Však si daj trávu ktorú obhajuješ. Ano pred rokmi, v 2025 to on zopakoval znovu. Nepoznám ho ty klamár, zase klameš ako aj bez dôkazu o tom že je on nejaký smerácky troll. Daj dôkazy o nom že je platený smerácky troll, ale tie dôkazy nemáš nedodal si ich sem.
Tak darmo píšeš že ty budeš na mňa reagovať stále, ked stými klamstvami stále operuješ a potom nariekaš že ťa ja obťažujem hoci stále ty mne píšeš, z tvojej strany úplná schizofrénia ako aj tu a nižšie citácie, písanie ako z pomocnej. Si volič PS takže pre vás je to bežné.
Ano a to je nepriame označenie, to si hovor svojim kamošom tam v KE a prečo myslím ? ja viem. V KE mám rodinu takže otázne s kým píšem a s kým si píšeš a urážaš ty. Ked taký aacid urážal v téme Odyssey iných userov a aj mňa to ti nevadilo (alebo si nečítal, ty čítaš najmä len curtu a mňa aby si sa mohol potom ozývať a nariekať na konci diskusie). Jo prísť o peniaze je také smerácke a ps-sácke v kradnutí, hodné aj teba.
Isto by som dal vedieť ked viem s akými sa vláčil po meste, mna označuje a dáva mi ad hominem otázky, ale to je jemu vlastné.
Nie nemám archív hádok a userov kto čo napísal, iba si pamätám isté existencie, čo sa prídu vyšabliť na strany mimo tém ako aj ty.
Takže keď sa vyjadrím do niekoľkých tém najčastejšie, tak sa vyjadrujem do všetkých, všetkých tém tu je vyše 119 tisíc, takže klameš.
Ved práve ty si nečítaš posty kto čo píše ani v pár témach ktoré na fore rezonujú, ty len prídeš grcať ako tebe podobní aj s OT aj flame.
No vzhladom k tomu ako si sa plieskal v metabonde o zem pri smutnom živote, tak smiech ako prvý vie skončiť, takže hrdinstvo len na fore.
Ja si aj ako user môžem napísať názor na to nemusím byť moderátor, ked tu píšeš OT o mne a curtovi (hoci s nim ohľadom politiky nesúhlasím) mimo témy Ficova vláda, ale to robíš aj v iných témach, tak si môžem nato napísať názor že spamuješ témy s OT mimo hlavných tém.
Ešte dodám z inej témy kde si spamoval o vlakoch zadarmo, že neuviedol si rómsku menšinu a cudzincov ich nárok, tak nie 48% ako si klamal.

Zdechovský spochybnil účelnosť, primeranosť a hospodárnosť projektu vzhľadom na to, že v obci žije približne 15 obyvateľov.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Starosta, ktorého firma robila múr okolo Kukurice, z eurofondov postavil detské ihrisko v dedine bez detí
„Podpora života na vidieku je nepochybne dôležitá. Európske peniaze však musia byť využívané hospodárne, transparentne a tam, kde existuje preukázateľná verejná potreba. Ihrisko za takmer 50 000 eur v obci s približne 15 obyvateľmi je projekt, ktorý si vyžaduje vysvetlenie,“ uviedol Zdechovský, člen Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT).

O preverenie prípadu požiadal aj Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsku prokuratúru (EPPO). Od EK chce zistiť, z akého fondu a programu bol projekt financovaný, aký bol podiel európskych prostriedkov a podľa akých kritérií agentúra (PPA) žiadosť schválila.

Preveriť by sa podľa neho mala aj verejná potreba projektu, primeranosť jeho ceny, očakávaná využiteľnosť, verejné obstarávanie či dlhodobá udržateľnosť.

Zdechovský zároveň požiadal o preverenie, či pri výbere projektu nedošlo ku konfliktu záujmov alebo politickému zvýhodneniu. Zdôraznil pritom, že nikoho nechce vopred obviňovať a prípadné pochybenia by mali posúdiť príslušné kontrolné a vyšetrovacie orgány.

Europoslanec takisto vyzval Komisiu, aby preverila, či ide o ojedinelý prípad alebo či boli v rámci rovnakej výzvy a mechanizmu schválené aj ďalšie projekty, pri ktorých možno spochybniť ich hospodárnosť alebo verejný prínos. (tasr)

Európska komisia poslala Slovensku široký zoznam výhrad k deviatej platbe z plánu obnovy.
Žiada vysvetlenia pri nemocniciach, dekarbonizácii či dopravnom projekte, čas na opravu máme do konca augusta.
Minister Tomáš Drucker pripustil tento týždeň stratu miliónov.
Slovensko má problém dokázať, že spĺňa ciele plánu obnovy pri deviatej platbe. Európska komisia v liste zo 14. augusta žiada o doplnenie väčšieho množstva podkladov k našej júnovej žiadosti o platbu. Slovensko v nej žiada vyplatiť 647 miliónov eur.

