Zdá sa to byť už veľmi dávno. V roku 2004 José Mourinho s Portom po prvý raz vyhral Ligu majstrov a považovali ho za jedného z najprogresívnejších trénerov vo futbale.

Mourinho bol úspešný aj o niekoľko rokov neskôr, ale s futbalom, ktorý na pohľad pekne rozhodne nepôsobil. Dávno pred tým, než spopularizoval pojem „parking the bus“, sa rovnakou taktikou podarilo totálnym outsiderom vyhrať majstrovstvá Európy.

Od víťazstva gréckych futbalistov na Eure 2004 uplynulo pätnásť rokov a mnohí futbaloví fanúšikovia dodnes nechápu, ako sa im to podarilo.

Na Euro 2004 prišli s povesťou tímu, ktorý nikdy nevyhral zápas na veľkom turnaji. Kurz na to, že sa stanú majstrami Európy, bol na začiatku turnaja 150 : 1.

Chcete ten kurz vyjadriť inak? Grécky obranca Takis Fyssas si tesne po skončení turnaja so snúbenicou naplánoval svadbu, pretože sám neveril, že Gréci sa môžu dostať ďaleko.

„Budem doma na začiatku júla. Môžeme si pozrieť semifinále a finále s priateľmi, dáme si pár pív a pizzu. Potom budeme mať našu vlastnú oslavu,“ upokojoval budúcu manželku podľa ESPN.

Škaredý George Clooney

Až do pamätného turnaja bola v Grécku futbalová reprezentácia synonymom neúspechu. Gréci hrali len na dvoch veľkých turnajoch – na Eure 1980 a MS 1994. Na oboch dokopy strelili jeden gól a najlepším výsledkom, na aký sa zmohli, bola remíza 0:0.

Miestna futbalová asociácia bola už zúfalá zo slabých výsledkov reprezentácie a v roku 2001 najala trénera Otta Rehhagela, ktorý kedysi v Nemecku vytiahol Brémy z druhej ligy a dvakrát s nimi vyhral bundesligu.

Rehhagel bol skúsený taktik. Uvedomil si, že bude trénovať hráčov, ktorí hrajú v dobrých kluboch a nejaký talent majú, akurát ho nemajú dosť.

Stopér Traianos Dellas hral za AS Rím, záložník Giorgos Karagounis za Inter Miláno a útočník Angelos Charisteas pôsobil vo Werdere Brémy. Zostavu vzadu istil spoľahlivý brankár Antonios Nikopolidis, ktorý podľa Guardianu vyzeral ako „škaredý George Clooney“.


Grécko na Eure 2004. Foto – AP Photo/Luca Bruno
Gréci mali tím, s ktorým mohli hrať aj inak, mohli útočiť a možno by aj niečo vyhrali, ale určite by sa nestali majstrami Európy. Rehhagel namiesto toho stavil na prepracovanú obrannú taktiku, ktorej mieru prispôsoboval kvalite súpera.

Grékov na Eure „nalosovali“ do ťažkej skupiny s domácim Portugalskom, so Španielskom a s Ruskom. V prvom zápase prekvapivo zdolali Portugalsko 2:1. Popri pevnej obrane predviedli útočné výpady a získali si sympatie, sprevádzajúce zväčša každého outsidera, ktorý vyhrá nad veľkým favoritom.

Gréci následne remizovali so Španielskom 1:1 a napriek prehre 1:2 s Ruskom postúpili do štvrťfinále. Tam si začali budovať reputáciu outsiderov, ktorých nikto nemá rád.

Hlavička, gól, 1:0

Gréci hrali vo štvrťfinále proti Francúzsku, ktoré sa v roku 1998 stalo majstrom sveta a o dva roky neskôr majstrom Európy. Ak sme napísali, že Rehhagel mieru obrannej taktiky prispôsoboval sile súpera, proti Francúzom jej už podriadil všetko.

Gréci sa úporne bránili, väčšina hráčov bola počas zápasu takmer sústavne pred vlastnou šestnástkou. Gréci odkopávali, faulovali, filmovali a dopredu sa dostávali len zriedkavo. Mali množstvo šťastia a Nikopolidis chytal v životnej forme.

V 65. minúte sa Gréci trochu kostrbato dostali k francúzskej šestnástke, kapitán Zagorakis odcentroval a Angelos Charisteas prudkou hlavičkou poslal Grécko do vedenia. Odkopávanie, faulovanie, filmovanie a šťastie fungovali do konca zápasu a Grécko postúpilo do semifinále.

V ňom hrali proti Čechom, ktorí vtedy hrali možno najkrajší futbal v Európe. Pod Karelom Brücknerom neprehrali dovtedy žiaden súťažný zápas a mali hviezdy ako Pavel Nedvěd, Tomáš Rosický, Jan Koller či Milan Baroš.

Keď v tretej minúte Rosický prudkým volejom trafil brvno, zdalo sa, že je len otázkou času, kedy Česi prelomia grécku obranu. Nestalo sa, zápas dospel do predĺženia a v ňom Gréci v 105. minúte zahrávali rohový kop, ktorý hlavou do brány poslal Traianos Dellas. Grécko postúpilo do finále.

Vo finále proti sebe druhý raz na turnaji hrali Portugalsko a Grécko. Rehhagelov koncept škaredého, ale účelného futbalu vo finále dospel k dokonalosti. Gréci vyhrali gólom hlavou Charisteasa z 57. minúty 1:0.

Potrebovali na to jedinú strelu a jediný rohový kop v zápase.


Rozhodujúci gól finále. Foto – AP Photo/Luca Bruno
Víťazstvo remeselníkov

Gréci sa ako obrovskí outsideri stali majstrami Európy. Obranca Takis Fyssas sa vrátil domov, so spoluhráčmi zažil neopakovateľné oslavy a napokon stihol aj svadbu.

Svet zväčša úspešných outsiderov miluje, ale Gréci si sympatie nezískali. „Jediní outsideri v histórii, ktorých chce každý vidieť porazených, dávajú prvý gól z prvého rohu v zápase,“ komentoval Guardian rozhodujúci gól.

Po celej Európe bol grécky titul označovaný za víťazstvo škaredého futbalu a za triumf remeselníkov nad umelcami. Počas tých niekoľkých dní v lete 2004 však grécky futbal fungoval tak ako nikdy predtým ani potom. Žiadna iná reprezentácia už nevyhrala veľký turnaj rovnakým spôsobom.

Portugalci sa v roku 2016 Grékom priblížili, ale stále predviedli smerom dopredu viac než Rehhagelova partia. Viacerí grécki futbalisti z tímu prestúpili do väčších klubov, ale dieru do sveta neurobili.

Grécko sa dokonca dva roky po triumfe na Eure nedokázalo kvalifikovať na majstrovstvá sveta.

Otto Rehhagel Grékov trénoval až do roku 2010. Gréci stále vyznávali defenzívny futbal a dokázali sa dostať na niekoľko veľkých turnajov, ale už nikdy sa nepriblížili k úspechu tímu z roku 2004.

Zostrih finále:

Pandémia doľahla aj na deti. Majú problémy s jedením i agresivitou, vraví psychologička
Pyžamové obdobie zanechalo následky.


