Fglx napísal: ↑18 nov 2024, 22:00
Furt? Ja som to prečítal , pomerne blízko doby, keď to vyšlo a hype bol najväčší. Popravde, uz si ani nepamätám o čom to bolo.
Kedze sme to v Klube mali nedavno docitane, pozliepali sme si skladacku co to vlastne bolo a chcelo byt. A ak si to nepamatas, asi si o nic neprisiel.
Cez Vianoce sme mali Then She Vanishes od Clair Douglas. Anglicke krimi, ktore neurazi. No z domaceho prostredia mi bola sympatickejsia Pine od Francine Toon. Tam je ku krimi este aj mystery a hlavne je to v Skotsku.
Seriu Strike, ktoru pise J. K. Rowling som spoznal len kvoli sutazi na Martinuse a tu pozeravam celkom rad.
Děti vzpomínek - Adrian Tchaikovsky – Posledná časť trilógie Deti času. Je to dobrá scifi kniha, ale biedne zakončenie trilógie Deti času.
Prečo je to dobrá kniha - zaujímavé nápady, trochu filozofovia a pútavo napísané. Hlavná postava nie je človek. Pohráva sa s tým, čo je inteligencia, predstavuje havrany, ktorý sú samo o sebe inteligentné len ako lepši papagáj, ale spolu vykazujú symptómy inteligencie, pričom vždy jeden vták analyzuje a druhý dedukuje. Do tohto príbehu prenikli aj prvky rozprávok a odkazy na iné literálne diela. Objavuje sa tu aj nejaké mystérium a záhady, ktoré sú dobre vysvetlené, vlastne záver bol veľmi uspokojujúci.
Prečo je to slabé pokračovanie Deti času – predchádzajúce knihy riešili celé civilizácie a ich vývin po tisíce rokov, no tu máme len jednu kolóniu, tvorenú malým mestečkom a pár farmami, pričom na nej na koniec ani nezáležalo. Divne sa skáče v časových líniách, pričom v oboch sú tie isté postavy (takže by si to mali pamätať, v minulých knihách bolo tiež viac časových línii, ale v každej iné postavy). Proste tomu chýba tá veľkoleposť a epickosť prechádzajúcich kníh.
Od autora si určite ešte niečo prečítam, séria Architekti světů má tiež vynikajúce hodnotenia.
Evan Currie - Odyssey One Do temnoty - Počúvané ako audiokniha. Military scifi, také, že mi od neho začali rásť chlpy na hrudi. Značnú časť knihy tvoria podrobné opisy toho ako guľky trhajú hmyzie telá mimozemšťanov na kusy.
V deji ide o to, že kapitán Oddyssey pri prvej medzihviezdnej ceste zachytia núdzový signál, tak sa ho rozhodne nasledovať a zachráni mimozemšťanku, ktorá je človek, jej jazyk rozlúštia za 6 hodín, následne narazia na hmizoidných mimozemšťanov, čo genocídujú ľudských mimozemšťanov. Tak sa im kapitán Oddyssey rozhodne pomôcť a tak prichádzajú na rad vesmírne torpéda, stíhačky a mohutné útočné pušky pechoty. Proste poriadne adrenalínová jazda.
Pri niektorých častiach, ako fanúšik hard scifi, som si len ťažko povzdychol, keď veci, ktoré zvládli za chvíľku, by v hard scifi riešili pol knihy, napríklad mimozemský jazyk. Podobne zatiaľ čo tu trosky nepriateľskej mimozemskej lode obišli, v hard scifi by ho pozbierali pinzetami a rozobrali na atómy. Ale povedal som, že keď som to odpustil Star Gate, tak to odpustím aj tejto audioknihe.
Odyssey One je dobra seria, prave dokoncujem citanie druhej knihy. Military sci-fi presne podla mojho gusta, ziadne filozofovanie ani monarchicke dynastie. V texte su zakomponovane aj vysvetlenia ako funguju dane technologie, na fyzikalnych principoch, zaujimave.
Střepy země - Adrian Tchaikovsky – Space opera na 5/5 hviezdičiek s prvkami kozmického hororu. Na prvých stránkach na vás kniha vyvalí plno pojmov a mien, čo pôsobí chaoticky, ale postupne človek zisťuje o čo sa jedná. Na tejto knihe je parádne budovanie sveta, nebál by som sa povedať, že je to na úrovni Hyperionu, ale tento svet na mňa pôsobil, že je skutočne veľký, rozmanitý (a to jeho polku nepoznáme, lebo ho má pod palcom Hegemónia – iná ako v Hyperione). Je tu niekoľko mimozemských rás, spoznávame politické frakcie (ale len zvonku, nie je to hlavná téma), ale aj zločinecké prostredie, rôzne kulty a frakcie (niečo ako prirodzené ľudstvo na prvom mieste). Postavy majú svoje kultúrne pozadie, ktoré ich ovplyvňuje a mimozemšťania, nie sú len ľudia. Tá kniha je nabitá svetom, akciou, postavami a bez hluchých miest. Na nete som videl recenzie, kde ju prirovnávali ku Epanzii, Mass Efektu a ja zas ku Hyperionu.
K deju: Pred päťdesiatimi rokmi vrcholia napätie medzi ľuďmi a Partenon (zjednodušene poviem, že je to frakcia žien, ktoré sa rozmnožujú „klonovaním“ svojej zakladateľky, disponuju obrovskou vojenskou silou – Anjeli, čo rozdávajú kopance do zubov). No vtedy sa objavia Architekti – bytosti veľkosti mesiaca, ktorý manipuláciou s gravitačnou silou začali tvoriť z planét abstraktné umenie, jeden priletel k Zemi, odhodil Mesiac a okúpali zemskú kôru do tvaru pripomínajúci kvet, najsilnejšie ľudské zbrane boli pre nich len otravné muchy. Nakoniec sa im vďaka programu mediátorov podarilo ukázať, že tu sú vnímajúce bytosti a odišli. Jeden s tých mediátorov je hlavná postava, vďaka úpravám, ktoré postúpil dokáže aj vnímať nepriestor (dačo ako hyperpristor) a robiť v ňom navigátora, za čo by sa ho chcelo mnoho subjektov zmocniť. A nepristor spôsobuje bežným neupraveným ľudom šialenstvo. Pôsobí na lodi, ktorá si zarába prepravou tovaru a tým, že vyťahuje vraky lodí, ktoré sa stratili. A potom zas začne mela. (To som opísal len prvé dve kapitoly.)
Od Adriana Tchaikovskeho som už čítal štyri knihy. Pri tejto bol opäť vo svojom živle (silná ženská frakcia, plno mimozemšťanov je hmizoidných a divných). Jeden druh zas rozprával veľmi opisne a divadelne, čo sa mi veľmi páčilo. Ďalší druh zas bol extrémne obradný a otitulovaný. Táto kniha sa tiež vyznačuje používaním mien a veľkého množstva titulov (myrmidonka-vykonavatelka Solace, Nevýslovný Aklu Břit a Hák – gangster, čo nechával sťahovať previnilcov z kože). Takže to bolo zaujímavé aj laterálne a autor sa vyhral zo slovami.
Ku záporom patrí opakovanie jednej rámcovej situácie asi trikrát, ale tým trpia všetky knihy Adriana Tchaikovskeho, ktoré som čítal.
