Nižňanský sa ospravedlnil za 28. poschodie
18-08-08
Komunikačné oddelenie STV na webovej stránke verejnoprávnej televízie zverejnilo rozhovor s generálnym riaditeľom Štefanom Nižňanským pri príležitosti sto dní jeho pôsobenia vo funkcii. V úvode sa Nižňanský oficiálne ospravedlnil za personálne čistky v Slovenskej televízii z minulosti - predovšetkým z obdobia tzv. deratizácie po voľbách v roku 1999, ktoré sa udiali v réžii politických nominantov dosadených novou Dzurindovou vládou.
”Chcem sa touto cestou úprimne ospravedlniť bývalým zamestnancom STV, ktorých predchádzajúce manažmenty z tejto verejnoprávnej inštitúcie vyhodili, vyštvali či protizákonne prepustili. Najmä za použité praktiky internovania na 28. poschodí... Keďže tak bývalí riaditelia ani členovia Rady STV doteraz neurobili, cítim potrebu za inštitúciu odoslať toto posolstvo," vyhlásil Š. Nižňanský.
http://www.stv.sk/stv/press/rozhovor-s- ... niznanskym
Kauza “28. poschodie” sa začala v prvé dni januára 1999, keď sa nové vedenie STV po vedením vtedajšieho ústredného riaditeľa Milana Materáka a jeho námestníka Ľuboša Jariabka rozhodlo napĺňať scenár podľa dokumentu spolitizovanej Únie televíznych tvorcov, ktorého obsah Jariabek ako jeho spoluautor zverejnil tesne pred parlamentnými voľbami 1998. V podstate išlo o návod na politické čistky. Televízia mala byť podľa tohto dokumentu pod zámienkou tzv. návratu STV k verejnoprávnosti “očistená” od členov bývalého vedenia a najmä redaktorov spravodajstva, ktorí sa vo vysielaní prejavovali príliš vlastnenecky a boli príčinou toho, že sa STV nezaradila k útočnej batérii hysterických protivládnych a protislovensky zameraných masmédií. V dokumente sa zamýšľané vyčistenie televízie od “pronárodných živlov” doslova označovalo pojmom “deratizácia STV”.
Materákovo vedenie zriadilo “Stredisko na vyrovnanie pracovnoprávnych vzťahov”. Išlo o “koncentračný tábor” pre vybraných nepohodlných zamestnancov, ktorých od začiatku januára 1999 izolovali od ostatných kolegov sústredením a internovaním na najvyššom, 28. poschodí výškovej budovy STV v bratislavskej Mlynskej doline, v nevykúrených priestoroch zrušenej kaviarne Kamera. Väznení zamestnanci STV tu museli čakať na “vysporiadanie” svojich zamestnaneckých pomerov. Nesmeli sa voľne pohybovať v priestoroch televízie, stretávať a rozprávať sa s ostatnými kolegami. Celý deň boli strážení pracovníkmi súkromnej bezpečnostnej služby, ktorí ich sprevádzali dokonca aj pred toaletu. Na obed mohli ísť len vo vymedzenom čase, takisto v sprievode príslušníka SBS.
Združenie slovenských novinárov proti porušovaniu ľudských práv týchto žurnalistov protestovalo na medzinárodnej úrovni. Americký výbor na ochranu novinárov dokonca počas washingtonskej návštevy Eduarda Kukana požiadal ministra zahraničných vecí o vysvetlenie. To však nežiaducim zamestnancom nepomohlo. Postupne boli všetci prepustení, alebo pod tlakom sami požiadali o rozviazanie pracovného pomeru. Neskôr mnohí z nich vyhrali s STV súd, ktorý potvrdil protiprávnosť postupu STV. Vedenie totiž väčšine zamestnancov zrušila pracovné pozície, aby tie po ich prepustení opäť obnovila a na staronové miesta prijala nových, politicky “správne orientovaných” pracovníkov.
O bezprecedentom porušovaní ľudských práv vtedajším vedením STV pravidelne a objektívne informovali iba televízia VTV, Slovenský rozhlas, denník Slovenská REPUBLIKA a zahraničné tlačové agentúry. O kauze písali aj viaceré slovenské denníky a týždenníky, väčšinou však otvorene stáli na strane porušovateľov ľudských práv nepohodlných redaktorov a zamestnancov Slovenskej televízie. Samotná STV síce viackrát poslala na improvizované mediálne brífingy postihnutých zamestnancov svoje spravodajské štáby, nikdy však o tomto škandále neodvysielala ani slovo. Hoci sa jej bezprostredne týkal, nové “demokratické” vedenie spravodajstva STV sa tvárilo, že kauza neexistuje. Rovnaký prístup zvolila aj TV Markíza. Pred voľbami denne zaplavovala obrazovky tvrdeniami o porušovaní demokracie bývalou vládnou koalíciou, no škandál, pripomínajúci praktiky totalitného režimu, úplne spravodajsky ignorovala.
S výnimkou internetového portálu Mediálne.sk sa slovenské médiá správajú podobne aj dnes po vyjdení oficiálneho ospravedlnenia Š. Nižňanského: vôbec o ňom neinformujú. Ako je to v pluralitnom a demokratickom štáte vôbec možné?
Pre veľkú časť postihnutých znamenalo horlivé napĺňanie politickej objednávky zo strany materákovského vedenia STV v kauze 28. poschodie nielen okamžité ukončenie televíznej kariéry, ale aj ľudské poníženie, ktoré sa dá len ťažko odčiniť. Postihnutým zamestnancom sa neospravedlnili ani nasledujúci generálni riaditelia STV v rokoch 2003 - 2007 Richard Rybníček a Radim Hreha. Urobil tak až Štefan Nižňanský po takmer desaťročí.
Nepohodlní zamestnanci STV, z politických dôvodov internovaní na 28. poschodí STV (začiatok roka 1999):
Igor Kubiš, ústredný riaditeľ STV
Štefan Dlugolinský, prvý námestník ústredného riad. STV
Naďa Lazarová, obchodná riaditeľka STV
Hana Pravdová, šéfredaktorka Hlavnej redakcie spravodajstva STV
Martin Petrenko, šéfredaktor Hlavnej redakcie dokumentu STV
Ľudovít Števko, šéfredaktor Hlavnej redakcie programov pre deti a mládež STV
Ľubica Hulajová, hovorkyňa STV
Karol Dlugolinský, režisér spravodajstva a red. zábavy a hudby
Denisa Pogačová, redaktorka a moderátorka spravodajstva, vedúca odd. kultúry
Pavel Kapusta, redaktor a komentátor spravodajstva, moderátor red. zábavy a hudby
Lenka Eremiášová, redaktorka spravodajstva
Andrea Bugošová, moderátorka spravodajstva
Blanka Dóková, redaktorka spravodajstva
Vladimír Dobrovič, redaktor a moderátor spravodajstva
Milan Hulaj, redaktor spravodajstva
Andrea Urbanovská, redaktorka a moderátorka spravodajstva
František Jašík, redaktor spravodajstva
Viera Gregorová, vedúca vydania Novín STV a Aktualít
a ďalších približne 10 zamestnancov STV
Ospravedlnenia Š. Nižňanského sa už nedožili:
Roman Mistrík, šéfredaktor Redakcie aktuálnej publicistiky STV
Pavol Kiča, editor spravodajstva
Michal Gľonda, redaktor
autor: Dušan Martinka
.
.
.
