bolo pre neho veľmi dôležité. Polícia zareagovala a začala vyšetrovať prípad ako podozrenie z podvodu.
Do situácie zasiahol aj NAY

Polícia prípad vyhodnotila ako ojedinelý, s čím NAY nesúhlasí. „Žiaľ nie je to ojedinelé, že sa mobilné telefóny kradnú či už z predajne alebo počas prepravy,“ vysvetlila pre FonTech.sk Miroslava Petrová, manažérka BackOffice v NAY.

Obchod NAY sa podľa vlastných slov proaktívne zapojil do samotného riešenia prípadu a Dušanovi sľúbil, že mu pošlú nový telefón. To sa naozaj aj stalo, pričom Dušanovi bol v „najbližšej možnej dobe“ zaslaný nový mobilný telefón a to internou doručovateľskou službou NAY, takže s tým zákazník už nemal žiadne ďalšie náklady, priblížila Petrová.

„Toto riešenie sme zrealizovali aj napriek tomu, že problém nebol na našej strane a týmto sa obeťou podvodu stala spoločnosť NAY,“ dodala. Dušan nám prezdradil, že náhradný telefón sa mu spoločnosť rozhodla dať 19. januára, teda presne týždeň po zistení, že jeho balíček v skutočnosti žiaden smartfón neobsahoval. Dátum 19. januára si zapamätaj, bude ešte veľmi dôležitý.
Situácia sa poriadne zamotáva

Dušanovi sa tak nakoniec dostal nový telefón, avšak otázka, čo sa stalo s tým pôvodným, stále zostáva nezodpovedaná. Napriek tomu, že obchod NAY tvrdí, že mobilný telefón bol neporušene zabalený a odovzdaný kuriérskej spoločnosti, stále je všetko otvorené.

NAY

Petrová z NAY pre FonTech.sk exkluzívne vysvetlila, ako ich vyšetrovanie prebiehalo a k akému záveru predajca dospel. „Pri internom šetrení bolo na kamerových záznamoch zistené, že mobilný telefón bol neporušene zabalený a odovzdaný špedičnej spoločnosti na doručenie zákazníkovi, čím sme vylúčili krádež zamestnancami spoločnosti,“ povedala.

Ak teda telefón NAY riadne zabalil a odovzdal kuriérskej spoločnosti, čo je podľa manažérky jasne zachytené na kamerových záznamoch, nabáda sa otázka, kedy sa telefón mohol stratiť. V čase medzi pôvodným dátumom doručenia a samotným doručením, ku ktorému došlo na druhý deň, mala telefón v rukách kuriérska spoločnosť, ba dokonca zrejme konkrétny kuriér, ako býva zvykom.

Na balíku pritom bolo dokonca napísané, aký tovar sa v ňom nachádza. Priamo na prednej strane sa totiž nachádzala nálepka s nápisom „APPLE iPhone 15+ 128 GB zelený“. Každý, komu tento balíček prišiel do ruky, tak vedel, aký drahý tovar obsahuje. Skutočne bizarné pritom je, že samotný balík podľa Dušana nejavil absolútne žiadne známky poškodenia.

Dušan Schiffer

Dušan Schiffer


FonTech.sk sa prirodzene obrátil na spoločnosť Gebrüder Weiss s otázkami ohľadom ich interného vyšetrovania. Snažili sme sa dopátrať aj k tomu, kde sa balíček nachádzal v spomínanom časovom okne medzi 11. a 12. januárom. Kuriérska spoločnosť každý náš pokus o kontakt odignorovala.
Kde sa nachádza ukradnutý telefón?

Keď sme sa s Dušanom prvýkrát spojili, povedal nám, že o zlodejovi viac informácií nemá a polohu telefónu nepozná. Upozornil, že ak sa telefón niekto pokúsi zapnúť, budú o tom predajca a polícia vedieť a telefón sa bude dať vystopovať, čím sa odhalí aj vinník.

„Predať ten telefón daný človek nemôže, lebo faktúru mám ja. Zapnúť tiež nie, lebo podľa IMEI a sériového čísla ho polícia a NAY nájde. Svojím spôsobom má úplne nepoužiteľný telefón a úplne zbytočné starosti aj problémy,“ dodal Dušan.

Neskôr sa všetko zmenilo. Dušan tvrdí, že 19. januára mu volal pracovník SBS služby, ktorý mal poskytnúť zaujímavú informáciu. „Povedal mi, že telefón sa eviduje ako zapnutý. Takže ide už len o to, aby ho našla polícia a vieme, že to bola chyba zo strany NAY,“ povedal. Práve 19. január je pritom deň, kedy NAY Dušanovi dal nový telefón.

Freepik (Úprava redakcie)

Na otázku, či NAY počas interného vyšetrovania naozaj využil stopovanie alebo unikátny IMEI daného smartfónu, spoločnosť nereagovala. Dušanove tvrdenie však ide priamo proti stanovisku, ktoré nám poskytla Petrová z NAY. V tom sa totiž uvádza, že aj NAY stal obeťou a jeho zamestnanci žiadnym spôsobom nepochybili.

„Bolo podané trestné oznámenie a začalo sa vyšetrovanie za účelom stotožnenia páchateľa. Toto aj v týchto dňoch prebieha a keďže nechceme mariť vyšetrovanie, tak sa nebudeme k detailom vyjadrovať,“ povedala pre FonTech.sk Petrová.

Realita je taká, že smartfón s najväčšou pravdepodobnosťou mohol skončiť len u jeden z troch strán – predajca NAY, kuriérska spoločnosť Gebrüder Weiss alebo samotný Dušan. V prípade oboch spoločností samozrejme pripadajú do úvahy aj ich zamestnanci. Dodnes, takmer mesiac po pôvodnej objednávke, však nie je jasné, kto pochybil.

Medzi stanoviskami Dušana a NAY sú nezrovnalosti a obe strany si navzájom protirečia. Gebrüder Weiss naše otázky ignoruje, pričom telefón zrejme strávil najdlhšiu dobu práve v rukách kuriérskej spoločnosti, respektíve konktrétneho kuriéra. Alebo že by nie?

Čo všetko sa ešte môže tento rok pokaziť (analýza)
05.02.2024, 00:00
Mário BlaščákMário Blaščák

Problémom Blízkeho východu je, že odvekých náboženských nepriateľov dokáže spojiť nenávisť proti Američanom, ktorí v regióne podporujú Izrael. No a ten je odvekým nepriateľom Arabov a Peržanov bez rozdielu vierovyznania. Napriek tomu je priama iránsko-izraelská vojenská konfrontácia nepravdepodobná.
Lekciou z minulosti je, že keď sa k rýchlemu znižovaniu úrokov odhodlal v 70. rokoch minulého storočia americký Fed pod vedením Arthura Burnsa, výsledkom bol opätovný nárast inflácie. To si vyžiadalo od Burnovho nástupcu Paula Volckera extrémne opatrenia.
Druhá najväčšia svetová ekonomika vstupuje do roku 2024 s rastom, ktorý už dávnejšie smeruje na juh. Oživenie po pandémii sa stratilo v mori problémov súvisiacich s realitným trhom.
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Tento rok nás čaká „mäkké pristátie“ a znižovanie úrokových sadzieb, ktoré podporí oživenie ekonomiky a finančné trhy v globálnom svete. No toto je optimistická predpoveď globálnej ekonomike v roku 2024.

No už január naznačil, čo všetko by sa mohlo pokaziť. Po rokoch poznačených vojnami, pandémiou a kolapsom bánk netreba nikomu pripomínať, že veci sa môžu v okamihu zvrtnúť a z optimistického scenára budúcnosti sa stane peklo.
Blízky východ v plameňoch

Po štyroch mesiacoch izraelskej vojny v Gaze sa celý blízkovýchodný región dostal na pokraj širšieho konfliktu, ktorý má potenciál zastaviť tok ropy, znížiť globálny rast a opäť zvýšiť infláciu. K takémuto narušeniu dodávok energie zatiaľ nedošlo a trhy stavajú na to, že ani nedôjde. Riziko však rastie.

Napätie v Červenom mori sa vystupňovalo po tom, čo Spojené štáty a Veľká Británia začali letecké útoky v Jemene v reakcii na týždne útokov húsíovských militantov na plavidlá v kľúčovom prieplave svetového obchodu v Sueze. Každodenné prestrelky na izraelsko-libanonskej hranici a zavraždenie vodcu Hamasu Saleha al Arúriho v Bejrúte predstavujú riziko, že Hizballáh – a následne jeho chlebodarca Irán – sa zapoja do bojov ešte intenzívnejšie. No ohniskom napätia ostáva politicky nestabilný Irak a Sýria.

image

KOMENTÁR: Na obzore je nový problém súvisiaci s infláciou

Problémom Blízkeho východu je, že odvekých náboženských nepriateľov dokáže spojiť nenávisť proti Američanom, ktorí v regióne podporujú Izrael. No a ten je odvekým nepriateľom Arabov a Peržanov bez rozdielu vierovyznania. Napriek tomu je priama iránsko-izraelská vojenská konfrontácia nepravdepodobná.

Ak by k nej došlo, vojensky by to bol konflikt násobne väčšieho významu a ekonomicky by svet zasiahol omnoho výraznejšie. Ohrozená by bola pätina celosvetových dodávok ropy a dôležité obchodné trasy. Ceny ropy by mohli stúpnuť na 150 dolárov za barel. To by znížilo globálny HDP minimálne o jeden percentuálny bod a zvýšilo globálnu infláciu o 1,2 percentuálneho bodu.
Americký Fed by sa mohol opäť raz popáliť

Centrálnym scenárom roka 2024 je zmierňovanie inflácie a pokles hlavných úrokových sadzieb centrálnych bánk. Investori, ktorí počítajú s tým, že po odleve cunami vysokých cien, ktoré zvýšili úrokové sadzby a zabrzdili globálny dopyt a hospodársky rast, teraz stavajú na skorý a agresívny prechod k znižovaniu sadzieb.

No lekciou z minulosti je, že keď sa k rýchlemu znižovaniu úrokov odhodlal v 70. rokoch minulého storočia americký Fed pod vedením Arthura Burnsa, výsledkom bol opätovný nárast inflácie. To si vyžiadalo od Burnovho nástupcu Paula Volckera extrémne opatrenia.

V roku 2024 by sa to mohlo zopakovať dvoma spôsobmi. Jeden z nich je ponukový šok, ktorý predstavuje eskalácia konfliktu na Blízkom východe s vysokými cenami ropy a obmedzením prepravných trás. Druhý spôsob súvisí s uvoľnenejšími finančnými podmienkami.

image

Prečo Fed s uvoľnením úrokového zovretia ekonomiky nepovoľuje

Výnosy z amerických vládnych dlhopisov v porovnaní s októbrovým maximom klesli o 94 bázických bodov, čo by podľa modelov zvýšilo infláciu v budúcom roku o pol percentuálneho bodu. Tá sa namiesto cielených dvoch percent priblíži k trom percentám, čo bude pre Fed frustrujúce a rétoricky otočí otočku menovej politiky a očakávané uvoľnenie sa zastaví.

Po januárovom zasadnutí amerického Fedu však na trhu prevládli obavy a holubičí tón šéfa americkej centrálnej banky Jeroma Powella. Pravdepodobnosť, že ani v marci Fed úrokové sadzby nezmení podľa modelu CME, stúpla zo 45 percent na 80 percent. Deň po januárovom zasadnutí amerického Výboru pre operácie na voľnom trhu už len pätina trhu verí, že dolárové úroky v marci klesnú o 25 bázických bodov.
Európu zasiahol chlad

Kým hospodársky rast v Spojených štátoch dosiahol v roku 2023 2,5 percenta a v porovnaní s 1,9 percenta v roku 2022 akceleroval, Európa zápasí na hranici recesie. Európska centrálna banka a Bank of England sú na konci svojich najagresívnejších cyklov sprísňovania menovej politiky za posledných niekoľko dekád. Ak sa toto brutálne utiahnutie opaskov menovej politiky premietne do ekonomickej reality, nič iné ako hlboká recesia Európu a Britániu nečaká.

Konvenčné modely ekonomického rastu síce hovoria, že eurozóna v roku 2024 porastie v rozmedzí od 0,5 do 1,2 percenta, ale modely sa môžu mýliť. Prognózovanie v období pandémie a vojny na Ukrajine bolo vždy náročné.

image

Nemecký motor ide len na tri a pol valca. Čo to znamená pre Slovensko?​

Je tu však ešte jedna možnosť. Menová politika je známa tým, že funguje s dlhým oneskorením. V Európe môže veľký úder ešte len prísť.