Komisia v liste poukazuje na rozsiahle nedostatky pri viacerých projektoch a žiada o ich odstránenie a doplnenie podkladov. Upozornila na chýbajúce podpísané zmluvy vrátane dátumu, na nesúlad dátumov na objednávkach s protokolmi či na chýbajúce prílohy pri verejných obstarávaniach, napríklad pri nových nemocniciach. Denník N má list k dispozícii.

Brusel pripomína, že jednou z kľúčových požiadaviek je počet zrekonštruovaných nemocničných lôžok. Za dôležité považuje, aby bol ich počet uvedený v zmluvách aj v protokoloch. Zaujíma ju aj to, či informácia o čiastočnom splnení požiadaviek na výstavbu nemocníc, hlavné potrubia či vonkajšiu kanalizáciu, ktorú úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy zaslal Komisii e-mailom, znamená, že cieľ nie je splnený. A ak nie, prečo ho Slovensko považuje za splnený.

Úrad podpredsedu vlády, ktorý momentálne vedie Tomáš Drucker (Hlas), vysvetľuje, že žiadosť o deviatu platbu podali v predstihu. Pôvodne ju zvažovali podať až v septembri. Ide o poslednú platbu zo 6,4 miliardy eur, ktoré dostalo Slovensko z európskych peňazí na rozvojové projekty. V týchto dňoch prebieha komunikácia medzi Slovenskom a Európskou komisiou, ktorej slovenskí zástupcovia predkladajú ďalšie dôkazy o splnení míľnikov a doplňujúce vysvetlenia.

„Prebiehajúca diskusia a otázky zo strany Európskej komisie však neznamenajú, že by bolo ohrozené vyplatenie celej žiadosti o platbu,“ tvrdí úrad vlády a dodáva, že z 55 míľnikov nie je žiaden zásadne ohrozený.

Slovensko musí splniť všetky míľniky do 31. augusta, takže mu zostáva len niečo vyše týždňa. Ide o posledný termín oprávnenosti výdavkov a niektorí ministri kľúčové úlohy z plánu obnovy stále nesplnili. Najväčšie výhrady sa týkajú dopravy, zdravotníctva a životného prostredia. „NIKA je v každodennom kontakte so všetkými relevantnými ministerstvami,“ uviedol úrad podpredsedu vlády.

Európska komisia na otázky Denníka N reagovala, že žiadosti momentálne posudzuje. „K prebiehajúcemu posudzovaniu sa nemôže ďalej vyjadrovať.“

Zostávajú necelé dva „krízové“ týždne

Problémy s plnením niektorých míľnikov priznala aj vláda v správe o pokroku, ktorú v stredu schválila. Dokument predložil minister školstva Tomáš Drucker, ktorý je dočasne poverený vedením úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy. „Verím, že sa to dotiahne, že nebudeme nejako významne sankcionovaní,“ povedal po rokovaní vlády.

Správa je aktualizovaná k 31. júlu, no vyplýva z nej, že niektoré úlohy neboli dokončené ani po tomto dátume.

V rámci žiadosti o deviatu platbu zostávajú podľa Druckerovej správy nesplnené štyri úlohy a ďalších 12 je splnených len čiastočne.

Drucker už v stredu pripustil, že Slovensko by mohlo prísť o peniaze z plánu obnovy, dúfa však, že to budú milióny a nie viac. „Môže sa stať, že to budú jednotky možno miliónov niekde, … ale tie veľké investície, ako sú nemocnice, záchranky, reformy, všetko verím, že splníme.“ Ministrov vyzval, aby posledné dva augustové týždne brali „krízovo“.

Úrad podpredsedu vlády vidí problém v dofinancovaní výstavby nových nemocníc, ktoré presahuje rámec plánu obnovy.

Štát sa takisto zaviazal, že v rámci reformy dopravy podporí ekologickejšiu nákladnú dopravu znížením podielu kamiónov na cestách. Problémom je, že jeden zo zmluvných dodávateľov nevie obstarať plánovaných 100 kusov štandardizovaných kontajnerových jednotiek (TEU).

