Americké akcie sú stále drahšie. Stoja viac ako v čase internetovej bubliny koncom minulého tisícročia
02.09.2025, 00:00
jlajla

Ceny amerických akcií lámu rekordy.
Burzový index S&P 500, ktorý sleduje vývoj 500 najvýkonnejších amerických spoločností, v posledných týždňoch rastie.
Ceny mnohých amerických akcií však stúpajú rýchlejšie ako tržby samotných podnikov, čo začína znepokojovať aj skúsených investorov.
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Podľa niektorých finančných ukazovateľov neboli americké akcie historicky nikdy drahšie, a to ani v čase internetovej horúčky koncom minulého tisícročia.

Investori dnes platia viac ako kedykoľvek predtým za každý dolár tržieb, ktorý firmy z indexu S&P 500 vygenerujú. Koncom minulého týždňa sa pomer ceny k tržbám vyšplhal dokonca na rekordný 3,23-násobok, píše agentúra Bloomberg.
Toto je „dobrý koktail“ pre americký akciový trh, hovorí investičný riaditeľ.

Index S&P 500 sa zároveň aktuálne obchoduje za 22,5 násobok očakávaných ziskov na nasledujúcich 12 mesiacov, pričom priemer od roku 2000 je iba 16,8 násobok. Blízko historických maxím sa pohybuje aj pomer ceny k ziskom, a teda takzvaný pomerový ukazovateľ P/E, ktorý je medzi investormi často pozorne sledovaný.
Index ťahajú nahor giganti

Za obrovskými trhovými oceneniami stoja hlavne technologickí giganti, ktorých akcie poháňa vpred okrem iného aj boom umelej inteligencie. Okrem iného preto spoločnosti ako Nvidia, Microsoft či Apple výrazne indexu S&P 500 dominujú.

Trhová hodnota desiatich najväčších firiem, ktoré sú v S&P 500 zastúpené, tvorí bezmála 40 percent celého indexu. Hodnota deviatich z nich zároveň presahuje hranicu jedného bilióna dolárov.

Hoci mnohých investorov zásadná dominancia niekoľkých firiem minimálne zatiaľ príliš netrápi, už jarné mesiace ukázali možné negatívne dôsledky, ktoré by v budúcnosti mohli nastať.

Potom, ako americký prezident prišiel s výraznými zmenami v colnej politike, museli americkí technologickí giganti zápasiť s výraznými korekciami. Tie boli navyše výraznejšie ako v prípade menších amerických firiem, s ktorými sa na trhu obchoduje.

image

Čínska finančná kríza pokračuje: 60 miliónov nepredaných bytov. Problémom je celý systém
Môžu nastať zmeny

Zdá sa teda, že americký akciový trh je obrovsky závislý od niekoľkých veľkých firiem. Ak by sa im prestalo dariť, mohol by americký index S&P 500 stretnúť výrazný prepad, ktorý by následne pravdepodobne dopadol aj na tie ostatné.

Agentúra Bloomberg s odkazom na niektorých analytikov každopádne píše, že hoci akcie amerických technologických obrov môžu byť momentálne „prifúknuté“, všetkých amerických akciových titulov sa to však netýka.

„Veľa amerických akcií mimo veľkej technologickej sedmičky sa v dnešnej dobe obchoduje pod dlhodobým priemerom,“ potvrdzuje Mark Giambrone, manažér v spoločnosti Barrow Hanley Global Investors.

Práve na tieto možné podhodnotené americké akcie sa Giambrone zameriava. "Hľadám firmy, ktoré by z AI mohli vďaka vyššej produktivite ťažiť, ale zatiaľ nie sú také prehnane drahé. Veľkým hráčom naopak začínam neveriť, pretože investori do nich už teraz vkladajú obrovské nádeje, ktoré bude ťažké splniť," uzatvára skúsený expert pre Bloomberg.

HN zistili podrobnosti nehody šéfa SIS. Aj po havárii sedel niekoľko minút v aute, škody sú tisícové
05.09.2025, 16:39
Katarína ŠelestiakováKatarína Šelestiaková

Polícia vyšetruje dopravnú nehodu, pri ktorej asistoval šéf SIS Pavol Gašpar.
Svojím športiakom nabúral do strieborného Passatu, v ktorom sa viezla rodina s dcérou.
Polícia hľadá svedkov udalosti, no podľa zdroja HN zatiaľ nevypočula ani účastníkov nehody a priamych svedkov.
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Dopravná nehoda z minulého víkendu, ktorá sa v ranných hodinách odohrala v meste pod Zoborom, je už niekoľko dní pretriasaná v médiách. A to z dôvodu, že jedným z jej účastníkov bol šéf Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar. Jej okolnosti vyšetruje dopravná polícia a redakcia HN sa pozrela na to, čo všetko zatiaľ o udalosti vieme.

Nemenovaný zdroj HN, ktorý redakcii poskytol bližšie informácie, totiž tvrdí, že ani týždeň po zrážke neboli vypočutí účastníci nehody ani jej priami svedkovia. Tých bolo pri havárii viacero.
Detaily z nehody

K dopravnej nehode došlo v Nitre na Dobšinského ulici v sobotu ráno, presne o 7.56. Bolo slnečné počasie, suchá vozovka.

Prvý účastník nehody na striebornom vozidle značky Volkswagen Passat smeroval ku kruhovému objazdu. Pred ním sa po ľavej strane nachádza priľahlé parkovisko, na ktoré vodič plánoval odbočiť. Dal vraj znamenie o zmene smeru jazdy, spomalil a skôr než odbočil, dal ešte prednosť v jazde protiidúcemu vozidlu.

image

Bos sýkorovcov Lališ je v kauze mafiánskych vrážd vinný, rozhodol súd. Vymeral mu 25-ročný trest

V Passate sa viezla rodina, otec šoféroval, matka sedela na sedadle spolujazdca, za ňou sedela pripútaná 14-ročná dcéra. Dobšinského ulica je dlhá a zvažuje sa.

V mieste, kde prvý účastník nehody spomaľoval a začal odbočovať vľavo, sa prerušovaná čiara mení na plnú.

Počas odbočovania do Passatu narazilo vozidlo druhého účastníka nehody. Za volantom športového auta sedel riaditeľ Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar.

Žltý Dodge Challenger chcel zrejme Passat predbiehať. Narazil tak do prednej časti strieborného auta, ktoré následne posunulo. Športový Dodge s Gašparom za volantom stočilo, auto rotovalo a zastavil ho až kandeláber.

Z nabúraného strieborného vozidla vytiekli na cestu kvapaliny, vozovka pred nehodou však bola čistá a suchá.

Šéf SIS podľa informácií HN sedel po havárii ešte pár minút v aute. Po náraze vybehli z bieleho Passatu zaparkovaného na parkovisku priami svedkovia udalosti a zisťovali v akom stave sú účastníci nehody. Vtedy vystúpil z vozidla aj Gašpar.

Podľa svedkov sa pri šéfovi tajných pristavil chlap so psom, ktorý s ním komunikoval. Ešte pred príchodom dopravnej polície prišlo na miesto nehody vozidlo značky Renault, podľa zdroja HN sa muž v teplákoch predstavil ako policajt, ktorý vraj išiel náhodou okolo.

Po príchode polície obaja účastníci nehody absolvovali dychovú skúšku, alkohol v krvi nemal ani jeden z nich. Orientačný test na drogy vykonaný nebol.
Stál či spomaľoval

Vodič Passatu pre TV JOJ povedal, že žltý Dodge videl v spätnom zrkadle ďaleko za sebou, preto ho prekvapilo, ako rýchlo sa priblížil. Cesta od Zoboru smerom ku kruhovému objazdu je prehľadná, na fotografiách i kamerových záberoch vidieť, že bola jasná obloha a dobrá viditeľnosť.

Pre médiá vodič Passatu vravel, že len spomaľoval, Gašpar tvrdí, že vozidlo stálo. V takom prípade by jeho Dodge však nenarazil do prednej časti Passatu, ktorý má zlomenú ľavú prednú nápravu.

V mieste zrážky je plná čiara, tá sa začína zhruba 90 metrov pred križovatkou s kruhovým objazdom. Vodič Dodgeu tak nemusel začať predbiehať cez plnú čiaru, pri zaradení do svojho pruhu by ju už však neminul. Z fotografií a videí z miesta činu ešte vidieť, že Pavol Gašpar šoféroval športové vozidlo v šľapkách, teda v nespevnenej obuvi.

image

Podnet na zrušenie Brata za Brata: Vyhrážky a hajlovanie majú riešiť naše orgány, myslí si Béla Bugár

Šéf SIS to má priamo z nitrianskeho domu po miesto nehody asi tri minúty. Po nehode ešte tvrdil, že nevie, kto ju zapríčinil.
Škodová udalosť to nie je

Ak by nedošlo k zraneniu, takéto škodové udalosti policajti bežne riešia na mieste, kde určia vinníka a uložia mu sankciu.

V prípade však, ako je už zrejmé, nejde o škodovú udalosť.

Pri nehode bolo zranené 14-ročné dievča, ktoré sedelo v zadnej časti vozidla. Bolo po nehode v šoku, nekomunikovalo, triaslo sa a odmietalo nastúpiť do iného vozidla. Blízka rodina ho preto pešo odviedla do nemocnice. Tam bolo ošetrené na traumatológii a prepustené do domácej liečby.

Dodge narazil do stĺpa verejného osvetlenia, čo znamená, že bolo poškodené všeobecne prospešné zariadenie, a pri nehode bola na vozidlách pôsobená škoda vyššia ako 3 990 eur. Opäť tak nemôže ísť o škodovú udalosť.

Podľa zdroja HN škoda na vozidle Passat sa ešte pred servisnou kontrolou odhadovala na 5-tisíc eur, škoda na vozidle Dodge na minimálne 12-tisíc eur.

Obaja účastníci nehody, teda šéf SIS a vodič druhého auta, na miesto zrážky zavolali políciu, aby zdokumentovala haváriu. Príčiny nehody vyšetruje Okresný dopravný inšpektorát Policajného zboru v Nitre, pre médiá sa zatiaľ nevyjadruje. Na sociálnej sieti však zverejnil, že vyzýva svedkov, aby pomohli objasniť jej okolnosti.

Podľa zdroja HN však priami účastníci dopravnej nehody ani svedkovia z automobilu z parkoviska neboli na polícii dosiaľ vypočutí a ich výpovede riadne zaprotokolované.

O udalosti na sociálnej sieti informoval aj Rastislav Káčer, no nebol priamym svedkom nehody, ako o tom písali niektoré médiá. „Dnes idúc behať som sa stal svedkom kurióznej dopravnej nehody. Od Zobora pred kruhovým objazdom blikajú dve policajné autá a na výjazde od starých kasární je strieborný nitriansky Passat kombi s narazeným predkom a so zlomenou ľavou prednou nápravou. Napol mimo cesty odstrelený krikľavý americký Challenger,“ opísal exminister zahraničia stav už po nehode.

Nič nie je skutočné. Fyzik vie dokázať, že svet je obyčajná simulácia
Autor článku Nič nie je skutočné. Fyzik vie dokázať, že svet je obyčajná simulácia
Peter Hodal
1. septembra 2025
Tento článok čítaš celý a bez reklám vďaka tvojmu členstvu
simulácia
Bing/Midjourney
Odomknúť kamošovi

Vďaka. Tento článok čítaš celý a bez reklám vďaka členstvu v Startitup PREMIUM.

Myšlienka, že náš život sa môže odohrávať v počítačovej simulácii sa stala populárnejšou vďaka filmovej trilógii „Matrix“. Tá predstavila svet, v ktorom ľudstvo žije v ilúzii vytvorenej strojmi, pričom táto konceptuálna zápletka otvorila diskusie o povahe reality.

Nemalou časťou k tejto populárnej myšlienke prispel aj rozvoj technológií a to najmä počítačov a virtuálnej reality, čo mnohých prinútilo sa hlbšie zamyslieť nad tým, ako môžeme vytvoriť rôzne formy simulácií a ako by sme jedného dňa potenciálne mohli vytvárať realistické virtuálne svety.
Nová rana pre vodičov. Ak nemáš splnenú túto podmienku, auto ti na STK neprejde
Krutá pravda o Ficovi, Dankovi či Šimečkovi? Spýtali sme sa AI, čo si myslí o slovenských politikoch
Vznikol náš svet v počítači vyspelej civilizácie?

Myšlienka, že žijeme v simulácii však nezostala len v kruhu širokej verejnosti, ale dostala sa aj na akademickú a vedeckú pôdu. Jedným z popredných predstaviteľov, ktorý začal presadzovať myšlienku života v simulácií, bol švédsky filozof Nick Boström.

Bing Image Creator

Jeho článok „Are You Living in a Computer Simulation?“ v roku 2003 položil základy pre ďalšie diskusie o tejto téme. V článku navrhol tzv. „trilemu“. Boströmová argumentácia sa zakladá na troch možných tvrdeniach:

Ľudský druh veľmi pravdepodobne vyhynie skôr, ako dosiahne „postľudské“ štádium
Je extrémne nepravdepodobné, že by akákoľvek „postľudská“ civilizácia spustila významný počet simulácií svojej evolučnej histórie
Takmer určite žijeme v počítačovej simulácii

Z uvedeného vyplýva, že šanca stať sa jedného dňa „postľudmi“, teda bytosťami schopnými vytvárať a spúšťať simulácie našich predkov, je nulová, ak teda práve nežijeme v simulácii.

Boström však v tejto hypotéze nie je sám. Mnoho vedecko-fantastických diel i svetovo uznávaných technológov a futurológov predpovedá, že v budúcnosti budeme mať k dispozícii kvantá výpočtového výkonu.

Elon Musk je jedným z najznámejších podporovateľov tejto teórie. Vo viacerých verejných prejavoch a rozhovoroch vyjadril názor, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že sme v simulácii vytvorenej pokročilou civilizáciou. Svojou trochou prispel aj slávny astrofyzik Neil deGrasse Tyson. Ten sa síce priamo k teórii nevyjadril, ale uviedol, že ak by nejaká civilizácia dokázala vytvoriť úplne realistickú simuláciu, je možné, že jednej z týchto simulácií skutočne žijeme.

Naopak oponentúru tejto myšlienke predstavil Michio Kaku, svetovo uznávaný a úspešný teoretický fyzik, ktorý verejne hlási, že takáto simulácia na základe zákonov kvantovej fyziky ani nie je možná. Nie každý s ním však súhlasí.
Elon Musk and Bethesda's Todd Howard at E3 2019 in 12 minutes

V súčasnej fáze technologického rozvoja skrátka nemáme dostatočne výkonný hardvér ani potrebný softvér, aby sme niečo také dokázali zvládnuť. Existuje však veľké množstvo presvedčivých argumentov a predpovedí, že ak sa technologický pokrok nejak radikálne nespomalí a bude pokračovať aspoň takým tempom ako doteraz, raz budú hardvérové a softvérové nedostatky celkom isto prekonané.

Niektorí sa domnievajú, že do tejto fázy vývoja sa dostaneme už o niekoľko desaťročí, iní zasa, že to bude trvať podstatne dlhší čas. Tento simulačný argument však platí a je jedno, či potrebnú technologickú vyspelosť dosiahneme za 5, 500, alebo za 50 000 rokov. Viac o tejto problematike nájdeš v samostatnom článku.

Vesmír pripomína virtuálnu realitu

Existujú však aj indície z „reálneho“ sveta, ktoré naznačujú, že to, čo vnímame ako realitu je len výsledok simulácie. Napríklad, rovnako ako existuje najmenšia nedeliteľná jednotka informácie, naše teórie naznačujú, že existuje aj najmenšia jednotka, energie, dĺžky a času.