Nemecku, ktoré je európskou veľmocou, by stačilo málo, aby sa rok 2024 zmenil na ďalší rok stagnácie či poklesu. A to, že aj Číne hrozí pod bremenom ťažoby realitného trhu spomalenie, situáciu v Nemecku zhoršuje, pretože je to jeho najväčší vývozný trh. Dobrou správou pre Čínu je, že jej výrobcovia elektromobilov sú na vzostupe. V žargóne pretekárov F1 je to, akoby Volkswagen zvádzal s BYD-om súboj o prvenstvo, no jeho snahy zahamuje safety car a zahatá mu cestu.
Čína na hlinených nohách

Druhá najväčšia svetová ekonomika vstupuje do roku 2024 s rastom, ktorý už dávnejšie smeruje na juh. Oživenie po pandémii sa stratilo v mori problémov súvisiacich s realitným trhom. Čínsky realitný gigant Evergrande krachol a veľká väčšina jeho konkurentov zápasí o prežitie. Sústavné kvapkanie vládnych stimulov nedokázalo zaplniť obrovskú dieru po upadajúcom sektore nehnuteľností.

Komunistickí plánovači v Pekingu nakoniec vždy poskytli dostatočnú podporu na odvrátenie kolapsu ekonomiky, ale cielený päťpercentný rast je ohrozený. Je omnoho pravdepodobnejšie, že rast čínskeho HDP sa bude pohybovať medzi troma až 4,5 percenta, bez ohľadu na to, čo budú tvrdiť oficiálne štatistiky.

image

Pod horou dlžôb bude rok Draka pre Čínu ťažký

Riziká sú výrazne naklonené smerom nadol. Ak prídu stimuly neskôr a bude ich menej, hospodárstvo bude chradnúť. No skutočným rizikom je, že sa problémy realitného trhu prelejú do širšej ekonomiky podobne ako to bolo v Spojených štátoch na počiatku veľkej hospodárskej krízy v roku 2008. Niečo podobné sa stalo Japonsku na konci 80. rokov minulého storočia a trvalo mu tri dekády, kým sa z pádu spamätalo.
Japonsko riskuje stratu kontroly nad výnosovou krivkou

V Japonsku sa vymenili guvernéri Bank of Japan, no ultra uvoľnená menová politika sa zmien nedočkala. Rizikom pre Japonsko je, že sa pod novým vedením vzdá kontroly výnosovej krivky, teda politiky, ktorou sa dlhodobé úrokové sadzby udržiavalii na najnižších úrovniach.

Cieľom bolo oživiť japonskú ekonomiku. Dôsledky sa rozšírili do celého sveta v podobe carry trade obchodov na devízovom trhu. Investori si mohli požičať v jenoch so zárukou nulových nákladov a potom kúpiť americké štátne dlhopisy s výnosom okolo štyroch percent, alebo dlhopisy rozvíjajúcich sa krajín s ešte väčším výnosom. Výsledkom bolo trvalé oslabovanie japonského jenu, ktorý ešte viac zvyšoval výnosnosť takéhoto typu obchodu.

Je takmer isté, že Bank of Japan postupne odstráni blokovanie výnosov. No musí to urobiť opatrne, lebo ak sa tak nestane, japonský jen prudko stúpne, bilióny dolárov naviazaných na carry trade obchody zvýšia výnosy amerických vládnych dlhopisov a môžu spôsobiť chaos na trhu. Len zahraničné portfóliové investície Japonska sa počítajú na 4,1 bilióna dolárov a špekulačné obchody budú násobkom tejto sumy.
Ukrajina v bode zlomu

Po neúspechu ukrajinskej protiofenzívy krajine hrozí úplná porážka – najmä ak by sa vojenská pomoc Spojených štátov zastavila. Rusko by získalo na bojisku rozhodujúcu prevahu. Pravdepodobnejším výsledkom je patová situácia. História naznačuje, že čím dlhšie vojenský konflikt trvá, tým je menej pravdepodobné, že agresor dosiahne rozhodujúce víťazstvo.

image

Vojna na Ukrajine je nebezpečne blízko bodu, z ktorého niet návratu

Porážka Ukrajiny by bola pre Washington reputačnou dýkou do jeho chrbta, pretože mnohí by ho prestali považovať za silného a spoľahlivého spojenca. To by tiež povzbudilo regionálne mocnosti, aby si s Američanmi nielen vyrovnali staré účty, ale možno pretvorili svet na nový obraz.
Voľby na Taiwane a v Amerike

V prezidentských voľbách na Taiwane zvíťazil kandidát Demokratickej pokrokovej strany, ktorá tak získala v krajine moc už tretie funkčné obdobie za sebou. Reakcia Číny bola tlmená, no región má potenciál stať sa zdrojom eskalácie napätia. V stávke je svetové hospodárstvo, vzhľadom na kľúčovú úlohu Taiwanu vo výrobe polovodičov.

Vojna v Taiwanskom prielive je nepravdepodobná. No zablokovanie obchodných ciest a hospodárske sankcie mohli znížiť svetový rast o desatinu, čo by prekonalo dokonca aj vplyv takých veľkých otrasov, ako je globálna finančná kríza a pandémia.

image

Ktoré firmy sú na zozname ohrozených druhov po voľbách na Taiwane

Najdôležitejšie voľby v roku 2024 by mohli zvrátiť výpočty všetkých modelov sveta. Novembrové prezidentské voľby v Spojených štátoch budú s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote odvetou medzi Joeom Bidenom a Donaldom Trumpom, ktorý v prvých prieskumoch získal náskok v rozhodujúcich štátoch.

Trumpov návrat do úradu by mohol v roku 2025 priniesť prudké politické zvraty, no finančné trhy by ich zrejme začali oceňovať oveľa skôr. Jeho sľuby zaviesť 10-percentné clo na všetok dovoz by vyvolal odvetné opatrenia, výsledkom ktorých by bolo zníženie intenzity obchodnej výmeny aj hospodárskeho rastu až do pol percentuálneho bodu.
No niektoré trhy môžu prosperovať

Priaznivé rastové impulzy možno hľadať na trhu s energiami. Termínované kontrakty futures na dodávky zemného plynu do júna 2024 na burze v Rotterdame klesli pod hranicu 30 eur za megawatthodinu a priblížili sa na dosah cenám spred začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.

Aj ropa je zdrojom potenciálneho pozitíva. Ak sa blízkovýchodný konflikt nerozšíri, potenciál na pokles jej ceny je veľký, pretože ani opakované zníženie produkčných limitov zo strany ropného kartelu OPEC+ neprinieslo trvalé zvýšenie cien. Pokles cien ropy o desať percent by mohol globálny rast podporiť zvýšením o desatinu percenta.

Pokles cien energií v kombinácii s očakávaným uvoľnením zovretia menovopolitických opaskov by mohli k solídnemu rastu nakopnúť mnohé rozvojové a rozvíjajúce sa krajiny ako Mexiko, Peru či susedné Poľsko. No aj dlhodobo problémové krajiny ako Argentína a Turecko by mohli vyťažiť z veľkých politických obratov. Z vyvrheľov by sa mohli stať miláčikovia investorov.

image

Vydierač z Ankary: Čo ženie Erdogana k nátlakovej taktike?

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan od svojho májového znovuzvolenia podporuje zmenu politiky. Jeho neortodoxný a neúspešný recept na boj s infláciou pomocou lacných peňazí sa ukázal ako dokonalý fail. Aj preto úrokové sadzby skokovito stúpli a banky zasiahla prísnejšia regulácia. Záujem investorov sa zvyšuje, čo je pre líru dobrým znamením.

To, či bude terapia novozvoleného argentínskeho prezidenta Javiera Mileia úspešná nevieme, ale ideologicky liberálny prezident už svojimi vyjadreniami zasial semienka nádeje. Krajina, kde ceny minulý rok vzrástli o viac ako 200 percent a čelí nebezpečenstvu hyperinflácie, to bude mať ťažké.

Globálny rast bude v roku Draka najnižší od prasknutia internetovej bubliny v roku 2001. No s hospodárskym rastom je to ako s jazdením na bicykli, ľahšie sa udržiava stabilita, keď jazdíte rýchlo. Keď raz spomalíte, začnete sa potácať. No a to je potom svet zrelý na pád do jamy recesie.

Už len krôčik. A máme v rukách takmer neobmedzený zdroj energie, hovorí fyzik
06.02.2024, 00:00
Petr ČermákPetr Čermák

Fyzik Radomír Pánek v rozhovore pre magazín Víkend DNES hovorí:

Ako funguje jadrová fúzia.
Čo je tokamak a či je toto zariadenie bezpečné.
A čo stále bráni tomu, aby ľudstvo spravilo energetický skok od uhlia a ropy ďalej.
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Mal by to byť nevyčerpateľný zdroj energie blízkej budúcnosti. Hovorí sa tomu jadrová fúzia a český vedec Radomír Pánek stál na čele európskeho konzorcia päťtisíc expertov, ktorí tento sen celých generácií fyzikov majú uviesť do života. Fyzik vysvetľuje, čo k tomu chýba.

VIDEO: Je jadrová fúzia budúcnosťou čistej energie?

Čo je to jadrová fúzia? Dá sa to vysvetliť tak, aby to pochopil aj laik?

Jadrová fúzia je prirodzeným zdrojom energie celého vesmíru, prebieha vo všetkých hviezdach vrátane Slnka. Jadrovou fúziou vznikajú z ľahkých atómov ťažšie chemické prvky, pritom sa uvoľňuje veľké množstvo energie.

Je to vlastne opačný proces, než akým získavame energiu z jadra v súčasných jadrových elektrárňach. V nich štiepime urán a z toho získavame energiu. Pri fúznej reakcii, ktorá je v mnohých ohľadoch oveľa výhodnejšia, musíme prinútiť jadrá atómov, aby sa zlúčili. A v tom je práve problém.

image

Úspech amerických vedcov. Zopakovali prelomový experiment v jadrovej fúzii

Prečo?

Pretože jadrá atómov majú kladný náboj, a preto sa odpudzujú. Aby sme dosiahli ich zlúčenie, musíme ich dokázať priblížiť k sebe natoľko, aby prevážila príťažlivá jadrová sila nad tou elektrickou odpudivou. Na to im musíme udeliť voči sebe dostatočnú rýchlosť alebo energiu.

Vy ste mali byť mojím učiteľom fyziky! Asi už tuším, kde je problém: tej energie tam musíte dodať viac, než koľko jej získate?

Áno, v súčasnosti to tak platí. Našou úlohou je rozvinúť tú technológiu natoľko, aby to bolo naopak, aby sme energiu začali získavať.

A to je reálne?

Určite! Ako som povedal, vo vesmíre to funguje miliardy rokov, pravda, v oveľa väčšom meradle. V tom je to. Hviezdy sú v podstate obrovské gule plynu zahriateho na extrémnu teplotu, ktorému sa hovorí plazma – ide o štvrté skupenstvo hmoty. Superhorúca plazma je držaná pohromade pomocou gravitačnej sily, ktorá ich dokáže uprostred stlačiť tak, aby sa v ňom vytvorila vysoká hustota a teplota a tým došlo k zapáleniu a horeniu termonukleárnej fúznej reakcie.

Ak chceme niečo podobné vytvoriť v pozemských podmienkach, nemôžeme využiť gravitačnú silu, musíme si poradiť inak. Preto nie je možné vyrobiť malý fúzny zdroj poháňajúci napríklad auto, ale výrazne energeticky ziskový bude až dostatočne veľký fúzny reaktor, ktorý bude mať výkon na úrovni dnešnej jadrovej elektrárne.

Kto ho postaví, keď nikto nevie, či to bude fungovať?

Niečo vám ukážem. (Na monitore počítača otvára fotografie obrovskej stavby pripomínajúcej elektráreň.)

Kde je to?

Na juhu Francúzska. Boli o to dlhé ťahanice na najvyššej politickej úrovni. Kto by nechcel mať na svojom území prvý bezemisný, bezpečný a nevyčerpateľný zdroj energie využívajúci jadrovú fúziu? Ten projekt sa nazýva ITER, stojí približne 20 miliárd eur.

Kto to platí?

Takmer celý rozvinutý svet: Európska únia, USA, Rusko, India, Čína, Japonsko, Južná Kórea. Každá z veľmocí vyvíja, vyrába a dodáva určité časti projektu, aby získala prístup k čo najširšiemu know-how a dokázala neskôr postaviť funkčný komerčný fúzny reaktor.

Ale stále je to iba teória. Čo ak to nebude fungovať?

Je to síce výskum, ale všetky doterajšie výsledky a experimenty nám ukazujú, že to fungovať bude.

To poznám! Čítal som o tom v Ábíčku ako chlapec niekedy pred 40 rokmi, už vtedy to oslavovali ako úžasný sovietsky vynález.

Spomínam si, že ako chlapec som o tokamaku tiež prvýkrát čítal v Ábíčku.

Tak to sme sa do roku 2024 príliš neposunuli?

Z laického hľadiska to tak hádam môže vyzerať, ale verte, že sme odvtedy urobili ohromné pokroky. Projekt ITER bude čoskoro hotový, spustiť by sa mal okolo roku 2030 a päť rokov nato by mal dosiahnuť plný fúzny výkon. Navyše sa v posledných rokoch objavili desiatky súkromných fúznych firiem, startupov, ktoré získali veľké množstvo financií od súkromných investorov. Aj oni veria, že využitie fúzie je veľmi blízko.

