ahojte,

pred pár mesiacmi môj kamoš spáchal samovraždu, nebudem písať detaily, no napísal že nebol v živote šťastný, mal 30+ rokov.

Je to už druhý človek ktorého som osobne poznal čo sa zabil.

Zaujíma ma, či ste aj vy poznali niekoho kto sa rozhodol to ukončiť a ako to celé vnímate.

Mýty a fakty o samovražde:
https://chcemsazabit.sk/clanky/myty-a-f ... amovrazde/

spoluziak z gymplu, 19, narobil si dlhy a toto povazoval za riesenie

Jeden žiak ktorý šikanoval na Zš - keď dospel šiel k drogovej mafii, začal brať tvrdé drogy a neskôr sa zastrelil. Moje vnímanie - bolo mi to jedno.

Bratranec, 25 ročný. Par mesiacov po jeho svadbe vyskočil z okna.

ak má človek chronické depresie tak už ide o duševnú chorobu. Z výskumov vieme, že cca 50perc. pripadov depresie ma genetické príčiny a 50perc. su psychologicke alebo fyzicke faktory.
K samovražde vedie človeka jeho vlastné podvedomie, ktoré tak chce zabraniť prenosu genov ktoré su pre druh ako celok potencialne problematické. Dalsia moznost je ze clovek sa chce vyhnut fyzickej bolesti ktora sa mu zda v danej chvili aj do buducna neriesitelna. Su t všetko samozrejme velmi smutne prípady, hlavne pre pozostalých.

gogo956 napísal: ↑02 sep 2024, 10:52 K samovražde vedie človeka jeho vlastné podvedomie, ktoré tak chce zabraniť prenosu genov ktoré su pre druh ako celok potencialne problematické.

ako by sa podla teba takyto mechanizmus evolucne vyvinul?

Neviem či je to najhorší spôsob ako človek môže odísť, no kamoš z výšky trpel maniodepresívnymi stavmi, mal pred svadbou, možo vela stresu v robote, také pochmúrne februárovo marcové obdobie po tom čo sa stalo s Kuciakom. Človek má doteraz trochu výčitky, že sa s ním nemusel baviť o veciach o ktorých sa s ním vtedy bavil...

Ninx napísal: ↑02 sep 2024, 11:24 ako by sa podla teba takyto mechanizmus evolucne vyvinul?

napísané to bolo ako podnet na súkromné zamyslenie toho koho problematika hlbšie zaujíma. Ak by sme si to chceli do podrobna vysvetlit, museli by sme najprv vychadzat z toho, že máme už nie základné poznatky z evolučnej biológie. Bolo by to tu príliš na dlho a vzhladom k zadaniu témy by sa to ani nehodilo.

retkvic
nemá zmysel si robiť výčitky, samovražda je fenomenom ľudského druhu od nepamäti.
Dokonca aj u zvierat sa niekedy vyskytuje samovražedné správanie.
Tým samozrejme nikto netvrdí že samovražda je správna. Väčšina kultúr/spoločností/nabozenstiev ju pokladá za neprijatelnu.

viem o pripade ktory sa stal jednemu znamemu pomerne nedavno, jeho 16ročný syn to spravil a nikto doteraz nechápe prečo.

gogo956 napísal: ↑02 sep 2024, 11:44 retkvic
nemá zmysel si robiť výčitky, samovražda je fenomenom ľudského druhu od nepamäti.

Jasné, nie je to také že za to môžem ja, ale je tam taká malinká myšlienka, že čo ak taká pochmúrna konverzácia nemohla niečomu dopomôcť, bolo od toho možno týždeň, ale samozejme, mohlo to byť úplne niečo iné, a naša konverzácia s tým nič nemala, alebo proste sa to všetko naskladalo. Každopádne istá výčitka tam proste je, možno aj preto, že som túto jeho stránku nepoznal.

samovražda je málokedy o jednom momente (pokiaľ sa nejedná o nejakú extrémnu situáciu - zabijem partnerku a potom seba), skôr tá posledná udalosť je poslednou kvapkou kedy pohár pretečie. Pri dostupnej sieti psychológov, psychiatrov, školských psychológov a väčšej empatii by sme dokázali často krát skôr identifikovať problémy a riešiť ich preventívne. Poznám ľudí, ktorí pracujú s touto tématikou a ich úspešnosť pri práci so samovrahmi nie je samozrejme 100%, ale nie je to ani zanedbateľné číslo a ročne zachránia stovky životov, čo je myslím dosť dobré číslo.
Často krát sa začínajúca depresia dá zachytiť a pracovať s ňou. Ak sa nechá vyhniť, tak áno, môže to skončiť aj fatálne. Samozrejme to neplatí univerzálne a ja mám pochopenie pre prípady ľudí s ťažkými psychiatrickými poruchami alebo v terminálnych štádiách ochorení a extrémnych bolestiach, že riešia situáciu takto. Tu by nám koľko krát eutanázia bola dobrým nástrojom.

za posledných cca 20 rokov:

spolužiak zo strednej, skočil z okna keď mal asi 25
susedin syn, ľahol si pod vlak vo veku cca 30 rokov
exkolegova manželka, skočila z okna
exkolegova manželka, obesenie
exkolegov syn, obesenie, cca 20 ročný
môj fyzioterapeut, obesenie

je to smutný zoznam a stále nedokážem pochopiť, ako zúfalý môže byť človek ktorý si sám siahne na život...

U mňa sa to rozbehlo nejako za posledné dva roky, neviem či to len intenzívnejšíe vnímam ako kedysi, ale štatistika za posledné dva roky:

Spolužiak zo strednej - Samovražda pádom
Suseda - Obesenie
Jeden známy z dediny - obesenie sa
Jedna známa z dediny - Samovražda pádom z balkóna bytovky.

A akože mám aj nejaké prípady čo boli predtým.
No osobne to trochu aj chápem, že tie myšlienky ôžu byť častokrát riadne temné, obzvlášť keď je človek sám, atď, ale nemám na to moc pozitívny pohľad, keďže myslím si že všetko sa dá vyriešiť, keď je vôľa.

Z tých posledných prípadov 3 čo som vymenoval, mali psychické ťažkosti, susedka sa na ne dokonca aj dlhodobo liečila, ale nepomohlo no.

Známy blízkej rodiny - 30 rokov; podvádzala ho manželka a pravdepodobne aj zistil, že jeden z jeho synov nie je biologicky jeho; streľba do hlavy pištoľou
Bývalý manžel mojej tety z 2. kolena - ~50 rokov; mal dlhy a "vyriešil" ich obesením sa na povale svojho domu