Na podobnom princípe fungujú aj elementárne častice, ktoré tvoria všetku viditeľnú hmotu vo vesmíre a sú najmenšími jednotkami hmoty. Zjednodušene povedané, náš svet je pixelovaný.

Presnejšie, na ceste za spojením kvantovej mechaniky a všeobecnej relativity vzniklo niekoľko nových teórií. Jedna z najperspektívnejších sa nazýva slučková kvantová teória gravitácie a predstavuje alternatívu ku „konkurenčnej“ teórii strún.

WikiImages/Pixabay/Úprava redakcie

Oproti teórii strún sa neopiera o dodatočné priestorové dimenzie, ale navrhuje, že priestor nie je spojitý, čo znamená, že je nemožné ho donekonečna deliť. Priestor sa vyskytuje v kvantových jednotkách plochy a objemu, zo slučiek Planckových rozmerov.

Na základe toho sa vedci z Caltechu nazdávajú, že priestor, v ktorom žijeme, nie je spojitý (dokonale hladký), ale skôr diskrétny (hrboľatý) a vytvorený z veľkého množstva malých jednotiek.

Vedci to prirovnávajú k digitálnej fotografii, ktorá sa síce navonok javí ako dokonale „hladká“ a súvislá, po priblížení je však vidieť jednotlivé pixely. Ďalším približovaním sa už potom žiadne ďalšie detaily neodhalia. Mimo to, vo virtuálnej realite (alebo teda v simulácii) sa objekty vykresľujú iba vtedy, keď sú v zornom poli sledovateľa.

Bing Image Creator

Podobne, ako v teórii relativity, kde rýchly pohyb telies spôsobuje, že čas plynie pomalšie z perspektívy stacionárneho pozorovateľa, aj v počítačových simuláciách môže existovať „časová dilatácia“. To znamená, že rýchlosť výpočtu či obnovovania simulácie sa môže meniť v závislosti od toho, aký rýchlo sa pohybujete alebo akú silnú hardvérovú výbavu používate.

Aby sme v skutočnosti zistili, či žijeme v počítačovej simulácií, alebo ide iba o výplod našej fantázie, prišiel fyzik Melvin Vopson z University of Portsmouth s jedinečným riešením.

Ako píše portál Vice, Vopson je odborníkom na teóriu informácií, čo je matematický odbor zameraný na kvantifikáciu, kompresiu, ukladanie a prenos informácií. Vopson už skôr naznačil , že informácia môže byť piatou formou hmoty s nezistenou fyzickou hmotnosťou, popri pevných látkach, kvapalinách, plynoch a plazme.
Sme konštrukt počítačového sveta

V roku 2022 Vopson a jeho kolega Serban Lepadu predstavili nový fyzikálny zákon, ktorý pomenovali „druhý zákon infodynamiky“. Na rozdiel od druhého termodynamického zákona, ktorý hovorí, že entropia vesmíru sa v priebehu času zväčšuje, Vopson a Lepadu zistili, že entropia v informačných systémoch buď zostáva konštantná alebo postupom času klesá.

Bing Image Creator

Teraz Vopson so svojim kolegom uplatnili tento „druhý zákon infodynamiky“ na informačné systémy, vrátane digitálnych dát, genetických informácií, jadrovej fyziky, matematických symetrií a kozmológie. Ich výskum publikovaný v recenzovanom žurnále AIP Physics poskytuje vedecké stopy, ktoré podporujú hypotézu o simulovanom vesmíre.

Presnejšie zistili, že zatiaľ čo termodynamická entropia vytvára stále viac a viac chaotických systémov, informačná entropia v skutočnosti smeruje k „stlačeniu“ alebo vyradeniu informácií v mene optimalizácie. To môže byť dôvod, prečo napríklad v prirodzenom svete vidíme toľko symetrie – tieto symetrické vzory sú spôsob, ako minimalizovať a optimalizovať informácie.

Bing Image Creator

Mimo to, v rámci experimentu Vopson študoval genetický kód vírusu SARS-Cov-2, pričom dospel k záveru, že informačná entropia jeho vírusových variantov sa znížila, pretože prešli genetickými mutáciami. Potom aplikoval zákon na jadrovú fyziku a dospel k záveru, že spôsob, akým elektróny obsadzujú svoje pozície okolo atómu, časom vedie k minimalizácii ich informačnej entropie. Nakoniec sa Vopson obrátil ku kozmológii s tým, že načrtol, ako môže infodynamika zodpovedať za otvorené otázky o termodynamickej entropii vesmíru a ako by mohla vysvetliť výskyt symetrií v našom vesmíre.

„Je naozaj pozoruhodné, že [druhý zákon infodynamiky] je aplikovateľný a platný pre toľko rôznych systémov, ktoré sú medzi sebou veľmi odlišné, a extrapolácia na univerzalitu je pomerne bezpečná (pozn. redakcie: môže byť aplikovateľný na široký rozsah rôznych systémov a situácií). Výsledky ma nečakane, ale v dobrom zmysle prekvapili.“

Vopson však nekončí iba pri týchto odvážnych tvrdeniach. Nazdáva sa totiž, že jeho hypotéza môže byť experimentálne overená pri kolízií častíc s ich antičasticovými náprotivkami. Myslí si, že pri tomto procese môže dochádzať k produkcii nízkoenergetických fotónov, ktoré vznikajú vymazaním informačného obsahu v interakcii, čím sa demonštrujú zákony infodynamiky v akcii. Presnejšie sa Vopson tvrdí, že pre potvrdenie toho, či v skutočnosti žijeme v simulácií je potrebné objaviť „informačné bity“, ktoré tvoria náš vesmír.

Bing Image Creator

Experimentálny protokol

Vedec predpokladá, že informácia je v skutočnosti piatou formou hmoty vo vesmíre a vo svojej staršej štúdií dokonca vypočítal aj obsah informácií na elementárnu časticu. Zistil, že každá častica v pozorovateľnom vesmíre obsahuje 1 509 bitov a vo všetkých hmotných časticiach pozorovateľného vesmíru je uložených 6×1080 bitov informácií.

Na základe týchto zistení spolu so svojimi kolegami navrhol experimentálny protokol, ktorý zahŕňa vymazanie informácií obsiahnutých vo vnútri elementárnych častíc. To by malo byť dosiahnuté približne tak, že danú časticu a jej antičasticu nechajú anihilovať, čo povedie k záblesku energie.

Vedci preto stanovili očakávaný rozsah frekvencií výsledných emitovaných fotónov. Ak by zodpovedali tomuto teoretickému rozsahu stanovenému na základe informačnej fyziky, znamenalo by to, že žijeme v simulácii.

Aj keď sú Vopsonove zistenia bezpochyby nesmierne zaujímavé, definitívne potvrdenie bude vyžadovať omnoho viac výskumu a sofistikovaných experimentov, ktoré by definitívne potvrdili, respektíve vyvrátili možnosť, že sme len virtuálnymi konštrukc

Aj keď sú Vopsonove zistenia bezpochyby nesmierne zaujímavé, definitívne potvrdenie bude vyžadovať omnoho viac výskumu a sofistikovaných experimentov, ktoré by definitívne potvrdili, respektíve vyvrátili možnosť, že sme len virtuálnymi konštrukciami.

Modernizovaná Kia, na ktorej sa chyby ťažko hľadajú. Táto verzia dáva najväčší zmysel
15.09.2025, 00:00
Radoslav PetríkRadoslav Petrík

Kia EV6 patrí medzi úspešných členov e-portfólia kórejskej značky. Aktuálne sa už predáva v modernizovanej verzii.
K nám sa dostal variant v strednej konfigurácii a to prakticky v každom ohľade – výkon, výbava, cena.
Ako dopadol redakčný test doteraz veľmi obľúbeného elektromobilu? Čo všetko sa zmenilo?
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Keď sa v roku 2021 Kia EV6 predstavila svetu, znamenala pre kórejského výrobcu vstup do novej elektrickej éry. Nebola to prvá elektrická možnosť pre zákazníkov, ale išlo o úvodný model postavený na špecializovanej platforme E-GMP pre elektromobily. Okrem toho zakladala dnes už pomerne bohato rozšírenú rodinu značky s označením „EV“.

A keďže od prvého uvedenia na trh už ubehol nejeden rok, značka pre zachovanie atraktivity a konkurencieschopnosti modelu prináša modernizáciu, ktorá zlepšuje niektoré oblasti vozidla a taktiež jemne mení dizajn. Priznáme sa, že práve EV6 patril vo svojej dobe, kedy sa novinka dostávala na trh, k jedným z našich najobľúbenejších elektromobilov vôbec. A vlastne sa na tom dodnes veľa nezmenilo.

Ako na nás však zapôsobil modernizovaný variant na Slovensku populárneho elektromobilu? Kde nastali najzásadnejšie zmeny? A stále platí, že EV6 predstavuje mimoriadne vydarený batériový model aj napriek veľmi rýchlo rozširujúcej sa konkurencii? K dispozícii sme mali absolútny stred súčasnej ponuky – výbavu Earth s väčšou batériou a výkonom 230 koní „na zadok“.
Drobné úpravy

Na úvod si v krátkosti rozoberme, v čom sa novinka vizuálne odlišuje od svojho predchodcu. Jasným znakom je upravená predná časť, kde pribudli prepracované svetlomety s novým tvarovaním i svetelným denným podpisom. Tie podporujú futuristický dojem z dizajnu vozidla, už v základe ponúknu Full-LED svetelnú techniku a za 1 430 eur navyše dostanete (ako aj u nás) tiež vrcholný LED variant s adaptívnou funkciou diaľkových svetiel. Vyrezávanie, rýchlosť i spoľahlivosť tienenia ostatných áut je veľmi dobrá.
image

Kia EV6 Earth (facelift)
FOTO: HN/Radoslav Petrík

Mierne prekopané boli aj nárazníky vpredu a vzadu, rovnako ako koncová LED technika v podobe širokého svetelného pásu. Zvyšok je prakticky totožný, Kia EV6 pôsobí stále mimoriadne atraktívnym a dynamickým dojmom, čomu nahráva aj zadný výrazný strešný spojler či efektné výklopné kľučky dverí. Nie každému tento štýl otvárania môže vyhovovať, je to však lepšie, ako keď ich je nutné pre otvorenie manuálne vyklápať. Samozrejmosťou je pridanie nových dizajnov kolies.

V kabíne padne do oka prepracovaný vzhľad multifunkčného volantu, ktorý sa však stále pýši šikovnými hardvérovými tlačidlami a dobrou ergonómiou. V prípade vyššieho stupňa GT-Line je jeho dizajn ešte prepracovanejší na športovejší štýl, nám však náš „konvenčný“ variant plne vyhovoval. Rovnako tak oceňujeme celý rad úložných priestorov, priehradok a príjemné materiály i príkladné spracovanie. Tvrdým plastom sa tu úplne nevyhnete, no finálny dojem je veľmi dobrý.

image

Vyskúšali sme Svetové auto roka 2025. Zaslúži si očakávaný crossover prestížny titul?

S modernizáciou sa mierne upravili aj dve obrazovky spojené v jeden celok, ktoré dostali modernejšiu grafiku aj tvar, s tenším rámom okolo. Pochvala, ktorá smerovala už pri prvých testoch predfaceliftovej verzie na stredový ovládací panel s dvoma režimami nastavení, zostáva aktuálna aj u novinky. Prepínate jedným klikom medzi ovládaním klimatizácie alebo audiosystému a nastaveniami auta – šikovné, intuitívne, prehľadné.

Sedadlá sú už tradične príjemné aj na dlhšie cesty, podržia ochotne telo, no uvítali by sme ešte možnosť nižšieho nastavenia výšky sedadla. Vyzdvihnúť naopak môžeme i zlepšený akustický komfort na palube, keď ani na diaľnici nebude mať posádka tendenciu zvyšovať hlas pri komunikácii.
image

Kia EV6 Earth (facelift)
FOTO: HN/Radoslav Petrík

Priestorové podmienky zostávajú bez zmeny a na veľmi dobrej úrovni, kedy poslúži crossover EV6 aj pre rodiny s deťmi. Vzadu je prekvapivo veľa miesta aj pre vyššie postavy (s výškou okolo 180 centimetrov) a poteší nastaviteľný sklon operadiel. Batožinový priestor s veľkým nakladacím otvorom ponúka 480 až 1 290 litrov, po sklopení zadných operadiel. Okrem toho, „EV-šestka“ disponuje aj predným frunkom s objemom 52 litrov. Ideálny priestor na káble a iné drobnosti, ktoré nemajú lietať po kufri v zadnej časti.
Dostatok výkonu i dojazdu

Kia dáva pri modelu Ev6 skutočne na výber širokej skupine zákazníkov. Ak odhliadneme od vrcholnej športovej verzie GT, voliť môžu záujemcovia z troch výkonnostných verzií a dvoch veľkostí batérie. Okrem toho, s konkrétnymi motorizáciami sa spája i možnosť vyberať medzi pohonom výhradne zadných kolies alebo pohonom všetkých štyroch kolies.

image

Ikonická „slovenská“ Kia definitívne končí. Vo fabrike už odštartovali výrobu nástupcu

My sme testovali, ako sme už načrtli, presný stred ponuky – EV6 v prostrednej výbave Earth (nižšie Air a vyššie GT-Line), s väčšou 84 kWh batériou (menšia má 62,9 kWh) a pohonom zadných kolies s výkonom 168 kW/229 koní. Slabší variant s menšou batériou dostanete s výkonom 125 kW/170 koní a naopak silnejšiu verziu s pohonom oboch náprav dostanete s výkonom až 239 kW/325 koní z dvoch e-motorov a s výhradne väčšou batériou.

Dojazd nášho modelu je papierovo stanovený na 560 až 580 kilometrov na nabitie v kombinovanom cykle, v mestskom cykle potom podľa výrobcu prejdete aj takmer 770 kilometrov. Oproti predchodcovi došlo k miernemu zlepšeniu a zároveň navýšeniu celkovej kapacity, keďže nová batéria štvrtej generácie stúpla z pôvodných 77,4 kWh na aktuálnych 84 kWh. V praxi je možné s novinkou prejsť na jedno nabitie aj cez 600 kilometrov v kombinovanom cykle, čo je skvelý údaj.
image

Kia EV6 Earth (facelift)
FOTO: HN/Radoslav Petrík

Okrem toho, so špičkovou spotrebou 15 kWh na sto kilometrov, pri troche snahy pokojne aj hlboko pod 13 kWh na sto kilometrov, čo je opäť vynikajúce. Na diaľnici sa pozriete k hodnotám okolo 22 kWh na sto kilometrov, mimo mesta ste schopní cestovať bez obmedzovania sa so spotrebou ďaleko pod úrovňou 20 kWh na sto kilometrov.

Spolu s novou batériou sa upravila taktiež možnosť, respektíve časy a výkon pri nabíjaní. K dispozícii je klasický DC nabíjací konektor CCS s možnosťou „pustiť“ do batérie prúd s výkonom maximálne 258 kW, takže na rýchlonabíjačke dočerpáte kapacitu z 10 na 80 percent pri ideálnych podmienkach už za 18 minút. A prax? Tá papierové údaje, respektíve informácie od výrobcu, potvrdzuje.
image

Kia EV6 Earth (facelift)
FOTO: HN/Radoslav Petrík

Z pohľadu jazdy je EV6 mimoriadne príjemným elektromobilom, čo je jedným z dôvodov, prečo sme jej „podľahli“ už pri testoch predfaceliftovej verzie v uplynulých rokoch. Príjemne naladený podvozok je ochotný so cťou tlmiť väčšinu nerovností na našich cestách, najmä ak sa pri konfigurácii nebudete hnať za čo najväčším rozmerom diskov. My sme tu mali 19-palcové obutie, ktoré plne postačuje aj po stránke dizajnu či funkčnosti a komfortu. Značka tvrdí, že modernizácia priniesla aj úpravy na podvozku, čo však v praxi zásadnejšie nepocítite.