Môžeme ten tokamak skúsiť priblížiť čitateľom mimo fyzikálnych ústavov?

Je to obrovská vákuová komora stočená do tvaru pneumatiky. Na nej je navinuté množstvo cievok, ktoré vytvárajú zložité magnetické pole, ktoré drží extrémne horúce plazma vnútri a efektívne ich izoluje od stien reaktora. Ohrev plazmy zaisťuje sofistikovaný systém injektorov vysokoenergetických atómov a antén elektromagnetických vĺn. Môžeme si to zjednodušene predstaviť ako také supervýkonné mikrovlnky.

V čom je hlavný problém tokamaku? V bezpečnosti?

Vôbec nie, to zariadenie je z princípu úplne bezpečné! Pri jadrovej fúzii nehrozia žiadne katastrofy typu Černobyľ. Vo fúznom reaktore potrebujeme udržať prstenec plazmy s teplotou až 200 miliónov stupňov Celzia, čo je desaťkrát viac ako v centre Slnka, levitovať uprostred reaktorovej nádoby. To je extrémne zložité a akákoľvek väčšia nestabilita plazmy alebo strata kontroly nad procesmi v ňom vedú ku kontaktu horúcej plazmy so stenou reaktora, čím sa v zlomku sekundy plazma ochladí a vyhasne.

Je to taký samozhášavý mechanizmus. Hlavný problém je teda v tom, ako plazmu čo najúčinnejšie izolovať od okolia a stien pomocou magnetického poľa, aby strácalo čo najmenej energie. To potom umožní dosiahnuť spomínanú obrovskú teplotu a tým zapáliť a udržať termonukleárnu fúznu reakciu. Poznáme cestu a potrebujeme ju otestovať v ITER.

Javí sa to tak dobre, až to vyzerá, že to nemôže byť pravda.

Máme takmer v rukách neobmedzený zdroj energie, komplikáciou je technologická náročnosť. My sa vlastne snažíme vytvoriť niečo ako spútané pozemské Slnko. Okrem samotného komerčného fúzneho reaktora, ktorý pravdepodobne významne ovplyvní našu spoločnosť v druhej polovici 21. storočia, už samotný výskum jadrovej fúzie má na ľudstvo podobný vplyv ako kozmický výskum.

Podporuje vývoj v mnohých ďalších oblastiach, napríklad supravodičov, a produkuje množstvo prakticky využiteľných výsledkov. Napríklad len materiál: potrebujeme takú odolnosť, že keby sme ho položili na povrch Slnka, musí vydržať. A dlhodobo. Spomeňte si, ako sa ľudstvo vďaka kozmickým pretekom veľmocí skokovo posunulo, a dodnes z toho ťaží. Tá perspektíva je úplne ohromujúca.

Tak čo stále bráni tomu, že ľudstvo nie a nie urobiť ten vytúžený energetický skok od uhlia a ropy ďalej?

Blížime sa k zvládnutiu tej reakcie jadrovej fúzie čoraz rýchlejšie, ale pri týchto veľkých projektoch hrá veľkú úlohu politika, spoločenský dopyt a financovanie. Tento aktuálne najväčší vedecký projekt na svete má na porovnanie rozpočet jednej olympiády alebo dvoch moderných lietadlových lodí.

Už to nie je len o vede. Energia je stále relatívne lacná, hoci s tým nemusíme teraz súhlasiť. Ale hlavne jej máme dosť. To sa môže čoskoro zmeniť, napríklad už o desať alebo pätnásť rokov, hneď ako sa začnú zatvárať uhoľné elektrárne alebo príde nejaká ďalšia energetická kríza.

Fúzia by mohla byť dostupná rýchlejšie, ak by sme k tomu pristúpili ako napríklad kedysi USA k projektu americkej atómovej bomby Manhattan – vtedy do toho vrhli všetky sily a financie a viedlo to veľmi rýchlo k výsledku. My ako ľudstvo by sme sa teraz mali sústrediť práve na tento výskum, pretože nevieme o žiadnom inom zdroji, ktorý by bol schopný fungovať stabilne nezávisle od počasia, bezemisne a bez jadrového odpadu.

A naša civilizácia je od energií životne závislá. Hlavné gombíky máme v rukách. Teraz musíme spustiť to prvé veľké zariadenie ITER na juhu Francúzska a ukázať, že to funguje zmysluplne s veľkým kladným ziskom energie.

Vy ste od tohto roku stáli na čele organizácie EUROFusion, združujúcej päťtisíc odborníkov, s rozpočtom jednej miliardy eur. Na čo tie peniaze pôjdu?

Na fúzny výskum v celej Európe vrátane Česka. My máme u nás dlhú tradíciu výskumu so zariadením tokamak. Práve teraz staviame u nás v Ústave fyziky plazmy nový tokamak COMPASS-U, ktorý v rade parametrov zodpovedá energetickým fúznym reaktorom. A potom by sme radi presadili výstavbu prototypu fúznej elektrárne DEMO v Česku.

Prečo si myslíte, že medzi veľmocami by sme mali mať šancu na taký strategický projekt práve my ako európsky trpaslík?

Možno nie sme v Európe politicky silní, ale sme jedna z mála krajín kontinentu, ktorá má pozitívny prístup k jadrovej energetike, a je tu tradične silný priemysel, pre ktorý by bol takýto projekt s rozpočtom vyše 20 miliárd eur hradeným prevažne z prostriedkov Európskej únie ohromným povzbudením. Vo Francúzsku už majú fúzny projekt ITER a ďalšie politicky silné krajiny Európy jadrovú energetiku odmietajú a utlmujú, takže si myslím, že máme veľkú šancu projekt získať.

Stále mi vŕta hlavou tá bezpečnosť. Na Slnku, v ktorom prebieha fúzia, bývajú masívne erupcie. Ani to nie je hrozba?

Áno, niečo trochu podobné slnečnej erupcii môže prebiehať aj v plazme v tokamaku – rôzne typy takzvaných plazmových nestabilít. Sú tam však dva zásadné rozdiely oproti Slnku. Po prvé, väčšinu vieme včas predikovať, reagovať na ne a potlačiť ich. A po druhé, ani tá najhoršia nestabilita nespôsobí jadrovú haváriu alebo vážnejší problém, pretože hustota energie (aj samotná energia v porovnaní so Slnkom) je v plazme tokamaku veľmi malá.

Najhoršie, čo sa môže stať, je drobné odparenie (v ráde mikrónov) takzvanej prvej steny reaktorovej nádoby, čo nemá vplyv na nič okrem toho, že by sa museli volfrámové dlaždice na prvej stene o niečo skôr meniť. Neovplyvní to nič v okolí tokamaku, nieto ešte v okolí elektrárne.

Aké je na fúziu potrebné palivo?

Na zlučovanie jadier môžeme teoreticky využiť akýkoľvek prvok ľahší ako železo, máme dosť paliva pre celú civilizáciu na milióny rokov. Pre prvú generáciu reaktorov sa počíta s izotopmi vodíka deutériom a trítiom. Ten prvý je relatívne dostupný vo vode, ten druhý sa dá ľahko vyrobiť pomocou lítia. Trícium je síce ľahko rádioaktívny, avšak s polčasom rozpadu iba 12 rokov a neopustí reaktor. Ohromná výhoda je, že jediným odpadovým produktom je ďalej využiteľný inertný plyn hélium.

Kedy vás chytila fyzika? Už ako chlapca?

Áno. O fúzii som vtedy ešte nič nevedel, ale fyzika ma začala baviť ešte skôr, než sme sa ju začali učiť v škole. Požičiaval som si učebnice od starších spolužiakov. Na gymnáziu som mal vynikajúceho učiteľa fyziky. Diplomovku som robil na tému fyzika plazmy, ktorá má oveľa širšie uplatnenie ako len fúziu.

A mal som to šťastie už ako študent, že som sa dostal medzi skvelých kolegov v Ústave fyziky plazmy. Vyvíjame tu napríklad plazmové horáky, ktoré dokážu spojiť materiály, ktoré by sa bežne nespojili. Vieme s pomocou plazmy bezpečne a takmer bezemisne spaľovať nebezpečný odpad a pritom produkovať vodík. Plazma vie čistiť aj vodu alebo vzduch v klimatizácii.

S čím ste sa ako chlapec najviac hrávali?

Vyrastal som na vidieku, odmala som bol obklopený strojmi, traktormi, automobilmi, motorkami. Zaujímalo ma, ako všetko funguje, takže keď som bol malý, každú mechanickú hračku som okamžite rozmontoval a študoval jej princíp. Neskôr som sa snažil pomáhať pri opravách rôznych strojov a vozidiel, čo mi zrejme dalo aj akúsi technickú zručnosť a cit. Tam niekde sa začal môj záujem o fyziku a techniku.

Čo robí dospelý špičkový svetový fyzik ako vy najradšej vo voľnom čase?

Práca je pre mňa celoživotný koníček, som často na cestách, navyše sa snažím vždy nájsť si čas prednášať na dvoch univerzitách. Voľného času je minimum, ale keď už sa podarí, venujem ho rodine. A rád experimentujem v záhradke.

Ako vyzerajú vaše záhradnícke experimenty?

Hrám sa s melónmi, paprikami, figovníkom a podobne. Darí sa mi vypestovať aj u nás na Chrudimsku na záhone pod holým nebom sladké osemkilové melóny. To mi robí radosť.

Vedecké výskumy o Mesiaci. Prečo sa počas splnu správame inak?
03.08.2021, 00:00
Jaroslav PetrJaroslav Petr
Rastúci Mesiac sledujú mnohí so znepokojením. Obávajú sa, že so splnom prichádza nespavosť, zhoršená nálada a psychické problémy. Naozaj s nami dokáže Mesiac takto zamávať?

Príbehy o magických účinkoch Mesiaca majú dlhú históriu. Za splnu sa otvárali poklady, porasty nadobúdali čarovnú moc, zlietali sa čarodejnice, vystrájali upíri a vlkolaci.

V pozadí niektorých povier stál vraj neblahý vplyv splnu na psychickú rovnováhu duševne chorých ľudí, ale podrobné analýzy dát z psychiatrických kliník nič také nepotvrdili.

Napriek tomu došiel pred niekoľkými rokmi britský policajný inšpektor Andy Parr k záveru, že za splnu dochádza k väčšiemu počtu násilných trestných činov. Opieral sa pritom o policajné štatistiky anglického grófstva Sussex za dve desaťročia.

„Devätnásť rokov slúžim pri polícii a pozorujem, že sa ľudia pri splne správajú inak. Sú nepríjemní, hádaví. Medzi násilnosťami a splnom existuje jasná korelácia,“ tvrdí inšpektor.

Vedenie sussexskej polície vtedy v reakcii na jeho analýzu posilnilo v uliciach Brightonu počas splnu nočné hliadky.

Zmeny nočného svetla

Môže mať mesačné svetlo na ľudský organizmus taký výrazný vplyv? Mesiac svieti odrazeným slnečným žiarením.

Jeho povrch je však rovnako mizerné zrkadlo ako ojazdený cestný asfalt. K Zemi tak putuje z Mesiaca asi 400-tisíckrát menej svetla než zo Slnka.

V splne však svieti Mesiac šesťkrát jasnejšie, než keď sa nachádza v prvej alebo druhej štvrti a na nebi z neho vidíme polovicu.

Zvýšený jas je daný tým, že pri splne nevrhajú nerovnosti na povrchu Mesiaca takmer žiadne tiene. Vedci o význame mesačného svitu pre človeka vážne pochybovali.

Nedávno sa však ukázalo, že fázy Mesiaca významne ovplyvňujú zaspávanie. Americko-argentínsky tím vedcov získal na spoluprácu početnú skupinu dobrovoľníkov.

Boli medzi nimi Indiáni z juhoamerického kmeňa Tobu, ktorí žijú v pralesoch Gran Chaco a nemajú prístup k elektrine a umelým zdrojom svetla.

Do pokusu sa však zapojili aj univerzitní študenti zo Seattlu, ktorí sa tešia zo všetkých vymožeností modernej civilizácie. Účastníci experimentu dostali elektronické náramky registrujúce ich denné i nočné aktivity.

Z takto získaných dát vyplynulo, že ľudia s prístupom k elektrine spia menej. Jasne sa to prejavilo napríklad pri Tobuoch, ktorí opustili prales a presťahovali sa do mesta.

U všetkých sledovaných skupín však mali na spánok vplyv mesačné fázy. Ako Mesiac na oblohe dorastal, pribúdalo aj svetla v prvej polovici noci a dobrovoľníci zaspávali čoraz neskôr.

Dorastajúci Mesiac pôsobil rovnako na Indiánov v argentínskom pralese ako na obyvateľa veľkomiest. Keď Mesiaca na oblohe ubúda, vychádza nad obzor neskôr a najviac svieti v druhej polovici noci. Spánkový režim už nám neovplyvní, pretože zaspávame v čase, keď Mesiac ešte nie je na oblohe.