„Ministerstvo prijalo opatrenia na to, aby sa do spomínaného termínu podarilo odstrániť všetky aktuálne nedostatky,“ napísalo ministerstvo dopravy vedené nominantom Smeru Jozefom Rážom. Takisto povedalo, že všetky veľké infraštruktúrne projekty sú splnené.

Drucker poslal cez správu o pokroku odkaz aj ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer). Pripomenul mu, že výnimka z hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze pri projektoch rezortu obrany „nie je plne v súlade s cieľom reformy“.

Úrad podpredsedu vlády v materiáli upozorňuje aj na vážne meškanie pri digitalizácii štátnych služieb. Ďalší problematický míľnik súvisí s ústredným portálom verejnej správy Slovensko.sk. Štát sa zaviazal, že pre občanov a podnikateľov spustí fungujúce online služby pre životné situácie. Aby tieto služby fungovali, štátna agentúra NASES mala do konca marca 2026 nasadiť do ostrej prevádzky kľúčové IT systémy. „Úloha je ku dňu 17. 8. 2026 nesplnená,“ uvádza sa vo vládnom dokumente.

NASES je však presvedčený, že splnil všetky úlohy potrebné na dosiahnutie míľnikov. „Kontrola Európskou komisiou potvrdila funkčnosť všetkých životných situácií okrem dvoch, ktoré nie sú v gescii NASES, ale iného orgánu verejnej moci,“ povedal hovorca štátnej IT agentúry Petar Lazarov. Takisto tvrdí, že komponenty v zodpovednosti NASES, dôležitých pre správne fungovanie životných situácií jednotlivých rezortov, sú funkčné.

NASES pôvodne chcel, aby sa z plánu obnovy zaplatili aj ďalšie projekty na úpravy Slovensko.sk za približne 80 miliónov, no neprešlo to. Ministerstvo investícií žiada, aby sa zaplatili z rozpočtu. Verejnosť ich detaily nepozná, sú v utajenom režime.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Rozostavaná nemocnica v Banskej Bystrici z plánu obnovy. Foto N – Šimon Kern
Zdravotníctvo – len čiastočne splnené

Európska komisia sa v liste venuje aj zdravotníctvu. Slovensku vyčíta, že niektoré ciele sú len „čiastočne splnené“. Ide o nedokončené stavebné práce, niektoré rozvody, vonkajšie kanalizácie či vonkajšie inštalácie v nemocniciach. Komisia preto žiada vysvetlenie, či stanovený cieľ naozaj nebol dosiahnutý a prečo Slovensko tvrdí, že je splnený.

Problematické je aj splnenie počtu lôžok, ktoré má Slovensko dokladovať. Komisii chýbajú viaceré dokumenty a od slovenskej strany žiada, aby ich predložila, pretože registruje nezrovnalosti medzi reálne existujúcimi lôžkami a tým, čo sa uvádza v dokumentoch.

Vláda už v minulosti rozhodla, že rekonštrukcie ôsmich nemocníc po celom Slovensku za 200 miliónov eur nebudú uhradené z plánu obnovy. Dôvodom je, že výzvu vyšetruje Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF.

„Je tu riziko, že pokiaľ by závery vyšetrovania ukázali, že boli porušené zákony, museli by sme peniaze vracať,“ povedal už v júni Denníku N vicepremiér Tomáš Drucker, ktorý má na starosti plán obnovy a odolnosti.

Preto lôžka z ôsmich nemocníc do míľnika plánu obnovy z tohto dôvodu nezapočítajú. „Nevieme, kedy dostaneme túto informáciu (o vyšetrení OLAFu – pozn. red.), preto sme debatovali s Komisiou, aby sme pre istotu nevykázali lôžka z celej výzvy. Budeme to riešiť na národnej úrovni,“ hovorí Drucker.

Celkovo má Slovensko Komisii doložiť zrekonštruovanie takmer 1 200 lôžok v existujúcich starších nemocniciach. Ide totiž o podmienku na splnenie míľnika, a tým aj na vyplatenie peňazí z plánu obnovy.

Ministerstvo zdravotníctva na otázky reaguje, že členské štáty „môžu realizovať opatrenia s cieľom splnenia míľnikov a cieľov do konca augusta a predkladať žiadosti o platbu až do konca septembra“.

„Zdôrazňujeme, že vznesené otázky sa odvolávajú na internú komunikáciu, ktorej zverejnenie hrubým spôsobom porušuje interné smernice. Zverejnenie internej komunikácie medzi SR a EK považujeme za nevhodné aj z toho dôvodu, že pre nezainteresovaných v procese môže pôsobiť zmätočne a nekorektne,“ dodala hovorkyňa ministerstva Veronika Daničová.