Stále si model zachováva skvelú stabilitu v zákrutách, hravosť, čitateľnosť a dobré vlastnosti na každodenné využívanie bez kompromisov. Výkon na úrovni takmer 230 koní je dostatočný na akékoľvek využívanie. Teda v prípade, že každodenne nenavštevujete okruh alebo nešprintujete na čas z každej križovatky. Dynamický potenciál je veľmi dobrý a nedostatok síl nepocítite ani pri akcelerácii z vyšších rýchlostí alebo na diaľnici. Na stovke ste za 7,7 sekundy a maximálka je 186 km/h.
Ideálna verzia? Tá naša

Oceňujeme, že otravný systém varovania pri prekročení rýchlosti sa dá jednoducho deaktivovať podržaním tlačidla hlasitosti na volante, dlhým podržaním pádla pod volantom sa aktivuje maximálna sila rekuperácie (funkcia i-Pedal bez nutnosti používať brzdový pedál) alebo adaptívne rekuperovanie na základe aktuálnej situácie, pričom po ruke sú aj voliteľné jazdné režimy, upravujúce reakcie pohonnej jednotky či celkovú responzivitu vozidla a naladenie.

image

Takto má vyzerať chystaný hatchback od Hyundai. Bude prvý svojho druhu, príde o rok

Z nášho pohľadu je práve testovaná verzia Earth so stredným pohonom i väčšou batériou absolútne ideálnou voľbou pre drvivú väčšinu záujemcov o elektromobil. Je to stredná cesta vo všetkom, pričom výbava je mimoriadne bohatá už pri strednom stupni, kedy dostanete v podstate úplne všetko čo každodenne môžete potrebovať. Vrátane vyhrievanie/ventilácie sedadiel, koženého čalúnenia, ambientného podsvietenia, elektricky nastaviteľného a masážneho sedadla vodiča i spolujazdca alebo V2L funkcie.

U nás predstavoval príplatok iba balík Tech s vylepšenými adaptívnymi svetlometmi, rozpoznávaním odtlačku prsta či digitálnym kľúčom za 1 430 eur a za zhruba dvetisíc eur balík Safety s rozšírením zoznamom asistenčných a bezpečnostných systémov (mnohé i povinné systémy sú tu dosť precitlivené), vrátane 360-stupňovej parkovacej kamery a head-up displeja. Vo finále sa tak akciová cena našej verzie zvýšila z 55 390 eur na 62 620 eur, čo už je pomerne dosť, no model to schopnosťami dokáže do veľkej miery obhájiť.
image

Kia EV6 Earth (facelift)
FOTO: HN/Radoslav Petrík

Absolútny základ dostanete potom od 48 690 eur s výbavou Air, menšou batériou a výkonom 170 koní na zadné kolesá. Výsledok? Pre mnohých je EV6 teraz ešte vizuálne atraktívnejším elektromobilom, s ešte kvalitnejšími vlastnosťami a skvelou univerzálnosťou. Jazda môže byť zábavná, tichá a vďaka novej batérii dlhšia medzi nabíjaním a s kratšími prestávkami na stanici. Stále tak radíme model medzi najlepšie voľby pri výbere e-vozidla strednej triedy s minimom nedostatkov.

Vláda chystá trest pre ľudí, ktorí myslia na budúcnosť. Prečo pre vás bude odteraz ťažšie zhodnocovať svoje úspory?
Ilustračná snímka
3fotky v galérii
Ilustračná snímka
Zdroj: Branislav Wáclav, vygenerované AI Gemini a úprava redakcia
Lukáš Kosno
Lukáš Kosno

Nastavenia newslettrov
Uložiť článok
Odborníci sa zhodujú, že štátu nezáleží na ľuďoch, ktorí myslia na svoju budúcnosť.

Zatiaľ čo minister financií Ladislav Kamenický hovorí o „sociálnej zodpovednosti voči budúcnosti“, zvyšuje daňové zaťaženie sektora kolektívneho investovania. Práve ten pritom mnohým Slovákom pomáha budovať finančný majetok pre budúce výdavky –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či už ide o kúpu bývania, rekonštrukciu domu, výmenu domáceho spotrebiča či vzdelanie detí.

Aktuality.sk zosumarizovali:

ako štvrtá vláda Roberta Fica zaťažuje sektor investovania na Slovensku,
čo môže spôsobiť vyšší odvod správcovských spoločností,
ktorú konkurenciu správcovských spoločností Kamenický zvýhodňuje,
aký vplyv majú opatrenia na druhý a tretí dôchodkový pilier,
prečo môžu na Slovensku chýbať ďalšie investičné zdroje.

Kamenický pritlačil na pílu

Štvrtá vláda Roberta Fica už v prvom ozdravnom balíčku v závere roka 2023 vrátila do hry špeciálnu bankovú daň.

Tá však nezasiahla len finančné domy, ale všetkých hráčov na finančnom trhu s licenciou – teda aj správcovské spoločnosti, ktoré spravujú investície ľudí v podielových fondoch, druhom aj treťom dôchodkovom pilieri, prípadne obchodníkov s cennými papiermi.

Povinnosť platiť špeciálny odvod sa ich týka, ak majú výsledok hospodárenia aspoň tri milióny eur. Zasahuje teda len väčších a ziskových hráčov.

Aktuálne chce šéf rezortu financií Kamenický správcovským spoločnostiam odvod ešte znásobiť –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ z pôvodnej sadzby 4,36 percenta až na 15 percent. Tvrdí, že ziskovosť sektora je „nadpriemerne vysoká“ a ráta s tým, že odvod priniesie do štátnej kasy päť miliónov eur.

Poznámka: Hodnota aktív v podielových fondoch dosahuje 15,5 miliardy eur, v druhom pilieri je to 18 miliárd eur a v treťom pilieri štyri miliardy.
Domáci správcovia v nevýhode

Výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností Roman Vlček s Kamenickým nesúhlasí a ziskovosť správcovských spoločností považuje za štandardnú.

„Súčasná hodnota odvodu vo výške 4,36 percenta ročne sa má zvýšiť na 15 percent ročne. Tento takzvaný špeciálny odvod je v podstate dodatočná daň. Po novom by tak zdanenie niektorých domácich spoločností dosiahlo až 39 percent (24 percent, čo je nová sadzba dane pre firmy so ziskom nad päť miliónov eur + 15 percent, pozn. red.), čo je už sadzba, ktorá doslova vyháňa domácich správcov zo slovenského trhu kolektívneho investovania,“ kritizuje Vlček.

Zaradenie správcovských spoločností medzi subjekty podliehajúce osobitnému odvodu správcovská asociácia už doposiaľ vnímala ako nesystémové opatrenie poškodzujúce sektor kolektívneho investovania.

Priestor na zvyšovanie odvodu nevidí, pretože to deformuje prostredie a zvýhodňuje zahraničné spoločnosti na úkor domácich.
Geografické rozloženie investícií slovenských podielových fondov v rámci Európy.
3fotky v galérii
Geografické rozloženie investícií slovenských podielových fondov v rámci Európy.
Zdroj: NBS

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik konkretizuje, že zahraniční správcovia na Slovensku predávajú svoje produkty cez zmluvných distribútorov a osobitný odvod neplatia. Typickým príkladom je správca BlackRock a jeho ETF fondy (fondy obchodované na burze, pozn. red.).

„Osobitný odvod platia z vlastného hospodárskeho výsledku distribútori. Záleží však na ich dohode, či odvod prenesú v plnej miere na správcu alebo ho umoria voči provízii pri úspore z množstva či znížia dodatočnými nákladmi,“ uvažuje odborník.

Vlček zároveň prízvukuje, že domácim správcovským spoločnostiam nekonkurujú len zahraniční hráči, ale aj iné domáce subjekty.
Hrozia vyššie poplatky a menej pestrá ponuka

Zdanenie sektora kolektívneho investovania vníma negatívne aj finančný analytik Búlik. Myslí si, že môže vyvolať reťazovú reakciu v podobe krátenia investícií zo strany materských spoločností, ktoré bude spôsobené nižšou návratnosťou investovaného kapitálu v porovnaní s inými krajinami.

„Slovensko v tomto ohľade dlhšie vychádza jednoznačne horšie v porovnaní so všetkými krajinami v strednej Európe,“ porovnáva Búlik. V praxi sa to môže prejaviť v menej inovatívnych produktoch a horších funkciách elektronických služieb.

„Vyššie zdanenie môže odradiť správcovské spoločnosti rozširovať portfólio pre slovenských klientov, keďže s komunikáciou každého nového fondu sú spojené aj isté náklady. To môže viesť k nižšej možnosti diverzifikácie,“ domnieva sa finančný analytik.

Taktiež sa obáva, že Kamenického daňové bremeno sa skôr či neskôr prenesie aj do nárastu poplatkov spojených s investovaním. Ľudia tak zarobia menej peňazí. Zo skúsenosti Búlik uvádza, že práve vysoké poplatky sú jasnou prekážkou pri rozhodovaní sa, kam ľudia investujú. Vlček zároveň špeciálny odvod považuje za jednu z prekážok znižovania poplatkov za správu podielových fondov.

Podielové fondy sú pritom už dnes drahšie oproti iným alternatívam. „Ešte viac sa roztvoria nožnice medzi poplatkovou atraktivitou ETF fondov, kde pri ročnom časovom teste netreba platiť žiadnu daň z výnosu už po uplynutí prvého roku investície a podielovými fondami,“ konštatuje Búlik.
Ilustračná snímka
Prečítajte si tiež:
Slovensko je blízko negatívnej špirály. Zatriasla by štátnymi dlhopismi
Menej peňazí na lokálne investície

Podielové fondy môžu investovať aj do slovenských projektov a prispievať tak k rozvoju domácej ekonomiky.

Národná banka Slovenska informovala, že z celkového objemu investícií v podielových fondoch ostáva na Slovensku 38 percent, čo predstavuje 4,2 miliardy eur. Najväčšiu časť v objeme 1,6 miliardy eur tvoria bankové vklady a pôžičky realitným spoločnostiam. Inými slovami, vďaka investovaniu do fondov môžu vznikať nové obchodné či logistické centrá, ale napríklad aj byty.

„Ak bude objem nových investícií od malých investorov nižší, fondy investujúce do lokálnej ekonomiky logicky znížia objem svojich investícií. To znamená, že nižší objem úspor smerujúcich do investovania sa môže prejaviť v poklese investícií správcov aj do slovenskej ekonomiky,“ uvádza Búlik.

Vlček za asociáciu správcov dodáva, že ak sa štátu podarí vyhnať domácich hráčov zo Slovenska, zahraniční správcovia výpadok investícií do slovenských projektov v žiadnom prípade nenahradia.

Objem investícií na Slovensku oproti iným štátom pritom už v súčasnosti zaostáva, poukázala ešte v júni Národná banka Slovenska.
Hrubé fixné investície na Slovensku zaostávajú.
3fotky v galérii
Hrubé fixné investície na Slovensku zaostávajú.
Zdroj: NBS, Eurostat
V druhom a treťom pilieri sú limity

Samostatnou kapitolou sú správcovia fondov druhého dôchodkového piliera, kde výšku odplaty za správu definuje zákon – za jeden kalendárny rok nesmie presiahnuť 0,4 percenta priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. Zvyšovanie daní preto nemôžu prenášať do poplatkov.

Platenie vyšších daní by sa však v praxi aj tak malo prejaviť. „Návratnosť kapitálu na Slovensku sa výrazne zníži aj v ďalších odvetviach finančného trhu, čo bude určite ovplyvňovať všetky budúce rozhodnutia o prípadných nových investíciách v slovenskej ekonomike,“ reagoval predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Miroslav Kotov.

Dodáva, že poplatky za správu fondov sa za uplynulé roky navyše znižovali. Nemyslí si preto, že by v dohľadnej dobe ešte bol priestor na ich pokles.

Zároveň zdôraznil, že návratnosť investícií, ktoré akcionári správcov celkovo investovali od vzniku druhého piliera, sa počíta v desaťročiach.

Podobne v treťom pilieri sú poplatky regulované štátom, avšak sú vyššie ako v druhom pilieri – jedno percento v prípade sporiaceho fondu a 0,6 percenta pri výplatnom fonde.
Flourish logoA Flourish chart

Kamenického vlajková loď je ako Titanic

Súčasná vláda míňa na dôchodky extrémne veľa peňazí. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy uvádza, že na zabezpečenie zákonných nárokov dôchodcov bude Sociálna poisťovňa potrebovať tento rok pomoc viac ako 2,75 miliardy eur. „Výdavky na dôchodky sa za posledných desať rokov zdvojnásobili zo sumy 6,4 miliardy na bezmála 13 miliárd eur,“ uviedol.



Minister financií Ladislav Kamenický sa pri predstavovaní vyšších daní a odvodov dokonca „pochválil“, že len na 13. dôchodky minul za dva roky o 1,6 miliardy eur viac oproti minulosti.

Pre porovnanie, nestačí na to ani zníženie sporiacej zložky odvodov budúcich dôchodcov do druhého dôchodkového piliera z 5,5 na štyri percentá na úkor priebežného vyplácania súčasných dôchodkov. Za rok 2024 vyčíslil štát tento efekt na necelých 365 miliónov eur.



Pripomeňme, že kedysi bol 13. dôchodok príspevkom, ktorý bol odstupňovaný – v závislosti od výšky dôchodku a nedostali ho všetci.
Vláde nezáleží na ľuďoch, ktorí myslia na budúcnosť

Finanční experti dlhodobo vyzývajú na individuálne sporenie a investovanie, a to najmä kvôli starnúcej populácii.

Na poplach bije napríklad Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. V kontraste s Kamenického slovami, podľa ktorého sú 13. dôchodky „vlajkovou loďou“ tejto vlády, vystríha, že pre súčasných štyridsiatnikov a päťdesiatnikov už v systéme nebudú existovať zdroje na dôstojné dôchodky.

Búlik porovnáva, že na Slovensku bolo v roku 1970 len deväť percent obyvateľov nad 65 rokov a trvalo 55 rokov, kým sa podiel zvýšil o desať percentuálnych bodov na súčasných 18 percent. Zvýšenie na 28 percent sa udeje už o 25 rokov.

Ilustroval to aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý dal do pozornosti, že kmeňová populačná prognóza hovorí o dramatickom znížení počtu obyvateľov – kým v súčasnosti na Slovensku žije 5,4 milióna obyvateľov, v roku 2080 by ich počet mohol klesnúť na 4,7 milióna.

„Štát zúfalo potrebuje odľahčiť dôchodkový systém, ale v tomto smere nerobí vôbec nič. Namiesto toho, aby ľudí motivoval výraznou daňovou úľavou na dlhodobé investovanie, umožňuje zníženie daňového základu len o zanedbateľných 180 eur ročne pri treťom pilieri. To je absolútne nedostatočné,“ kritizuje Búlik.

S Vlčekom z asociácie správcovských spoločností sa ďalej zhoduje v názore, že štátu absolútne nezáleží na ľuďoch, ktorí myslia na vlastnú budúcnosť.