„Ide zrejme o vrodenú adaptáciu zdedenú po predkoch, ktorí využívali to, že im dorastajúci Mesiac zaistí v prvej polovici noci viac svetla,“ vysvetľuje Leandro Casiraghi z univerzity v Seattli.

To je podľa Casiraghiho tiež jeden z dôvodov, prečo sú ľudia takí náchylní na ponocovanie, keď majú k dispozícii výdatné umelé zdroje svetla.

Rozsvietené lampy, žiarivky a svetelné iódy imitujú dorastajúci Mesiac svietiaci v prvej polovici noci. Umelé svetlo nám tak brnká na strunu, ktorú rozoznieval Mesiac v mysliach našich predkov po dlhé tisícročia. Keď prepadneme tejto vrodenej slabosti, nabúra nám umelé svetlo spánok a celý denný režim.

Menštruácia a Mesiac

Podľa niektorých teórií môže Mesiac v splne meniť funkcie ľudského organizmu svojou gravitáciou. Vedci boli k týmto špekuláciám skeptickí. Najnovšie výskumy však vracajú gravitačné teórie späť do hry.

Tím vedený Charlotte Försterovou z univerzity v nemeckom Würzburgu skúmal známy fakt, že sa priemerná dĺžka menštruačného cyklu žien kryje s dĺžkou lunárneho mesiaca.

O tom, či má vplyv na pohlavný cyklus žien, viedli zúrivé debaty generácie vedcov. Odporcovia namietajú, že keby sa menštruačný cyklus riadil fázami Mesiaca, potom by mali všetky ženy plodné dni v rovnakom čase.

To však nie je pravda. Navyše dĺžka cyklu žien kolíše. Na druhej strane bola preukázaná o niečo vyššia plodnosť u žien, ktorých cyklus je v súlade s fázami Mesiaca.

Tiež pôrody sú za splnu častejšie v noci, zatiaľ čo v období novu rodia ženy častejšie v denných hodinách. Försterová a jej spolupracovníci súvislosť medzi menštruačným cyklom žien a mesačnými fázami preukázali.

Je však pomerne komplikovaná, pretože Mesiac má tri rôzne cykly. Najnápadnejšie je striedanie fáz medzi novom a splnom s periódou 29,53 dňa.

Pri obehoch okolo našej planéty sa Mesiac posúva striedavo buď nad severnú, alebo nad južnú pologuľu, a to s periódou 27,33 dňa.

Naviac je dráha Mesiaca eliptická, takže sa k Zemi približuje a opäť sa od nej vzďaľuje. To sa deje s periódou 27,55 dňa.

Každý z trojice mesačných cyklov má podľa Försterovej vplyv na menštruačný cyklus žien. Málokedy sa však mesačné cykly zladia natoľko, aby sa ich efekty vzájomne nerušili.

Do súladu sa dostávajú v konštelácii, do ktorej Zem s Mesiacom vstupujú raz za osemnásť rokov. Za posledných šesťdesiat rokov k tomu došlo v druhej polovici rokov 1961, 1979, 1997 a 2015.

Försterová a jej spolupracovníci zistili, že väčšina žien mala cyklus synchronizovaný so splnom a s novom práve v týchto obdobiach. Podľa vedcov je to dôkaz, že na menštruačný cyklus pôsobí nielen svetlo, ale aj gravitačné sily Mesiaca.
Spln a koraly

V prírode nájdeme celý rad príkladov silného vplyvu mesačného splnu na živočíchy. Koraly vo Veľkom bariérovom útese pri pobreží Austrálie vypúšťajú svoje pohlavné bunky na masové plodenie potomstva uprostred tamojšieho leta.

Vyberajú si na to noc, keď na nebi žiari plnou silou spln. Voda v okolí útesov sa zakalí záplavou vajíčok a spermií.

Na tieto najmasovejšie zvieracie pytačky planéty má úplne iste vplyv stúpajúca letná teplota vody a koncentrácia solí narastajúca v dôsledku zvýšeného odparu. Hlavným spúšťačom je však bez akýchkoľvek pochybností jasné svetlo Mesiaca.

Akcie AI na vrchole. Kedy príde zlom?
24.02.2024, 00:00
Zdenko ŠtefanidesZdenko Štefanides

Transformácia ekonomiky, ktorú AI umožní, môže trvať o mnoho rokov dlhšie, ako naznačujú ceny akcií.

S napätím očakávané výsledky Nvidie, výrobcu čipov a hlavného hrdinu nástupu umelej inteligencie (AI), prekonali aj najsmelšie očakávania. K novým rekordom vystrelili nielen ceny akcií tejto firmy, ale aj hlavné akciové indexy v USA, Nemecku či vo Francúzsku, ako aj paneurópsky index Stoxx 600. Na vlne ošiaľu AI sa k novému rekordu posunul dokonca aj japonský akciový index Nikkei 225, po takmer 35 rokoch!

image

Ekonomika sa spomaľuje. Hurá do akcií?

Dnešný boom cien akcií AI v mnohom pripomína éru dotcom v 90. rokoch minulého storočia. Nie náhodou si vo Financial Times všimli veľmi podobnú dynamiku cien akcií Nvidie s akciami spoločnosti Cisco, miláčika éry dotcom pred takmer štvrťstoročím. Aj vtedy sa zdalo, že transformácia, ktorú rozmach internetu umožní, posunie produktivitu rýchlo o míle vpred. Investori tak nadšene liali peniaze do budovania nových serverov a optických káblov, ktoré mali umožniť rýchlu adopciu online sveta. A ceny akcií Cisco a ďalších dodávateľov „telco“ hardvéru astronomicky rástli. Dnes investori rovnako nadšene lejú peniaze do budovania nových kapacít na výrobu pokročilých čipov, ktoré majú umožniť rýchlu adopciu AI. A ceny akcií Nvidie a ďalších AI „enablerov“ rastú obdobne dynamicky.

Boom Cisco však trval len štyri roky. Potom prišiel pád. A nielen ceny akcií Cisco, ale celého telekomunikačného odvetvia sa odvtedy nevrátili späť. Môže podobný osud čakať aj dnešných miláčikov AI? Niektorí pozorovatelia si myslia, že áno. Jedným z ich argumentov je, že AI, podobne ako internet, alebo predtým parný stroj či elektrina, bude technológiou na všeobecné použitie. Že aj táto technológia sa stane komoditou, ktorú môže každá firma ľahko implementovať. A teda, že AI nebude prinášať nadmerné zisky iba úzkej skupine priekopníkov tejto technológie, ale že sa rovnomernejšie rozdelia medzi všetky spoločnosti.

Ďalším argumentom skeptikov je, že realita prijatia novej technológie zaostane za očakávaniami. Že transformácia ekonomiky, ktorú AI umožní, môže trvať o mnoho rokov dlhšie, ako naznačujú dnešné ceny akcií. To sa stalo Ciscu a telekomunikačným firmám v ére dotcom. Nadmerné investície, ktoré do odvetvia prúdili, vtedy nenašli včasné využitie. Iste, internet zmenil naše životy. Trvalo to však dlhšie, ako sa nazdávali vtedajší optimisti. A telekomunikačným firmám medzitým ostali na krku dlhy a oči pre plač.

Dnešní technologickí optimisti skeptikom oponujú tvrdením, že favoriti AI sú oveľa menej zadlžení a finančne silnejší ako vtedajší lídri éry dotcom. A že adopcia AI napreduje oveľa rýchlejšie ako nástup internetu či akejkoľvek inej technológie v histórii ľudstva. Skrátka, že teraz to bude inak. Uvidíme. Súdiac podľa vývoja cien akcií Nvidie a Cisca s takmer štvrťstoročným odstupom, rok 2024 bude bodom zlomu.

Svet počíta masívne zisky a rekordné obchody. No je tu varovný signál – na trhu zavládla extrémna chamtivosť
29.02.2024, 19:33
Martin LaczkoMartin Laczko

Cena bitcoinu sa k historickému maximu priblížila veľmi blízko, vo veľkom ho nakupujú aj na tradičnej burze.
Vysoký objem obchodovania bitcoinových ETF fondov dokazuje rastúci záujem, nafukujú sa však aj špekulácie.
Vzostup ceny by malo v tomto roku podporiť viacero ďalších faktorov, chamtivosť je však už teraz vysoká.
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Dnes popoludní bitcoin svoje historické cenové maximum ešte neprekonal, no očakávania nasvedčovali, že sa tak stane. Aj to vytvára určitú predstavu o tom, ako dynamicky sa hodnota najznámejšej kryptomeny v posledných dňoch vyvíja. A o tom, že to bol poriadne strmý výstup na vrchol, nie je vôbec pochýb.

Na prerazenie doterajšieho viac ako dvojročného stropu to vyzeralo už v stredu, keď sa len v priebehu dňa bitcoin posilnil o približne 10 percent a cena sa podľa údajov kryptomenovej zmenárne Coinbase zastavila kúsok nad hranicou 59-tisíc eur. K historickému stropu 59 716 eur to bolo už len na skok.

V súčasnosti sa cena drží v okolí 58-tisíc eur, za posledný týždeň je to nárast o necelých 20 percent a mesačne ide o takmer 50-percentný plus.
Wall Street miluje bitcoin

„Tento týždeň sa rastová rely odštartovala v pondelok, keď softvérová spoločnosť MicroStrategy oznámila, že kupuje tritisíc bitcoinových tokenov za približne 150 miliónov dolárov, čím svoj podiel zvyšuje na viac ako 11,3 miliardy dolárov,“ priblížil analytik spoločnosti Across Private Investments Dominik Hapl.

Raketový vzostup do veľkej miery poháňajú aj spotové bitcoinové ETF fondy, ktoré na burzu vstúpili v prvej polovici januára. Denný objem ich obchodovania v predchádzajúcich dňoch lámal rekordy a v súčasnosti patria k najviac obchodovaným ETF zo všetkých vrátane akciových a dlhopisových fondov.

Najväčší záujem majú investori o fond iShares Bitcoin Trust (IBIT) od spoločnosti BlackRock, ktorý je v súčasnosti šiestym najobchodovanejším ETF zo všetkých podľa denného objemu vynásobeného cenou akcie, ktorý aktuálne predstavuje 3,3 miliardy dolárov.

„Prílevy finančných prostriedkov do fondu IBIT v utorok už boli o päť percent vyššie ako predchádzajúci rekord vo výške 493,1 milióna dolárov stanovený 13. februára. Bolo to viac ako kombinácia všetkých ostatných bitcoinových ETF v USA,“ zhodnotil analytik spoločnosti Capital Markets David Matulay.
image

Vývoj ceny bitcoinu na burze.

ZDROJ: investing.com

Denný objem obchodovania je pritom kľúčový ukazovateľ aktivity na trhu, a keď je jeho úroveň vysoko, signalizuje to silný záujem o daný produkt.

„Obrovský nárast v obchodovaných objemoch pre fondy od gigantov Wall Streetu ako BlackRock či Fidelity, ktoré naakumulovali aktíva v hodnote viac ako 15 miliárd dolárov za necelé dva mesiace obchodovania, skutočne poukazuje na to, že tieto fondy patria medzi najviac obchodované ETF na trhu,“ uviedol Boris Haško z kryptoinvestičnej spoločnosti Fumbi.
Objem nafukujú špekulácie

Podľa expertov je tiež potrebné uvedomiť si, že gigantické akciové fondy ako S&P 500 alebo Nasdaq už investori v portfóliách držia, čiže denná zmena kapitálu nie je taká vysoká v porovnaní s bitcoinovými fondmi. „Tie investori v portfóliu ešte len hromadia a môžeme povedať, že prebieha určitá nasycovacia fáza, keď je objem rotácie kapitálu v nových kryptomenových fondoch vysoký,“ vysvetlil Hapl.

Ďalej podotkol, že keby sa spočítal objem v akciových a dlhopisových fondoch dohromady oproti kryptomenovým, tak tie by tvorili len malé percento z portfólií investorov v globálnom meradle. „Rozhodne to nie je o tom, že by investori predali klasické aktíva, akými sú akcie, dlhopisy, a presunuli by sa do kryptofondov. To ani zďaleka nehrozí,“ pokračuje analytik.

Ďalším dôvodom, prečo sú tieto fondy tak intezívne obchodované, je podľa neho ich samotný charakter. Zatiaľ čo akciové a dlhopisové fondy investor kúpi a drží, pričom zmeny robí len občasne, v prípade kryptomenových fondov ide skôr o stávku na špekuláciu.

image

Ako na horskej dráhe, ku kryptomenovému adrenalínu vedie viacero ciest, napríklad cez podielový fond

„Investori sa snažia zviezť na sentimente trhu, vyťažiť z rastu a rýchlo realizovať zisky. Preto aj frekvencia a objem obchodov sa zvýši, pretože počas dňa sa v nich môže zobraziť napríklad jeden milión eur, ale bolo to trebárs desať obchodov za 100-tisíc, teda päťkrát kúpa a päťkrát predaj v daný deň, ktoré urobil jediný špekulant,“ tvrdí Hapl.

