ako pise spixy, ak nie si nuteny pracovat po hrozbou nasilia, tak nie si otrok, zbytok je len o ochote riskovat
nehovorim, ze je to vzdy jednoduche a su na to podmienky, ale ak sa chce, tak sa da
Dreamer napísal:Chces dokaz o raste cien? Google. Na zapade rastu aj platy, ale v Afrike a Azii nie, resp. ovela pomalsie. Preto sa vtedy dokazali uzivit a teraz nie.
ked nieco tvrdis, tak by si to mal vediet podlozit
tvrdis, ze sa v nejakej africkej krajine mali lepsie pred prichodom zapadu, to mohlo byt tak okolo roku 1750, [irony]cize niekedy v tom obdobi, ked behali po savanach a nahanali antilopy[/irony]
Rovnako klima a dalsie problemy...
nedostatok zdrojov a vysoku natalitu vidim ako prvotne priciny problemov
Precitaj si konecne ten clanok
ja som ho cital a hovorim, ze v inych krajinach by to tak posudzovane nemuselo byt
Myslel som ze ten smajlik pochopis, napriek tomu som napisal aj zmenseny text, ale ani to nestacilo, nevadi.
Zaujimave, ze tato tema je neaktivna uz 8 rokov, pritom je stale aktualna.
Pokusim sa ju ozivit aktualnym clankom.
V podstate ide o to, ze mladi ludia zacinaju chapat, ze pracovat 40 ci 50 rokov je "otroctvo" (aj ked to slovo sa tam nepouziva), tak skusaju novy sposob znizenia pracovneho casu.
Podla mna to stale nestaci, podstatne je skratit celkovy pracovny cas, ako som pisal v teme o skrateni pracovneho casu, 1 tyzden praca, 1 tyzden volno, to je cesta, riesenie, kym nepreberu takmer vsetku pracu AI a humanoidne roboty.
EDIT: Este k definicii otroctva, aj ked su teraz ludia slobodni, vlastne je to este silnejsie otroctvo, ako v minulosti - a to prave vzhladom na dobu a moznosti, kedze vacsina prace je automatizovana, takmer vsetko robia stroje, resp. mohli by, tiez by sa mohlo viac veci automatizovat, vyrabat menej, ale kvalitnejsie.
Stale trvam na tom, ze po eliminacii planovaneho zastaravania, psychologickeho zastaravania, junk food, fast fashion, green-washing, health-washing, byrokracie, ak by sa vyrabalo kvalitnejsie, opravitelne, standardizovane, predlzila by sa zarucna doba, tak by stacilo, aby sme pracovali max. 20-30 hodin tyzdenne, co by umoznilo mat 1 pracovny a 1 volny tyzden - a kazdu volnu nedelu (s vynimkami pri niektorych povolaniach, samozrejme).
Fičím si toto leto na dokumentoch o Ríme, takže:
1. Otrok je hovoriaci pracovný nástroj. Prirovnávať to k dnešnej dobe, je scestné. Relatívne dobre sa mal tvoj osobný otrok, ktorý bol gramotný a robil ti v podstate takého manažéra, asistenta, účtovníka a psychológa. Ale to bol 1 človek. Život ostatných otrokov závisel od ich hodnoty, od toho, čo vedeli a na čo si ich potreboval. Dnes sa inak správaš k svojmu novému autu a inak k tričku za 2€. Čínske tričko sa ti vyťahá, tak ho hodíš do koša. Rovnako si sa správal k lacnému otrokovi. Keď "doslúžil", tak na čo by si mu dával jedlo alebo volal lekára, keď je lacnejšie si proste kúpiť nového otroka.
2. Vieme, čo sa stane, ak nás všetkých nahradia roboty. Pretože sa to už stalo v Ríme. Boháči skupovali pôdu a nehnuteľnosti, pričom zamestnancov nepotrebovali, lebo im to celé obhospodarovali ich otroci. Dôsledok bol taký, že bežný občan nemal ani na jedlo. Jedinou možnosťou bolo ovládať remeslo, pridať sa do légii alebo začať kšeftovať, či už podstivo alebo nepodstivo. Alebo emigrovať niekde hodne ďaleko od Ríma, kde sa ešte dala kúpiť nejaká pôda. Cézar si uvedomil, aký je to problém a nariadil, že min. 40% práce musia vykonávať občania, ktorí za prácu dostanú mzdu. To bol pravdepodobný dôvod, prečo ho zavraždili.
3. Technicky sme schopní vyrábať produkty, ktoré vydržia aj dlhšie ako jeden ľudský život. Keď sa nad tým zamyslíš detailnejšie, tak to nie je celkom dobrý nápad. Znamenalo by to zrútenie celosvetovej ekonomiky a skončilo by to tak, že by si bol bez práce a nemal peniaze ani na veci bežnej spotreby. Takže by ti bolo prd platné, že topánky ti vydržia 30 rokov, keď by si si ich nemohol dovoliť kúpiť. Dobrým príkladom je nylon. Novinka v 30. rokoch, patent, ihneď ohromný úspech a obrovské zisky. Lenže táto divízia firmy Dupont už po pár rokoch začala krachovať. Prečo? Lebo nylon vyrábali tak kvalitne. Ženy si dokonca na pančušky malovali rôzne vzory, nosili pančušky roky a aj tak sa to neroztrhlo. Paradoxne firmu zachránila vojna a po vojne si uvedomili, že ak chcú prežiť, musia nylon úmyselne vyrábať nekvalitne, aby sa na tých pančuškách robili očká. A ešte lepším príkladom sú žiarovky, kedy sa výrobcovia stretli a dohodli sa na vytvorení kartelu. Vytvorili si tabuľky na to, akú životnosť majú mať jednotlivé typy žiaroviek, navzájom sa kontrolovali a udelovali si pokuty za to, keď to niekto porušil a žiarovka vydržala dlhšie, než mala. Okrem toho je v ľudskej náture mať pekné, nové veci a mať ich viac a viac. Takže aj keby sa robili kvalitnejšie veci, aj tak by ľudia mali stále plné šatníky.
4. Z dlhodobého hľadiska pre nás, aj pre planétu by bolo lepšie, keby sa konzum znížil a výrobky vydržali dlhšie. Len vravím, že zrútenie aktuálneho systému by malo okamžité katastrofálne dôsledky a je dosť možné, že by sme ako druh ani neprežili, lebo by sme sa navzájom povraždili. Skôr by sme sa mali zamerať na zníženie spotreby, vyhadzovať menej vecí a keď už niečo vyhadzujeme, tak tomu nájsť nový účel, aby sme nemuseli stále ťažiť nové a nové zdroje.