„V opačnom prípade by nezavádzal a nezvyšoval osobitný odvod z podnikania správcovských spoločností, ale sústredil by sa na nápravu nespravodlivého zdaňovania investičných produktov, na ktoré asociácia upozorňuje už takmer desať rokov,“ posiela Vlček tvrdý odkaz kompetentným.
Mohlo by vás zaujímať:
Hľadáte byt v Záhorskej Bystrici? Pozrite si aktuálne byty v projekte Sýkorky, vstúpte do VR alebo požiadajte o detailné informácie online!
Reklama

Určitá náprava nespravodlivého systému sa pritom črtala, avšak minister Kamenický zo zákona zmeny tesne pred ich platnosťou vyhodil. V prípade, že by sa tak nestalo, výnosy z podielových fondov by sa nezdaňovali – za podmienky, že od nadobudnutia podielových listov uplynuli tri roky.

Nervozita rastie a Jaguar hlási ďalší odklad. Pri Nitre sa šíria špekulácie o dlhšej prestávke
23.09.2025, 16:04
Róbert TurzaRóbert Turza

Jaguar Land Rover sa stále nedokázal spamätať z bezprecedentného kybernetického útoku.
Ľudia sú doma, štát chce pomáhať a dodávatelia sa boja katastrofálnych následkov.
Medzičasom sa vynárajú otázky, ako mohol inovatívny výrobca dospieť do takejto situácie.
Spôsobila miliardové škody snaha šetriť na strane vedenia spoločnosti?
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Pred tromi týždňami Jaguar Land Rover vydal stručné vyhlásenie: „Napadli nás hackeri, ale problém čoskoro vyriešime.“ Spoločnosť, ktorej výroba, predaj, servis aj finančné operácie boli zo dňa na deň ochromené, sľubovala nápravu IT systémov v priebehu pár dní.

image

Pre kyberútok v automobilke v Nitre je možné využiť schému kurzarbeit, oznámil minister Tomáš

Dnes je však zrejmé, že išlo len o snahu upokojiť investorov. Celá spoločnosť, spolu s nitrianskou fabrikou vyrábajúcou luxusné SUV modely Defender a Discovery, je už tretí týždeň paralyzovaná a situácia sa nezmení ani do konca tohto mesiaca.

Aj keď ide o jeden z najväčších kyberútokov v automobilovom priemysle vôbec, pôvodný šok opadol a čoraz viac ľudí sa pýta: Ako sa Jaguar do tejto situácie mohol dostať? Kto je zodpovedný a aká bude skutočná daň za toto pochybenie?
Vyšetrovanie pokračuje, výroba stojí

„Aktuálne pripravujeme harmonogram postupného obnovenia operácií a pokračujeme vo vyšetrovaní incidentu,“ uviedlo vedenie automobilky v oficiálnom vyhlásení. Podľa zahraničných médií však ďalší odklad neznamená, že výroba sa začne začiatkom budúceho mesiaca.

Zdroje z britských médií a aj z HN potvrdzujú, že reštart výroby sa zrejme oneskorí ešte viac. Špekuluje sa dokonca o pretrvávajúcej odstávke počas celého novembra, čo však automobilka označuje za špekulácie.

To, aké škody hackeri napáchali, stále nie je známe. Automobilka už neochotne priznala, že bola časť jej dát odcudzená. To, či od nej útočníci požadujú výkupné alebo či s nimi komunikuje, je údajne vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie tajné.

image

Hackeri ochromili aj faktúry. Ľudia z Jaguaru môžu robiť vo vedľajšej fabrike, dodávatelia zvažujú prepúšťanie
Nikto nič nevie, tvrdí zamestnanec z Nitry

Kybernetické útoky takýchto rozmerov ako v prípade anglickej automobilky sú zriedkavé. Výrobné kapacity stoja vo všetkých závodoch – v Anglicku, Číne, Indii, Brazílii a aj v slovenskej fabrike v Nitre, ktorá je najväčšou zahraničnou investíciou.

V dôsledku toho zostávajú doma desaťtisíce zamestnancov – nielen z automobilky, ale aj z radov dodávateľov. Na Slovensku prechádza bránami nitrianskeho Jaguaru denne približne päťtisíc ľudí a ďalšie tisícky pracujú pre firmy ako Syncreon, Gestamp, Matador a mnohé iné.

„Neustále dostávame len opakované výzvy, aby sme čakali a do práce nechodili. Osobne si myslím, že v Nitre nikto netuší, kedy skutočne začneme opäť vyrábať,“ uviedol pre HN zamestnanec, ktorého meno redakcia pozná.

Väčšina zamestnancov teda zostáva doma a poberá 75 percent svojej mzdy. Situácia už stála automobilku približne 1,3 miliardy eur na obrate a 170 miliónov eur na zisku. Odborníci sa však zhodujú, že celkové škody budú oveľa vyššie, keďže k nim treba pripočítať poškodenie dobrého mena a obchodné dôsledky.

Výrobcovi chce pred možným dominovým efektom pomáhať britská vláda, podobný prístup zaujali aj slovenské politické špičky. Minister práce Erik Tomáš oznámil, že v hre je nástroj kurzarbeit.

image

Na európskych letiskách pretrvávajú problémy po piatkovom kyberútoku. Najviac postihol Berlín
Konflikt záujmov: S cieľom šetriť?

Britské úrady, bezpečnostné zložky a odborníci na kyberbezpečnosť riešia krízu od samého začiatku. Po prvotnom šoku sa mnohí pýtajú, ako sa to mohlo stať a kto je zodpovedný.

Zrejme to bol priamy dôsledok šetrenia. Jaguar Land Rover si kyberbezpečnosť nezabezpečoval sám, ale prenechal ju svojej sesterskej spoločnosti Tata Consultancy Services. Britské médiá navyše upozorňujú na fakt, že na obe strany transakcie – teda aj na materskú, aj na dcérsku spoločnosť – dohliadali tí istí ľudia.

Predseda predstavenstva holdingu Tata Natarjan Chanderasekaran je zároveň predsedom predstavenstva všetkých dcérskych spoločností a členmi predstavenstva Tata Consultancy Services sú aj dvaja z piatich nevýkonných riaditeľov Jaguaru. Takéto prepojenie je podľa mnohých odborníkov prinajmenšom nešťastné, keďže to spochybňuje nezávislosť oboch spoločností.

image

Zamestnanci zostali doma, výroba je pozastavená. Kybernetický útok paralyzoval aj fabriku Jaguaru v Nitre
Dodávatelia sa obávajú bankrotov

Hoci sa pozornosť sústreďuje najmä na Jaguar, na jeho vrchole stojí množstvo ďalších menších či väčších zamestnávateľov, ktorí musia znášať krízu spolu s ním. Keďže veľká časť pracovníkov nemôže v dôsledku odstávky pracovať, firmy im aj napriek tomu musia platiť, a to v čase, keď nemajú žiadne príjmy.

K celej situácii sa pridala ešte jedna veľká komplikácia: s IT systémami bol ochromený aj podnikový systém SAP, čo viedlo k zastaveniu fakturácie.

Tisíce faktúr ostali nevyplatených, čo môže pre dodávateľov znamenať obrovské problémy, bankroty či prepúšťanie. Situácia sa týka aj Slovenska, kde dodávateľský reťazec Jaguaru generuje približne 30-tisíc pracovných miest.

Dvaja dodávatelia zo západného Slovenska, ktorí chceli zostať v anonymite, potvrdili, že stop vo výrobe a dočasné neuhrádzanie platieb narúša cash flow. Mnohí sa obávajú, ako zvládnu tieto neočakávané a nezavinené dodatočné náklady v segmente, kde sa firmy pohybujú na hranici kladných marží.

Duševné zdravie
Heroine
Mladí
Sexuálne násilie
Školstvo
Životy žien
25. septembra 2025 15:25
Dve študentky prehovorili o sexuálnom obťažovaní na škole: Bolo to to najhoršie, čo som kedy cítila
Beáta Obradovičová
Ilustračné foto - Adobe Stock
Ilustračné foto – Adobe Stock

Vracanie, nespavosť, strata chuti do jedla, sebapoškodzovanie rezaním a napokon aj samovražedné myšlienky sa objavili u stredoškoláčky, ktorej sa dotýkal triedny učiteľ.

V článku opisujeme, ako sa dve dievčatá z jednej triedy na strednej pedagogickej škole v Modre postavili učiteľovi, ktorý sa nielen ich, ale aj iných žiačok školy dotýkal a venoval im pravidelné objatia. Prípadom sa pred pár mesiacmi zaoberala aj televízia Markíza.

Jedno z dievčat už na škole neštuduje, druhé sa snaží prestúpiť. Namiesto podpory od vedenia školy v podobe okamžitých riešení sa podľa slov ich rodičov dočkali neštandardného prístupu alebo konštatovania, že „dievčatá sú príliš citlivé“.

V uplynulých týždňoch rodičia oboch stredoškoláčok poskytli prostredníctvom telefonátov a stretnutí Denníku N množstvo informácií o správaní pedagóga k ich dcéram.

Rodičia sa s rovnakými informáciami obrátili aj na niekoľko inštitúcií – okrem riaditeľa školy kontaktovali Školské inšpekčné centrum v Bratislave, Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, Úrad komisára pre deti, Centrum pre poradenstvo a prevenciu Pezinok a tiež pezinskú okresnú políciu, kde jedna z matiek podala trestné oznámenie.

Podľa rodičov, s ktorými sme sa rozprávali, sa na správanie učiteľa sťažovala aj tretia žiačka z danej triedy, informácie priamo od jej rodičov však nemáme, preto jej príbeh v článku nerozoberáme.
Zuzana: Bolo to pre mňa najhoršie, čo som kedy cítila

Zuzana (v článku používame zmenené krstné meno dievčaťa; jeho identitu aj mená jej rodičov v redakcii poznáme – pozn. red.) si už krátko po nástupe do prvého ročníka na strednej pedagogickej škole v Modre všimla, že správanie triedneho učiteľa k žiačkam je dosť uvoľnené – dievčatá pravidelne objímal.

Zuzane časté objatia od pedagóga neboli vôbec príjemné. Zatiaľ čo niektorým iným dievčatám neprekážali, ona sa im začala brániť. Učiteľ na jej odmietanie reagoval chladným správaním a ignoráciou. Študentka nevedela, čo má robiť, aby sa na jednej strane vyhla dotykom, ktoré jej boli odporné, no aby sa na druhej strane neocitla v nemilosti človeka v nadriadenej pozícii, s ktorým prichádzala denne do kontaktu.

Na plaveckom výcviku ku koncu 1. ročníka ju učiteľ napriek jej výslovnému nesúhlasu dvakrát chytil a hodil do vody. Na sebe mala plavky, on ju oblapil za zadok. Dievčina opisuje situáciu tak, že úplne stuhla a vôbec nevedela, ako má zareagovať. Tiež podľa jej slov prišiel do jej izby a bol s ňou osamote a opäť sa jej dotýkal.

Správanie učiteľa v nej vyvolávalo stres, úzkosť, pocity viny a zlyhania či bezmocnosť. Dlhodobo sa trápila – prestalo jej chutiť jesť, začala vracať a nápadne chudnúť. Vracala zvyčajne po tom, ako došlo medzi ňou a učiteľom k fyzickému kontaktu.

O správaní pedagóga povedala doma sestre a rodičom – nezdôverila sa im však, že sa to deje práve jej, jeho objímanie a dotyky opisovala len na svojich spolužiačkach. Keď sa jej mama spýtala, či sa dotýka aj jej, poprela to.

V druhom ročníku v Zuzane prevážilo presvedčenie, že sa pedagógovi, ktorý k nej bol nepríjemný pre jej rezervovaný postoj voči nemu, musí podriadiť. Nechcela už ďalej znášať jeho nálady a emocionálny nátlak. „Bolo to pre mňa najhoršie, čo som kedy cítila, chodila som do školy s pocitom, akoby tam bol terorista, ktorého sa stále bojím,“ povedala neskôr rodičom.

Fyzický kontakt zo strany triedneho učiteľa teda pokračoval – objímal ju, hladkal a ovoniaval jej vlasy, dotýkal sa jej nôh. Volal si ju do kabinetu, kde s ním bola osamote – vraj preto, že jej chce pomôcť, keď má problémy s jedlom.

Zuzana bývala počas pracovných dní na stredoškolskom internáte, a keď sa vracala domov k rodičom, bola čoraz pochudnutejšia. Jej stav sa im nepozdával, no vôbec tomu nerozumeli, lebo cez víkendy doma normálne jedla, varila, vypekala. Zle jej ostávalo, keď sa mala v pondelok vybrať do školy.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Stredná odborná škola pedagogická v Modre. Foto – webstránka BSK

Rodičia nechceli nič podceniť, preto kontaktovali organizáciu Chuť žiť, ktorá pomáha ľuďom s poruchami príjmu potravy. Dcéru prihlásili do liečebno-vzdelávacieho programu, oni sami sa aktívne zaujímali, ako jej pomôcť. Stále však nepoznali pravú príčinu jej stavu. Aj keď sa jej neustále pýtali, čo sa deje, o správaní učiteľa voči nej im nepovedala.

Dievčina zmenila aj štýl obliekania. Z elegantnejších šiat, sukní či blúzok v bledých odtieňoch, ktoré jej učiteľ zvykol chváliť, prešla na vyťahané tričká, svetre a široké nohavice v čiernej farbe. Dokonca si ostrihala dlhé vlasy úplne nakrátko.

V druhom ročníku od novembra 2024 prešla Zuzana na individuálne vzdelávacie štúdium, ktoré jej navrhol triedny učiteľ pre vymeškávanie utorkového vyučovania, keď chodila na terapie do stacionára Chuť žiť. V ostatné dni chodila do školy a učiteľ si ju naďalej volal do kabinetu, lebo jej vraj chcel pomôcť.

10. februára tohto roku Zuzaninej mame zazvonil telefón. Volala jej lekárka, ktorá jej oznámila, že dcéra je hospitalizovaná na psychiatrii v Národnom ústave detských chorôb na bratislavských Kramároch, lebo sa chcela pokúsiť o samovraždu. Do nemocnice sa dostala vďaka zásahu krízovej linky IPčko, na ktorú zatelefonovala po tom, čo videla ich plagáty v okolí vlakovej trate.

Zuzana na psychiatrickom oddelení normálne jedla, jedlu sa nevyhýbala a nevracala, teda nejavila sa ako pacientka s poruchou príjmu potravy – preto lekárka rovno upozornila, že hlavný problém je zrejme niekde inde.

Až keď bola Zuzana niekoľko dní na pedopsychiatrii, začala rozprávať viac o tom, čo prežívala. O neželaných dotykoch pedagóga postupne povedala lekárke a následne aj rodičom.

Keď sa jej spätne rodičia pýtali, prečo neprehovorila skôr o tom, čo ju trápi, povedala, že nechcela rodine a najmä otcovi, ktorý sa v tom čase začal liečiť na vážnu onkologickú diagnózu, priťažovať. Tiež si vraj pripadala „chybná“, keďže viacerým dievčatám v triede kontaktné správanie učiteľa neprekážalo.
Andrea: Ostala som paralyzovaná

Už na začiatku prvého ročníka na modranskej pedagogickej škole si nová študentka Andrea (skutočné meno mladej ženy a jej rodičov v redakcii poznáme) všimla, že jej triedny učiteľ sa zvykne so žiačkami a žiakmi objímať a dotýkať sa ich. Najskôr si pomyslela, že je to asi na škole bežné, i keď sa jej to zdalo zvláštne.

Postupom času sa však učiteľove dotyky na jej chrbte, krku aj so šepkaním do ucha začali stupňovať, pričom ostatní zamestnanci školy nič podobné nerobili.

Andrei začali byť nevyžiadané dotyky učiteľa nepríjemné a prvý raz sa jej odpor vyhrotil na plaveckom výcviku, kde mu dala jasne najavo, že stačilo. „Pán učiteľ mi povedal, že ak mi budú jeho dotyky nepríjemné, stačí povedať a on prestane,“ píše v liste, ktorý jej rodičia poslali Školskému inšpekčnému centru v Bratislave.