V prípade akciových a dlhopisových fondov sa tak často nešpekuluje, keďže kvôli odlišnému charakteru podkladového aktíva ich investor kupuje obvykle s dlhodobým výhľadom. Viac špekulantov v kryptomenách a menej dlhodobých investorov tak nafukuje zobchodovaný denný objem.
Chamtivosť ako varovný signál

Okrem gigantických nákupov a úspechov ETF fondov však existujú aj ďalšie faktory, ktoré v prípade bitcoinu nahrávajú nielen skorému prekonaniu historického maxima, ale aj pokračujúcemu stúpaniu jeho ceny. „Dlhodobo to má rozohrané veľmi dobre. Dostáva sa postupne do bežného povedomia, technologicky sa zlepšuje a rizikovejším aktívam všeobecne pomáhajú nižšie úrokové sadzby a s ich znižovaním sa počíta v dohľadnom čase,“ skonštatoval analytik XTB Tomáš Vranka.

V apríli sa tiež očakáva ďalší halving alebo polenie, ide o prirodzený deflačný mechanizmus bitcoinu, keď sa odmena za jeho ťažbu zníži na polovicu. Obvykle sa to deje každé štyri roky a má to za cieľ spomaliť uvoľňovanie meny do obehu, čo tlačí na rast ceny oproti doláru či euru.

image

Revolúcia vo svete financií. Bitcoin sa dostal na burzách v USA k vyvoleným, jeho cena bleskovo stúpla

Podľa expertov sa však pri takomto volatilnom aktíve len ťažko predpovedá, aký bude ďalší vývoj. „Ak by som si mal tipnúť, kde bude bitcoin o 10 rokov, tak by som určite povedal, že vyššie ako teraz. Na druhej strane krátkodobo by som sa nečudoval, keby sme zakončili týždeň na úrovni 80-tisíc dolárov, alebo aj napríklad na 40-tisíc dolárov,“ hovorí Vranka.

Pomôcť zorientovať sa v tom, či je vhodný čas nastúpiť do bitcoinu, môže aj takzvaný Fear & Greed Index, ktorý meria náladu na trhu. Ak ukazuje od 0 do 50 bodov, medzi investormi prevláda strach, skôr predávajú a aktívum je zvyčajne v klesajúcom trende. V prípade, že ukazuje od 50 do 100 bodov, na trhu prevažuje chamtivosť a zvýšená nákupná aktivita tlačí cenu vyššie. V súčasnosti bitcoinový Fear & Greed Index ukazuje úroveň 80 bodov, čo už je v pásmo extrémnej chamtivosti.

„To môže byť vnímané ako varovný signál, že trh je prehriaty a mohla by nasledovať korekcia. Extrémna chamtivosť varuje, že investori sú príliš optimistickí, čo môže viesť k následnému poklesu cien. V takomto prostredí je dôležitá opatrnosť, keďže trhy môžu rýchlo zmeniť smer,“ upozornil Haško.

Čaputová sa dozvedela, že Rusi zaútočia, večer predtým, Naď ani nešiel spať. Ako slovenskí politici reagovali na začiatok vojny
Tomáš ČorejTomáš Čorej
Foto – N a TASR
Foto – N a TASR
00:00
30:30

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Je 22. február 2022, pol štvrtej poobede a na úrade vlády sa schádzajú najdôležitejší ľudia v štáte. V miestnosti sedia ministri, zástupcovia tajných služieb, armády aj prezidentka. Zvolal ich tam premiér Eduard Heger, aby sa rozprávali o čoraz reálnejšej hrozbe, že v susednom štáte vypukne vojna.

Diskutujú aj o prejave Vladimira Putina, ktorý večer predtým uznal nezávislosť separatistických republík na Donbase a Ukrajinu označil za umelý štát.

Američania aj Briti už verejne tvrdia, že očakávajú veľký konflikt, a Heger vyzýva každého, kto si myslí, že Rusko začne vojnu, aby zdvihol ruku. Heger a vtedajší minister obrany Jaroslav Naď spomínajú, že sa prihlásili všetci okrem Naďa a Ivana Korčoka.
reklama
[ Odoberajte na e-mail denný seriál Vývoj bojov na Ukrajine - fakty a názory odborníkov. Odoberajte jedným klikom. ]

Ministri majú všetky dôkazy o útoku, no do poslednej chvíle ho nepovažujú za racionálnu možnosť. Veria, že Vladimir Putin blufuje. S odstupom času obaja priznávajú, že sa spoliehali na logiku, ktorú však Rusi vyvrátili.

Denník N sa na druhé výročie agresie voči Ukrajine spojil s vyše desiatkou vysokopostavených slovenských činiteľov, aby zrekonštruoval, ako sme sa pripravovali a následne reagovali na začiatok vojny. Niektorí z nich si želali zostať v anonymite.

Poprední funkcionári odkrývajú, ako slovenská vláda podcenila utečeneckú vlnu, ale popritom si vďaka pomoci Kyjivu a diplomatickému úsiliu medzi spojencami vybudovala povesť ako nikdy predtým.

Na zasadnutiach NATO hovoril slovenský veľvyslanec bezprostredne po americkom a britskom. Naď bol v dennom kontakte s americkým ministrom obrany.

Zároveň sa spätne ukazuje, aké mala vláda problémy s kremeľskými kolaborantmi: aj nad slovenským územím lietali ruské drony. To všetko v čase, keď spravodajské služby odhadovali, že Ukrajina za pár týždňov padne.
Ako zo špionážneho románu

Pri rozprávaní o prípravách na ruskú vojnu je dôležité vrátiť sa do októbra 2021. Na Slovensku v tom čase stále bol témou koronavírus. Zaočkovaná ešte nebola ani polovica obyvateľstva a pomaly sa už rozbiehala tretia vlna covidu. Intenzívne sa diskutovalo o reforme národných parkov a zmenách v zdravotníctve.

V tom čase dostal minister obrany Naď prísne tajnú informáciu od spojeneckej krajiny. Už od začiatku to pôsobilo neštandardne. „Spravodajská informácia má väčšinou podobu zložky, ktorú si minister prečíta. V tomto prípade mi však prišla osobným doručením,“ hovorí.

Spomína si, že ho o okamžité prijatie požiadal diplomat či diplomatka nemenovaného štátu. Táto osoba mu roztraseným hlasom oznámila, že Rusko sa chystá zaútočiť na Ukrajinu. Už vtedy sa veľmi konkrétne spomínalo, že sa to stane v januári alebo vo februári 2022.

Viacerí členovia bezpečnostnej rady po dvoch rokoch potvrdzujú, o ktorú krajinu išlo: boli to Spojené štáty. Veľvyslankyňou USA na Slovensku bola v tom čase Bridget Brink, ktorá dnes vedie americkú ambasádu na Ukrajine.

Aj podľa zistení amerických médií si vo Washingtone boli istí ruským útokom už 11. októbra. Nevedeli však o tom presvedčiť európskych spojencov z NATO. Washington Post zistil, že riziku konfliktu neverili predovšetkým Nemci a Francúzi. Naopak, Briti a predstavitelia pobaltských štátov boli na strane USA.

„Môžem potvrdiť, že niektoré európske krajiny tieto zistenia otvorene spochybňovali,“ hovorí Naď. Podľa niektorých diplomatov spomínali argument, že americké tajné služby zlyhali pred inváziou v Iraku v roku 2003.
Rádiové ticho ako zlé znamenie

Tentoraz to bolo inak. Informácie amerických tajných služieb sa potvrdili o štyri mesiace neskôr. Zlomovým okamihom bol Putinov prejav z 21. februára.

Ľudia, ktorých sme oslovili, sa zhodujú, že už dva dni pred vypuknutím invázie bolo pomerne jasné, čo sa stane. „Rusi už nechávali na zemi prázdne krabice od nábojov a distribuovali zásoby krvi pre ranených. To sú znaky, keď viete, že vojaci sú pripravení na nasadenie,“ opisuje slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Bátor.

Prezidentka Čaputová dostala informáciu o útoku večer 23. februára. „Informovali nás, že Rusi prešli do takzvaného rádiového pokoja, čo je zvyčajný znak pred útokom. Zároveň sme z médií videli, že Rusi v Kyjive pálili svoje dokumenty a odchádzali z úradov. Vtedy sme už vedeli, že hrozí naozajstný problém,“ popisuje jej poradkyňa Jana Kobzová.

Čaputová podľa nej už v tom čase mala pripravený prejav – pre prípad, že by bolo treba zareagovať v noci. S premiérom Hegerom sa dohodli, že ráno bude bezpečnostná rada. Prejav nakoniec predniesli spoločne, pár hodín po ruskom útoku.

Aj minister Naď už večer pred útokom očakával najhoršie – ani nešiel spať. „V predvečer vojny sme dostali informácie, že Rusi mali pokyn nasadnúť do vozidiel. V reálnom čase sme sledovali, ako nastupovali na pozície. Bolo nám jasné, že v tých vozidlách budú sedieť maximálne jeden alebo dva dni,“ konštatuje.

Rusko spustilo útok krátko po štvrtej hodine slovenského času. „Dve minúty po začiatku vojny mi volal šéf vojenského spravodajstva a oznámil mi, čo sa stalo,“ popisuje Naď, ktorý potom kontaktoval všetkých popredných predstaviteľov. Ako prvému zavolal Hegerovi.

„V podstate mi len povedal, že sa to začalo. Nič viac nebolo treba,“ spomína si na telefonát od Naďa bývalý premiér.

Následne kontaktoval prezidentku a potom aj Ivana Korčoka. „Veľmi presne si spomínam, že mojou prvou emóciou bol hnev, akési rozčarovanie. Veľmi presne som od prvej chvíle vedel, že vstupujeme do nového sveta a že sa zásadne mení aj Európa. Rusi nestrieľali len na Kyjiv, ale pred našimi očami ničili to, čo nazývame bezpečnostnou architektúrou,“ konštatuje bývalý minister zahraničných vecí.
Zničené radary a ďalšie vybavenie po útoku na ukrajinské vojenské zariadenie v Mariupole ráno 24. februára. Foto – TASR/AP

Pre Naďa a Korčoka tak išlo o vyvrátenie ich predstavy, že Putin by sa nakoniec mohol zachovať racionálne a neútočiť na Ukrajinu. Obaja spätne hovoria, že tomu verili do poslednej chvíle, no zároveň brali všetky informácie o plánovanej agresii mimoriadne vážne. „V mojom vnútri prevládal pocit, že by to neprinieslo nič pozitívne vôbec nikomu. Ani Ruskej federácii,“ konštatuje Korčok.

Martin Sklenár, ktorý bol v tom čase generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky na ministerstve obrany, vraví, že názory na hrozbu útoku sa postupne vyvíjali a tí, čo celé dianie sledovali dlhšie, postupne začali byť skeptickejší.

„Ministri Korčok a Naď si spočiatku mysleli, že vojna bude, ale pod vplyvom ďalších a ďalších informácií a správ sa paradoxne dostali do štádia, v ktorom už uverili v opak. V každom prípade bolo naším odporúčaním brať všetko absolútne vážne. Keď už sa pomýliť, tak na strane bezpečnosti,“ opisuje Sklenár.

Aj vtedajší predseda branno-bezpečnostného výboru Juraj Krúpa dodáva, že napriek všetkým informáciám chceli „do poslednej chvíle veriť, že by išlo o úplnú šialenosť, ktorá sa nestane“.
Dámsky klub na RTVS

O šiestej ráno, dve hodiny po začiatku invázie, sa konalo zasadnutie krízového štábu na ministerstve obrany a následne dohodnutá bezpečnostná rada. Naď aj Heger, ktorí od vzniku vlády v marci 2020 čelili pandémii a v lete 2021 mali na starosti aj evakuáciu z Afganistanu po návrate Talibanu k moci, priznávajú, že to bol ich najťažší moment vo funkcii.

Aká bola nálada na prvej bezpečnostnej rade? Vtedajší minister vnútra Roman Mikulec vraví, že veľmi zvláštna. „Samozrejme, dostávali sme informácie, ktoré naznačovali, že k niečomu môže dôjsť. Asi nikto však nebol nastavený len tak to s chladnou hlavou akceptovať. Bolo to rozčarovanie, smutný pocit a ťažko sa verilo tomu, že sa to môže diať v 21. storočí,“ konštatuje.

Kým Korčok sa hneď ozval ukrajinskému ministrovi zahraničných vecí Dmytrovi Kulebovi, Naď sa skontaktoval s ministrom obrany Oleksim Reznikovom. „Opýtal som sa ho, či bol v poriadku a ako mu môžeme pomôcť. Jeho prvotná reakcia bola, že im pomôže všetko, ale v prvom rade potrebujú zbrane. Deky a čaj v tomto zmysle príliš nápomocné neboli,“ hovorí Naď s narážkou na postoje Roberta Fica, ktorý bol v tom čase lídrom opozície.