Dodáva, že Komisii priebežne poskytujú predbežné odpovede a dopĺňajú všetky dostupné podklady aj dôkazy. „Vzhľadom na to, že niektoré projekty sú ešte v procese implementácie, potrebná relevantná dokumentácia bude priebežne dopĺňaná,“ dodala.

Problémom sú aj stanice záchrannej služby, kde podľa listu Komisie chýba 15 z 55 staníc. Vyplýva z neho, že Slovensko s Bruselom o problémoch v zdravotníctve komunikuje – 14. augusta poslalo Komisii e-mail, ktorý aktuálne analyzujú.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Štát zháňa nemocničné lôžka do plánu obnovy. Nemocnice z 200-miliónovej výzvy tam pre obavy z OLAF-u nezaradia
Dekarbonizácia

Komisia v liste takisto žiada, aby Slovensko predložilo dôkazy, že projekty podporené zo schémy dekarbonizácie priemyslu boli dokončené a fungujú. Z plánu obnovy bolo na tento míľnik vyčlenených 317 miliónov eur, na starosti ho má ministerstvo životného prostredia vedené nominantom SNS Tomášom Tarabom. Pôvodne mal najvyššiu sumu, až 300 miliónov eur, využiť U. S. Steel Košice, napokon sa dotácie vzdal, pretože by projekt nestihol dokončiť.

Tieto peniaze sa potom využili na iné projekty, no dokopy bolo rozdelených len 111 miliónov eur pre šesť firiem. Komisia chce teraz vidieť dokumenty o úspešnom dokončení projektu od Dusla Šaľa a dvoch projektov na výrobu tehál od firmy Wienerberger.

Jedným z míľnikov plánu obnovy je aj určenie akceleračných zón, teda lokalít, v ktorých by mali veterné parky jednoduchšie povoľovacie procesy. Ministerstvo hospodárstva navrhlo osem zón, ministerstvo životného prostredia ich zoškrtalo na dve miesta na východe Slovenska, spojené do jednej zóny s odhadovaným výkonom 301 megawattov.

Minister Tomáš Taraba dlhodobo bojuje proti veterným parkom. Enviroaktivisti sa obávajú, či Tarabovo zoškrtanie lokalít neohrozí peniaze z plánu obnovy.

Podmienkou daného míľnika je, aby Slovensko stanovilo dve pilotné zóny s celkovým inštalovaným výkonom najmenej 300 MW. Zdroj z prostredia plánu obnovy tvrdí, že Komisia predbežne povolila vznik jednej zóny „Východ“ v okrese Michalovce, ktorá sa rozdelí na dve časti. Požadovaný výkon 300 MW by tak bol splnený.

Ministerstvo hospodárstva teraz v spolupráci s úradom podpredsedu vlády pre plán obnovy pripraví finálnu podobu strategického dokumentu. Vláda by ho mala schvaľovať budúci týždeň. Minister Drucker ho následne predloží Komisii, ktorá rozhodne, či Slovensko tento míľnik splnilo.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Národná prírodná rezervácia Belianske lúky. Nová zonácia TANAPu predpokladá zníženie stupňa ochrany zo štvrtého na druhý, čo znamená takmer žiadnu ochranu. Foto – Soňa Mäkká
Zonácia je problém, Taraba nebol na vláde

Ficov kabinet schválil návrh zonácií 1. júla. Zároveň však prijal uznesenie, ktoré ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi ukladá, aby správu štátnych pozemkov v národných parkoch vykonávali Lesy SR, nie samotné národné parky. Výsledkom zonácií mal byť presný opak, pričom práve na túto reformu získalo Slovensko peniaze z plánu obnovy.

Komisia už Slovensko upozornila, aby problematické ustanovenia odstránilo, inak by hrozilo zvrátenie predchádzajúcich reforiem plánu obnovy. V ohrození by tak mohlo byť vyplatenie vyše 1,2 miliardy eur zo zatiaľ neschválených žiadostí.

Minister Taraba aj ďalší zástupcovia envirorezortu minulú stredu na vláde chýbali. Išlo o prvé rokovanie po letných prázdninách. Vláda neschválila žiadny materiál k zonáciám ani k veterným parkom a takmer nik z ministrov ani premiér nepredstúpil pred novinárov s vysvetlením.

„V prípade zonácie národných parkov a vytvorenia pilotných akceleračných zón prebieha s Komisiou vecná diskusia, keďže práve tieto dve opatrenia stále nevyhodnotila ako úplne splnené. Diskusie stále prebiehajú,“ uviedol úrad podpredsedu vlády.