Napriek tomu sa jej učiteľ aj na ďalší deň plaveckého výcviku pokúsil dotýkať, a aby sa to nestalo, musela pred spolužiakmi zvýšiť hlas. Učiteľ sa následne správal urazene, s dotykmi prestal na jeden deň, no potom znovu pokračoval.

Katarína Fülöpová, riaditeľka Centra pre poradenstvo a prevenciu Pezinok, ktoré sa zapojilo do riešenia situácie na modranskej strednej škole, hovorí, že správanie pedagóga vykazuje znaky groomingu.
Grooming – dotyky a chvíle osamote

Grooming sú rôzne manipulatívne taktiky sexuálnych predátorov, ktorými sa snažia čo najviac priblížiť k vyhliadnutej obeti. Odborníčka na prípady sexuálneho zneužívania detí a mladistvých Slávka Karkošková opisuje grooming ako súčasť modu operandi u približne 80 percent páchateľov sexuálneho zneužívania.

Správanie dospelého v týchto prípadoch prekračuje hranice profesionálneho prístupu k deťom. Z ich strany môže ísť napríklad o ponuku tykania vyvoleným deťom, lichôtky, svojvoľné dotyky či vytváranie príležitostí, ako byť s dieťaťom osamote.

V situácii osamote s učiteľom sa ocitla aj Andrea vo februári tohto roka na lyžiarskom výcviku. Jej spolužiačka a spolubývajúca odišla pre chorobu zo školského zájazdu domov predčasne. Andrea tak mala ostať zvyšok pobytu v izbe sama.

Hneď po odchode kamarátky prišiel za Andreou neskoro večer o 22. hodine dotyčný pedagóg so slovami, že sa s ňou chce porozprávať, lebo sa dopočul, že mala s kamarátkou a spolubývajúcou nejaký konflikt. Andrea to poprela. Učiteľ však izbu neopustil a začal jej klásť otázky – najskôr o škole, učení a vzťahoch v triede.

Neskôr sa spýtal, či si môže ľahnúť vedľa nej na posteľ, lebo ho bolí chrbát. „V tom momente som ostala paralyzovaná a nevedela som, ako mám reagovať. Rozhovor sa potom zvrhol na otázky o mojom sexuálnom živote,“ píše v liste inšpekcii Andrea.

Pedagóg sa jej vypytoval, či už mala priateľa, kedy s ním bola naposledy v kontakte, čo spolu robili, a keď mu nechcela odpovedať, pokračoval dokola, až kým od nej nevymámil odpoveď, že sexuálny styk ešte nemala.

Andrea bola vystrašená a hneď po učiteľovom odchode z izby o štvrť na jednu v noci, pri ktorom ju ešte objal, napísala správu spolužiačkam do susednej budovy o tom, čo sa udialo. Na druhý deň sa kamarátky pedagóga spýtali, či môže Andrea spať v ich izbe. Najskôr vraj nesúhlasil, dovolil to až po dlhšom presviedčaní.

„Ty si taká sexi v tomto tričku, ja to mám tak rád, keď máš na sebe toto tričko. Ty si taká sexi, vieš sa vždy tak pekne zladiť,“ prihováral sa učiteľ Andrei priamo v škole. Keď raz odchádzala z triedy po poslednej piatkovej hodine, silno ju stisol a povedal: „Ja sa ťa budem chytať ešte viac, keď viem, že to nemáš rada.“

Obe dievčatá, Zuzana aj Andrea, sú typovo podobné – jemné, tiché, skôr introvertnejšie.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Ilustračné foto – Unsplash/Zhivko Minkov
Vedenie školy: On je kontaktný a priateľský

Rodičia oboch dievčat sa postupne obrátili na vedenie školy, konkrétne na riaditeľa Maroša Jakima. Začiatkom marca ho kontaktovala Zuzanina matka – krátko po tom, ako dcéra rodičom povedala o dianí s učiteľom, ktoré sa odohrávalo v priestoroch školy či na školských akciách.

„Išli sme do školy osobne podať sťažnosť, riaditeľ nám tvrdil, že o správaní pedagóga nevedel. Zástupkyňa nám však povedala, že o tom vie od psychologičky, ktorá to mala riešiť. Obaja skonštatovali, že učiteľ je veľmi kontaktný, kamarátsky a snáď to nemyslí zle,“ hovorí Zuzanina mama o stretnutí s vedením školy.

Do riaditeľne prizvali aj triedneho učiteľa. Prišlo k slovnej konfrontácii medzi ním, Zuzaninou matkou a Zuzaniným dospelým starším bratom, ktorý mamu sprevádzal. Pýtali sa ho na konkrétne situácie, napríklad na plavecký výcvik a moment, keď bol v Zuzaninej izbe.

V písomnom zápise zo stretnutia, ktorý má Denník N k dispozícii a zaznamenala ho rukou zástupkyňa školy, stojí: Pedagóg (priezvisko) nepoprel – priznal, že bol počas plaveckého výcviku so Zuzanou sám v izbe. Nevie si spomenúť, či sa jej dotkol, alebo nie.

V dvoch záverečných vetách záznamu je uvedené, že učiteľ berie na vedomie, že k nevhodnému kontaktnému správaniu z jeho strany nedôjde a že nebude žiačku nijako znevýhodňovať.

Rodičia okrem rukou napísaného záznamu zo stretnutia do dnešného dňa nedostali žiadne iné písomné vyrozumenie k sťažnosti, ktoré by obsahovalo reakciu vedenia, ako vyriešilo ich sťažnosť a situáciu s učiteľom.

Zuzanina matka spomína ešte ďalšiu nepochopiteľnú situáciu: riaditeľ školy osobne išiel za lekárkou, ktorá pracuje na detskej psychiatrii, a priamo jej sa pýtal na súvislosť psychického stavu dievčaťa s učiteľovým údajným obťažovaním. Bez vedomia a súhlasu rodičov.

Bratislavský samosprávny kraj ako zriaďovateľ modranskej školy reagoval, že riaditeľ školy sa neinformoval o zdravotnom stave žiačky. „Snažil sa len zistiť, či existuje súvislosť medzi správaním triedneho učiteľa a problémami žiačky,“ uviedli v mailovej odpovedi.

Zisťovanie zdravotného stavu žiaka je porušením zákona o ochrane osobných údajov. Škola môže len vyžadovať potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti žiaka napríklad na účely športového kurzu alebo v prípade jeho neprítomnosti, ale aj tieto dokumenty poskytuje lekár písomne rodičom, nie pedagógom či riaditeľovi. Navyše lekári sú zo zákona viazaní lekárskym tajomstvom.
Opatrenia sa začali až po mnohých sťažnostiach

Krátko po Zuzaninej matke sa na strednú pedagogickú školu vybrali riešiť nevhodné správanie učiteľa aj Andreini rodičia. Z ich stretnutia s vedením školy a učiteľom neexistuje žiadny záznam, ani písaný rukou. Rodičom na záver nedali nič podpísať a žiadny dokument im neposlali ani dodatočne. Od zriaďovateľa školy Bratislavského samosprávneho kraja sme si ho pýtali aj my, do uzávierky nám informáciu, či existuje, nepotvrdili.

Andreini rodičia hovoria, že ani po ich stretnutí s vedením sa nič zásadné nezmenilo, dievčatá naďalej prichádzali do kontaktu s učiteľom, ktorý sa ich síce už nedotýkal, no akákoľvek interakcia s ním im bola veľmi nepríjemná.

Zuzanina mama rozpráva, že nevideli ani snahu vedenia školy zabezpečiť bezpečné prostredie. Dcéra sa jej sťažovala, že keď prechádzala po chodbe okolo riaditeľa a zbadal ju, priskočil k vedľa stojacej kolegyni, začal ju hladkať po ruke a, pozerajúc na Zuzanu, vyhlásil: „Toto sa tu nesmie robiť.“ Aj spolu s pedagogičkou sa na tom údajne zasmiali. Dievčaťu z toho prišlo do plaču, doma sa zverila rodičom, že takéto prejavy by od riaditeľa nečakala.

Aj situácia v triede, ktorú dievčatá navštevovali, bola pre ne nepríjemná – niektoré spolužiačky sa „priateľského objímajúceho“ učiteľa zastávali.

Matky oboch žiačok modranskej pedagogickej školy podali ďalšie sťažnosti, no už na externé inštitúcie. Zuzanina mama sa obrátila na bratislavskú školskú inšpekciu už v marci, v apríli napísala aj na Úrad komisára pre deti.

Andreina mama hovorí, že lekárka napokon pre ich dcéru odporučila individuálny vzdelávací program, teda aby sa ostala učiť doma a do školy chodila len na preskúšanie. Aj keď súhlasili, vnímajú to ako trest pre svoju dcéru, ktorá sa ničoho nedopustila, no napokon musela ostať doma ona a nie pedagóg.

Andreini rodičia v máji takisto napísali sťažnosť adresovanú školskému inšpekčnému centru a ešte skôr sa skontaktovali s Centrom poradenstva a prevencie (CPP) v Pezinku. V máji podala Andreina matka aj trestné oznámenie na pezinskej okresnej polícii.

Trestné oznámenie podala 13. mája aj riaditeľka CPP Pezinok Katarína Fülöpová po tom, čo ich centrum zrealizovalo na škole anonymizovaný dotazník medzi študentmi všetkých ročníkov. V ňom vyjadrilo obavy alebo rovno odsúdilo konanie učiteľa pedagogiky spolu 16 žiakov a žiačok školy.

Riaditeľka centra poradenstva a prevencie hovorí, že opatrenia začalo vedenie školy robiť koncom apríla. „Považujem za zvláštne a nezodpovedné zároveň, že od začiatku marca po sťažnostiach od rodičov riaditeľ SOŠ pedagogická v Modre začal konať až koncom apríla,“ hovorí riaditeľka centra prevencie a poradenstva Katarína Fülöpová.

V odpovediach Denníku N od zriaďovateľa školy sa píše, že riaditeľ Jakim začal s opatreniami súvisiacimi s učiteľom 7. apríla. Od 28. apríla do 16. mája poslal pedagóga na dovolenku, zbavil ho triednictva a zakázal mu zúčastňovať sa na školských aktivitách a podujatiach.

„Zároveň mu bolo zakázané vykonávať individuálne konzultácie bez prítomnosti ďalšieho pedagogického zamestnanca a má úplný zákaz fyzického kontaktu so žiakmi,“ napísal bratislavský VÚC. Prečo dostal pedagóg písomné upozornenie na nevhodné správanie až 20. júna, však neuviedli.

V dokumente bol údajne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny s poučením, že v prípade zistenia opakovaného porušenia s ním bude ukončený pracovný pomer. Z komunikačného odboru VÚC tvrdia, že učiteľ všetky prijaté obmedzenia dodržiava.

Koncom marca, teda v čase, keď sa na pedagóga už boli sťažovať rodičia študentiek, ho na oficiálnej facebookovej stránke mesta Modra chválili za empatický prístup k študentom.
Riaditeľka CPP: Kým učiteľ učí, nie je to v poriadku

Pezinské centrum poradenstva a prevencie vedeniu školy vytklo aj to, že nemá prijatý etický kódex, ktorým sa odporúča riadiť ministerstvo školstva. Je to dokument, v ktorom sa okrem iného píše, že „pedagogický zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti aktívne chráni žiakov pred všetkými formami sociálno-patologických javov, ktoré narúšajú sebaúctu žiaka a integritu jeho osobnosti“.

Bratislavský kraj tvrdí, že sa ním škola riadila a navyše doplnili zákaz fyzického kontaktu so žiakmi aj do pracovného poriadku školy „ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny s následnými postihmi spočívajúcimi okrem iného v okamžitom skončení pracovného pomeru“.

Prečo sa vedenie školy nerozhodlo ihneď postupovať podľa etického kódexu v prípade oboch dievčat, ktoré mali byť na pôde školy a na školských akciách ochránené pred sociálno-patologickými javmi, sme sa nedozvedeli.

Na nami zaslané otázky (ešte v auguste) najskôr riaditeľ školy nereagoval, po telefonátoch navrhol osobné stretnutie. Napokon stretnutie na poslednú chvíľu zrušili. Ozval sa vedúci komunikačného odboru bratislavskej župy Michal Feik a oznámil, že riaditeľ a ani samotný pedagóg, ktorému sme takisto poslali email s otázkami a aj SMS správu, s nami priamo komunikovať nebudú.

Bratislavský samosprávny kraj ako zriaďovateľ ešte v reakcii napísal, že v rámci prebiehajúceho vyšetrovania kladie dôraz na to, aby zo strany školy bola poskytnutá maximálna súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. „Situáciu monitorujeme prostredníctvom zamestnancov odboru školstva a zároveň komunikujeme s príslušnými inštitúciami,“ píšu v stanovisku.

Riaditeľka centra poradenstva a prevencie Fülöpová nepovažuje tieto opatrenia za dostatočné: „Akademická pôda by mala byť bezpečným priestorom, akékoľvek čo i len náznaky sociálno-patologických javov sú neprípustné,“ hovorí. Obáva sa, či je situácia na SOŠ pedagogickej v poriadku, keďže pedagóg, ktorý je podozrivý zo sexuálneho obťažovania, na škole naďalej učí.

„Rešpektujem prezumpciu neviny, no prvoradé je zabezpečiť bezpečné prostredie pre mladistvé osoby,“ dodáva.
Anonym povedal, že dievčatá to nafúkli

Rodičia dúfali, že im k spravodlivému vyriešeniu prípadu pomôže školská inšpekcia. Zuzaniným rodičom poslala odpoveď v máji so stanoviskom, že ich sťažnosť podaná v marci bola odložená, lebo vo veci už koná polícia.

Andreiným rodičom, ktorí podali sťažnosť na prístup učiteľa a vlažný postup vedenia školy, prišla odpoveď v júli s vyjadrením, že sťažnosť je neopodstatnená.

Po tom všetkom, čo prežila ich dcéra, boli presvedčení, že uspejú. Odpoveď inšpekcie ich zarazila, veď škola by mala byť prostredím, v ktorom sa deti cítia bezpečne. Záver úradníčok ich zaskočil o to viac, že ich dcéra predsa nebola jediná, ktorá mala takéto skúsenosti so stredoškolským pedagógom.

V júlovom rozhodnutí školského inšpekčného centra stojí, že dostupnými metódami kontroly nebolo možné zistiť skutočný stav, pretože učiteľ poprel, že by sa Andrey dotýkal proti jej vôli. Na svoju obhajobu pred úradníčkami vraj použil staršie video, na ktorom mu žiačky jeho triedy gratulovali k narodeninám a Andrea bola prvá, ktorá mu podala ruku a objala ho. Jej mama sa pýta: „To má byť pre inšpekciu dostatočný dôkaz o tom, že moju dcéru neobťažoval?“

V reakcii inšpekcie si prečítala aj iné argumenty – ako učiteľ na lyžiarskom kurze išiel Andreu do izby, v ktorej ostala sama, len skontrolovať alebo ako vyjadril ľútosť, že jeho slová neboli správne pochopené a boli vytrhnuté z kontextu. Inšpekcia zacitovala aj jeho vyjadrenie o tom, že „vždy rešpektoval žiakov a ich potreby boli uňho na prvom mieste“.