Práve politici Smeru hrozbu ruskej agresie do poslednej chvíle zľahčovali. Kým Naď po Putinovom prejave verejnosti hovoril, že Rusi pripravujú svojich vojakov na vstup na ukrajinské územie a Čaputová vravela, že Rusko si vybralo konfrontáciu pred diplomaciou, poslanec Ľuboš Blaha v predvečer vojny písal, že Ukrajina „provokovala, vyhrážala sa, ohrozovala Rusko“.

Dokonca aj strana Hlas naďalej tvrdila, že voči Rusku netreba zavádzať ďalšie sankcie.

V deň útoku Smer s vyhlásením vyčkával, vyjadril sa až po šestnástej hodine. Už vtedy útok rámcovali ako konflikt medzi Spojenými štátmi a Ruskom, hoci následne pripustili, že zo strany Moskvy išlo o porušenie medzinárodného práva.

Mimoriadne radikálny bol súčasný podpredseda parlamentu Andrej Danko, ktorý 24. februára napísal: „Ukrajina je rozpadnutá osem rokov, preto nie je možné túto situáciu jednoznačne vyhodnocovať ako útok zo strany Ruska.“

V tom čase už prezidentka komunikovala s Volodymyrom Zelenským. „Úvodné chvíle znášala s vedomím, že nie na všetko sa nám ako krajine podarilo pripraviť. Veľmi dobre si uvedomovala vážnosť situácie. V tej chvíli sme s ňou riešili aj také krízové veci, ako je možná zmena riadenia štátu. Lenže posledná vec, ktorú vtedy Slovensko potrebovalo, bolo šírenie paniky,“ spomína si Kobzová.
Eduard Heger a Zuzana Čaputová. Foto – TASR

24. február bol „jedným z najdlhších dní“, aký ľudia z prezidentkinho tímu zažili. V paláci mali pustenú ukrajinskú spravodajskú aj ruskú opozičnú televíziu a americkú CNN. Keby si pritom zapli RTVS, v to štvrtkové ráno by nenašli žiadne správy, ale reprízu Dámskeho klubu. Ešte v ten deň preto skončil šéf spravodajstva Vahram Chuguryan.

Popritom sa Čaputová pripravovala na online samit NATO, ktorý sa konal o deň neskôr.

Veľvyslanec Bátor hovorí, že zástupcovia členských štátov pomerne presne vedeli, o čom budú rokovať. „Dianie z prvých dní sme si nacvičili s niekoľkotýždňovým predstihom,“ spomína si.
Možno ma vidíte poslednýkrát

Zo zistení Ukrajinskej pravdy vyplýva, že hrozbe totálneho ruského útoku do poslednej chvíle príliš neverili ani politici v Kyjive. Predovšetkým minister obrany Reznikov podľa nich do poslednej chvíle všetkých presviedčal, že k útoku nepríde.

Ukrajinci napriek tomu tajne presúvali systémy protivzdušnej obrany. Kľúčový bol v tomto procese nielen vtedajší náčelník generálneho štábu Valerij Zalužnyj, ale aj Oleksandr Syrskyj, bývalý veliteľ pozemných síl, ktorý ho medzičasom nahradil.

V predvečer vojny sa Zelenskyj stretol s najvýznamnejšími ukrajinskými oligarchami vrátane Rinata Achmetova a Viktora Pinčuka. Následne sa poslednýkrát v ruštine prihovoril ruským občanom a vyzval ich, aby zastavili vojnu. Keď sa začal útok, do kancelárie podľa Ukrajinskej pravdy prišiel ako prvý.

Zelenskyj vedel, že ho Rusi chceli zlikvidovať. Keď telefonoval s Joeom Bidenom, povedal mu, že sa možno počujú naposledy. V ten istý deň to povedal aj lídrom na samite Európskej únie, na ktorý sa pripojil cez telemost.

„Sklamanie v Zelenského očiach bolo obrovské. Sledoval nemohúcnosť 27-členného telesa a chápal, že mu v tej chvíli už nevieme pomôcť. V jednej chvíli usúdil, že si viac nemáme čo povedať a nikam sa neposunieme. Gestikuloval, že končí, zaklápal monitor a pamätám si, že dodal, že ho možno počujeme poslednýkrát. V tej chvíli bolo v miestnosti také ticho, že by ste počuli spadnúť špendlík,“ spomína si expremiér Heger.

S rýchlym koncom Zelenského podľa Naďa počítali aj spravodajské informácie NATO. Očakávali, že Ukrajinci s vysokou pravdepodobnosťou nevydržia dlhšie ako dva týždne.

„Odhadovali, že Rusi obsadia Kyjiv a dosadia v ňom svoju vládu, prípadne Zelenskyj ujde. Postupne sme však zisťovali, že ruský tiger má hlinené nohy so zásadnými problémami s logistikou,“ spomína si.

Podobne si na to spomínajú v Prezidentskom paláci; aj tam mali informácie, že Kyjiv sa neubráni a padne za týždeň. „Hoci ja Ukrajincov poznám ako národ najviac milujúci slobodu v Európe. Nevedela som si predstaviť, že by len tak prijali okupáciu. Bolo mi jasné, že budú bojovať. Ale aj vysoko postavený diplomat pri NATO mi vtedy hovoril, že Kyjiv padne za tri dni,“ tvrdí Kobzová.

Na Ukrajine medzitým fráza „Kyjiv za tri dni“ zľudovela a je symbolom ruskej propagandy, ktorá nafukuje svoje kapacity.

Martin Sklenár vraví, že každému bolo jasné, že Ukrajinci sú slabší a nemali dostatok prostriedkov. Pripúšťa však, že v skutočnosti z ich strany mohlo ísť o spravodajskú či mediálnu hru s cieľom zaskočiť Rusov.

„Bolo dôležité, aby Rusi nemali pocit, že budú schopní pozbierať až takú silu,“ myslí si.
Ruské drony nad Čiernou nad Tisou

Zástupcovia štátu opisujú, že vo februári 2022 zavládla na národnej aj európskej úrovni jednota, akú si nepamätajú.

„Už večer pred útokom došlo k mimoriadne silnému okamihu, keď sme sa ako koalícia nesmierne zomkli. Skutočne sme sa aspoň na niekoľko týždňov spojili,“ spomína si poslanec Krúpa, v tom čase z OĽaNO, ktorý dnes zastupuje SaS.

Jednoznačne sa na stranu Ukrajiny postavil aj predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár – paradoxne jediný funkcionár, ktorému sa v to štvrtkové ráno Jaroslav Naď nebol schopný dovolať. Kollár bol v čase útoku v Dubaji.

„Následne bol aj on mimoriadne dôležitý pri vysvetľovaní súvislostí ľuďom, ktorí už nepočúvali na argumenty prezidentky či ministra Naďa,“ dodáva Kobzová.

Kollár hneď v prvý deň vyhlásil, že útok Ruska je „neprijateľný, neospravedlniteľný a bezprecedentný krok“. „Bol naozaj veľmi pozitívnym prekvapením. Báli sme sa, či niekedy neuhne, ale neuhol ani o milimeter ani raz,“ dopĺňa Naď.
Boris Kollár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Veľkú jednotu zažil aj Heger na samite európskych lídrov. Problém pritom nemali ani s Viktorom Orbánom, ktorý má povesť najviac proruského premiéra EÚ. „Akurát si pamätám, že tú situáciu porovnával so sovietskym vpádom do Maďarska z roku 1956 a hovoril, že to celé bude trvať tridsať dní,“ vraví expremiér.

Ešte dôležitejšia však bola vojenská pomoc. Naď vysvetľuje, že to fungovalo nasledovne: najprv prišla požiadavka Ukrajiny a potom prebiehala konzultácia s náčelníkom generálneho štábu, ktorý musel rozhodnúť, či môžeme Kyjivu vyhovieť.

„Ukrajinci prišli s tým, že by potrebovali systémy protivzdušnej obrany. V rámci NATO sme o tom rokovali a záverom bolo, že im tieto systémy poskytnú aj západné krajiny, avšak problémom bolo, že každý z nich bol iný od Patriotov cez IRIS-T až po menšie systémy ako Hawk. Všetci tvrdili, že ich Ukrajine dajú, no potrebovali niekoľko mesiacov na výcvik ich vojakov,“ vysvetľuje.

Ideálny bol preto systém S-300, ktorý malo aj Slovensko ako jedna z mála krajín. Naď vraví, že naša S-300 mala vážne technické problémy, prakticky nechránila naše územie a zapínala sa len v prípade špeciálnych udalostí.

„Náčelník generálneho štábu mi preto hovoril, nech ho Ukrajincom dáme, pretože ho potrebujú viac a bude u nich zachraňovať ľudské životy,“ spomína si Naď.

Takéto rozhodnutie bolo politicky náročné a podmienkou bolo vyriešiť ochranu slovenského územia, v čom Slovensku pomohli spojenci tromi batériami Patriot na Sliači.

Naď si spomína, že si vtedy vytvoril veľmi blízky vzťah s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom, cez utajenú linku s ním komunikoval prakticky denne.

„Raz mi z ničoho nič povedal, že dobehne na Slovensko. Zareagoval som, že je kedykoľvek vítaný, ale nebral som to úplne vážne, hovoril som si, že jasné, najskôr tak o pol roka. A potom mi o dve hodiny volala veľvyslankyňa a oznámila mi, že Austin chce prísť o týždeň,“ vraví Naď.

Austin na Slovensko prišiel 17. marca 2022. Martin Sklenár hovorí, že na ten deň nikdy nezabudne. „Vzťahy ministra Naďa a ministra Austina? Na úplne nepredstaviteľnej úrovni. Nezabudnem na to, ako sa už o deň neskôr presúval na iné stretnutie, ale ešte si chcel s Jarom Naďom zatelefonovať. Niečo také sme si nepamätali a nestačili sme sa čudovať,“ konštatuje.
Jaroslav Naď a americký minister obrany Lloyd Austin. Foto N – Tomáš Benedikovič

Samotný presun S-300 na Ukrajinu však bol mimoriadne náročný, zapojili sa doň stovky ľudí, tri vlaky a desať kamiónov. To, že sme Ukrajine darovali systém protivzdušnej obrany, oficiálne potvrdila vláda 8. apríla. Operáciu pritom na poslednú chvíľu mohol narušiť Robert Fico, ktorý 7. apríla zverejnil zábery vlaku s naloženými komponentmi tohto systému.

Exminister obrany Naď pritom hovorí, že presun S-300 veľmi pozorne sledovali ruské spravodajské služby. „Monitorovali ho ruské drony nad Čiernou nad Tisou, mysleli by ste si, že také scény môžu byť len vo filmoch,“ hovorí. Opisuje, že diaľkovo operované drony vo veľkosti tri metre smerovali na Kráľovský Chlmec.

„Rusi tu mali svojich spolupracovníkov; zaznamenali sme aj situácie, keď sa fotili pri muničných skladoch,“ vraví.

To, že sme poslali Ukrajincom S-300, v tom čase kritizoval aj Peter Pellegrini, ktorý tvrdil, že vláda ohrozila obranyschopnosť Slovenska. Dokonca o koaličných politikoch povedal, že spáchali „podvod na svojich vlastných občanoch“.
Američan, Brit a potom Slovák

Rozhodnutie poslať Ukrajincom systém S-300 vnímali západné krajiny ako mimoriadne odvážne. V tom čase sa ešte mnohí obávali, že vyzbrojovanie Kyjiva môže viesť k eskalácii konfliktu s Ruskom.

„Vďaka tomuto kroku to v NATO vyzeralo nasledovne: hovoril Američan, Ukrajinec, Brit a potom Slovák. To nebolo nikdy predtým. Hrali sme inú ligu. Všetci ostatní ministri len nechápavo krútili hlavou,“ vraví Naď.

To, že Slováci hovorili medzi prvými, spätne potvrdzuje aj veľvyslanec Bátor. „Bolo to spôsobené aj tým, že vojna prebiehala na našej hranici a mali sme dobré informácie napríklad o utečencoch. Zároveň sme cítili, že sme boli viac ohrození,“ tvrdí.

Kľúčové však boli práve vojenské dodávky Ukrajine na čele s S-300. „Aj Poliaci za nami vtedy chodili a hovorili nám, že sme najväčšie prekvapenie tejto vojny: teda to, ako sme sa zachovali,“ pokračuje.

Vysokopostavený diplomat, ktorý si neželá byť menovaný, hovorí, že Slovákov rešpektovali západné krajiny aj preto, lebo Pobalťanov a Poliakov vždy vnímali ako „protiruských jastrabov a fundamentalistov, pričom Slovensko sa ukázalo ako krajina, ktorá rozumie situácii“.

Jana Kobzová tvrdí, že Slovensko po vypuknutí vojny zaujalo vynikajúci postoj. „A to sa týka všetkých najvyšších ústavných činiteľov. Vzhľadom na ich jasné postoje sme sa posunuli z priemeru vysoko medzi prominentných členov Aliancie. Poliaci nám dokonca hovorili, že sme boli najväčšie prekvapenie vojny. Vraveli nám, že klobúk dole, čo všetko robíme, keď máme doma takú debatu,“ hovorí.

