Kód: Vybrať všetko

20. storočie sa pre južných Slovanov skončilo nečakane: Zatiaľ čo na jeho začiatku sa spoločnými silami snažili navzájom oslobodiť, na konci stáli proti sebe. Vojna v Juhoslávii (1991-1995), bola jedna z natragickejších, najsmutnejších a predovšetkým najzbytočnejších vojen v Európe. Nie nadarmo sa jej hovorí „Bratská vojna“, rozdelila kamarátov, príbuzných, rodiny, spolužiakov:

Slovinsko a Chorvátsko

Keď v roku 1989 padol komunistický režim a skončila sa studená vojna, národy sa dožadovali demokracie. Chorváti a Slovinci ju využili v referende v roku 1990. V oboch krajinách väčšina obyvateľov bola za samostantosť, a tak bola 25. júna 1991 vyhlásená Slovinská Republika a Chorvátska Republika. Obe nové krajiny si pritom nárokovali svoje územia, vyčlenené partizánmi v roku 1945. Situácia bola už predtým napätá, no nikto neočakával, že sa to takto zvrhne. Srbi v Slovinsku a Chorvátsku sa začali búriť. Belehrad poslal juhoslovanskú armádu, zloženú prevažne zo Srbov, aby začali obliehať Ľubľanu (hlavné mesto Slovinska) a prinútili Slovinsko a Chorvátsko začleniť sa späť do Juhoslávie. Keď sa tak nestalo, začali Srbi Ľubľanu bombardovať. Chorváti sa tomu nechceli prizerať a pridali sa na stranu Slovinska, boje sa preniesli do Chorvátska.

Srbi sa cítili ukrivdení, krajina prišla o prírodné bohatsvo a v nepochybnom rade aj o cestovný ruch (veď celá Dalmácia patrila Chorvátsku). Začala sa občianska vojna. Chorváti žijúci na uzemí vtedajšej zvyšnej Juhoslávie boli buď vyhnaní alebo zabití. Do ich obydlí sa potom nasťahovali Srbi - hovorí sa tomu „etnické čistky“.

Macedónsko [upraviť]

19. novembra 1991 vyhlásilo na základe referenda samostatnosť aj Macedónsko a vyhlásilo Republiku Macedónsko (do OSN bola prijatá - kvôli obavám z územných nárokov Grécka na jeho provinciu - pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, čiže FYROM - Former Yugoslav Republic of Macedonia). Avšak Srbi sa skôr zaujímali o Chorvátsko, preto sa Macedónsko odlúčilo od Juhoslávie pokojnou cestou. Tak isto podstatným faktom je, že Bulharsko uznalo ako prvé samostatnosť Macedónska. Do rozpadajúcej krajiny bol zavolaný tiež UNPROFOR.

Bosna a Hercegovina [upraviť]

V Bosne a Hercegovine bola situácia nestabilná. Krajina ešte nevedela, na ktorú stranu sa pridá. Avšak po útoku juhoslovanskej armády na obyvateľov sa krajina rozhodla pre samostatnosť.

Vzhľadom na to, že v Bosne a Hercegovine žilo veľa Srbov, sa situácia veľmi skomplikovala. Bosna a Hercegovina bola v tej dobe zložená z troch častí, z chorvátskej, moslimskej a srbskej. Všetky tri navzájom bojovali. Bosnianski Srbi vykonávali etnické čistky aj na bosnianskych Chorvátoch aj bosnianskych moslimoch.

Po vyhlásení Bosny a Hercegoviny sa rozhodli Srbi vytvoriť v rámci Bosny a Hercegoviny samostatnú krajinu, ktorú nazvali prosto Krajina a chceli ju pripojiť späť k Juhoslávii. Dlho sa bojovalo. NATO zastavilo dodávky zbraní, no neskôr dodávali zbrane len Bosnianskej strane. Bosna a Hercegovina, totálne zruinovaná, sa nakoniec oslobodila od Srbov. Bosna a Hercegovina bola vyhlásená v deň dovŕšenia referenda o nezávislosti, 1. marca 1992.