Nad muškátom som rozmýšľal dlho. Asi týždeň. Potreboval som nejaký voľný deň, chcel som aby bolo pekné aj počasie. Taký deň sa naskytol. Bol piatok, vstal som asi o 9 ráno. Nádherný deň. Oriešky som si nastrúhal deň predtým, mohlo ich byť tak 17-18 g, nejak som mal ale pocit, že by to mohlo byť málo, tak som tam pridal ešte takých 5 gramov strúhaného MO.
Zmiešal som to s horúcou vodou a dal som si to do chladničky vychladiť. Okolo 10:30 som sa rozhodol, že to už konečne vypijem. Zobral som pohár a dal som si dva glgy. Naplo ma. Pitie som obmedzil na 1 hlt za 5 minút. O jedenástej som to mal vypité a bol som fakt rád že mám tú hnusnú časť za sebou. Cca o 30 minút som začal cítiť nábeh. Nabiehalo to fakt veľmi pomaly. Povedal som si, že mám ešte plno času, tak som sa dohodol s kamarátmi, že pôjdeme von. Šli sme do parku, bol nádherný deň. Do 5 hodín sa dostavil plný účinok. Aspoň som si to myslel. Bol som jak sfajčený, cítil som sa asi ako po 3-4 bongách. Stav bol pekný, všetko bolo super, ale jednu vec som prehliadol. Stavy boli stále silnejšie, ale zo začiatku som to ani necítil. Asi 7 hodín po užití mi prišlo zle. Chcel som sa ísť prejsť, ale keď som vstal, zatmelo sa mi pred očami a padol som späť. Zostal som ležať na tráve a snažil som sa zaspať. Vedel som, že je to už dosť zlé, ale nedokázal som nič ovplyvniť. Aspoň sa mi to tak zdalo. Všetko čo sa stalo pár sekúnd dozadu som zabúdal. Dopredu som ani nemyslel. Vlastne som si ani neuvedomoval kde som. Chvíľu som mal pocit, že som doma na posteli, ale keď som otvoril oči, bol som stále v parku na tráve. Pozrel som sa okolo seba a bol som tam sám, nikto z kamarátov tam už nebol. Hovoril som si, že to sú teda pekní kamaráti keď odišli a mňa tu nechali. Potom som si spomenul, že som ich vlastne poslal preč ja. Niekto za mnou prišiel, mal nejaký povedomý hlas. Zisťujem, že je to jeden z ľudí s ktorými som prišiel, chcel aby som si sadol k nim, ale mne sa nechcelo, spal som ďalej. O chvíľu prišiel zase ešte s ďalším kamarátom. Na ich naliehanie som vstal a šiel som k ich skupinke, sedeli asi 20m vedľa. Zase som si ľahol a bolo mi strašne zle. Snažil som sa to nejako usmerniť a zlepšiť si trochu stav, ale nešlo to. Mal som strašné suchoty, nevedel som ani piť. Niekto ma namotáva, že sa z muškátu robí exstáza, ale ja mu neverím. Ležím a sledujem oblohu. Zistím, že je vlastne už tma, ale pre chvíľou som ešte videl jasnú oblohu. To už bolo 9 hodín večer.Všetko bolo také tiché. Vôbec som nepočul zvuky mesta, proste len ticho. A bolo mi stále zle. Začal som lutovať, že som si ten muškát dával, vstávam a po štyroch sa plazím od skupinky asi 2 m, kde grcám. čakal som, že hodím 3 krát a bude mi lepšie. Tyčka bola odporná, kašovitá a suchá. Pripomínala mi popol alebo prach zmiešaný s vodou. Všetci odišli, ostal už len jeden kamarát a nejaká holka. Niekto sa ma pýta či nejdeme na hrad. Vravím, že nie, nejsom v stave niekam chodiť. Vraj sa park o chvíľu zatvára, že musíme ísť. Na to hovorím, že dobre, že teda pôjdeme. Tak som vstal, zobral som si veci a pobral som sa preč. Pri vchode som zistil, že som zase ostal sám. Volá mi kamarát, hovorím mu, že som pri vchode a že naňho čakám, že pôjdeme na hrad. On na to, že dobre, že už je pri mne. Vidím ho, sedí o kúsok ďalej odo mňa na lavičke. Prehol som sa k zemi a vygrcal som sa. Keď som zdvihol hlavu, kamarát tam už nebol. Hovorím si že to sú teda fakt kamaráti a poberám sa preč. O 22:30 sedím pod hradom na zastávke, zaspávam, mám pocit, že sedím niekde v kresle. Vstal som a šiel som na hrad, samozrejme, že som sa tam nedostal. Pod hradom na schodoch som si sadol a vygrcal som sa. Zase mi volal kamarát, jediné čo som povedal bolo, že som na hrade. Vôbec neviem čo vlastne hovoril. O 23.15 sa mi podarilo nastúpiť na poslednú električku a veziem sa domov. Cestu si nepamätám, vlastne si pamätám až to, že som sa zobudil doma. Strašne sa mi točila hlava, mal som strašné suchoty, chodil som ako opitý. Šiel som na hajzel, cestou späť som vrazil do dverí a odpadol som. Vstávam, plazím sa k posteli a na nej zaspávam. Zobudí ma matka, niečo mi hovorí, že mám niečo urobiť, ale nedokážem rozpoznať význam slov. Spím. Celý deň som prespal, večer už som bol ako-tak v pohode. Matka s fotrom si mysleli, že mám strašnú opicu, tak som ich v tom nechal. Na otázku čo všetko som vypil im vymenúvam bežný sortiment chlastu, ktorý vypijeme na chlastačke. Samozrejme mi na to skočili. Na tretí deň už som bol úplne v pohode, ak vyčleníme kŕče v črevách a hnusnú hnačku.
Takže aby som to zhrnul. Aplikácia bola odporná, už nikdy viac. Stav jak po niekoľkých tlstých bongách, ešte k tomu mi bolo zle. Druhý deň totálne odrovnaný, tretí deň ešte žalúdočné ťažkosti.
Keď sa to tak vezme, tak to bolo dosť odporné na to, aby som si to už nikdy nedal, nech si to nechajú tí väzni, fakt im to nezávidím.
Ale niečo musím priznať, niečo sa zmenilo, niečo je fakt inač. Ešte neviem čo, je toho veľa napríklad s otcom sa mi nejako vylepšil vzťah. Proste jak z paralelného vesmíru. Radšej zostanem verný hríbom a muškát už si nedám
