V suteréne väznice na severovýchode Ukrajiny sedeli v piatok na kovových poschodových posteliach desiatky ruských vojakov – väčšina sotva dospelá a niektorí zranení. Mali na sebe tričká a šľapky. V jednej cele s dláždenou podlahou, zabezpečenej ťažkými kovovými dverami, sa v rohu na televízore púšťal Garfield.

Nie sú to skúsení bojovníci, ktorých zajali v boji na Ukrajine, ale ruskí vojaci zajatí doma po nečakanom ukrajinskom vpáde do Ruska. Mnohí z nich patria medzi najmladších ruských mužov: brancov, ktorí si plnia ročnú povinnú vojenskú službu a ktorí nikdy nemali zažiť boj, nieto ešte ísť na Ukrajinu.

Zajatie toľkých nepripravených mladých mužov predstavuje pre Kremeľ významnú výzvu. Zároveň slúži ako test pre Ukrajinu, ako zaobchádzať s takým veľkým počtom ruských vojnových zajatcov, ktorí by mohli byť mimoriadne cenným artiklom pri budúcich rokovaniach alebo výmenách zajatcov.

Branná povinnosť je v Rusku politicky výbušnou témou, pretože všetci muži musia po dovŕšení 18 rokov slúžiť v armáde. Po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022 ruský prezident Vladimir Putin sľúbil znepokojeným matkám, že branci sa nezúčastnia na žiadnych bojoch.

Putin tento sľub z väčšej časti dodržal, no niektorí z brancov aj tak uprostred chaosu v prvom roku invázie skončili na Ukrajine alebo ich dôstojníci prinútili podpísať zmluvy.

Prečítajte si
Pracovali sme naslepo, niektorí civilisti nám ďakovali. Ukrajinskí vojaci opisujú vpád do Ruska (reportáž)
Väčšinu z nich však rozmiestnili pozdĺž rozsiahlej západnej hranice Ruska, aby doplnili chýbajúci personál. Nečakalo sa, že by niekedy mali čeliť útoku. Vo vnútri Ukrajiny sa Rusko spoliehalo na sily náhodne zložené z trestancov, zo žoldnierov a z mobilizovaných a zo zmluvných vojakov, ktorí znášali hlavnú ťarchu vojny, pričom štát im neustále zvyšoval platy.

Keď však Ukrajina minulý týždeň začala nečakaný vpád do Kurskej oblasti, títo mladí a neskúsení branci z miest, mestečiek a dedín po celom Rusku sa ocitli na novej frontovej línii – a neboli pripravení na jej obranu. Muži v ukrajinskom zajatí pochádzajú napríklad z Petrohradu, ale aj z vidieckej oblasti pri meste Penza juhovýchodne od Moskvy.

„V žiadnom prípade sme nechceli bojovať,“ hovorí 22-ročný Nikolaj, ktorý pochádza z mesta Čeľabinsk približne 2000 kilometrov východne od Moskvy. „Sľúbili nám, že sa vôbec nezúčastníme na bojoch. Ale niečo sa pokazilo.“

Na otázku, kto to sľúbil, odpovedal: “Prezident Vladimir Putin.“

Väznica plná mladých brancov

Ukrajinské ministerstvo obrany umožnilo v piatok malej skupine novinárov vrátane reportérov Washington Postu prístup do väznice, v ktorej sú zadržiavaní ruskí vojaci, pod podmienkou, že jej poloha zostane utajená. Ukrajinskí väzenskí dozorcovia boli počas rozhovorov prítomní v celách, ale nesledovali ich pozorne, nezasahovali do nich ani nekontrolovali materiály pred ich zverejnením.

Naši reportéri sa predstavili ako novinári a vysvetlili, že materiál bude zverejnený. Každého zajatca, s ktorým robili rozhovor, sa opýtali, či hovorí dobrovoľne alebo je k tomu nútený. Niektorí zajatci odmietli prehovoriť, iní potvrdili, že to robia dobrovoľne. Zajatci sa s nami rozprávali pod podmienkou, že budú použité len ich krstné mená, aby mohli otvorene hovoriť o svojich skúsenostiach.