Inšpekcia sa ďalej odvoláva na anonym doručený riaditeľovi, ktorý tvrdí, že obe dievčatá celú vec len nafúkli. Spomína aj podpornú petíciu, ktorú údajne iniciovali žiaci triedy po tom, ako bol učiteľ zbavený triednictva. V závere Andreinej matke adresovali vetu: „Vaše tvrdenie o neakceptovateľnom správaní triedneho učiteľa je v rozpore s jeho tvrdením.“

Andreini rodičia sa proti tomuto prešetreniu sťažnosti a záveru o jej neopodstatnenosti odvolali. Prípad sa ešte vyšetruje a dozoruje ho Štátna školská inšpekcia, čo je orgán nadriadený bratislavskému centru.

Zo záveru bratislavskej školskej inšpekcie vyplýva, že o pravdivosti tvrdení dvoch študentiek Andrey a Zuzany úradníčky, ktoré sa s nimi aj stretli, pochybujú. No nepochybovali o nich psychologičky z CPP, ktoré sa denne stretávajú s traumami detí a mladistvých. O Zuzaniných zažitých situáciách nemala podľa jej rodičov pochybnosti ani psychiatrička, v ktorej starostlivosti bola počas hospitalizácie na detskej psychiatrii po tom, čo zvažovala samovraždu, ani jej psychologička z organizácie Chuť žiť, ktorá s ňou pravidelne prichádzala do kontaktu.

Na postupy a rozhodnutie bratislavského školského inšpekčného centra sme sa spýtali nadriadenej inštitúcie Štátnej školskej inšpekcie. Jej hovorkyňa Katarína Matejková odpísala, že naďalej konajú v rámci svojich vnútorných kontrolných mechanizmov. „Pokiaľ nie je ukončený celý proces vybavovania sťažnosti, nie je možné poskytnúť informácie.“
Rodičia by to nemali vzdať, hovorí odborníčka

Polícia vyšetrovanie podozrenia zo sexuálneho zneužívania na modranskej škole zatiaľ neuzavrela, Denníku N to potvrdila hovorkyňa krajskej polície. Rodičia dievčat sa obávajú, že rozhodne, že nevyžiadané a odmietané dotyky pedagóga voči ich dcéram nie sú trestným činom.

Takýto záver vyšetrovania predpokladá aj skúsená odborníčka Slávka Karkošková, keďže nedošlo k priamym dotykom na intímnych miestach s cieľom sexuálne sa vzrušiť a ani neexistujú žiadne záznamy so sexuálnymi narážkami pedagóga adresované žiačkam – ako napríklad správy v telefónoch, čo je označované za online grooming.

„No aj keď rodičia na polícii neuspejú, nie je dôvod, aby rezignovali na hľadanie riešení,“ hovorí odborníčka a dodáva, že aj keby pedagóg svojím konaním neporušil Trestný zákon, pokiaľ škola efektívne nerieši sexuálne obťažovanie, porušuje tým takzvaný antidiskriminačný zákon.

Slávka Karkošková vysvetľuje, že jednou z foriem diskriminácie je aj sexuálne obťažovanie. Ide o verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.

Sexuálnym obťažovaním sú okrem iného aj nemiestne sexuálne poznámky, narážky, otázky, neželané dotyky a neželané prejavy sexuálneho záujmu. „Škola patrí medzi subjekty, ktoré sú povinné predchádzať sexuálnemu obťažovaniu a efektívne intervenovať, ak sa vyskytne. Pokiaľ v tom zlyháva, koleduje si o civilnoprávnu žalobu na základe antidiskriminačného zákona,“ spresňuje odborníčka, ktorá sa téme sexuálneho násilia na deťoch venuje už vyše dvadsať rokov.

Prečítajte si tiež

Učiteľa obvinili zo sexuálneho zneužívania žiakov. Zisťovali sme, či školy majú presné postupy, ako takéto prípady riešiť
Únik zo školy

Ani jednému z dievčat, ktoré nabrali odvahu prehovoriť o správaní svojho triedneho učiteľa, sa v súčasnosti stále nedarí dobre.

Andrea je naďalej študentkou modranskej školy, v septembri nastúpila na dennú dochádzku, no už po prvých dňoch sa presvedčila, že chodiť do školy, kde je stále daný učiteľ aj žiaci, ktorí sú na jeho strane, nedokáže. Jej rodičia sa aktívne snažia o jej prestup na inú školu, no zatiaľ bezúspešne.

Zuzana, ktorá nemala v minulosti žiadne psychické problémy a jej úzkostné stavy sa začali v prvom ročníku na strednej škole, postupne gradovali a premýšľala aj o samovražde (podľa jej mamy pre správanie učiteľa), dnes študuje na inej strednej škole v inom meste.

Rodičom sa síce podarilo preložiť ju, no musí opakovať druhý ročník napriek tomu, že bola vždy vyznamenanou žiačkou. V novom kolektíve zatiaľ nezapadla. Cíti hnev a nespravodlivosť – ona musela odísť zo školy, ktorú si vybrala, chcela na nej študovať a pedagóg tam učí ďalej.

Prečítajte si tiež

Presne takto ticho a nebadane sa deje zlo. Film Zbormajster je brutálny vo svojej jemnosti

V lete išla s mamou do kina na český film Zbormajster o fenoméne groomingu a sexuálnom zneužívaní dievčat zo speváckeho zboru. Chcela ho vidieť, i keď vedela, že to môže byť pre ňu ťažké. Keď vyšli z kina, najskôr dlho mlčala a potom mame so slzami v očiach a zlomeným hlasom povedala: „Najhoršie na tom celom je, že to iní ľudia aj vidia, vedia o tom a nič neurobia.“

Závery opätovného prešetrenia prípadu školskou inšpekciou sa rodičia dozvedia v najbližších dňoch.

Svetoznámy slovenský podvodník tentokrát oklamal nesprávneho človeka. Novinár z Nemecka po ňom prišiel pátrať do Bratislavy
Zoran Boškovič
Martin Koiš. Foto - Twitter M. K.
Martin Koiš. Foto – Twitter M. K.

1.00×

Marec 2025. Slovák na ulici oslovil nemeckého občana s otázkou, či hovorí po anglicky. Vydával sa za pokrývača, ktorý cestuje do Dánska za prácou, ale stratil peňaženku a uviazol v Nemecku. Došla mu vraj nafta, auto má prázdne a spí v ňom už dve noci.

Argumentoval zúfalou situáciou. Navyše mu vraj s jeho východoeurópskym prízvukom nikto neverí, a teda nechce pomôcť.

„Znel dôveryhodne, ale zároveň aj podozrivo. Povedal som mu, že to vyzerá zvláštne, no nechcel som ho hneď odmietnuť. Dal mi svoje meno a telefónne číslo a ja som mu povedal, že sa ozvem, keď si premyslím, čo by som mohol spraviť,“ hovorí pre Denník N o začiatku bláznivého príbehu Milan Panek.

Panek je onen nemecký občan, ktorý si vypočul srdcervúci príbeh Slováka v Berlíne. Tým Slovákom bol známy podvodník Martin Koiš. Ale tentokrát narazil na nesprávneho človeka. Milan Panek je totiž novinár pracujúci pre verejnoprávnu stanicu NDR.

Už pár dní po diskusii na ulici Milan Panek pochopil, čo sa stalo.

„Ako novinár sa k príbehom väčšinou dostávam cez rozhovory s ľuďmi alebo cez noviny a spracujem z nich reportáž. Ale toto bolo iné – stretol som svoj vlastný príbeh. Rozprával som o tom kolegom v NDR, kde pracujem. Najprv krútili hlavami, ale keď som im povedal, čo všetko je o Martinovi známe, pochopili. Začal som pátrať a celé to rástlo do čoraz väčšieho príbehu,“ vraví Panek.

Takto sa to len začalo.

Nižšie opísaný príbeh zahŕňa:

Panekovo pochopenie, že ide o podvod;
investigatívu smerujúcu ku konfrontácii s podvodníkom;
cestu do Bratislavy a stretnutie s podvodníkovým otcom;
vysvetlenie, o akého podvodníka ide;
diskusiu s bývalým operatívcom NAKA o tom, prečo Koiš môže podvádzať naprieč Európou.
Moment, keď som začal pátrať
Martin Koiš sa Panekovi nepredstavil ako Koiš. Podobne ako roky predtým, aj v tomto prípade si meno vymyslel. Skutočné bolo len meno Martin. Od Nemca chcel hotovosť, ktorú si v Nemecku nevedel vybrať. Sľúbil mu, že mu peniaze prevedie.

„Cestou domov som naňho myslel. Vyzeral slušne – dobre oblečený, vedel po anglicky, pôsobil dôveryhodne a bol približne v mojom veku. Aj ja často cestujem, a tak som si predstavil, že by sa mi niečo podobné stalo v Mexiku. V takej situácii by mi možno tiež stačilo sto eur, aby som sa dostal ďalej,“ vysvetľuje Panek.

Nakoniec mu Nemec napísal cez četovaciu aplikáciu WhatsApp a spýtal sa, či môže urobiť online prevod. Odpovedal, že áno. Dohodli sa, že mu dá hotovosť, ale až keď mu v jeho prítomnosti peniaze prevedie. Koiš súhlasil.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Milan Panek: Stretol som svoj vlastný príbeh. Foto – archív M. P.
Stretli sa pri bankomate a tam podvodník použil techniku, ktorú predtým aj potom použil pri desiatkach ďalších. A pritom pôsobí tak banálne.

„Vypýtal si odo mňa Instagram. Dal mi svoje meno a ukázal profil, kde bolo tiež napísané ‚Martin‘. Jeho účet bol však súkromný – videl som iba profilovú fotku, príspevky nie. Pôsobilo to ako taktika, ako si získať moju dôveru. Urobil prevod, ukázal mi screenshot z účtu. Povedal, že potrebuje sto eur. Dal som mu stopäťdesiat, viac, než žiadal, lebo som videl, že peniaze na účte má. Potom sme sa rozlúčili. Pýtal som sa ho na doklady, ale keďže stratil peňaženku, žiadne nemal,“ vysvetľuje Panek.

Peniaze však neprišli. Ako aj pri predchádzajúcich podvodoch (o ktorých si viac povieme nižšie), Martin Koiš použil falošnú bankovú aplikáciu. Tváril sa, že Nemcovi poslal peniaze, ale na účet nikdy neprišli. „To bol moment, keď som začal viac pátrať,“ vraví Panek.

Svetoznámy podvodník
V našom denníku sme o Martinovi Koišovi písali už v roku 2019. O rok neskôr si ho všimol aj svetoznámy web The Athletic, ktorý patrí pod mediálnu spoločnosť The New York Times Company. Koiš podvádzal ambicióznych športovcov, ktorým ako futbalový agent sľuboval skúšku v zahraničnom klube.

Oslovoval ich na sociálnych sieťach. Podmienkou bolo uhradenie zálohovej platby, ktorá mala byť údajne vrátená ešte počas samotného pobytu.

Lenže po odoslaní peňazí s Koišom už nebolo možné nadviazať žiadny kontakt. A sľubovaná skúška sa nikdy neuskutočnila. „Vôbec sme ho nepoznali, kým sme nedostali prvý podnet v súvislosti s týmito podozreniami. A ten prišiel zo zahraničia,“ vysvetľuje pre Denník N Jakub Čavoj zo Slovenského futbalového zväzu.

Manažér oddelenia integrity vtedy s Koišom osobne hovoril prvý aj posledný raz. „Konfrontovali sme ho, aby predstavil svoju verziu príbehu,“ vraví Čavoj.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Manažér integrity futbalu SFZ Jakub Čavoj. Foto N – Tomáš Benedikovič
Koiš súhlasil a s Čavojom sa stretol. Ešte v tom týždni prišiel do sídla SFZ v Bratislave. Zastrájal sa, že ide o klamstvá. Od Čavoja žiadal informácie o tom, o aké osoby ide. Chcel reagovať, vraj všetko vysvetlí a že ide len o hádky a spory, v ktorých sa s niektorými ľuďmi naťahuje o peniaze.

„Prisľúbil, že nám to ozrejmí a pošle podklady. Keď to však ani po dvoch či troch dňoch neurobil, kontaktovali sme ho znovu a žiadali, aby predložil aspoň nejaké informácie. Počas telefonátu už komunikoval v štýle, že nechce, aby sme tieto veci zverejnili. Nedokázal však nijako vierohodne preukázať, že informácie nie sú pravdivé. Skôr sa vyjadril tak, že si nepraje, aby sme o ňom zverejňovali informácie alebo pred ním varovali,“ pokračuje Čavoj.

Dnes sú praktiky Martina Koiša súčasťou prezentácie, s ktorou Jakub Čavoj v rámci prevencie športovej korupcie obchádza futbalové kluby po celom Slovensku. Ako výstraha pre hráčov.

Išlo o roky 2019 a 2020. To bol Čavojov posledný kontakt s Koišom. Alebo pre niektorých s Kočišom. Prípadne Kovalskym. Podľa toho, ktorá obeť v ktorej krajine ste. Aj Panekovi sa predstavil falošným menom.

„Zobral som jeho profilovú fotku a použil aplikáciu na vyhľadávanie podľa obrázka. Musel som za ňu zaplatiť, no nevadilo mi to. Moja zvedavosť bola silnejšia. Výsledkom bolo niekoľko odkazov s jeho tvárou – tam som narazil aj na článok v New York Times a následne som zistil, že už o ňom písali aj iné médiá, dokonca vznikol podcast. Vtedy som pochopil, že som narazil na veľkú tému,“ vraví Panek.

A to je čas, v ktorom Panek oslovil aj autora tohto textu. Koiš sa totiž stal jeho ďalšou dôležitou témou a plánoval ho prísť hľadať na Slovensko.

Vidím, že sledujete Kozmo019. Oklamal aj vás?
Panek zistil, že Koiš len v samotnom Berlíne oklamal viacerých ľudí rovnakým spôsobom. Dozvedel sa o nich tak, že niektorí z nich ho sledovali na Instagrame a podvod odhalili rýchlejšie. Začali preto písať ďalším ľuďom zo zoznamu jeho sledovateľov a pýtali sa ich: „Máte skúsenosť s týmto človekom?“

„Takto mi napríklad napísal jeden Francúz v Berlíne: ‚Vidím, že sledujete Kozmo019. Oklamal aj vás?‘ Do týždňa sme už boli štyria podvedení v Berlíne a pridal sa aj jeden muž z Utrechtu v Holandsku,“ vraví Panek.

Založili si skupinu na Instagrame a o slovenskom podvodníkovi začali zbierať informácie. Každý mal niečo iné – niekto fotografiu ŠPZ a auta, Panek mal jeho telefónne číslo, poznali meno i rok narodenia. „Spoločne sme tak začali skladať obraz o tom, kým on vlastne je,“ objasňuje.

Panek chcel Koiša nájsť a konfrontovať ho, nemal však adresu. Vedel len, že pochádza z Bratislavy, ktorá je logicky menšia ako Berlín, no nie je zase až taká malá, aby na podvodníka narazil pri prechádzke po meste.

„Vtom som našiel článok na Reddite (sociálna platforma, kde používatelia zdieľajú a diskutujú príspevky v tematických komunitách – pozn. red.), kde niekto z Viedne písal, že ho podviedol muž s falošnou bankovou aplikáciou. Hneď mi to znelo povedome, tak som ho kontaktoval,“ pokračuje nemecký novinár.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Stretli sa pri bankomate a tam podvodník použil techniku, ktorú predtým aj potom použil pri desiatkach ďalších. Foto – Norddeutscher Rundfunk
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Koiš má obete po celej Európe. Martin Panek na fotografii s Viedenčanom, ktorý v minulom roku Koiša žaloval. Foto – Norddeutscher Rundfunk
Ukázalo sa, že aj „Viedenčan“ bol obeťou Martina Koiša – ešte v roku 2023. A nebol jediný. V tom roku oklamal vo Viedni najmenej jedenásť ľudí. „Všetci podali trestné oznámenie a v roku 2024 bol Martin Koiš vo Viedni odsúdený na štyri mesiace vo väzení,“ vysvetľuje Panek.