Úrad kontroloval, ako štátne inštitúcie aj mimovládne organizácie čerpali európske peniaze na obnovu prírody. Zmluvné záväzky nesplnila z kontrolovaných iba Štátna ochrana prírody.
Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že na Slovensku je ohrozené čerpanie európskych finančných prostriedkov z programu LIFE na obdobie rokov 2021 až 2027. Tie sú určené na ochranu životného prostredia či boj s klimatickými zmenami. Peniaze môžu skončiť v iných členských krajinách.

V minulom období, teda v rokoch 2014 až 2020, na Slovensku prebiehali významné projekty na ochranu ohrozených druhov vtáctva, obnovu chránených biotopov v územiach sústavy Natura 2000 a na systémové zlepšovanie kvality ovzdušia v celkovej sume viac ako 70 miliónov eur. Z toho Komisia poskytla vyše 43 miliónov, rezort životného prostredia viac ako 25 miliónov a podporené organizácie vložili 1,8 milióna eur.

Projektom, ktoré v silnej celoeurópskej konkurencii uspejú, Komisia zvyčajne uhradí 60 až 75 percent peňazí, ktoré sú na ich realizáciu potrebné, zvyšok platí uchádzač sám. Dvadsať až tridsaťpäť percent sumy zvyklo poskytnúť ministerstvo životného prostredia, to sa však zmenilo po tom, čo do funkcie ministra nastúpil Tomáš Taraba (nom. SNS), ktorý odmietol podporovať projekty LIFE.

NKÚ upozorňuje, že v štátnom rozpočte na rok 2026 je na spolufinacovanie projektov vyčlenených 5 miliónov eur, do konca mája z nich nebolo vyčerpané ani jedno euro. To pre príjemcov podľa úradu predstavuje riziko likvidačných finančných dosahov, vynúteného odstúpenia od implementácie schválených projektov, vrátenia už poskytnutých grantov a celkového ohrozenia budúceho využívania programu LIFE.

„Tieto peniaze by pritom mohli Slovensku pomôcť plniť záväzky vyplývajúce z nášho členstva v európskom spoločenstve, a to prioritne v oblasti ochrany životného prostredia, a zároveň by mohli aktívne podporiť projekty zamerané na zmierňovanie dôsledkov klimatických zmien, ktorých následky toto leto výrazne pociťujeme všetci,“ povedala podpredsedníčka Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Henrieta Crkoňová.

Úrad odporúča parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zaviazať ministerstvo životného prostredia, aby predložilo správu o stave v pokroku programu LIFE 2021 až 2027.

Taraba v reakcii klame

Tomáš Taraba odmietol už v decembri 2023 podpísať spolufinancovanie projektov mimovládok, ktoré na ne získali väčšiu časť peňazí z európskeho programu LIFE. Na sociálnej sieti vtedy oznámil, že zrušil prvé projekty mimovládnych organizácií za 13 miliónov eur a podporovať bude len projekty, ktoré majú prínos pre ľudí a prírodu.

„Na stole som mal projekty na kadejaké aktivity za 13 miliónov eur. Zdôrazňujem, nemám nič proti ochrane prírody, ale v čase, keď máme 1600 obcí bez kanalizácie, sú tu obce bez vodovodov, nemajú moderné osvetlenie, ohrozujeme spodné vody toxickými látkami, tak tieto úzke skupinky ľudí pre mňa prioritou nie sú,“ povedal Taraba pre Plus 1 deň. Chcel podávať aj trestné oznámenia, no neuviedol, v akej súvislosti.

V októbri 2024 Taraba zamietol spolufinancovanie projektu na ochranu stepných druhov vtákov s argumentom, že Slovensko žiadne stepi nemá, čo nie je pravda. Väčšinu projektu mala zaplatiť EÚ, štát na ňom mohol získať milión eur. V regiónoch už boli predbežne dohodnutí poľnohospodári, ktorí mali obnovovať pastvu.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Taraba chce rušiť projekty, ktoré majú zlepšiť stav rýb, ochrániť zdroje pitnej vody a obnoviť pastvu
Aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa (SNS) kritizoval dva projekty, ktoré získali peniaze z európskeho finančného programu LIFE a následne sa prihlásili do výzvy ministerstva životného prostredia. Schválila ich Rada environmentálnych projektov a už čakali len na podpis ministra.