Jana Némethová
Šéfredaktor - MY Levice
ODOBERAŤ AUTORA

Klinická psychologička Slávka Pecárová. (Zdroj: Agel Levice)
Písmo:A-|A+ 
 DISKUSIA
 (0)
[ Nechajte si posielať Výber článkov z MY Levice na e-mail. Aktivujte si odber jedným klikom. ]
LEVICE. Približne 70 percent klientov, ktorí prichádzajú do psychologickej ambulancie v nemocnici, má ťažkosti súvisiace s pandémiou. Psychologička hovorí, že uškodila prevažne mladým ľuďom. Najrozšírenejšia je veková skupina od 12 do 19 rokov.

Stratili kontakt s rovesníkmi, vypadli zo zabehnutého režimu a povinností, dni trávili v pyžamách. Izolácia zanechala stopy na ich zdraví. Prospešné sú sedenia s odborníkom. Dĺžka liečby je individuálna, v priemere trvá pol roka. Na udržanie si duševného zdravia odporúča psychologička viacero aktivít.


PREČÍTAJTE SI AJ
Na zvýšenú chorobnosť reagujú školy prerušením vyučovania. Majú chrípkové prázdniny
Čítajte 
Syndróm jaskyne
Pandémia priniesla zmenu do zabehnutého života ľudí. Nosenie rúšok, zrušené verejné podujatia, zákazy stretávať sa, domáca práca, dištančné vzdelávanie a ďalšie obmedzenia sa podpísali pod duševné zdravie niektorých ľudí.

„Niektorým ľuďom sociálna izolácia vyhovovala, ide najmä o introvertné typy, mladistvých s problémami v nadväzovaní sociálnych vzťahov, s problémami v komunikácii s druhými. Pre nich je ťažké vrátiť sa späť do spoločnosti ľudí, začleniť sa,“ hovorí Slávka Pecárová, klinická psychologička.

Ďalej sa dočítate aj
pyžamové obdobie malo svoje plusy, ale aj mínusy,
ako prebieha liečba, koľko sedení je potrebných,
aké vážnejšie problémy sa prejavujú u detí,
čo spraviť pre svoje duševné zdravie.
V ambulancii klinickej psychológie v levickej nemocnici tvorí približne 70 percent klientov, u ktorých sa ťažkosti prejavili práve v spojitosti s pandémiou.

„Pri dlhodobej izolácii postupne prichádzali o sociálne zručnosti, odvykli si od osobného kontaktu s ľuďmi, čo im teraz robí problémy pri návrate do bežného života,“ naznačuje.

U niektorých existuje neochota opustiť svoje domovy. „Tento stav sa nazýva syndróm jaskyne. V skutočnosti to nie je syndróm, ale skôr symptóm úzkosti, depresie, alebo iného duševného ochorenia,“ vysvetľuje.

Pyžamová kultúra
Podľa jej slov problémom u mladých je tiež návrat k pravidelným aktivitám a určitej štruktúre dňa spred obdobia pandémie.

„Počas on-line vyučovania bolo toto všetko narušené. Nebolo treba ráno skoro vstávať, ani vyzliecť sa z pyžama a mohli sa zúčastniť vyučovania. Neprebiehali krúžky a iné záujmové aktivity, odpadli niektoré povinnosti. Celkovo sa narušilo fungovanie a režim dňa. Pre niekoho môže byť náročné vrátiť sa k pôvodnému režimu,“ približuje poznatky z praxe.

Návrat môže byť stresujúci
So zlepšením pandemickej situácie v krajine opatrenia pominuli. Niektorí sa ale k opätovnej voľnosti a pravidelnému režimu nevracajú ľahko.

„Vážnejšie problémy môžu nastať, keď sa ľudia aj po skončení izolácie stránia druhých, keď má človek problémy začleniť sa späť do spoločnosti, keď pocity úzkosti, strachu, depresie či hnevu pretrvávajú väčšinu dňa a dlhšiu dobu, aspoň dva týždne,“ opisuje, s čím sa na sedeniach stretáva.

„U detí a mladistvých si môžeme všimnúť sebapoškodzovanie, problémy s jedením, uzatváranie sa do seba, celkovo obmedzovanie komunikácie alebo zvýšenú agresivitu a vzdor.“ V takýchto prípadoch je pomoc odborníka nevyhnutná.

Ženy sú náchylnejšie
Do ambulancie prichádzajú najčastejšie deti a mladiství od 12 do 19 rokov.

„Najmladší sú v mladšom školskom veku od sedem do osem rokov, najstarší majú asi okolo 55 rokov. Najčastejšie prevažujú mladé dievčatá a ženy,“ pridáva.


PREČÍTAJTE SI
Do lesov v okolí Žuhračky prídu archeológovia, očakávajú zaujímavé nálezy
Čítajte 
Ako hovorí, dĺžka liečby je individuálna, priemerne trvá šesť mesiacov.

Klienti obvykle absolvujú 15 sedení v trvaní 50 minút, a to v dvoj- až trojtýždňových intervaloch.

„Máme zopár pacientov, ktorí sa už cítia dobre, naďalej však ešte pokračujú v sedeniach,“ tvrdí psychologička.

Ako na to
Dôležité je udržiavať si duševnú pohodu. Nepripustiť, aby nás ovládli negatívne pocity a emócie. Voľný čas vyplniť relaxom aj aktivitami.

„Patrí medzi ne najmä pravidelný pohyb, šport, hudba alebo umenie ako také. Dôležité je vytvoriť si čas na oddych, venovať sa upokojujúcim činnostiam, ktoré vyvážia stres, s ktorým sa denne stretávame, na kontakt s priateľmi,“ naznačuje.

Nemenej významný je pravidelný režim dňa, zdravá strava, dostatok spánku, vyhýbanie sa škodlivým a návykovým látkam.

„Dôležité je tiež môcť s blízkymi ľuďmi hovoriť o svojich pocitoch, neskrývať ich, neuzatvárať sa do seba,“ radí.

Čítajte viac: https://mylevice.sme.sk/c/23094871/seba ... -deti.html

Ceny bytov už zrejme klesajú, veľa sa ich dokončilo a záujem je nižší, hovorí realitný analytik NBS
Marianna OnuferováMARIANNA ONUFEROVÁ


Foto N - Tomáš Grečko
Foto N – Tomáš Grečko
Priemerná cena bytov a domov od júla klesá a nižší záujem o nehnuteľnosti ešte nejaký čas potrvá, predpokladá matematik a realitný analytik Národnej banky Slovenska Roman Vrbovský.

V poslednom kvartáli tohto roka sa podľa neho zrejme ukáže, že ceny nehnuteľností budú v porovnaní s tretím kvartálom nižšie. Jedným z dôvodov sú vyššie úroky na hypotékach, ďalším je vysoký počet rozostavaných bytov.

Vrbovský ďalej hovorí, že dostupnosť bývania na Slovensku sa výrazne zhoršila. Zhoršovala sa síce od roku 2019, lebo ceny nehnuteľností rástli rýchlejšie ako mzdy, v druhom štvrťroku 2022 však pribudol ďalší dôvod – nárast úrokových sadzieb.