„Ďalším pátraním som zistil, že Martin Koiš bol už desaťkrát odsúdený v troch rôznych krajinách. Existuje na to systém ECRIS,“ pokračuje.

ECRIS je Európsky informačný systém registrov trestov. Ide o decentralizovaný IT systém, ktorý prepája národné registre trestov členských štátov EÚ, aby umožnil výmenu informácií o odsúdeniach medzi členskými štátmi.

„Ak je niekto súdený vo Viedni, súd si môže pozrieť, či už bol za rovnaké skutky odsúdený inde, a v takom prípade prísnejšie zváži trest. Presne to sa stalo. V Rakúsku zistili, že Martin bol už päťkrát odsúdený, a podľa ECRIS sa nakoniec ukázalo, že celkovo desaťkrát v troch krajinách. V Česku má podmienku až do roku 2028 a na Slovensku ju mal do roku 2025, ešte stále prebieha súdne preskúmanie podmienečného prepustenia,“ objasňuje Panek.

Nemecký novinár našiel rozsudok zo Slovenska z roku 2015, čiže približne desať rokov starý. Bola tam uvedená aj Koišova vtedajšia adresa v Bratislave.

„Povedal som si, prečo to nevyskúšať. Našou prácou je byť zvedavý a občas aj trochu naivný – a niekedy práve to prinesie výsledok. Tak som zistil aj adresu jeho otca,“ hovorí Panek.

A tak sa začalo schyľovať k ceste na Slovensko.

Dve stratégie podvodníka
Jakub Čavoj v roku 2020 pre Denník N hovoril o tom, že prvé záznamy o Koišových podvodoch siahajú až do roku 2012. Podvodník používal dve stratégie. V minulosti sa vydával za futbalového agenta a podvádzal mladých futbalistov. Bol za to viackrát odsúdený. „Často pri tom využíval firmu, ktorá bola vedená na jeho otca,“ delí sa Panek o svoje poznatky.

„Keď bol Martin Koiš za tieto podvody opakovane odsúdený, zmenil taktiku. Prešiel na jednoduchší spôsob – oslovoval ľudí na ulici, predstieral, že je remeselník v problémoch. Následne im ukázal falošnú bankovú aplikáciu a predstieral prevod,“ pokračuje Panek.

V rokoch 2019 a 2020, o ktorých sme písali vyššie, keď si Koiša všimli aj v zahraničí, Juraj Čavoj dúfal, že sa to medializáciou skončí a Koiš s tým prestane.

„Asi dva roky nato ma však kontaktoval študent, ktorý bol v Bratislave podvedený mimo futbalového prostredia. Vysvetlil mi, akým spôsobom ho podviedol. Odporučil som mu ísť na políciu a poskytli sme jej súvislosti z minulosti, ktoré sa týkali futbalových podvodov,“ vysvetľuje Čavoj.

Modus operandi? Koiš ho oslovil v nákupnom centre pod zámienkou, že má pokazenú alebo zničenú kreditnú kartu. Tvrdil, že sa presúva autom do Nemecka, potrebuje súrne natankovať a ukázal mu aplikáciu, ktorá mala dokazovať, že mu posiela peniaze na účet.

Poprosil ho, aby mu vybral hotovosť v banke, za ktorú si on môže natankovať. Aby pôsobil dôveryhodne, začal mu ukazovať svoj Instagram, kde sa prezentoval ako niekto, kto spolupracuje s futbalistami.

„Dokonca si ho pridal medzi kontakty a sľúbil, že do troch či štyroch dní mu peniaze prídu späť. Študent mu tú sumu vydal, ale peniaze nikdy nedostal. Následne zistil, že aplikácia bola falošná, a k peniazom sa nemohol dostať. Preto to nakoniec riešil cez políciu,“ vraví Čavoj.

Cesta na Slovensko a stretnutie s otcom
Milan Panek pred pár týždňami prišiel na Slovensko. Od Koišových susedov sa dozvedel, že na adrese, ktorú mal k dispozícii, skutočne Koiš býva. Samotného podvodníka nemal možnosť konfrontovať, no zastihol jeho otca. Spolu s tlmočníčkou zaklopali na dvere.

„Tvrdil, že o ničom nevie, že netuší nič o podvodoch ani o odsúdeniach svojho syna. Tomu však veľmi neverím, keďže firma, ktorú Martin využíval na podvody, je stále vedená na jeho meno. A aj ten starý rozsudok uvádzal rovnakú adresu, kde žijú jeho rodičia. Som presvedčený, že o synových aktivitách vie viac, než priznáva,“ vraví Panek.

Koišov otec sotva otvoril dvere a odpovedal úsečne. „Jeho odpoveď bola zakaždým rovnaká: ‚Neviem. Neviem o ničom.‘ Neustále opakoval ‚neviem‘, asi sedemkrát za sebou. Dvere pootvoril iba na pár centimetrov a pozeral sa na nás jedným okom cez škáru. Rozprával sa iba s našou tlmočníčkou, nechcel ukázať svoju tvár. Celá situácia bola napätá pre všetkých. Mal som pocit, že to nebolo prvýkrát, čo bol konfrontovaný s touto témou,“ vysvetľuje Panek.

S Koišom sa Panek napokon nestretol, no podobne ako Denník N, aj Panek kontaktoval Jakuba Čavoja zo SFZ. „Musím povedať, že ma to veľmi neprekvapilo,“ hovorí Čavoj.

„Následne ma totiž kontaktoval aj pán z Rakúska, ktorý bol podvedený vo Viedni, a pýtal sa ma na túto osobu. Poslal mi odkazy na rôzne fóra, kde sa opisovali podvody, ktoré páchal v zahraničí aj mimo futbalu. Dá sa povedať, že z futbalového prostredia postupne zmizol, no dozvedel som sa, že zostáva aktívny v iných oblastiach. Preto, keď ma kontaktoval nemecký novinár, to pre mňa nebola nová informácia – už som vedel o jeho mimofutbalových podvodoch.“

Prečo polície nespolupracujú?
Milan Panek v týchto dňoch zverejnil reportáž; slovenský podvodník je tak „slávny“ v ďalšej krajine.

Paneka sme sa pýtali, čo ho na prípade najviac dráždi – určite nielen 150 eur, o ktoré prišiel. „Hlavná otázka je, ako je možné, že jediný podvodník cestuje po celej Európe, viackrát bol odsúdený, a aj tak ho nikto nedokáže zastaviť,“ vraví Panek.

„Prečo miestne polície medzi sebou nespolupracujú? Napríklad berlínska polícia nemá prehľad, či už bol Martin niekedy predtým odsúdený. Ak dostanú hlásenie o podvode za približne sto eur, neurobia prakticky nič. Pre takú malú sumu ani nekontaktujú slovenských kolegov, aj keby mali jeho meno. A práve preto môže Martin ďalej pokračovať – vždy ide o menšie sumy, ktoré nevyvolajú medzinárodnú spoluprácu. Občas je odsúdený, ale podľa mojich rozhovorov a zistení sa počet jeho obetí počíta minimálne na desiatky a pravdepodobne sa pohybuje v trojciferných číslach,“ pokračuje.

Na túto otázku v podstate nie je až taká ťažká odpoveď, má jednoduché vysvetlenie, reaguje pre Denník N Marek Ujjobbágy. Bývalý operatívny policajt protikorupčného oddelenia NAKA, odbor východ, hovorí z vlastnej praxe.

Práve Ujjobbágy v ostatných rokoch najviac spolupracoval s Jakubom Čavojom na odhaľovaní futbalovej korupcie na Slovensku.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Marek Ujjobbágy pracoval v Policajnom zbore SR trinásť rokov. Foto – Marek Ujjobbágy
„Ak je Martin Koiš obozretný a natoľko disciplinovaný, že si dáva pozor na sumy peňazí, ktoré od obete vyláka, a svoje delikty nesústreďuje len na jednom mieste, je veľká pravdepodobnosť, že istý čas sa dokáže vyhýbať postihu – až kým neurobí chybu alebo ho jednoducho neopustí šťastie,“ vraví bývalý policajt.

Prečo je to tak? Jednotlivé policajné databázy krajín aj v rámci Európskej únie nie sú podľa Ujjobbágyho navzájom prepojené. Ak chce napríklad policajt na Slovensku zistiť konkrétnu informáciu o podozrivej osobe, ktorá je občanom iného štátu EÚ, musí poslať žiadosť do Europolu. Ak ide o osobu z krajiny mimo EÚ, oslovujú Interpol.

„Častejšie sa však spolupracuje prostredníctvom spoločných kontaktných pracovísk, ktoré využívajú aj obvodné oddelenia. Tie sa nachádzajú na hraniciach so susednými štátmi (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko) okrem Ukrajiny a spolupráca tam býva promptnejšia,“ vraví Ujjobbágy.

Ak však ide skôr o konania v priestupkovej rovine, tieto pracoviská sa neoslovujú. Logicky by to ani nebolo možné – dochádzalo by k ich neúmernému zahlcovaniu.

„Ďalším faktorom je vysoká vyťaženosť policajtov najmä na nižších úrovniach, čo spôsobuje nezáujem a neochotu ‚vŕtať sa‘ v takýchto veciach. A, samozrejme, aj zložitý a neefektívny byrokratický aparát, ktorý nie je prepojený. Celé zisťovanie informácií s medzinárodným presahom je zdĺhavé a málo účinné – pokiaľ, samozrejme, nejde o veľmi vážnu vec,“ hovorí bývalý člen NAKA.

Kde bude zase podvádzať?
Milana Paneka sa na záver pýtam, či sa preňho príbeh Martina Koiša končí publikovaním reportáži o jeho podvode. Podľa vlastných slov má zmiešané pocity, z novinárskeho záujmu to prerástlo do záujmu ľudského.

„Prečo to stále robí? Je to preňho len spôsob, ako si zarábať peniaze? Je to jeho ‚práca‘? Ako môže pokojne spať, keď ľudí podvádza?“ pýta sa Panek.

Nemeckého novinára zaujímalo aj to, či si Koiš uvedomuje, kde všade bol odsúdený a kde mu ešte beží podmienka.

„Zdá sa, že to má na pamäti a podľa toho si vyberá ďalšiu destináciu, kde podvádza. Napríklad jeho posledný instagramový príbeh bol z Talianska – možno teraz skúša podvádzať tam, pretože tam ešte nikdy nebol odsúdený. Úprimne, chcem pochopiť jeho systém. Chcem sa s ním rozprávať – ako človek s človekom. Položiť mu otázku: ‚Prečo to stále robíte? Prečo s tým jednoducho neskončíte?’“ dodáva Milan Panek.

Putinova cudzinecká légia: Z Telegramu idú do zákopov. Kto bojuje v ruskej uniforme a prečo
05.10.2025, 00:00
Ladislav KryzánekLadislav Kryzánek

Rusi lákajú do bojov v uniforme Moskvy cudzincov najmä cez kanály na Telegrame aj cez WhatsApp.
Sľubujú balík peňazí, občianstvo či pozemky, lenže realita je inde.
Cudzincov posielajú do najťažších bojov. O čo ide v nábore skutočne?
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Do lietadla smer Rusko nastúpil Ahmed Salím tento rok 11. júla. Päťdesiatročný Jordánec bol celý natešený na prácu snov. Na sieti Telegram skočil po ponuke, ktorá sľubovala zamestnanie v cateringu pre ruské ministerstvo obrany. V kancelárii ďaleko od ukrajinských bojísk a kráľovsky honorované. No, nekúpte to.
V ukrajinskom zajateckom tábore: Zahraniční bojovníci za Rusko (Ghana, Somálsko, Srí Lanka, Egypt).

Náborárka, ktorá sa predstavila ako Polina Alexandrovna, mu ponúkla viac ako dvetisíc dolárov mesačne, ruské občianstvo a následne skvelý džob v súkromnej prosperujúcej firme.
Nočná mora

Po pristátí v Moskve však začala neskutočná nočná mora, opísal neskôr jeho príbeh britský portál Middle East Eye, ktorý sa spojil s jeho manželkou v Jordánsku. Rusi ho hrozbami prinútili vstúpiť do Medzinárodného práporu, jednotky zahraničných žoldnierov, ktorá bojuje na Ukrajine. Dali mu podpísať nejaké papiere v ruštine, ktorým pochopiteľne nerozumel...

image

Rusi zintenzívnili vzdušné útoky na Ukrajinu, za uplynulý mesiac vyslali vyše päťtisíc dronov

Doma mal Jordánec finančné problémy, a tak si začal prezerať Telegram, kde podľa jedného kamaráta sľubovali „ľahký zárobok“. Dnes Ahmed Salím (jeho meno zdroj z bezpečnostných dôvodov zmenil) slúži kdesi na Ukrajine ako potrava pre ukrajinské delá a denne čelí smrti.

Jeho žena Muna, s ktorou sa mu podarilo telefonicky spojiť, zalarmovala jordánske úrady, ale bezvýsledne. "Je to celé podvod a pasca. Salím žije v krutých podmienkach, jedlo je strašné a zaobchádzanie neľudské," povedala.

Diktátor Putin si z dobrých dôvodov Rusov šetrí. Nechce, aby sa mu búrili, a tak sa mobilizácii kvôli Ukrajine vyhýba ako čert krížu. To nech radšej zomiera niekto iný!

Ak sa to dá, nasadia Rusi do svojej krutej vojny cudzincov (alebo vlastné neruské etniká).
Keď vtáčika lapajú...

Ich straty sú každému ukradnuté. Hlavné je, aby odčerpali čo najviac ukrajinskej munície – až potom nastupujú ruskí profesionáli.

Možností, ako cudzincov nalákať, je viac. V prvom rade nasľubujú poriadny balík peňazí. Z presvedčenia alebo preto, že by tak veľmi milovali ruský režim, ide na frontové bitúnky naozaj málokto.

Je to väčšinou ako cez kopirák: mnoho nešťastníkov je regrutovaných prostredníctvom skupín na sieti Telegram (najväčší náborový kanál sa nazýva Drug Rossii, Priateľ Ruska) alebo WhatsApp, ktorých sľuby znejú tak lákavo: pozemky, ruské občianstvo aj rozprávkové platy.

Tí, ktorí sa nechajú obalamutiť, sa z ničoho nič ocitnú v maskáčoch so zbraňou v ruke a nie je pre nich cesty späť. Pasca zaklapla. Ešte k tomu na nich domáci Rusi hľadia cez prsty a jednajú s nimi ako s dobytkom. Posielajú ich do tých najťažších bojov, ich „životnosť“ je napospol mizivá.

image

Postup Rusov na Ukrajine sa spomalil, línie v Doneckej oblasti sú prakticky zmrazené

Salím nie je zďaleka jediný, kto doplatil na vlastnú naivitu. Putinovu cudzineckú légiu tvoria príslušníci desiatok svetových národov. Zďaleka nie len zo „spriatelených“ krajín, ako sú Kuba, Irak, Sýria či Jemen. Už vlani v apríli napísal denník Kyiv Independent, že sa podarilo identifikovať žoldnierov z najmenej 48 krajín, okrem iného zo Srí Lanky, Číny, Indie, Nepálu, Srbska, Lotyšska a všetkých stredoázijských štátov. Celkovo ide o najmenej vyššie desaťtisíce ľudí.
Drsný obchod s ľuďmi

Náborári prevádzkujú špeciálne telegramové kanály, ktoré slúžia ako brána na bojisko. Úloha je jasná: zverbovať čo najviac regrútov pre nenásytnú ruskú armádu.