Zdôrazňuje, že Slovensko robilo aj veci, ktoré sa nedostávali na predné stránky novín, vrátane logistiky.
Slovenský racionálny skepticizmus

Bolo však Slovensko dostatočne pripravené na plnoformátovú ruskú inváziu? Jeden z popredných funkcionárov, ktorý si neželá byť menovaný, tvrdí, že na ministerstve zahraničných vecí medzi niektorými diplomatmi do posledných chvíľ panovala atmosféra, akoby „sa nič nemalo stať“.

Diplomati pritom potvrdzujú, že správy Spojených štátov sa postupne ukazovali ako pravdivé. Keď napríklad v novembri ohlásili, že sa niečo stane o dva týždne, naozaj to tak bolo.

Medzi spravodajskými informáciami podľa našich zdrojov boli aj správy o ukrajinských aktivistoch, ktorých plánovali Rusi demonštratívne zavraždiť.

Exminister obrany Naď opisuje, že vláda bola pripravená na všetky scenáre vrátane prípadu, že by musela brániť Slovensko. „Musíte brať do úvahy aj veci, ktoré nie sú plánované a môžu sa stať. Jedna z nich bolo to, že Rusi sa pokúsia obsadiť letisko Užhorod, ktoré sa nachádza možno sto metrov od našej hranice. Mohlo dôjsť k výsadku, ktorý by nevyšiel z poveternostných dôvodov,“ vysvetľuje.

Vláda preto v utajenom režime presunula vojakov na posádky v Trebišove a Michalovciach a niektorých priamo na hranicu. „Prieskumníci tam boli 24 hodín denne, a to aj preto, lebo sme tam zachytili diverzné ruské jednotky,“ pokračuje.

Martin Sklenár si myslí, že Slovensko bolo pripravené „veľmi dobre“. „Myslím si, že to naše ozbrojené sily zvládli vynikajúco, a rovnako tak hodnotím ako vynikajúcu aj komunikáciu,“ hovorí.

Rusi pritom vyvolali prvýkrát paniku už na jar 2021, keď na hraniciach s Ukrajinou zhromaždili vyše 40-tisíc vojakov. Zároveň tam analytici spozorovali nezvyčajné aktivity s tankami, obrnenými vozidlami aj delostreleckými systémami. Napokon sa však stiahli.

Informácie, ktoré dostali slovenskí predstavitelia na jeseň 2021, však podľa veľvyslanca pri NATO Bátora jasne poukazovali na to, že tentoraz Rusi neplánovali „len“ cvičenie. S odstupom času podľa slovenských zástupcov vieme, že aktivity z jari boli generálkou pred veľkým útokom.

Peter Bátor si napriek tomu spomína, že mnohí poprední slovenskí zástupcovia nechceli veriť, že by mohlo dôjsť k agresii. „V januári som bol na stretnutí, kde bolo štrnásť vysokopostavených ľudí. Zo všetkých z nich sme si len dvaja mysleli, že sa začne vojna,“ vysvetľuje.

Viacerí však ako závažný problém spomínajú otázku utečencov, ktorých počet výrazne prekonal modelové čísla. „Keď prišlo na lámanie chleba, napriek krízovému štábu ministerstva vnútra nebolo prakticky nič pripravené. Utečencov sme mali ubytovávať v rôznych zariadeniach žúp a miest, ale to nevyšlo,“ spomína si poslanec Krúpa, ktorý hovorí, že z pohľadu ministerstva vnútra išlo o zlyhanie.

Aj veľvyslanec Bátor priznáva, že na bezpečnostných radách sa hovorilo, že na Slovensko príde len zhruba 40- až 50-tisíc utečencov. „Problém je, že modelovali číslo, ktoré zvládnu, nie číslo, ktoré bude pravdivé. Hodnotenie hrozby od úradov, ktoré to majú v náplni práce, v tomto zmysle nebolo správne.“

Prezidentkina poradkyňa Kobzová dodáva, že v paláci mali od armády informáciu, že po vypuknutí vojny môže prísť na Slovensko až 500-tisíc utečencov.

Tvrdí, že armáda bola veľmi dobre pripravená, ale iné zložky vrátane krízového manažmentu a ministerstva vnútra až tak nie. „Situácia bola zvládnutá skôr systémom pokus-omyl. Najviac to bolo vidieť v prvých dňoch na hraniciach,“ vysvetľuje.
Prezidentka Zuzana Čaputová navštívila hraničný prechod v Ubli. Foto N – Peter Lázár

Už za prvé štyri dni totálnej vojny prišlo na Slovensko zhruba 40-tisíc ľudí z Ukrajiny. Len začiatkom mája na Slovensko prišlo zhruba 400-tisíc utečencov.

Vtedajší šéf migračného úradu Ján Orlovský však tvrdí, že by o „nezvládnutej situácii“ nehovoril. Z úvodných dní ruskej invázie sa podľa neho vieme poučiť do budúcnosti.

„Ukázalo sa, že nie je efektívne držať armádu civilnej obrany. Kľúčové je mať správne nastavený mechanizmus dobrovoľnej civilnej ochrany. Inými slovami, niekto môže mať svoje zamestnanie a popritom byť aj záchranár. A keď ho potrebujeme, jeho firma zaňho dostane zaplatené,“ vraví.

Okrem toho tvrdí, že na úrovni štátu stále nie je zjednotená starostlivosť o cudzincov. Orlovský podčiarkuje, že dianie na hranici ukázalo, aké kľúčové sú mimovládne organizácie.

Práve tie boli zásadné v čase, keď ešte na hraniciach nefungovali hotspoty. Na hraniciach pritom bola už 27. februára 2022 prezidentka Čaputová, ktorá sa vtedy čudovala, prečo ešte nevznikli.

Aj vtedajší minister vnútra Roman Mikulec prízvukuje, že na hraniciach sa ukázala dôležitosť mimovládok: on sám podpísal dohodu s jedenástimi organizáciami. Kritiku však odmieta. „Nemyslím si, že ak dnes niekto tvrdí, že niekto niečo podhodnotil, popisuje realitu. Taký analytik, ktorý by presne trafil tie údaje, sa nenájde. Modely vychádzali z informácií, ktoré boli reálne dostupné,“ konštatuje.
Nikdy proti Rusku!

Jednou z komplikácií pri prípravách bola aj vnútropolitická situácia na Slovensku. V decembri Putin predstavil svoje ultimatívne podmienky, podľa ktorých sa mala Ukrajina zaviazať, že nikdy nevstúpi do NATO a nové členské štáty Aliancie sa mali vzdať možnosti mať na svojom území spojenecké jednotky. Tým by tento obranný spolok de facto prišiel o zmysel svojej existencie.

Čo sa však riešilo u nás? Obranná dohoda so Spojenými štátmi, ktorú 12. januára odsúhlasila vláda. Hegerov kabinet za ňu čelil mimoriadne ostrej kritike od opozičných politikov, ktorí ministrov označovali za vlastizradcov a predovšetkým Korčoka s Naďom za vojnových štváčov.

Koncom januára sa pred Prezidentským palácom konal veľký protest proti obrannej zmluve, na ktorom dnešný podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha skandoval: „Nikdy proti Rusku!“

Blaha vo svojom príhovore hovoril, že obranná zmluva je zámienkou, aby Američania na Slovensko navozili jadrové zbrane. „Slovák nikdy nepozdvihne zbraň proti Rusovi, to nech si americká agentka zapíše za uši,“ kričal na adresu prezidentky.
Smer s mierovými holubicami pred Prezidentským palácom. Foto N – Tomáš Benedikovič

V čase, keď museli Korčok s Naďom vysvetľovať, že Američania na Slovensku nebudú skladovať jadrové zbrane, už iné krajiny východného krídla žiadali o vojenskú prítomnosť spojencov. Slovenská vláda na to nenabrala politickú odvahu.

Začiatkom februára prezidentka vystúpila s mimoriadne ráznym prejavom, v ktorom obvinila Rusko z eskalovania napätia. Naď varoval, že bezpečnostná situácia na Ukrajine je možno najhoršia od 2. svetovej vojny. Aj Ivan Korčok tvrdil, že situácia je najvážnejšia za ostatných možno 30 rokov.

Šéf rezortu diplomacie vycestoval na Ukrajinu: 7. februára na Donbas a o deň neskôr do Kyjiva.

„Na Donbase sme navštívili stanicu Luhanska, kde bol aj náš vlastný slovenský projekt na línii dotyku. Pamätám si, ako som sa stretol s miestnym veliacim generálom a videl som uňho ohromné odhodlanie brániť Ukrajinu aj obrovské sebavedomie. To sme si odniesli do Kyjiva, kde som videl prezidenta takisto odhodlaného brániť svoju krajinu. Potom sa ukázalo, že jeho obrovská energia naozaj nebola žiadny fejk,“ spomína si dnes.

Mediálnu pozornosť však naďalej prebíjala dohoda s Američanmi. Posledný protest proti DCA sa konal večer 8. februára. Vtedajší opozičný líder a dnešný premiér Robert Fico sa na ňom zastával Ruska. „Za stranu Smer chcem povedať, že Rusko nie je nepriateľom Slovenska. Musíme mať dobré a vzájomné vzťahy aj s touto obrovskou krajinou, s ktorou nás viaže história, ale aj prítomnosť,“ hovoril demonštrantom na proteste, ktorý zorganizovala Republika.

O deň neskôr dohodu schválil parlament, na čo zareagovali v Smere zverejnením mien poslancov, ktorí za ňu hlasovali, aj s ich miestami bydliska. Blaha ich označil za „vlastizradcov, ktorí v parlamente hlasovali za americkú okupáciu“. Tabuľu hanby pritom zdieľala aj strana Hlas Petra Pellegriniho.
Expremiér Eduard Heger a jeho minister obrany Jaroslav Naď a minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Foto – TASR

„Vzhľadom na diskusiu o DCA sa vláda obávala urobiť čokoľvek, čo by mohlo ešte viac rozkolísať rozdelenú spoločnosť. Ak by sa o DCA hlasovalo v marci 2022 po vypuknutí invázie, predišli by sme celej diskusii a prešla by za pár minút,“ myslí si Čaputovej poradkyňa Kobzová. Prezidentka si pred podpisom zmluvy vyžiadala interpretačnú doložku.

Slovensko pritom bolo poslednou krajinou východného krídla, ktoré obrannú dohodu s Američanmi nemalo.

V tejto vypätej atmosfére prieskum agentúry Focus z konca januára ukázal, že za napätie na ukrajinských hraniciach až 44 percent ľudí vinilo USA a NATO. Len 35 percent respondentov vyhlásilo, že zaň niesli zodpovednosť Rusi.

Ako znášala koalícia, že Ficov Smer a Pellegriniho Hlas útočili na spojencov a nestavali sa jednoznačne na stranu Ukrajiny? „Myslel som si to isté, čo aj teraz: že ide o obrovský hazard s našou národnou bezpečnosťou len pre dosiahnutie svojich vnútropolitických cieľov,“ reaguje Korčok.
Putin: Nechcem vojnu

Dianie spred totálnej vojny ukazuje ešte jedno kľúčové ponaučenie: ukazuje, aké nedôveryhodné sú výroky ruských predstaviteľov.

Keď sa začiatkom februára s Putinom stretol Emmanuel Macron a za notoricky známym dlhým stolom sa s ním rozprával takmer šesť hodín, ruský prezident ho ubezpečil, že „nechystá eskaláciu“.
Zo stretnutia Putina s Macronom. Foto – TASR/AP

O týždeň neskôr, 15. februára, sa ruský prezident v podobnom formáte rozprával s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Následne opäť vyhlásil, že si „neželá vojnu v Európe“.

V ten istý deň o plánoch Kremľa klamal aj ruský zástupca na Slovensku. Veľvyslanec Igor Bratčikov na zahraničnom výbore sľuboval, že Rusi nemajú žiadne agresívne plány proti Ukrajine – čo opakoval až do posledného okamihu, kým nezaútočili.
Cesta k ruskej invázii

marec, apríl 2021
Rusko zhromaždilo desaťtisíce vojakov na hraniciach s Ukrajinou, následne ich stiahlo

16. jún 2021
Biden sa stretáva s Putinom v Ženeve, otvára aj tému Ukrajiny

12. júl 2021
Putin publikuje esej o historickej jednote Ukrajincov a Rusov

november 2021
USA verejne varujú pred ruským útokom

začiatok novembra 2021
prezidentka Čaputová sa v Glasgowe rozpráva so Zelenským

19. december 2021
Putin predstavuje požiadavky voči NATO, Aliancia ich odmieta

7. – 8. február 2022
minister Korčok na návšteve Donbasu a Kyjiva

8. február 2022
Putin rokuje s Macronom, sľubuje kompromisy

9. február 2022
slovenský parlament schválil obrannú dohodu s USA

16. február 2022
prvý očakávaný termín ruského útoku

21. február 2022
Putin v prejave uznáva separatistické republiky

22. február 2022
Nemecko pozastavuje schvaľovanie Nord Streamu

23. február 2022
Zelenskyj v ruštine apeluje na Rusov, aby predišli vojne

23. február 2022
zahraničný výbor Národnej rady neprijal jasné stanovisko k Ukrajine

24. február 2022
Rusko spúšťa totálnu vojnu

24. február 2022
premiér Heger cestuje na samit EÚ

25. február 2022
prezidentka Čaputová je na samite NATO

8. apríl 2022
Naď potvrdzuje, že S-300 je na Ukrajine

Primátora poslal po šampanské. Oslavy v Trenčíne boli veľkolepé, spomína Fabuš

Fabuš spomína na titul spred 20-tich rokov.