[ Skúsení editori Denníka E každý deň vyberajú najdôležitejšie informácie pre podnikanie a investovanie. Objednajte si ranný Ekonomický newsfilter. Vždy ráno o 7:00 sa za menej ako 5 minút dozviete všetko podstatné. Aktivujte jedným klikom sem. ]
„Viac ľudí, ktorí majú záujem osamostatniť sa, bude siahať skôr po bývaní v podnájme. Preto tam vidíme priestor na rast,“ vysvetľuje.

Aký vývoj cien nehnuteľností čakáte v budúcom roku?

Predpokladáme, že v tomto kvartáli už zaznamenáme medzištvrťročný pokles cien. Očakávame aj to, že by sa mali viac otvárať nožnice medzi novými a staršími nehnuteľnosťami. Vysoké ceny stavebných materiálov neumožnia, aby sa ceny v novostavbách výraznejšie korigovali. Tento dôvod nebude prítomný pri starších nehnuteľnostiach.

Čiže ceny starých bytov by mali ísť v najbližších mesiacoch dole, ale pri novostavbách to také isté nie je?

Áno, toto sa dá očakávať.

Je zrejmé, že úroky hypoték budú rásť aj v budúcom roku. Bude to tlačiť na pokles cien nehnuteľností ešte viac?

Práve v raste úrokových sadzieb vidíme jednu z hlavných príčin, pre ktoré budeme pravdepodobne v tomto štvrťroku hovoriť o poklese cien nehnuteľností. Sú ľudia, ktorí by sa pri nižších úrokoch kvalifikovali na to, aby ešte hypotéku dostali, a teraz sa už nekvalifikujú. Ďalšia vec je, že domácnosti v prvej polovici roka v podstate očakávali, že úrokové sadzby budú rásť, a snažili sa predbiehať v tom, ako čo najrýchlejšie získať úver a čo najrýchlejšie kúpiť nehnuteľnosť. To berieme ako jeden z faktorov, pre ktorý ceny nehnuteľností v prvom a druhom štvrťroku tak výrazne narástli. V prvom štvrťroku rástli medzikvartálne o viac ako 8 percent, v druhom o viac ako 6 percent. Otočilo sa to zhruba v júli, keď sa to „predzásobenie“ ukončilo a zároveň sa už výraznejšie začal prejavovať rast úrokových sadzieb. Od júla už pomaly priemerná cena nehnuteľností klesala.

Takže v poslednom kvartáli už aktivita na realitnom trhu nie je až taká veľká a zrejme sa potvrdí, že rast cien sa spomaľuje?

Áno. Záujem o nehnuteľnosti ovplyvnilo, že úvery sú drahšie a mnohí z tých, ktorí chceli kúpiť nehnuteľnosť, tak radšej urobili počas prvého polroka a už, prirodzene, nemajú záujem kupovať ďalšiu.


Foto N – Tomáš Grečko
Keďže hypotéky zdraželi, dá sa povedať, že sa zhoršila dostupnosť bývania?

Je to tak, zhoršovala sa už síce od roku 2019, ale relatívne pomaly. Primárny dôvod bol, že ceny nehnuteľností rástli rýchlejšie ako mzdy, o čom sme viackrát hovorili. Zmena nastala v druhom štvrťroku 2022, keď sa už dostupnosť zhoršovala aj preto, že rástli úrokové sadzby, čo je teraz už hlavný dôvod. Ceny nehnuteľností sa v porovnaní s druhým kvartálom zvýšili už len o 1,6 percenta a úroky rástli podstatne rýchlejšie. Ak by sme chceli, aby sa medzi druhým a tretím štvrťrokom dostupnosť bývania nezhoršila, tak by sa ceny nehnuteľností museli podľa našich prepočtov znížiť o 4 percentá. No už aj v druhom štvrťroku sa dostupnosť nachádzala vysoko nad dlhodobým priemerom. Preto uvažujeme o tom, že možnosti rastu cien nehnuteľností sú obmedzené.

Platí, že najhoršia dostupnosť bývania je na Liptove a v Tatrách?

My sa vo svojich analýzach nepozeráme až na takéto mikroregióny, ale na kraje. Najhoršia dostupnosť bývania je v Žilinskom a Prešovskom kraji. Najviac však k rastu cien prispievajú turisticky atraktívne regióny, ako sú Tatry a Liptov. Keď si dáme do pomeru, ako sa menia ceny a mzdy v daných regiónoch, v týchto krajoch sú najväčšie nepomery. Vyplýva to aj z toho, že nehnuteľnosti si tam kupujú aj ľudia, ktorí tam nemajú trvalý pobyt, teda na účely rekreácie.

Poďme k cenám nehnuteľností na budúci rok. V tomto roku sme ešte videli medziročné nárasty cien o viac ako pätinu. Budúci rok to už teda tak nebude?

Momentálne nevidíme veľa faktorov, ktoré by mali znovu naštartovať rast cien nehnuteľností práve v budúcom roku. Neočakávame, že by úrokové sadzby začali klesať. Ak sa pozriete na našu prognózu, je mierne optimistická s tým, že naše očakávania týkajúce sa recesie v budúcom roku sa do istej miery zmiernili. Neočakávame však, že by ekonomika mala zažívať nejakú výraznú expanziu. Jediné, čo môže ceny potiahnuť smerom nahor, je rast miezd. Aj teraz vidíme, že mzdy síce nerastú až tak rýchlo ako inflácia, ale ich rast je takmer dvojciferný. Predpokladáme, že pomerne silný rast miezd bude pokračovať aj na začiatku budúceho roka. Celkovo za rok 2023 by mal byť rast reálnych miezd kladný. Z tohto môžu prameniť dopytové tlaky.

Na trhu výrazne vzrástol počet dokončených bytov, rozostavaných je takmer 82-tisíc bytov. Ako to máme čítať?

Je to historicky jedno z najvyšších čísel. Vnímame to ako ďalší z indikátorov, ktoré nám hovoria, že je to impulz, ktorý bude tlačiť na pokles cien, keď sa tieto byty dostanú na trh.

Je teda teraz pozícia kupujúceho silnejšia a má už viac času na to, aby si premyslel, či si byt kúpi?

Tak to vnímam aj ja. A myslím si, že je to do istej miery dobré. Čítal som množstvo medializovaných informácií o tom, ako sa kupujúci museli predháňať a rozhodovať o kúpe bytu v zásade na prvej obhliadke a potom ešte licitovať cenu. Nemyslím si, že to bolo zdravé správanie na trhu, predpokladám, že sa teraz vráti do zdravšieho stavu.

Niektorí developeri už dávajú najavo, že sa bude stavať viac bytov s menšou metrážou ako doteraz. Vnímate aj takéto tendencie na trhu?

Môžem sa akurát oprieť o agregátne štatistiky, ktoré publikuje štatistický úrad. Priemerná rozloha dokončených bytov sa podľa týchto dát výrazne nemení a dlhé roky zostáva zhruba na tých istých číslach.

Keď developeri hovoria o tom, že robia aj marketingové akcie, ako napríklad kuchyňa v cene, prekvapuje vás to?