Niekedy sa inzeráty na Telegrame netaja tým, že ide o bojové misie. "Vítané sú všetky krajiny. Muži vo veku 18 až 55 rokov. Nesmú byť chronicky chorí," stálo v jednom.

Niektorí, obzvlášť ak vo svojich domovských krajinách živoria, si možno povedia: Nejako to zvládnem, tie prachy mi naštartujú nový život. Pre zúfalých ľudí v ťaživých situáciách je ťažké nepodľahnúť, zvlášť keď videopríspevky na Telegrame idú ešte ďalej a líčia hladký priebeh angažmánu: všetko ide skvelo, ruské úrady držia slovo, bojovníci sú vítaní, dostanú kvalitný výcvik a výsadné zaobchádzanie. O realite už mnohí z naivných žoldnierov vypovedať nestihnú - ich telá končia bez života na ukrajinských bojiskách.

image

Putin označil vojnu proti Ukrajine za spravodlivú a oprávnenú bitku

Takže o čo ide skutočne? Je to cynický kšeft s ľuďmi. „Nábor jordánskych občanov prostredníctvom zavádzajúcich reklám na Telegrame a ich vysielanie do boja v ruskej vojne nie je len žoldnierska činnosť,“ povedal portálu MEE Ajman Halsa, profesor medzinárodného práva v Ammáne. "Je to jasné obchodovanie s ľuďmi," dodal. Tí, ktorí sa nechajú do ruskej armády nalákať, nie sú podľa neho zločinci, ale obete.
Pomáha aj Irán

Podľa denníka The Insider vykonáva nábor zahraničných žoldnierov aj dobre organizovaná sieť personálu ruskej migračnej služby, úradníkov ministerstva zahraničia a predstaviteľov obcí z ruských pohraničných oblastí (tí obstarávajú pozvánky).

Čím ďalej tým viac sa tiež hovorí o neblahej úlohe Iránu pri naháňaní zahraničných bojovníkov do ruskej armády. Indície naznačujú, že iránska spolupráca s Ruskom siaha nad rámec transferov zbraní alebo zriaďovania výrobných liniek dronov na ruskej pôde a že Teherán tiež pomáha s regrutovaním vojakov pre ruskú armádu v krajinách, kde má silný vplyv, najmä v Sýrii, Iraku a Libanone. O koľko ľudí by mohlo ísť, nemožno určiť.

image

Rusko tvrdí, že na východe Ukrajiny obsadilo tri dediny

Zahraniční bojovníci samozrejme bojujú aj po boku Ukrajincov. Nevyskytol sa však jediný prípad, že by Kyjev cudzincov nútil či násilne navliekol do uniformy proti ich vôli. Ide o rôzne motivovaných dobrovoľníkov z mnohých krajín, vrátane Česka, ktorí majú rovnaké práva, postavenie i plat ako Ukrajinci.

Náš vesmír vznikol v počítači vyspelej civilizácie, simulácii života verí aj Elon Musk
Autor článku Náš vesmír vznikol v počítači vyspelej civilizácie, simulácii života verí aj Elon Musk
Peter Hodal
10. októbra 2025
Tento článok čítaš celý a bez reklám vďaka tvojmu členstvu
Freepik
Odomknúť kamošovi

Vďaka. Tento článok čítaš celý a bez reklám vďaka členstvu v Startitup PREMIUM.

Je svet okolo nás skutočný? Alebo je všetko, vrátane vzduchu, ktorý dýchame, zemi, po ktorej kráčame a oblohe, ku ktorej vzhliadame, len jedna veľká ilúzia? Je možné, že by všetko, čo nás obklopuje a čo považujeme za skutočnosť, bol iba výsledok pokročilej počítačovej simulácie?

Zostrelili UFO a kruto za to zaplatili. 23 sovietskych vojakov podľa CIA postihol desivý osud
Koniec slnečnej sústavy šokoval vedcov. Horí tam obrovská „stena ohňa“, akú doteraz nikto nevidel

Je všetko okolo nás počítačová simulácia?

Zrejme takéto a ďalšie podobné otázky si ešte pred mnohými rokmi položil Nick Boström, švédsky filozof a transhumanista pôsobiaci na Oxforde. Myšlienka, že všetko okolo nás je iba počítačová simulácia, ktorú môžeme v súčasnosti poznať pod názvom „simulačný argument“ alebo „simulovaná realita“, vzišla práve z hlavy tohto experta.

Samozrejme, táto hypotéza má oveľa hlbšie korene, veď už v dávnych aztéckych filozofických textoch sa teoretizovalo o tom, že svet je len obraz alebo kniha napísaná bohom Teotlom bohom.

Do súčasnej podoby však myšlienku rozvinul práve Nick Boström, ktorý vo svojej práci „Žiješ v počítačovej simulácii?“, upozornil na to, že zrejme môžeme byť iba výsledkom niečoho, čo v skutočnosti fyzicky neexistuje.

Treba si uvedomiť, že Boström priamo netvrdí, že žijeme v simulácií, ale domnieva sa, že celkom určite pravdivý je aspoň jeden z nasledovných výrokov:

Ľudský druh veľmi pravdepodobne vyhynie skôr, ako dosiahne „postľudské“ štádium
Je extrémne nepravdepodobné, že by akákoľvek „postľudská“ civilizácia spustila významný počet simulácií svojej evolučnej histórie
Takmer určite žijeme v počítačovej simulácii

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že šanca, že sa jedného dňa staneme „postľudmi“, teda bytosťami schopnými vytvárať a spúšťať simulácie našich predkov, je nulová, ak teda práve nežijeme v simulácii.

Yassay/Pixabay

Žiadny osamelý blázon

Boström však v tejto hypotéze nie je sám. Mnoho vedecko- fantastických diel i svetovo uznávaných technológov a futurológov predpovedá, že v budúcnosti budeme mať k dispozícii kvantá výpočtového výkonu.

Ak je to tak, prečo by budúce generácie nemohli tieto superpočítače využiť na simulovanie predchádzajúcich generácií? Títo postľudia by potom mohli spustiť veľké množstvo takýchto simulácií, takže je celkom možné, že „veľká väčšina myslí, ako je ta naša, nebude patriť k pôvodnej rase, ale skôr k ľuďom simulovaným pokročilými potomkami (alebo technológiami, poz. red.) pôvodnej rasy,“ nazdáva sa Boström vo svojej práci.

Na základe uvedeného je potom možné a zároveň celkom racionálne tvrdiť, že pravdepodobne patríme medzi „simulované mysle“ a nie tie pôvodné biologické. A naopak, ak si niekto myslí, že nežijeme v počítačovej simulácii, pravdepodobne sa nazdávať, že žiadne z budúcich generácií takéto simulácie nedokážu vytvárať ani o desať, sto či tisíc rokov.
Zatiaľ nie

V súčasnej fáze technologického rozvoja nemáme dostatočne výkonný hardvér ani potrebný softvér, aby sme niečo také dokázali zvládnuť. Existuje však veľké množstvo presvedčivých argumentov a predpovedí, že ak sa technologický pokrok nejak radikálne nespomalí a bude pokračovať aspoň takým tempom ako doteraz, raz budú hardvérové a softvérové nedostatky celkom isto prekonané.

Niektorí sa domnievajú, že do tejto fázy vývoja sa dostaneme už o niekoľko desaťročí, iní zasa, že to bude trvať podstatne dlhší čas. Tento simulačný argument však platí a je jedno, či potrebnú technologickú vyspelosť dosiahneme za 20, alebo za 20 000 rokov.

Boström so svojou hypotézou vyrukoval na svetlo sveta ešte v roku 2003 a od tej doby si získal na svoju stranu množstvo fanúšikov. Medzi nich patria aj také významne osobnosti ako Elon Musk či astrofyzik Neil deGrasse Tyson.

Elon Musk sa ako hosť podcastu Joe Rogana pred pár rokmi vyjadril, že je vysoko pravdepodobné, že žijeme v simulácii. Musk svoju úvahu neváhal podrobne rozvinúť, pričom zmienil, že civilizácia, ktorá túto simuláciu vytvorila, musí žiť v nudnom svete.
Joe Rogan & Elon Musk - Are We in a Simulated Reality?

Podľa jeho slov platí, že ak je tento náš svet simulovaný, tak svet mimo simuláciu musí byť poriadne nudný. Veď prečo by niekto vytváral simuláciu, ktorá je nudnejšia ako realita? Vizionár pritom nezabudol spomenúť, že pravdepodobne nejde len o jednu simuláciu, ale hneď o niekoľko simulácií, ktoré môžeme volať realita, alebo multivesmír.

Musk tvrdí, že argumenty na to, že žijeme v simulácií, sú presvedčivé. Ak totiž zvážime, že bude aj naďalej dochádzať k pokroku, hoc aj minimálnemu, tak jedného dňa, či už to bude o tisíc alebo o milión rokov, buď budú hry na nerozoznanie od reality. Nestane sa to len v prípade, že civilizácia z nejakého dôvodu zanikne a do tohto štádia sa nikdy nedostane. Jednoznačne však k jednej z týchto dvoch situácii príde. V roku 2016 dokonca Musk uviedol, že šanca, že žijeme v realite, je iba jedna k miliarde.

Veľmi podobne zrejme zmýšľa aj Neil deGrasse Tyson, ktorý v rozhovore pre NBC News uviedol, že táto hypotéza je zrejme správna, pričom pravdepodobnosť toho, že nežijeme v realite je vyššia ako 50:50.
Neil deGrasse Tyson Explains the Simulation Hypothesis

Prečo práve 50:50?

Tyson zrejme vychádzal z tvrdení astronóma Davida Kippinga, ktorý naznačil, že šanca, že žijeme v simulácii, je v podstate 50:50, upozorňuje portál Futurism. Tento astronóm z Columbia University zlúčil prvé dve Boströmové tvrdenia do jedného s odôvodnením, že obe majú rovnaký výsledok – nežijeme v simulácii.

honoverclock/freepik

Ďalej sa podľa jeho slov zmení pravdepodobnosť 50 na 50 až vtedy, keď budeme disponovať technológiou, ktorá tieto simulácie dokáže uskutočniť. V tej chvíli však už pravdepodobnosť, že žijeme v simulácii a teda nie sme skutoční, poskočí na oveľa väčšie hodnoty.

Kipping tiež tvrdí, že simulácia môže mať niekoľko vrstiev a svojim spôsobom pripomínať matriošku. Môžeme si to predstaviť ako „pád do králičej nory“, pričom čím hlbšie sa v nore nachádzame, tým menej výpočtového výkonu potrebujeme na vytvorenie presvedčivej simulácie.

Názor, že žijeme v simulácii, zdieľajú aj miliardári zo Silicon Valley, pričom portál Independent uvádza, že „mnoho ľudí v Silicon Valley je posadnutých hypotézou simulácie a argumentom, že to čo považujeme za realitu, je v skutočnosti vytvorené na počítači.“

NEPREHLIADNI
Zostrelili UFO a kruto za to zaplatili. 23 sovietskych vojakov podľa CIA postihol desivý osud

Minimálne dvaja miliardári zo Silicon Valley dokonca nalievali obrovské množstvo peňazí a úsilia do toho, aby ľudstvo zo simulácie vymanili. Miliardári sa samozrejme nesnažili dostať zo simulácie sami, ale financovali skupinu vedcov, ktorá im v tom mala pomôcť. Vedci však neprišli na nič, čo by nás z tejto simulácie dokázalo vytrhnúť. Veď ako by sa charakter z tvojej počítačovej hry, existujúcej len na disku počítača, dostal von?

Aj keď sa niekomu táto hypotéza môže zdať „pritiahnutá za vlasy“, od reality, (alebo aspoň od toho, čo za realitu pokladáme) nemusí mať ďaleko. Musíš uznať, že aj argumenty podporujúce túto teóriu, najmä ten o tom, čo raz bude alebo nebude možné (nezávisle na tom za ako dlho) sú naozaj vierohodné. Na druhú stranu, ozývajú sa aj hlasy, ktoré túto možnosť jednoznačne zamietajú.
Aj argumenty proti tejto teórii majú svoju váhu

Vedci z Oxfordskej univerzity a Hebrejskej jeruzalemskej univerzity publikovali v magazíne Science Advances štúdiu, ktorá ukazuje, že počítačová simulácia nášho života nie je možná, teda minimálne nie pri našich súčasných poznatkoch z oblasti výpočtovej techniky. Vedúcimi členmi výskumu boli vedci Zohar Ringel a Dmitry Kovrizhin, ktorí primárne skúmali počítačovú simuláciu určitého kvantového javu vyskytujúceho sa v kovoch.

Počas svojej práce však dvojica výskumníkov prišla na to, že kvantová zvláštnosť, ktorú skúmali a ktorá vzniká ako odpoveď na zvraty v časopriestore, nemôže byť v komplexných systémoch počítačovo simulovaná. Súvisí to s výpočtovou náročnosťou na simulovanie takého javu, ktoré by nebolo možné ani s najväčším predstaviteľným počítačom. Len uloženie informácií o niekoľkých stovkách elektrónov na počítači by si vyžadovalo pamäť postavenú z viac atómov, ako ich je vo vesmíre.

Táto hypotéza ale naráža na viacero prekážok. Napríklad predpoklad, že by v budúcnosti mohla existovať civilizácia schopná vytvárať takéto simulácie, prípadne, že by nejaký mimozemský druh chcel simulovať zrovna nás na Zemi, je rovnako pravdepodobná, ako existencia Boha alebo multivesmíru. Možnosť tu rozhodne je, ale ide o vedecky neužitočnú záležitosť, ktorú nemožno potvrdiť ani vyvrátiť, píše portál Independent.

NEPREHLIADNI
Vymkol sa kontrole, na záchranu ostáva už len chvíľa. Na Zem sa rúti jedno z najcennejších telies NASA

Niektorí zasa poukazujú na to, že v súčasnosti neexistuje žiadny dôkaz, že je fyzicky možné, aby „postľudská“ civilizácia vytvorila takúto simuláciu a preto musí byť pravdivé prvé Boströmové tvrdenie – teda že vyhynieme skôr, než simuláciu spustíme. .

flashmovie/freepik

Existujú aj obmedzenia výpočtového výkonu. V súčasnosti totiž poznáme hneď niekoľko fyzikálnych limitov, ktoré prakticky obmedzujú výpočtový výkon a objem uložených dát pre dané množstvo hmoty, objemu alebo energie.

Bekensteinova hranica predstavuje horný limit entropie alebo informácie, ktorá môže byť obsiahnutá v určitej danej konečnej oblasti vesmíru, ktorý má určité a najmä konečné množstvo energie.

NEPREHLIADNI
2900 km pod Atlantikom sa udial zvláštny pohyb. Anomália dlhá 7000 km zaskočila vedcov

Znamená to zhruba toľko, že ak je oblasť vesmíru a jej energia konečná a určitá, tak informácie o tomto fyzikálnom systéme, respektíve informácie potrebné na popísanie tohto systému, musia byť konečné. V prípade IT to znamená, že existuje maximálna rýchlosť spracovania informácií pre fyzický systém, ktorý má konečnú veľkosť a energiu, takže ani Turingov stroj s konečnými fyzickými rozmermi a neobmedzenou pamäťou, nie je fyzicky možný.

To, či skutočne žijeme v simulácií, však (zrejme našťastie pre nás) zrejme nikdy nezistíme. Ako povedal filozof Preston Green, najlepšie urobíme, ak nebudeme zisťovať, či žijeme v simulácii, pretože ak by sa potvrdilo, že v nej naozaj žijeme, toto poznanie samotné môže viesť k ukončeniu simulácie.