Prevažná väčšina väzňov nebola zranená. Niekoľko zranených vojakov vysvetlilo, ako utrpeli zranenia v boji pred zajatím. Jeden hovoril, že sa zranil vlastným granátom v nádeji, že zomrie a nebude zajatý. Ako povedal, ukrajinskí vojaci mu poskytli prvú pomoc a potom ho evakuovali na kliniku, kde mu urobili röntgen a operovali ho, aby mu zo zranení odstránili črepiny.

Vojaci uviedli, že sa s nimi zaobchádza dobre a vo väznici im poskytujú lekársku starostlivosť. Ich obväzy vyzerali čisto a uviedli, že dostávajú stravu trikrát denne vrátane polievky, šalátu a kaše. (Jeden z nich so smiechom povedal, že boršč jeho matky je lepší ako boršč väzenského kuchára).

Muži tvrdili, že sa môžu sprchovať a že s nimi nebolo nevhodne zaobchádzané. Novinári Washington Postu boli svedkami toho, ako viacerí z nich žartovali s ukrajinskými dozorcami. V rovnakom čase ako novinári sa vo vnútri väznice stretli so zadržanými aj pracovníci Červeného kríža.

Riaditeľ väznice, ktorý sa s nami rozprával pod podmienkou zachovania anonymity, aby sa predišlo úniku informácii o lokalite väznice, uviedol, že za posledných 10 dní ňou prešlo 320 Rusov na ceste do iných zajateckých táborov na Ukrajine.

Prevažná väčšina zo zajatcov sú mladí branci, pričom len zhruba 20 percent tvoria zmluvní alebo inak mobilizovaní vojaci. Niektorí z mladých mužov boli pri príchode „veľmi vystrašení“, ale odvtedy sa prispôsobili, dodal riaditeľ.

Píšu listy rodičom

Nikolaj a jeho 19-ročný spoluväzeň Sergej uviedli, že Ukrajina zaútočila na ich vojenské veliteľstvo 6. augusta a ich velitelia odišli bez toho, aby im dali pokyny, čo majú robiť ďalej. V obave, že ak zostanú, tak ich Ukrajinci zabijú, išli mladí muži tri dni pešo cez lesy a močiare a „spali na studenej zemi“, povedal Nikolaj.

Pri hľadaní bezpečia narazili na skupinu vozidiel s trojuholníkmi – so symbolom, ktorý Ukrajina v posledných dňoch namaľovala alebo nalepila na všetky svoje vozidlá prechádzajúce do Ruska. „Snažil som sa spomenúť si, či ten trojuholník je náš identifikačný znak alebo nie,“ vraví Nikolaj. Čoskoro ich obkľúčili.

Ukrajinskí vojaci ich podľa neho schmatli za krk, skontrolovali, či nemajú zbrane, a potom im dali jedlo, vodu a cigarety. „Prišli, rozprávali sa s nami, rozprávali svoje príbehy a počúvali tie naše,“ hovorí. Potom im zviazali ruky, zakryli oči a poslali ich cez hranice na Ukrajinu.

20-ročný Kirill, ktorý mal na sebe tričko s motívom Hviezdnych vojen, hovoril, že keď sa začal ukrajinský vpád, mal vypnuté rádio a zmeškal správy vyzývajúce vojakov na evakuáciu. Skryl sa na svojom zákopovom stanovišti, ale čoskoro ho obkľúčili ukrajinské sily.

„Najskôr som bol vystrašený a prekvapený. Potom mi povedali: ‚Vzdaj sa a budeš žiť,'“ spomína. Vzdal sa okamžite. Ukrajinskí vojaci mu zviazali ruky a zakryli oči, potom ho naložili do obrneného vozidla a odviezli. Keď zastali, ukrajinský vojak mu ponúkol, aby zavolal svojej mame, ktorá pracuje v obchode s potravinami v Rusku.