To korešponduje s tým, že podľa nás sa realitný trh ochladzuje, čiže sa znížil záujem o nehnuteľnosti. Keďže prevažujú skôr faktory, ktoré budú pôsobiť na spomalenie cenového rastu, myslím si, že takéto praktiky môžu pokojne pokračovať aj do budúcna. Samozrejme, závisí to od jednotlivých developerov, pokiaľ nebudú chcieť pristúpiť k zmene ceny. Hlavný záver je, že ochladenie trhu tu asi ešte nejakú chvíľu zostane.

Nebude sa to teda týkať iba roku 2023, ale možno aj roku 2024?

To sa už bavíme veľmi ďaleko dopredu vzhľadom na to, aká neistota panuje pri našich predikciách ešte na rok 2023. Rozhodujúci bude vývoj na trhu práce.

Dosť sa hovorilo aj o tom, či sme mali na trhu realitnú bublinu. Ako to vidíte teraz?

Posledný rok sme konštatovali, že ceny nehnuteľností považujeme za nadhodnotené, rastú rýchlejšie, ako by mali. Ochladzovanie na trhu, ktoré tu teraz máme, vnímame ako prirodzené vybalansovanie príliš dynamického cenového vývoja, ktorý sme zažívali v poslednom čase.


Foto N – Tomáš Grečko
Poďme ešte k nájmom. Ceny nájmov rástli v treťom štvrťroku v porovnaní s druhým takmer dvojnásobným tempom ako ceny nehnuteľností. Platí to aj dnes?

Myslím si, že na dlhšie obdobie bude rozhodujúcim faktorom práve to, že sa bývanie vo vlastnom stáva menej dostupným a ťažšie dosiahnuteľným. Čiže viac ľudí, ktorí majú záujem osamostatniť sa, bude siahať skôr po bývaní v podnájme. Preto tam vidíme priestor na rast. Keď sa ešte vrátime k číslam, áno, je pravda, že v treťom štvrťroku rástli v porovnaní s druhým takmer dvojnásobným tempom ako ceny nehnuteľností, ale kým medziročne ceny nehnuteľností stúpli o takmer 22 percent, nájomné o necelých 10 percent. Nie je nerozumné očakávať, že v prvej polovici budúceho roka budú prenajímatelia premietať do cien aj zvýšené ceny energií.

Je kúpa investičných bytov podľa vás ešte zaujímavá?

Cenový vývoj a vývoj na finančnom trhu by hovoril, že by mali byť jednoznačne menej atraktívne. To sa trochu bije s tým, že na Slovensku sú investície do nehnuteľností vnímané ako taká najtypickejšia forma uchovávania peňažnej hodnoty. Takže si myslím, že budú do istej miery stále populárne. Mnohí ľudia počítajú s tým, že rast cien bude pokračovať do ďalekej budúcnosti.

Bol by som obozretnejší a neuplatňoval by som toto pravidlo na všetky lokality. V turisticky atraktívnych lokalitách či v centrách miest to bude platiť, ale keďže v dlhodobom výhľade vnímame pre Slovensko demografické problémy, nemusí to platiť úplne všade. Bude klesať počet populácie v produktívnom veku a bude aj relatívne menší dopyt, ako vidíme dnes. To však v niektorých lokalitách nemusí vôbec platiť. Myslím si však, že peniaze sa dajú investovať oveľa produktívnejšie ako do investičných bytov.

Napríklad do akcií?

Napríklad do akcií alebo ideálne do vlastného podnikania, prípadne jeho rozširovania. Až potom by som sa možno pozeral po rezidenčných nehnuteľnostiach.

Aký je vývoj cien rodinných domov?

Momentálne je vývoj cien bytov a domov dosť vyrovnaný. Hlavne po koronakríze oveľa rýchlejšie rástli ceny rodinných domov. Ľudia mali záujem o rozľahlejšie nehnuteľnosti. Núka sa aj iné vysvetlenie: v prímestských častiach alebo v dedinách, ktoré sa nachádzajú v okolí miest, boli priemerné ceny nehnuteľností nižšie ako v centrách miest a domácnosti radšej siahali po nich.

Pozrime sa ešte na Holého nájomné byty. Vláda zatiaľ schválila dve investičné zmluvy so súkromnými investormi. Ovplyvní táto schéma trh nájmov na Slovensku?

Vnímame to ako zvýšenie ponuky. Viac domácností bude mať k dispozícii voľbu, či bývať vo vlastnom alebo v podnájme, a to by malo v konečnom dôsledku aj znížiť tlak na ceny nehnuteľností.

Jaké je být šoférem Audi A8, které vozí třeba premiéra? „Základem je defenzivní jízda. Když řidič umí jezdit jako závodník, neuškodí to, ale při vstupním testu to nezkoumám. Musí mít ale skvělý cit pro auto. A taky umět pustit klimatizaci osobě na zadním sedadle,“ říká šéf šoférů ochranné služby policie, plukovník Tomáš Pfeifer.
Služba u vás bude docela elitní. Máte nával zájemců, nebo si je musíte hledat? Jak si je vybíráte?
Dostat se k nám není lehké. Přihlásí se třeba 15 lidí. Když s nimi procházím obsah výběrového řízení, mají obavy z různých věcí, ale na jízdy si všichni věří. Tvrdí, že jsou nejlepší piloti u policie, ale přesně dvě třetiny z nich vypadnou při jízdách. Nemají vůz v ruce, neumí cítit auto, vžít se do situace. Svou roli hraje stres, jsou pod tlakem, přestože mají na každou ze čtyř úloh tři pokusy. Jsou nervózní a dělají chyby. I v provozu – neznají pořádně pojem defenzivní jízda a nejsou schopni ji uplatnit. Pak se s nimi hned v prvním kole rozloučíme.

Do druhého kola na psychotesty postoupí pět osob, zpravidla jedna vypadne. Pak přijdou na týden do lesa a zvládnou to tři, kteří ukážou týmového ducha, že se nevzdávají v situacích, kdy už nemůžou, jsou na dně a je po nich vyžadována týmová souhra. A za ty tři jsme velmi rádi.

Prozradíte něco z těch čtyř úkolů?
Klidně všechny: losí test, couvání mezi kužely, dobrždění u garáže – vjedete určitou rychlostí a musíte zastavit tak, abyste nenabourali. A otočení na dvouproudé komunikaci.

Test se dělá ve standardním autě, nebo v nějakém speciálním?
Ve Škodě Octavia, se kterou už všichni jeli a pravděpodobně s ní i najezdili nejvíc.

Umějí všichni řídit všechno? Nebo máte specialisty na různé značky, odlišné koncepce pohonu, zadokolky a předokolky?
Každý, kdo k nám nastoupí, se musí svézt a seznámit se všemi vozidly. A to ve městě, na silnicích třetí třídy i na dálnici, aby věděl, jak může kde jet. A třeba taky kladu důraz na to, aby zepředu uměl ovládat zadní klimatizaci. To jsou důležité věci, stejně tak aby věděl, co všechno je ve voze, jak se odemyká, jak se stahují roletky z místa řidiče a podobně.