Bol jednou z ústredných postáv posledného titulu Dukly Trenčín, od ktorého v aktuálnej sezóne uplynulo dvadsať rokov. Center Peter Fabuš strelil v základnej časti 18 gólov a ďalších osem pridal v play off.
Napísali sme Česi nám vsugerovali do hláv, že sme favoriti, spomína na Lillehammer Eduard Hartmann Čítajte

„Bol som ešte mladý hráč a išlo o môj prvý majstrovský pohár. Tento tímový úspech dávam na pomyselné prvé miesto a priznávam, že mi zo všetkých úspechov utkvel v pamäti najviac,“ zaspomínal si Fabuš, ktorý získal titul aj s Košicami, bieloruským Grodnom a dvakrát v drese kazašského Pavlodaru.

Tréner majstrovského tímu zo sezóny Dušan Gregor sa vyjadril, že základ tímového úspechu Dukly položil už jeho predchodca Július Šupler, ktorý tím viedol v rokoch 1999 až 2002. Čo vy na to?

Pán Šupler bol veľký profesionál a venoval sa svojej práci skutočne naplno. Vedel mužstvo skĺbiť a zoceliť. Je pravdou, že nám vštepil určité základy a najväčší úspech prišiel až po jeho odchode.

Patril Július Šupler ešte medzi starší autoritatívny typ trénerov?

To si nemyslím. Nemôžem povedať, že by to preháňal. Samozrejme, vyžadoval disciplínu, aby tréningy boli pod ním odmakané naplno.
Napísali sme Šuplerove dvojfázové tréningy? Rusko bolo iný level, spomína Starosta Čítajte

V priestoroch kabíny bol veľmi otvorený a dokázal sa porozprávať s každým hráčom. Od chlapcov si nedržal odstup. Určite bol práve on ten, kto dbal na to, aby šatňa hráčov a trénerov bola úzko spojená a mali sme medzi sebou čistý stôl.

V majstrovskej sezóne bola Dukla mimoriadne dominantná. Získala až 122 bodov a v základnej časti prehrala iba desať stretnutí. Ako si na tento ročník spomínate?

Veľa ľudí sa ma pri oslavách dvadsiateho výročia titulu pýtalo práve túto otázku. Z môjho pohľadu všetko šľapalo. Základom bol vynikajúci kolektív a partia v kabíne. Od prvého tréningu na ľade šlo všetko ako malo. Dodržiavali sme disciplínu, ktorá je v kolektívom športe veľmi dôležitá.
Aj toto sa v článku dočítate

Aký bol tréner Dušan Gregor, ktorý bol jedným z hlavných strojcov úspechu Dukly,
dokázal dať tréner hráčom aj určité úľavy,
ako vnímali, že si titul neužili na trenčianskom štadióne,
aké to bolo hrať o rok na to s hviezdami NHL,
čo znamenalo vypadnutie proti odvekému rivalovi zo Slovana Bratislava,
aké špeciality okúsil v Kazachstane a čím sa vyznačovalo pôsobenie v Bielorusku,
čomu sa venuje Peter Fabuš dnes?

Nikto neriešil či hrá v prvej alebo v tretej formácii. Kouč Dušan Gregor bol spravodlivý. Žiadny hráč nemal isté, že automaticky nastúpi napríklad v prvej päťke. Kto nepracoval pre kolektív ako bolo treba, pocítil to. Samozrejme, tréner sa nás snažil povzbudzovať a motivovať, aby k výpadkom neprichádzalo.

Bol na vás Dušan Gregor prísny?

Ľudia ho tak vnímali, my sme to brali inak. Určite bol emotívny. Ale každý tréner taký musí byť. Veľa s nami komunikoval.

Ale vedel nám v určitých fázach aj uľaviť. Samozrejme, iba na jeho pokyn. Nemohli sme si sami robiť, čo sa nám zachcelo.

Čo sa dialo, keď prišli ťažšie chvíle?

Tréner veľmi dobre videl, keď sme sa odklonili od narysovanej cesty. Snažil sa hľadať chyby a riešiť problémy, aby sa neprehlbovali. Že sme ročník ukončili titulom, bolo znakom, že nás všetkých dokázal perfektne ukočírovať.

Získali ste viacero titulov. Bola práve táto vašou najlepšou?

Bol som ešte mladý hráč a išlo o môj prvý majstrovský pohár. Tento tímový úspech dávam na pomyselné prvé miesto a priznávam, že mi zo všetkých úspechov utkvel v pamäti najviac.

Základnú časť ste zvládli bravúrne, no play off je iná súťaž. Vnímali ste to?

Presne ako hovoríte, vyraďovacia fáza vie byť zradná. Ak by sme do nej nevstúpili dobre, mohlo sa všetko otočiť. Opäť sa vrátim k trénerovi Gregorovi, ktorý všetko správne odhadol a dokázal mužstvo udržať jednotné. Vedel nás správne nastaviť.

Titul ste oslavovali po víťazstve 3:1 v šiestom stretnutí na ľade Zvolena. Nemrzelo vás, že ste nemohli dvihnúť pohár v domácom prostredí pred 6150 divákmi?

Určite by to bolo krásne. Nepozerali sme sa na vec týmto pohľadom. Už v piatom zápase finálovej série sme to síce chceli ukončiť, ale nepodarilo sa nám to. Nepodliehali sme panike a sústredili sa na nasledujúci duel. Ukázalo sa, že posledný krok býva najťažší. Bez ohľadu na to či hráte doma alebo na ľade súpera. Pre výhru v šiestom stretnutí sme urobili všetko.

Nastali následne bujaré oslavy?

Každý titul sa má patrične osláviť. Povedzme si na rovinu, nikto nemôžete vedieť či nebude posledný. Všetci sme si chceli vyhodiť z kopýtka. Ako sme išli na doraz na ľade, tak podobnú intenzitu sme dali aj do osláv.

Spiatočná cesta do Trenčína bola náročná. Pôvodne sme chceli ísť domov priamočiarejšie, ale napokon sme sa zastavili už na prvej pumpe za Zvolenom, nakúpili potrebný „arzenál“. Boli sme poriadne veselý autobus.

Vypukli na Mierovom námestí v Trenčíne poriadne oslavy?

Čakali nás stovky fanúšikov a bolo to fantastické. Veď aj titul sme vyhrali hlavne pre nich, pretože nás počas celého ročníka hnali dopredu.

Napadne vám po rokoch úsmevná príhoda z osláv?

Radovali sme sa na pódiu a zrazu som mal prázdnu fľašu od šampanského. Otočil som sa a stál pri mne nejaký pán. Hneď som mu zavelil, aby mi zohnal nejakú novú. Keď mi ju priniesol, tak som sa mu poďakoval. Spoluhráči mi neskôr povedali, že som poslal po alkohol nového primátora Branislava Cellera. Keď sme sa nedávno stretli na oslavách titulu po dvadsiatich rokoch, obaja sme sa nad touto príhodou pousmiali.

O rok na to mala NHL výluku a tím vystužil Pavol Demitra, Marián Hossa a Marián Gáborík. Očakávali ste obhajobu titulu?

Určite. Keď jeden rok vyhráte, urobíte pre ďalší maximum. Našim cieľom bolo skončiť na prvej priečke.

Bol pre vás veľký zážitok hrať v jednom tíme s hviezdami z NHL?

Stretávali sme sa s nimi pravidelne. Aj predchádzajúce sezóny, keď sa pripravovali na NHL, s nami trénovali. Dá sa povedať, že boli stabilnou súčasťou tímu počas určitého obdobia.

Pre všetkých z nás bolo veľkým zážitkom sledovať, ako pracujú. Všetci z nich pracovali s viac ako stopercentným nasadením.

Pavol Demitra dokonca v drese Dukly Trenčín odohral kompletný ročník, hoci mohol ísť do iných európskych klubov, kde by zarobil oveľa lepšie peniaze.

On bol človek s veľkým srdcom. Vnímal titul z predchádzajúcej sezóny a chcel zostať doma a pomôcť tímu. Pre neho bola veľká motivácia zisk majstrovského pohára.

Vnímala kabína neustále doťahovačky medzi Paľom Demitrom a Mariánom Gáboríkom?

Oni boli v sebe stále. Dotvárali dobrú atmosféru v šatni. Pred tréningom, v autobuse na ceste za súpermi. Keď však vykorčuľovali na ľad, boli to absolútni profesionáli a odovzdávali v prospech mužstva maximum.

Titul však Dukle nevyšiel, keď prehrala semifinálovú sériu proti Slovanu Bratislava 3:4. Hviezdy NHL sa vyjadrili, že už slovenskú ligu hrať nebudú. Ako ste to vnímali?

Stalo sa, čo sa stalo. Vypadli sme na ľade Slovana v časoch, kedy panovala obrovská rivalita. Cítili sme sa ukrivdení. Aj tréner Vladimír Hiadlovský sa vyjadril, že nad ľadom lietali ufóni. Následne nás tak začali v Bratislave prezývať.

Niektoré zákroky a vylúčenia v tej sérii boli odpískané zvláštne. Chalani z NHL mali plné právo vyjadriť sa, že našu extraligu už hrať nebudú.

V roku 2000 ste boli draftovaný tímom Phoenix Coyotes. V Amerike ste však vydržali sotva dve sezóny. Prečo?

Bol som mladý a hlúpy. Keď som videl, že príliš nehrávam, hneď som sa chcel vrátiť na Slovensko. Nevydržal som to. Mal som sa viac pobiť o miesto. Keby som vydržal, možno by sa moja kariéra vyvíjala inak.

Mal som dvojcestnú zmluvu. Hrával som za Springfield Falcons, čo bola zároveň farma ešte ďalšieho tímu v NHL. Takže tím bol zložený z fariem dvoch klubov, čo bolo veľmi zvláštne. Keď som sa vrátil do Európy, už sa mi zámorie nikdy neozvalo.

Takmer šesť sezón ste strávili v českej extralige. Vnímali ste rozdiely v kvalite v porovnaní s našou súťažou?

Určite. Zo švédskej Mory som prestúpil do Třinca. Po pár dňoch mi napadla myšlienka, že česká a slovenská liga sa kvalitou dajú iba ťažko porovnávať. Musel som zo seba vydávať stodesať percent, aby som bol dostatočne pripravený a mal miesto na ľade.

Neskôr ste vyskúšali aj hokej v Bielorusku. Kto za tým stál?

Išlo o obrovské skúsenosti, ktoré sú na nezaplatenie. Ozval sa mi bývalý spoluhráč Ján Homér s možnosťou prísť do Grodna aspoň na skúšku. Napokon s a nám podarilo vybojovať titul. Trénovali sme od nemoty do nemoty, ale zisk majstrovského pohára nám bol peknou odmenou.

Následne ste okúsili exotickú destináciu Kazachstan, odkiaľ mnohí hráči radšej odišli. Vy ste v krajine vydržali štyri roky. Ako je to možné?

Pred tým ako som prišiel do Kazachstanu, vôbec som netušil, ako to v miestnom hokeji funguje. Zavolal ma tréner Július Pénzeš, ktorý skladal ambiciózny titul s myšlienkou na zisk titulu. Napokon som ich s Ertysom Pavlodar získal dva.

Nebral som Kazachstan ako exotiku. Výrazne mi to uľahčil fakt, že som si v krajine našiel manželku a cítil sa tam ako doma.

Ochutnali ste aj miestne špeciality?

Áno, ale nechutili mi. Asi každý, kto príde do Kazachstanu, sa stretne s konským mäsom. S manželkou sme sa vybrali na miestne slávnosti. V jurte som okúsil aj jednu miestnu špecialitu. Išlo o kumys, čo je niečo ako kyslé mlieko.

Čomu sa venujete v súčasnosti?

Pred dvoma rokmi som dostal od vedenia Spartaka Dubnica ponuku či by som mal záujem trénovať juniorku. Celý život sa pohybujem pri hokeji a chcel som pri ňom aj pokračovať.

Naskytla sa práve táto možnosť, ktorej som sa nebránil. Práca s mladými ľuďmi ma napĺňa. Ide už o takmer dospelých mužov. Snažím sa ku nim pristupovať s citom.