Projekt LIFE Metamorphosis má pomôcť ohrozeným druhom motýľov v strednej a vo východnej Európe. Filip Kuffa ho na Facebooku okomentoval takto: „Motýlik za milión euro?? Nie, to určite NIÉÉ, nemôže to byť pravda, že by mali dostať BROZáci zo štátneho rozpočtu 1 000 000. Veď predsa oni to robia z presvedčenia a nie pre peniaze, v mene ochrany a záchrany prírody. Takže len aby sme boli skutočne transparentní, patrí sa ukázať občanom, čo sa financuje cez MŽP SR. A to je len jeden z projektov.“

Nasleduje video, kde štátny tajomník prechádza projektovú dokumentáciu a rozoberá jednotlivé položky projektu. Bratislavské regionálne ochranárske združenie v tomto projekte žiadalo o spolufinancovanie vo výške 38 percent projektu, čo je spomínaný milión eur.

NKÚ nenašiel pri kontrole BROZ žiadne pochybenia.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Taraba potopil projekt určený aj poľnohospodárom, obnova pasienkov by pomohla stepným vtákom
Taraba najprv reagoval v diskusii pod príspevkom NKÚ na Facebooku.

„Presne tak, pretože projekty LIFE sú projekty poväčšine pre mimovládky a je pri nich nevýhodné financovanie, keď 50 % musí ísť zo štátneho rozpočtu. Pri eurofondových projektoch rovnakého druhu, ktoré nejdú mimovládkam, ale cez verejný sektor, je z eurofondov 100 %. Práve preto šetríme peniaze v rozpočte a využívame radšej 100-percentné financovanie. Autor tohto príspevku z NKÚ buď nechráni verejné zdroje, alebo nerozumie, ako to funguje.“

Neskôr sa rezort vyjadril pre TASR s tým, že je šokovaný, že NKÚ tlačí na podporu projektov LIFE, pri ktorých je vysoká spoluúčasť zo štátneho rozpočtu. Tvrdí, že podporí iba tie LIFE projekty, ktoré prinesú reálnu pomoc a zlepšenia v oblasti ochrany prírody a biodiverzity a zapoja do riešení vedecké inštitúcie. MŽP podľa vlastných slov odmieta „tlačiť peniaze spriazneným mimovládkam za ničnerobenie, ako to bolo v minulosti“.

Investície chce smerovať do „zmysluplných projektov, najmä budovania vodárenskej infraštruktúry, vodozádržných opatrení, zvyšovania energetickej efektívnosti budov, modernizácie systémov odpadového hospodárstva či sanácie envirozáťaží“.

Na Tarabu reagoval Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Birdlife Slovensko, ktorý ho vyzval, aby neklamal. Nevýhodné financovanie označil za nezmysel.

„Nie je to pravda, benefity ste prerátali zle a ukrátili ste tak štát o peniaze. Nemálo projektov, ktoré ste nepodpísali, platila EÚ z viac ako 50 %, niekde 75 %. Štátu stačilo doložiť výrazne menej. Keď si prerátate, koľko by vložil štát kofinancovanie a koľko by dostal na daniach, tak na daniach a odvodoch by sa mu vrátilo viac, ako by štát zaplatil. V prípade nášho stepného projektu by to bolo 1 mil. eur, ktoré na projekte mohol štát zarobiť.“

Ridzoň upozorňuje, že nie je pravda, že väčšina peňazí je pre mimovládky. „Mimovládky možno peniaze v daných projektoch administrujú, ale opäť – nie sú konečným prijímateľom. V danom zastavenom stepnom projekte by väčšina skončila u poľnohospodárov a v regiónoch v externých službách na obnovu pastvy, kde zanikla, a podobne. Teda presne na ten typ podpory, ktorý teraz poľnohospodári potrebujú a ocenili by na mnohých miestach, kde sa chovy zatvárajú, k čomu prispieva aj sucho.“

Ridzoň vysvetľuje, že mimovládne organizácie projekty píšu preto, lebo štát dlhodobo starostlivosť o chránené územia zanedbával a nevyčleňoval kapacitu na písanie projektov, ktoré by dostali podporu do regiónov. Týka sa to aj Operačného programu Slovensko, kde ide o stovky miliónov, ktoré mohli ísť do regiónov do chránených území, napríklad aj na infraštruktúru pre návštevníkov. Čerpanie však mešká, lebo rezort nevyčlenil dostatok ľudí na písanie projektov.