Takže nemáte experty na jízdu v koloně, rychlé přesuny a podobně?
Ne. Všechny lidi můžu použít na jakoukoliv funkci. Zaměnitelnost v úkolech je stoprocentní. Nemůžu si vybírat člověka na daný úkol, všichni musejí zvládnout všechny naše činnosti. A musejí jezdit bezpečně.

Hlásí se lidé čistě z řad policie, nebo máte i jiné zdroje?
Všichni musejí být policisty s minimálně tříletou praxí. Jiná možnost neexistuje.

Mluvíte o ovládání auta. Znamená to jezdit rychle, nebo zvládnout vůz? Hodí se k něčemu třeba závodní průprava?
Z rychlosti nikoho nezkouším. Každý má nějaký svůj limit, je to na něm. Musí si říct, v jaké rychlosti je schopen v různých povětrnostních podmínkách vůz bezpečně ovládat. Každý to zvládne jinak, nikde není dáno, že musí být za 1,5 hodiny z Prahy v Brně. Má za úkol tam bezpečně dojet, aby nikomu ve voze nebylo špatně a všichni se cítili komfortně. Takže závodní průprava se hodit může, ale nezkouším z ní.

Vaši řidiči tedy musejí být komplexní. Zmínil jste defenzivní jízdu, přívětivost jízdy k posádce. Jak to jde dohromady?
Styl defenzivní jízdy preferujeme. Nikde není řečeno, že když si chráněná osoba usmyslí, že chce být v určitou dobu na daném místě, že to musíme respektovat. My zodpovídáme za bezpečí a za to, že chráněná osoba ten program za den zvládne. V případě nepředvídatelných okolností auto létat nenaučíme. Každý z nás se chce večer vrátit domů.

Jak dlouho vydrží člověk v takovém provozu?
U nás obvykle 15–20 let, to je průměr. Práce je náročná, ale lidi baví, proto tady jsou. Musí se to zažít. Jsou tady plusy – člověk jde domů s čistýma rukama, nemusí napsat hromadu spisů, což je pro kluky, kteří jdou z obvodů, veliké plus. Na druhou stranu bojují se stresem, únavou, nasazením – když ráno nastoupí v šest, nevědí, zda skončí v devět, nebo v jednu v noci. Ale baví je to.

Jsou to autaři, nebo je baví celý kontext služby?
Určitě celá služba. Ne každý rozumí autům stejně, půlka lidí nedokáže vyměnit motor na ulici, druhá ano. Ale vzájemně se doplňují, každý má nějakou výbornou jedinečnou vlastnost.

Jaký má váš řidič průměrný roční nájezd?
Asi dva tisíce kilometrů za měsíc, průměrně. Není to tak, že bychom u většiny chráněných osob nalítali tisíce kilometrů, hodně se čeká a jezdí po Praze. Máme chráněné osoby z Moravy, kde je nájezd větší.

Dlouhé čekání není úplně pro každého…
Pozor, není to nicnedělání. Je třeba si uvědomit, že auto je v tu chvíli chráněný prostor, policista, který je ve voze, jej i chrání, protože by mu jej nikdo neměl znehybnit, nemůžou mu auto obestavět a zabránit mu v odjezdu. Ano, někdo to kvůli podmínkám práce vzdá. Můžete být celý den pryč, například během volební kampaně, nebo se jednání Sněmovny kvůli obstrukcím trochu protáhne, pak se končí například v sedm ráno.

Ale v takovém případě se asi policisté střídají, ne?
Každý může sloužit maximálně 24 hodin, od toho se to odvíjí. Takže pak máme plán střídání a přizpůsobujeme mu služby.

Mají vaši řidiči nějaké výjimky při výkonu služby kvůli dodržování některých předpisů?
Mají zvláštní zmocnění, tak se to oficiálně jmenuje. Takže když je zastaví hlídka, po předložení služebního průkazu a zvláštního zmocnění bez zbytečných průtahů mohou pokračovat v jízdě.

Máte programy, které vozy přidělují, zhodnocují parametry, nebo to je vyloženě na velícím důstojníkovi?
Podle toho, co vychází z požadavků služby, si člověk určí požadavky a přidělí ideální auto. Kdybychom jeli za polární kruh, tak potřebujeme vědět proč, co tam budeme dělat, co povezeme a podobně. Podle toho se určí vůz a tím se jede. Do terénu si člověk nevezme limuzínu.

Má policie i svůj vlastní servis?
Ano, ale dost jsme omladili flotilu a podmínkou dodání aut byla zároveň prodloužená záruka a předplacený servis. To nám hodně zjednodušuje proces. Nejsme v době, kdy vše zvládli garážisté na koleně, dnes bez napojení na počítač neudělá technik skoro nic. Předpokládá to nějaký online systém s centrálou. Naštěstí se nám ve vozech nikdo jiný nevrtá.

Ale jestliže je auto chráněný prostor, pak ten, kdo ho opravuje, musí mít nějakou prověrku, nebo ne?
Máme přidělené techniky, kteří se o naše auta starají. Po každé návštěvě civilního servisu musí vůz projít bezpečnostní prohlídkou u nás. A to zpravodajskou, pyrotechnickou a podobně. Auto je znovu prohlédnuto, aby se zjistilo, zda je vše dotažené. Trvá to jeden pracovní den.

Kolik máte aut?
Máme 79 vozů. Ještě máme malé mezery, které budou doplněny v příštím roce.

Hodně jsme se bavili o anonymizaci. Vše jsou velká, drahá auta, máte i něco obyčejného?
Máme i auta, která v provozu vídáte běžně, například vozy Škoda.

Něco menšího než superb a kodiaq?
Ne. Z jednoduchého důvodu: chráněné osoby se tam nevejdou. Těžko můžete dělat krátkodobou ochranu v Hyundai i20.

Jak to lidé vnímají? Je to pro ně otrava, pocta, služba? Někdy je to z titulu funkce, někdy kvůli hrozícímu nebezpečí, v tu chvíli si nevybírají, ne?
Záleží na člověku. Když jsou v nebezpečí, tak mlčí a nevybírají si. Vědí, že jim někdo reálně vyhrožuje, seznámíme je s realitou, která jim hrozí. Pak přistoupí na všechno. To jsou krátkodobé ochrany, ti lidé jsou vděční za to, že se o ně staráme. Potom jsou tací, kteří jsou do svých funkcí voleni a mají rozličné názory na naši službu. První jsou za to vděční a podřídí se, druzí řeknou, že jsou ve funkci a točí se podle nich svět.

Kolik zhruba lidí s nárokem z funkce na dlouhodobou ochranu máte?
Aktuálně devět. Desátý je velvyslanec USA.

A krátkodobých ochran je ročně kolik?
To nelze určit. Každý rok nějaká nastane, ale nejde říci, jak dlouho a kdy bude trvat. Někdy si zavoláme v šest večer a v šest ráno tam někdo nastupuje, na různě dlouhou dobu.

Jak často máte auto poškozené útoky?
Nikdy. Nepamatuji si, kdy by nám jakýkoliv útočník poškodil vozidlo.

Stává se, že musíte auto vyřadit, protože bylo „vyzrazeno“?
Ne, ani to nepoznám. Jak byste to chtěl poznat? Že se objeví na fotce? Například na Pražském hradě byla téměř všechna naše auta. A že by si někdo vytipoval naši značku? Tu změnit umíme, ale za posledních pět let jsme to dělali dvakrát.

