Tak by som sa asi podelil o svoju skúsenosť a ako som sa "odľúbil" - úspešne - ja. Bol som zaľúbený do jedného dievčaťa 3 roky! Mnoho vecí sa odohralo, chodili sme spolu 2x, ona to však vždy ukončila, pretože som ju k tomu v podstate dotlačil. Bozkávali sme sa tiež niekoľkokrát, ale nikdy to nič neznamenalo a ona to robila vraj len preto, lebo ma má rada a nechce aby som tak veľmi trpel. To ale nie je podstatné.
Podstatou je, že vo mne, aj napriek tomu, že som si uvedomoval moju nulovú šancu na plnohodnotý vzťah s ňou, stále vrela nádej. Po 3 rokoch trápenia som sa rozhodol s tým skoncovať, čo som pokladal za nemožné. Za pokus to ale stálo.

Veľkým faktorom bol prestup na strednú školu, čím sa automaticky obmedzil môj kontakt s ňou o 80%. Ale pokiaľ by som chcel, tak som ju kľudne mohol volávať von, chodiť za ňou atď. A práve tu začal môj boj proti tomu - snažil som sa zamedziť akýkoľvek kontakt s ňou o 99%. Občas som ju len stretol v dedine, pozdravil a išiel ďalej. Spočiatku to bolelo, časom som si zvykol. Postupne sa moje city k nej začali strácať. Nevolal som ju von, nerozprával som sa s ňou často, hoci občas som s ňou pár slov prehovoril. Po pár mesiacoch som prestal cítiť takmer všetku lásku k nej. Veril som, že som zvíťazil. Ale mýlil som sa.

Jedného dňa ma zavolala von. Povedal som si, že k nej už nič necítim, tak kľudne môžem ísť. Do čerta, ono sa to začalo vracať. Tie utláčané city k nej sa začali znova vyjasňovať. Preto som si uvedomil, že keď chceš raz na niekoho zabudnúť, musíš sa s ním prestať stýkať.

To je môj skutočný príbeh. Zdá sa to byť nemožné, žeby toto mohlo fungovať, ale funguje. Má to však ale podmienku - kontakt s milovanou osobou to len zhoršuje. Teraz som oveľa šťastnejší, ako som bol predtým a už sa mi dokonca rysuje aj nová známosť

Držím palce

P.S.: Pokiaľ sa často stretávate, povedzme v škole, tak to len postup spomalí, ale keď sa na ňu nebudeš pozerať, nebudeš sa s ňou baviť, budeš ju ignorovať, hoci to bolí, ale časom by si mal byť úspešný v "odľúbení"

Gratulujem ti k úspešnému odľúbeniu, no zaráža ma jedna vec. Ty si bol do nej zaľúbený 3 roky, ako si napísal a za ten čas ste si dali len pár krát pusu? A stále si živil nádej? Uff. Nemyslím to nijak posmešne, ani škodoradostne, no príde mi to trošku divné. Kebyže usilujem o dievča a ona vie, že o ňu usilujem a robím patričné kroky k tomu, aby som ju získal a ona by mi napr. po 3-4 mesiacoch nedala najavo jediný cit, znamenie (nazvite si to ako chcete), tak by som asi išiel ďalej. Na jednej strane ťa obdivujem, na druhej strane nechápem.

hd_ ..bol na zakladnej skole.

Na ZŠ som bol zaľúbený do každého dievčaťa čo sa namňa usmialo
Ale škoda Satoshi že si si detstvo (na ZŠ) moc neužíval a musel si sa trápiť nad neakou dievčinou, čo si myslím že v 14tich alebo 15tich nemá zmysel

Zíde z očí zíde z mysle

Sme spolužiaci, a je to dosť blbé, už sa ani nebavíme (Započul som jeden rozhovor, ona ani len netuší prečo sa s ňou nebavím ! To sú tie baby až tak mimo ? ) No cítim sa lepšie, už sa tak netrápim, teda kvôli láske. Ukázala svoje zlé stránky, neustále ma dráždi rečami o nejakých chalanoch. Držalo ma to tak dlho aj preto lebo som dovtedy nespoznal babu ako je ona. No teraz to je inak. Asi je fakt pravda že vždy sa nájde niekto lepší Ja som tú lepšiu našiel, či to bude na vzťah to neviem. No veľmi mi to psychicky pomohlo pri "odľúbení"