Podľa Ridzoňa za zarastené stráne na Súľove, ktoré Taraba nedávno neopodstatnene vytkol aktivistom, bude môcť už aj on osobne, pretože nepodporil projekty, ktoré by poľnohospodárom umožnili obnoviť tam pastvu.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Taraba obvinil aktivistov zo zarastania Súľovských skál, ktoré štát chráni už od roku 1900
Podľa opozičných Demokratov kontrola NKÚ rozbila dôležitú politickú agendu „rozvracačov prírody“, ktorá ich vyniesla do vysokých funkcií. „Agenda Huliaka, Kuffu či Tarabu je postavená len na šírení klamstiev, na ktoré však doplatí Slovensko,“ uviedol podpredseda Demokratov Michal Kiča.

Dodal, že program LIFE sa riadi princípom „jedno euro z vlastného, dve z EÚ,” pričom tieto prostriedky často podporujú slovenských farmárov v regiónoch, ktorí sa podieľajú na pastve či iných formách obnovy biotopov. Rovnako sú veľmi úspešné rozsiahle vodozádržné projekty a sprietočňovanie ramien.

„Slovensko sa tak samo oberá o desiatky miliónov z európskych prostriedkov, ktoré by mohli v čase extrémneho sucha slúžiť na zachytávanie vody v krajine či iné adaptačné opatrenia. A to všetko len pre napĺňanie nenávistnej politickej agendy predstaviteľov súčasnej vlády,“ povedal Kiča.

Problém mala štátna ochrana prírody

NKÚ kontroloval, či realizáciou projektov boli splnené stanovené ciele pri účinnom využití verejných prostriedkov. Úrad kontroloval rezort životného prostredia, ktorý v programe LIFE 2014 až 2020 vystupoval ako národný koordinátor, spolufinancovateľ a kontrolór, aj sedem organizácií, ktoré boli prijímateľmi peňazí.

Išlo o Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), Karpatský rozvojový inštitút, Východoslovenskú distribučnú, a. s., Technickú univerzitu vo Zvolene, Štátnu ochranu prírody SR, Slovenskú ornitologickú spoločnosť/BirdLife Slovensko a Univerzitu Komenského v Bratislave.

Ako zistili národní kontrolóri, Štátna ochrana prírody ako jediný prijímateľ nesplnila zmluvné záväzky pri realizácii projektu a vôbec nečerpala zdroje z národného či európskeho rozpočtu. Organizácia nezabezpečila externú službu na odstránenie invazívnych drevín, nepredložila žiadosti o platbu a ani včas neinformovala MŽP ako poskytovateľa o vzniknutých problémoch.

„Hlavným dôvodom boli neefektívne a komplikované interné postupy, v dôsledku ktorých nebolo verejné obstarávanie na externú službu počas piatich rokov vôbec vyhlásené. K tomuto zlyhaniu prispela aj extrémna personálna nestabilita v podobe šiestich zmien na pozícii generálneho riaditeľa,“ priblížila podpredsedníčka NKÚ a dodala, že „kontrola ukázala aj nedostatočný dohľad rezortu životného prostredia nad projektom“.

Situáciu nakoniec musel riešiť iný projektový partner – občianske združenie BROZ, ktoré zabezpečilo dodávateľa a splnilo projektové ciele v časovej tiesni.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Ochranári z BROZ, štátnej ochrany prírody a vodohospodári sprietočnili Vojčianske rameno, ide o zatiaľ najrozsiahlejšiu revitalizáciu vo vnútrozemskej delte Dunaja. Foto – Soňa Mäkká
Kontrolóri zistili aj to, že envirorezort výrazne prekračoval lehoty pri schvaľovaní zúčtovania zálohových platieb a finančných refundácií. Pri schvaľovaní dodatkov k zmluvám, administrácii a finančnom riadení projektov chýbali záväzné lehoty úplne. Spracovanie jednotlivých žiadostí trvalo niekoľko mesiacov, vo výnimočných prípadoch to bolo až 540 – 590 pracovných dní.

Tieto nedostatky boli spôsobené aj organizačnými a personálnymi zmenami, ktoré narúšali kontinuitu spracovania agendy, na ktorú bolo vyčlenených málo ľudí. Aj u niektorých príjemcov zistili nedostatky v dodržiavaní zmluvných termínov a informačných povinností.

Spolufinancovanie projektov LIFE v programovom období 2014 až 2020 zo štátneho rozpočtu podľa NKÚ prostredníctvom ministerstva významne zvýšilo úspešnosť slovenských žiadateľov pri získavaní priamych grantov EÚ, keďže pokrývalo časť oprávnených výdavkov, ktoré neboli financované z európskych zdrojov. Relatívne nízky národný príspevok, spravidla na úrovni 5 až 35 % rozpočtu projektu, zároveň umožnil mobilizovať výrazne vyšší objem finančných prostriedkov z EÚ, ktoré by bez úspešných slovenských projektov zostali nevyužité.