Elektřina se moc nehodí
Nově máte ve flotile elektrická auta, která jezdí v rámci českého předsednictví v Radě EU. Jak moc velký zásah do vaší služby to byl?
Připravili jsme se předem na omezení a výhody, které nám elektromobilita poskytuje. Od Škodovky jsme si vzali Superb iV a BMW 745Le. Zároveň jsem chtěl, abychom co nejdříve dostali enyaq, aby si to mohl každý z kluků zkusit.

Jak dlouho jste enyaqy měli?
Byly tu asi měsíc. Najezdili jsme si je, seznámili se s nimi, manuál, který jsme dostali od Škodovky, jsme doplnili o vlastní výuková videa a rady, aby se s nimi naučila armáda, která v nich byla 99 procent času.

Jaká rada ve videích nebyla?
Kdo má naftové auto, neumí řídit elektromobil. Protože neřeší spotřebu a nohu na plynu. Nafťáky odnaučily lidi řídit, předvídat, neměli tu potřebu. Když ale budu mít benzinový dvanáctiválec, podle stylu jízdy může být spotřeba 15, ale i 30 litrů. Totéž platí u elektromobilů – musíte se trochu poddat zelené myšlence a říci si, že na 90 pojedeme opravdu 90, ne 110, protože to jde. Nebudu předjíždět do kopce, protože to stojí nějakou část kapacity baterie. Sundám nohu z plynu, dám si nejnižší rekuperaci a dojedu hodně daleko. Když mi v dálce blikne červená, dám vyšší rekuperaci a dojedu bez brzdy.

Kolik vám „žerou“ BMW a Audi?
Řekněme 11, 12 litrů.

Kde se vám čistě elektrický vůz nejvíce hodil?
Ve městě. Ve službě se může stát cokoli, například železniční neštěstí na Moravě, ale enyaq mi tam nedojede. Když se služba zničehonic úplně změní, nemůžu říci, že pojedu jiným autem. To by bylo minimálně půlhodinové zdržení, což může být velký problém. Trasa by se musela plánovat podle nabíječek. Například po cestě do Litomyšle není jediná nabíječka v systému Chargee (Platforma pro fleetové zákazníky, která spojuje vlastníky dobíjecí infrastruktury s majiteli elektromobilů. Slouží k řízení a správě flotil. Řidiči v ní najdou dobíjecí stanici a po nalplnění akumulátoru přes systém Chargee zaplatí – pozn. red.). V Litomyšli budu půl hodiny čekat a pojedu do Moravské Třebové. Většinu času střežím vozidlo a čekám. Nevím, zda se mi to protáhne, nebo zkrátí. U tohoto stylu služby nemůžeme plánovat. Potřebujeme auto, které případně natankuji na benzince a předběhnu frontu, když budu moci. Ale u elektromobilu to tak rychle nejde.

To mě zajímá – jak často využíváte to přednostní tankování?
Nepotřebujeme ho, trvá to pět minut. Zákon tuto možnost dovoluje, ale nepraktikujeme ji.

Když jste enyaq zkoušeli, jaký byl váš finální dojezd na jedno nabití?
Při nafasování to bylo 500, vojáci měli běžně od 320 výše. Takže průměrně asi 450 km.

Máte nějaké postřehy k provozu a k využití?
Polovina lidí by si jej klidně vzala domů, druhá už tím nechce v životě jet. Záleží na osobním náhledu na elektromobil. Spousta lidí změnila názor k lepšímu, spoustě zůstal stejný. Myslím, že pro běžný výkon naší služby to stále není. Abych jej mohl funkčně využívat, chce to předem spoustu předvídání, a toho nejsme schopní. Nemůžu říct, jakým autem kdo za týden pojede, elektromobil to trochu potřebuje vědět. Člověk tomu musí uzpůsobit myšlení, ale to nejde v této flotile a při stylu, jakým fungujeme.

Enyaqy iV sloužily na Úřadu vlády ČR při českém předsednictví v Radě EU

Škoda Auto vyhrála výběrové řízení na dodávku vozů Úřadu vlády ČR, který je využil pro přepravu vrcholných evropských představitelů po dobu českého předsednictví v Radě EU. Do služby narukovalo 55 vozů elektrických Enyaqů iV. Mladoboleslavská automobilka tak navázala na historicky první české předsednictví v roce 2009, kdy ke stejnému účelu sloužily Škody Superb.

České elektromobily sloužily pro přepravu vrcholných evropských politiků při jendáních na české půdě, měly též poukázat na ekologický akcent českého předsednictví.

Úřad vlády ČR dostal k dispozici 55 Enyaqů iV 80X s pohonem všech kol v barvě černá Magic a interiérem EcoSuite z udržitelných materiálů do konce letošního roku. Jejich dostali na starosti příslušníci Ochranné služby Policie ČR.

Speciálně pro potřeby českého předsednictví byly zřízeny 4 wallboxy v garážích Úřadu vlády ČR, v nichž vozy parkují. Kromě toho vznikl mobilní hub se 14 AC dobíjecími body a 1 rychlonabíječkou u Kongresového centra Praha.

Najväčšia kanadská blamáž v histórii. Ako Luongo či Lecavalier prehrali s Kazachstanom
Matej OndrišekMATEJ ONDRIŠEK


Roberto Luongo v kanadskom drese. Foto - TASR/Radovan Stoklasa
Roberto Luongo v kanadskom drese. Foto – TASR/Radovan Stoklasa
Slovenskí hokejisti nastúpia vo štvrťfinále MS do 20 rokov proti Kanade (hrá sa v noci na 3. januára od 0.30 h – pozn. red.) ako obrovskí outsideri. Slováci Kanadu ešte nikdy neporazili a najlepším výsledkom, aký proti nej uhrali, je remíza 0:0 z MS 1999.

[ Všetko, čo potrebujete vedieť zo športu za uplynulý týždeň. Objednajte si Športový newsfilter každý pondelok na e-mail kliknutím sem. ]
Ako však hokejisti zvyknú hovoriť, „aj oni sú len ľudia z mäsa a kostí“ a „začína sa vždy od 0:0“. Práve proti Kanade, ktorá je s 19 titulmi suverénne najúspešnejším tímom, sa zrodil asi najprekvapivejší výsledok v histórii.

Tá prehra je v Kanade známa ako „zápas, o ktorom sa nehovorí“, a v podstate ju ani nikto nevidel.

Zápas s Kazachstanom o konečné 7. miesto na MS 1998 totiž nevysielala žiadna televízia, a ak si aj nejaký Kanaďan z diania na ľade vyhotovil záznam, zrejme si ho radšej nechá pre seba. Zo stretnutia nie sú na internete dostupné ani žiadne fotografie.

Vo fínskej Hämeenlinne prišlo podľa známych záznamov len 169 divákov, ktorí videli zavŕšenie najväčšej kanadskej blamáže v histórii turnajov. Mladí Kanaďania totiž s Kazachmi prehrali 3:6 a skončili na 8. mieste, čo je pre nich dodnes najhoršie umiestnenie.

Ako sa niečo také mohlo stať?

