Veľká hospodárska kríza tridsiatych rokov sa začala vo štvrtok, 22.októbra 1929 na burze cenných papierov v New Yorku takým obrovským burzovým krachom ako nikdy predtým. V stredu sa predalo 2,5 milióna akcií. Predávať sa začalo od predchádzajúcej soboty, na príčine bolo možno zvýšenie diskontnej sadzby Anglickou bankou, čo lákalo kapitál. Ponuka prevyšovala dopyt, kurzy klesali a verejnosť si naopak v posledných rokoch začala myslieť, že budú stúpať do nekonečna. Za 4 roky cena akcií stúpla na štvornásobok a za posledné leto sa zdvojnásobila. Teoreticky bolo treba zaplatiť sumu newyorskej burze. Ale fakticky burzoví makléri robili obchody už po zaplatení 10 % ceny akcií a zvyšok zálohovali za pomoci prírastku hodnoty včase predaja. Keďže však ceny prestali stúpať a neexistoval prírastok, stratila sa aj istota, že akcie budú vyplatené. Vznikali pochybnosti o solventnosti dlžníkov a žiadalo sa okamžité vyplatenie. Aby mohli dlžníci splatiť dlhy, predávali cenné papiere, čiže opäť zvyšovali ponuku a spôsobovali ďalší pokles kurzov.
ČIERNY ŠTVRTOK
Po hektickej strede nastal "čierny štvrtok". Predalo sa okolo 13 miliónov akcií - dvakrát viac ako bol dovtedajší maximálny počet predajov za jeden deň. Päť najväčších amerických bánk sa pokúsilo tento pohyb zabrzdiť, jeden z ich zástupcov za 5 min nakúpil akcie za 30 miliónov dolárov a vyplatil za ne sumu vyššiu, ako bol momentálne kurz. Spočiatku to zázračne zapôsobilo, ale účinok trval len niekoľko hodín. Po záverečnej bola situácia ešte vážnejšia ako ráno. V pondelok banky odskočili, prestali podporovať kurzy. V utorok sa predalo 16 miliónov akcií a kurzy išli stále dolu, niektoré akcie sa predali za minimálnu cenu jedného dolára - za 22 dní DOW JONESOV ukazovateľ hodnoty priemyselných akcií klesol o vyše 40%. Medzi vlastníkmi akcií a burzovými maklérmi vznikla obrovská panika. Vo štvrtok ráno bola ulica Wall Street, kde sa nachádza Burza, plná najhorších chýrov a histórie - americký ekonóm a historik John K. Galbraith hovorí o "šialenej a zúrivej mele s cieľom predať" plnej "zaslepenej a neľútostnej hrôzy". Veľkí aj malí špekulanti, miliardári aj ich šoféri vyšli na mizinu, dvanásti spáchali predpoludním samovraždu, najčastejšie vyskočením z okna. Hovorí sa, že vo Waldorfe Astorii, najluxusnejšom paláci v meste, sa recepčný hostí, ktorí chceli izbu, pýtal: "Na spanie alebo na výskok?":)
OD BURZOVEJ K HOSPODÁRSKEJ KATASTROFE
Napriek chlácholivým slovám prezidenta Hoovera, ktorý videl "prosperitu za rohom", zruinovaní špekulanti vyprázdnili svoje bankové kontá, banky to nemohli vydržať, lebo aj ostatní znepokojení vkladatelia si chceli vybrať peniaze. Roku 1929 skrachovalo vyše 600 inštitúcií, roku 1930 vyše 1300 a roku 1931 asi 2300. Tie, čo prežili, obmedzili úvery. Zruinovaní špekulanti navyše prestali byť konzumentmi - burzová kríza prešla do všeobecnej hospodárskej krízy. Pád finančného sektoru nebol jedinou príčinou krízy, ale v situácii, ktorá bola už dávno nestabilná, pôsobil ako rozbzuška. Hospodársky prognostický ústav v Harwarde vysvetľoval, že k recesii nedôjde, potom tvrdil, že ak by aj došlo, nebude veľká. Realita však bola taká, že bankroty špekulantov a nedostatok finančných zdrojov spôsobili od jari 1930 celú vlnu úpadkov a dlhodobú stagnáciu. Znižovala sa výroba aj spotreba, podniky bankrotovali - roku 1929 ich bolo vyše 22 000, v roku 1930 vyše 26 000 a roku 1931 viac než 28 000. Roku 1932 bol americký národný dôchodok o polovicu nižší ako pred krízou, suma určená na platy tiež a štvrtinu aktívneho obyvateľstva postihla úplná alebo čiastočná nezamestnanosť. Situáciu ešte sťažili predaje so stratou a pokles cien, čo zapríčinilo ďalšie bankroty, ďalšie prepúšťanie a opätovné predávanie pod cenu - cena priemyselného tovaru poklesla o 30%, poľnohosp. výrobkov o 60%. Poľnohospodári boli preto veľmi postihnutí, mnohí skrachovali, prišli o celý majetok a stali sa z nich tuláci.
Muselo dôjsť k politickej zmene a za prezidenta bol zvolený Franklin D. Roosevelt, ktorý presadil myšlienku plánovania štátnych zásahov do hospodárstva (NEW DEAL), aby sa pomaly mohli začať naprávať napáchané škody.
HOSPODÁRSKA KRÍZA A SVETOVÁ VOJNA
Kríza sa rozšírila do celého sveta. Vývoz amerického kapitálu spôsobil pád medzinárodného bankového systému. Potom Amerika prijala protekcionistické opatrenia a zanikol aj svetový obchod. Veľmi utrpeli najmä noví vývozcovia poľnohosp. výrobkov, ako Brazília, kde sa nepotrebná káva pálila v lokomotívach a nič sa nedovážalo, čo škodilo vybaveniu priemyselných podnikov a rozvoju vo všeobecnosti. Každý štát bol viac alebo menej zasiahnutý krízou (Francúzko až roku 1932), a tá sa prejavila biedou, veď nezamestnaní vtedy ešte nedostávali nijaké sociálne dávky. Pritom bolo v priemyselnom svete koncom roku 1932 40 miliónov ľudí úplne bez zamestnania.
Kríza mala hospodárske dôsledky. Vládnuce kruhy prehrali vo voľbách (amer. republikáni r. 1932, francúzska pravica v tom istom roku, potom zas roku 1936 atď). V Spojených štátoch a Británii sa konali pochody nezamestnaných, manifestácie sa konali aj v diktatúrach ako v ofašistickom Taliansku. Navyše neúspech hosp. liberalizmu viedol mnohých k spochybneniu politického liberalizmu a hľadaniu nových riešení - v Spojených štátoch zvelebovali plánovanie a štátny intervencionizmus (New Deal), podobne aj vo Francúzsku (ľudový front), opäť sa prebudil vášnivý záujem o ZSSR, kde štatistiky neukazovali nijakú nezamestnanosť, stále viac voličov sa pridávalo k hnutiam inšpirovaných fašizmom, potom k delíriu nacizmu, ktorý roku 1933 vyniesla k moci kríza a nezamestnanosť. Zánik výmeny rozdelil svet na konkurenčné bloky. Francúzsko a Anglicko sa uzavrelo do svojich kolónií, Japonsko si otvorili trhy za pomoci vojenských výbojov, Nemecko si pripravilo zajateckú klientelu vo východnej Európe a Latinskej Amerike. Myšlienka medzinárodného spoločenstva sa stala anachronizmom a kríza vyústila do druhej svetovej vojny.
A vsetci vieme co zacalo o 10 rokov po krize....
mali utekať do Ruska pred komnistickým režimom?.. 
neser si do huby.. 