Správa ďalej hovorí, že v programovom období LIFE 2021 až 2027 bola kontinuita národného spolufinancovania projektov prerušená. MŽP nepodporilo žiadny projekt z tohto programového obdobia schválený Komisiou. Navyše zaviedlo nový – selektívny prístup schvaľovania jednotlivých žiadostí, čo môže zásadným spôsobom zmeniť pravidlá posudzovania žiadostí o spolufinancovanie. Zároveň môže predstavovať významné riziko ohrozenia realizácie projektov a zásadne limitovať schopnosť slovenských subjektov čerpať finančné prostriedky z programu LIFE v nasledujúcich rokoch.

Miliónové granty EÚ s krytím výdavkov projektov až do výšky 75 % by tak pripadli v prospech iných členských štátov. Tým by štát prišiel o jeden z ďalších zdrojov financovania z EÚ, nad rámec štrukturálnych fondov, ktorý je zameraný na systematickú obnovu prioritných biotopov a stabilizáciu chránených území sústavy Natura 2000.

„Tieto hmatateľné environmentálne intervencie pritom priamo znižujú zraniteľnosť obyvateľstva voči narastajúcim klimatickým extrémom, minimalizujú súvisiace ekonomické škody a generujú udržateľné zelené inovácie s preukázateľne pozitívnym vplyvom na verejné zdravie,“ konštatuje NKÚ.

O peniaze prichádzajú aj štátne inštitúcie, ktoré sú projektovými partnermi

Projekty LIFE prechádzajú zložitým systémom výberu. Neposudzujú ich na Slovensku, robí to Európska únia prostredníctvom nezávislej inštitúcie vybranej v tendri. Výber je viackolový.

„Projekty musia najprv splniť základné podmienky. Už tam sa vylúčia tie, ktoré nemajú dobrý rozpočet, a je jasné, že to nie je na ochranu prírody. Následne sa posudzujú z odbornej stránky a musia byť aj v súlade s cieľmi, ktoré má EÚ na ochranu druhov, biotopov, biodiverzity,“ vysvetľoval už v minulosti pre Denník N Pavol Polák, ktorý je konzultant v ochrane prírody a v minulosti pôsobil ako hodnotiteľ projektov LIFE.

Každý projekt musí byť posúdený dvoma nezávislými konzultantmi. Ak sú posudky príliš rozdielne, vznikne ešte posudok od tretieho konzultanta. Tí sú z rôznych krajín a prax je taká, že väčšinou experti neposudzujú projekty z domovskej krajiny. Výnimočne sa to môže stať pre jazykové znalosti. Cezhraničné projekty sa posudzujú ďalšími bodmi navyše.

Nasleduje realizácia projektu, čo zvyčajne trvá dlhší čas. Iná organizácia, takisto vybratá na základe tendra, monitoruje, ako sa napĺňajú jednotlivé úlohy. Trvá to aj po skončení projektu. Pavol Polák hovorí, že sumy na projekty sú veľké, no ide o väčšie investičné projekty, nie bežnú starostlivosť o chránené druhy, ktorú by si mali členské krajiny financovať samy.

Výsledky sú merateľné, napríklad koľko nových lokalít so sysľom sa podarilo obnoviť, o koľko sa zvýšil počet chránených kvetov v konkrétnych lokalitách, koľko kilometrov dunajských ramien sa sprietočnilo a podobne.

Napríklad pri projekte záchrany sysľa nejde o jeho chovanie v zajatí a vypúšťanie do prírody, ale o zlepšenie podmienok na miestach, kde žije, a o obnovenie ďalších lokalít, kde sa potom môže presunúť. To znamená, že najprv treba kúpiť alebo prenajať pozemky, vyčistiť ich od náletových drevín a s pomocou miestnych zabezpečiť dlhodobú pastvu územia. Súčasťou je aj prikrmovanie, výsev rastlín, ktoré sú vhodné ako potrava, výsadba ovocných stromov, podpora pre hmyz, ktorým sa syseľ živí.

Projekty majú zvyčajne ďalších partnerov, ako sú Štátna ochrana prírody SR, ZOO Bojnice, Univerzita Komenského, Národné lesnícke centrum, Slovenský vodohospodársky podnik či Vodohospodárska výstavba. Na niektorých sa zúčastňujú aj zahraniční partneri z Rakúska, Maďarska, Poľska a Českej republiky. Partneri dostávajú časť z celkového rozpočtu projektu.