Predzvesť katastrofy
Keďže zo zápasu neexistujú žiadne hmatateľné materiály, príbehy o ňom v Kanade kolujú ako ľudová legenda. Najpodrobnejšie ho na stránkach Sportsnetu pred rokmi zmapoval novinár a autor Gare Joyce, ktorý sa rozprával so samotnými aktérmi blamáže.

Rozhovory dal dokopy vo forme komiksu, z ktorého vyplýva napríklad toto: niektorí hráči Kazachstanu nastúpili v korčuliach, ktoré im zjavne nesedeli, na striedačke mali len jednu fľašu a postupne sa im míňali hokejky, takže im zopár „rezervných“ darovali kanadskí tréneri.

Poďme však pekne po poriadku. Ako sa vôbec Kanada mohla dostať do situácie, že hrala v dnes už neexistujúcom zápase o umiestnenie, konkrétne až o 7. miesto?

Na turnaj do Fínska odchádzala ako vždy s cieľom získať titul, čo sa jej podarilo na piatich predošlých šampionátoch v rokoch 1993 až 1997.

Kanadský výber trénoval Réal Paiement, ktorý bol rok predtým pri titule ako asistent Mika Babcocka. MS do 20 rokov majú v Kanade obrovskú prestíž a na rozdiel od seniorských MS na ne vždy posiela takmer to najlepšie, čo má k dispozícii.

Inak to nebolo ani na prelome rokov 1997 a 1998. Keď sa na vtedajšiu súpisku pozrieme po rokoch, nájdeme v nej pomerne dosť hráčov, ktorí sa neskôr presadili v NHL.

V tíme boli aj budúce hviezdy ako Roberto Luongo (dnes člen siene slávy) a Vincent Lecavalier (jednotka draftu 1998) a ďalší hokejisti, ktorí mali v NHL úspešné kariéry – napríklad Alex Tanguay, Manny Malhotra či Eric Brewer.

Z Joyceovho komiksu však vyplýva, že predzvesťou katastrofy bola už príprava. Nefungovalo totiž to, čomu sa hovorí „tímová chémia“.

Tréner Paiement sa snažil hráčom dostať do hláv heslo „najprv disciplína, potom emócie“, ale niektorí ho jednoducho ignorovali.

Útočník Jean-Pierre Dumont dokonca počas prípravného zápasu vybuchol priamo pred trénerom, pretože nebol spokojný s hrou v presilovkách.

Ako vzniká hanba
A potom prišiel samotný šampionát.

Kanada začala prehrou 2:3 s Fínskom a debaklom 0:4 od Švédov. Doma čelil tím veľkej kritike a médiá ho opisovali ako „netalentovaný“. Kapitán Jesse Wallin a obranca Cory Sarich však spoluhráčom povedali, že v tomto tíme je viac talentu než v tom, ktorý rok predtým získal v Ženeve titul.

Následne sa Kanaďania trochu vzchopili. Zdolali Česko 5:0 a Nemecko 2:0, do štvrťfinále však postúpili až zo 4. miesta a narazili na Rusko. Išlo o vyrovnaný zápas, ktorý gólom na 2:1 rozhodol Maxim Afinogenov až v predĺžení.

Podľa dnešného formátu MS by sa v tomto bode turnaj pre Kanadu skončil, domov by sa vrátila s pocitom veľkého neúspechu, čelila by ostrej kritike, ale nejako by sa to „utriaslo“.

Vtedajšie pravidlá však určovali, že neúspešní štvrťfinalisti hrali ešte zápasy o konečné umiestnenie. A tie dali Kanaďanom priestor urobiť si skutočnú hanbu.

Ticho v hale prerušoval smiech
Nahnevaný tréner Paiement, ktorý v kabíne nemal rešpekt, po prehre s Ruskom vyradil zo zostavy troch hráčov. Zvyšok tímu to však považoval za zbytočný a bezvýznamný krok. Tím sa ocitol v rozklade a prehral 0:3 so Spojenými štátmi.

Táto prehra rozhodla, že Kanada si zahrala o konečné 7. miesto s Kazachstanom. Kazachovia sa do vyraďovacej fázy dostali vďaka tomu, že v skupine zdolali Slovensko 5:2. Prehru zažili napríklad aj Marián Hossa či Ladislav Nagy.

Kanaďania si pred zápasom s Kazachstanom mysleli, že to bude ľahká práca – aj na základe spomenutých pozorovaní kazašskej výbavy.

Kanada začala obrovským tlakom a točila Kazachov v ich obrannom pásme. Nebola však schopná streliť góly, ktoré, naopak, Kazachovia dávali takmer z každej príležitosti.

V polovici stretnutia bol stav 4:0 pre Kazachstan, hráč menom Andrej Troščinskij strelil hetrik.

„Nechápal som, čo sa to deje. Nikto nechápal. Po čase sme sa prosto vzdali. Nemám problém priznať, že ja som sa rozhodne vzdal,“ spomínal jeden z hráčov pre Sportsnet.

Tréneri už počas prestávky ani neprišli do šatne, zato však prišiel zranený kapitán Jesse Wallin, ktorý nehral od zápasu s Nemeckom.

Wallin bol rozčúlený, kabínou lietali veci, ale väčšina hráčov to ignorovala. Zápas sa skončil víťazstvom Kazachstanu 6:3. V hale vládlo úplné ticho, ktoré prerušoval len smiech Kazachov a následná kazašská hymna.

17-ročný Nikolaj Antropov, z ktorého sa neskôr stala najväčšia hviezda kazašského hokeja v histórii (na drafte ho vybrali z 10. miesta a v NHL odohral 788 zápasov), nazbieral tri asistencie.

Kazachovia vyhrali nad Kanadou, hoci vo štvrťfinále predtým prehrali s Fínskom 1:14.

Radšej ani nespomínajú
Po takom prepadáku by hráči mali pociťovať hanbu, ale v skutočnosti to bolo počas cesty domov mnohým úplne jedno. Kanadský tím sa rozpadol – na ľade aj mimo neho.

Joyceov komiks opisuje, že niektorí hráči sa odvtedy nikdy nevideli. Ak na seba členovia tímu aj niekedy v budúcnosti narazili, na turnaj vo Fínsku radšej ani nespomínali.

„Niektorí chlapci možno sú hrdí na to, že si zahrali na tom turnaji. Pre mnohých z nás to bola jediná príležitosť reprezentovať našu krajinu. Ja som sa však na všetky veci z roku 1998 snažil zabudnúť. Viem, že sa nechystá žiadna stretávka ani nič podobné. A tak je to fajn,“ povedal nemenovaný hráč.

Blamáž s Kazachstanom vyvolala v Kanade paniku a bola jedným z hlavných dôvodov, prečo tamojšia federácia Hockey Canada v spolupráci s NHL a juniorskými ligami CHL usporiadala v lete 1999 konferenciu Open Ice Summit.

Hovorilo sa na nej o problémoch v kanadskom hokeji a slabých výsledkoch, ktoré dosahujú kanadské reprezentácie na svetových turnajoch. Výsledkom diskusií bolo prijatie súboru 11 rád, ktoré mali zlepšiť kanadský hokej.

