Dvaja kamaráti sa stratia v hustom čiernom lese. Prichádza noc a oni nemôžu nájsť cestu z lesa. V tom sa v diaľke objaví svetielko. Ako idú bližšie zbadajú maličkú drevenú chalúpku, vnútri zasvietené, z komína sa plazí hustý biely dym a rozvoniava pečená husacina.
Na smrť unavení a hladní zaklopú na dvere chalupy, otvoria sa dvere a v nich stará, malá, škaredá, hrbatá bosorka, s veľkým špicatým nosom skoro spojeným s bradou a s mačkou na hrbe. Zmorení hladom a únavou požiadajú babičku o nocľah a jedlo. Babička sa zdráha až nakoniec privolí, ale s tým, že si s ňou obaja zašukajú.
Jeden z nich sa pozrie na toho druhého a vraví: „No tak na to nech zabudne starena ohyzdná, radšej budem spať vonku a hladný...!“
Druhý rozmýšľa a v duchu si vraví: „Ááááále, aspoň sa najem, vyspím sa v mäkkej posteli a niečo s tou šukanicou vymyslím.“
„Tak dobre...., ja idem“. vraví chlapík.
Vstúpia do chalúpky, chlapík si odloží veci ide k stolu, no v tom ho zastaví bosorka a vraví:
„Ho-ho-hóóó mládenec, bez práce – nie sú koláče“. Vysúka sukne, stiahne staré hnilé bombarďáky prehne sa cez stôl a čaká. Chlapík sa pozrie, nič tak hrozného v živote nevidel, zrazu naňho prišli mdloby a zmetený otáčajúc sa po chalupe, zbadá nad pecou zavesený zväzok sušenej kukurice. Vezme kukuricu, strašným spôsobom babizňu spraví a kukuricu vyhodí von oknom.
Ona nadšená navarí junákovi fantastickú kráľovskú večeru, zákusky, koláče, naleje ho vínom a uloží v mäkučkej a teplučkej posteli.
Ráno sa zobudí poďakuje babizni a odchádza von z chalúpky. Tam vidí svojho kamoša, ako sa v záchvate smiechu skrúca na zemi pred chalupou. ˇ
„Čo sa Ti stalo?“, pýta sa ho. „Čo sa stalo mne???? Tak Ty si tam musel vytrtkať starú, hnusnú, hrbatú, smradľavú bosorku, aby si sa mohol najesť a ja tu len tak ležím na lavici pod oknom a z ničoho nič, mi pristane na bruchu kukurica.... a predstav si koľko masla na nej bolo...“.