Ostatní zajaci uviedli, že im nedovolili telefonovať, ale dali im papier, aby mohli príbuzným doma napísať listy.

20-ročný Nikita hovorí, že dva dni po ukrajinskom vpáde velitelia evakuovali jeho a jeho spolubojovníkov od hranice do opustených ruských pozícií v dedinskom dome. Odpočívali tam a jedli chlieb, až v jednej chvíli okno rozbil granátomet.

Velitelia sa podľa neho rozhodli vzdať a jeho previezli cez hranice na Ukrajinu. Ako povedal, v stredu napísal list rodičom, v ktorom im oznámil: „Som nažive, som vo väzení – nerobte si veľké starosti, vrátim sa.“

Nemysleli sme si, že sa to môže stať

Začiatkom tohto týždňa rodinní príslušníci brancov zajatých v Kursku spustili petíciu adresovanú priamo Putinovi, v ktorej ho vyzývajú, aby ich čo najskôr vymenil. Petícia tiež obvinila čečenské špeciálne jednotky Achmat, ktoré bojujú v Kurskej oblasti, z opustenia mladých vojakov, z ktorých niektorí ešte ani neukončili povinný štvormesačný vojenský výcvik.

Na sociálnych sieťach Telegram a Vkontakte vznikli chatovacie miestnosti, kde sa príbuzní snažila identifikovať zajatých ruských vojakov na fotografiách a videách, ktoré zdieľali ukrajinskí vojenskí blogeri.

Washington Post preskúmal desiatky správ, ktoré zverejnili príbuzní vojakov rozmiestnených na kurskej hranici. Väčšina z nich uviedla, že stratili kontakt s brancami v prvých dňoch ukrajinskej ofenzívy smerom na Sudžu medzi 5. a 8. augustom.

„Volali sme na ministerstvo obrany, ale neposkytli nám žiadne informácie, len povedali, že nie je uvedený ako zabitý alebo zajatý,“ napísala Aleksandra, príbuzná jedného z brancov, ktorý sa stratil 6. augusta. „My sme ho však spoznali na fotografii.“

20-ročný Denis hovorí, že prví ukrajinskí vojaci, na ktorých po vpáde narazil, mu povedali, že má dve minúty na útek. Utiekol cez močarinu a vyhýbal sa zajatiu až do 9. augusta. Povedal, že sa obával, že ho v ukrajinskom väzení budú mučiť. Hovorí však, že po príchode „úplne zmenil názor“.

Pavel, ktorý má tiež 20 rokov, hovorí, že je stále ohromený tým, že je v ukrajinskej väzbe. „Nemysleli sme si, že sa to môže stať,“ povedal. „Sme len branci.“

Sú to deti, vraví starší vojak

V jednej cele vo väznici plnej starších vojakov bola nálada pochmúrnejšia. Boli medzi nimi pohraničníci aj zmluvní vojaci. Všetci povedali, že ukrajinský vpád bol ich prvou skúsenosťou s bojom a že predtým neboli nasadení na Ukrajine. Výnimkou bol 33-ročný Askerkahn, ktorý zostal ticho.

S obviazanou rukou bol jedným z viacerých zranených v cele. Zo 60 mužov, po ktorých boku bojoval v snahe odraziť ukrajinský vpád, prežili len štyria alebo piati. Zvyšok sa odmietol vzdať a zahynul v bojoch s ukrajinskými jednotkami.

Askerkahn vie, že môže zostať vo väzení na neurčito, ale dúfa, že Rusko nájde spôsob, ako dostať mladých brancov rýchlo domov.

„Vôbec neboli pripravení na vojnu alebo zajatie,“ povedal. „Sú to deti.“