Podobnú hanbu ako v roku 1998 s Kazachstanom už Kanada nikdy na juniorských MS nedopustila. S týmto súperom sa stretla odvtedy už len dvakrát – v roku 1999 vo štvrťfinále vyhrala 12:2 a na MS 2009 v skupine 15:0.

Podobne nepochopiteľný výsledok ako prehra Kanady s Kazachstanom sa odohral v histórii MS do 20 rokov asi iba raz – na MS 1988 Spojené štáty v kádri s Mikom Modanom, Jeremym Roenickom a Johnom LeClairom prehrali v skupine 3:4 s Poľskom.

Prišla o všetky peniaze na účte, banka platbu nevie vrátiť späť
Žena klikla na podvodný odkaz, tváril sa, že je z jej banky.

Jeruzalemská a Jerichova ulica Trnava (5 fotografií)
TRNAVA. Počet prípadov kybernetickej kriminality je čoraz vyšší. Tí, ktorí kliknú na podozrivé odkazy, môžu prísť aj o všetky úspory, nielen o peniaze, ktoré majú na bežnom účte. To je aj prípad pani Márie z Trnavy, ktorá si svoje meno priala ponechať v anonymite.

Celý prípad sa odohral ešte koncom novembra. Pani Mária si chcela skontrolovať stav svojho účtu cez internet banking. Do prehliadavača zadala adresu svojej banky, klikla na prvú možnosť, ktorá jej vyskočila a potvrdila.

„Nevšimla som si, že to nie je skutočná webstránka banky, vyzerala úplne rovnako. Zadala som preto svoje prihlasovacie kódy,“ popísala s tým, že sa jej potom zobrazilo okienko s nápisom – vyžiadať kód cez SMS.

Klikla na odkaz
Klikla naň, prišla SMS-ka, zadala kód a daná stránka jej oznámila, že je nesprávny. Preto požiadala o nový kód, ktorý jej obratom prišiel. Aj po jeho zadaní sa jej zobrazilo, že je nesprávny. Potom operáciu prerušila a prihlásila sa do svojho účtu cez iný internetový prehliadač.

„Vtedy som zistila, že mi z účtu zmizli všetky peniaze, ktoré som tam mala,“ dodala. Suma 1100 eur odišla na konkrétny účet istého Ismaila Diabyho v nemeckej banke.

„To som si už bola istá, že som sa stala obeťou podvodu, okamžite som volala do banky, aby mi zablokovali účet,“ dodala Mária.

Celý prípad nahlásila aj na políciu. S otázkami sme sa najskôr obrátili na VÚB banku, ktorej je dotyčná klientkou. Zaujímalo nás aj to, prečo sa v takomto prípade zjavného podvodu nedajú vrátiť peniaze späť. Z banky nás informovali, že v prípade podvedenej klientky ide o takzvaný „phishing“.

Intenzívne kampane
Ako ďalej pokračoval, phishingu sa banka intenzívne venuje a vedie viaceré informačné kampane, aby klientov vystríhali pred takýmito podvodmi. A ako celý podvod zvyčajne prebieha?

„Väčšinou to býva forma SMS alebo emailu, kde sa podvodníci z falošnej adresy snažia osloviť klientov bánk, že im bol zablokovaný účet alebo potrebujú niečo doplniť. Potom si kliknú na uvedený link, ktorý ich presmeruje na falošný internet banking, kde zadajú svoje prihlasovacie údaje. Niekedy si podvodníci takto vyžiadajú aj navyše kartové údaje,“ popísal Miša.

Podvodníci sa potom na základe toho pokúsia zo zahraničia nainštalovať bankovú mobilnú aplikáciu, a ak sa im to všetko podarí, tak môžu disponovať prostriedkami klienta.

Banka nikdy nestraší klienta
A čo treba robiť, aby ľudia dokázali tomu predísť? V prvom rade treba byť pozorný, na aký link kliknete, po ďalšie, banka nikdy nevyzýva a nestraší klienta, že sa mu niečo stalo a musí to ísť riešiť cez internet banking.

„Ak to už klient urobí a uvedomí si, že urobil niečo nesprávne, stále nie je neskoro, treba hneď kontaktovať banku,“ doplnil Miša.

„Klient stále dostane tri SMS správy od banky, že dochádza k paralelnému inštalovaniu mobilnej aplikácie. Ak to robí podvodník zo zahraničia, tak klientovi by mohlo byť podozrivé, že sú dokonca v anglickom jazyku. Stále je čas zablokovať prístup do online bankovníctva,“ povedal.

Ďalší spôsob je, že klient zareaguje na falošný link na nejakej stránke, čo bol aj prípad pani Márie, kde má za niečo potvrdiť či zaplatiť. „Ak takéto podvodné platby a transakcie vedome potvrdí dvojitou autorizáciou, banka pri reklamácii nemôže už nič urobiť,“ dodal Miša.

Nemôžu to vraj vrátiť späť
Podľa jeho slov banka nemôže zamedziť zaúčtovaniu tejto platby z účtu pani Márie ani vrátiť transakciu späť na jej účet bez súhlasu jeho majiteľa. Vykonanie predmetnej transakcie nie je dôsledkom pochybenia na strane banky. Aj policajti nám potvrdili, že podobných prípadov v posledných rokoch rapídne pribúda, podľa policajnej hovorkyne sa nimi intenzívne zaoberajú.

Štatistiky nevedú
Presné štatistiky počtu takýchto podvodov nevedú. Hovorkyňa nám potvrdila, že za posledné obdobie evidujú viacero poškodených, ktorí sa stali obeťou podvodníkov operujúcich cez rôzne internetové bazáre.

„Policajti takéto prípady riešia najčastejšie ako trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku. V závislosti od výšky spôsobenej škody sa môže právna kvalifikácia rozšíriť aj o trestný čin podvodu. Pri riešení týchto prípadov vykonávajú potrebné úkony, preverujú všetky informácie a pracujú na vytypovaní podozrivých účtov a osôb,“ popísala.

Zastavili ho
A prečo sa zastavilo trestné stíhanie v prípade, ktorý sa stala pani Márii? „Polícia v zmysle zákona odmietne trestné stíhanie v prípade, ak poškodený počas daného skutku neuplatní ani základnú mieru opatrnosti, ktorou môže predísť strate svojho majetku. Rovnako postupovala polícia aj v uvedenom konkrétnom prípade,“ odpovedala Antalová.

Aj polícia pravidelne apeluje na občanov, aby v žiadnom prípade neposkytovali tretím stranám osobné údaje ani informácie o svojej platobnej karte či prístupových heslách do internet bankingu. Upozorňuje, že jednotlivé banky vždy komunikujú len cez oficiálne komunikačné kanály.

„V prípade, ak si nie ste istí, či vám mohla danú sms či mail zaslať skutočne vaša banka, kontaktujte ju cez jej oficiálne zverejnenú infolinku. Rôzne linky a odkazy, ktoré vám prídu z neoverených zdrojov, neotvárajte. V prípade, ak sa už stanete obeťou takéhoto podvodu, bezodkladne kontaktujte svoju banku a potom choďte udalosť nahlásiť na políciu,“ uzavrela hovorkyňa.