Sebapoškodzovanie...
Viem,že nedávno tu jedna takáto téma o tom už bola,ale prosím toto si vyžaduje samostatné,lebo je to hlavne súrne.
Ide o jedno dievča,ktoré som spoznal ešte začiatkom tohto roka a ked sme sa začali stretávať bolo ešte všetko fajn.Výlety na bicykloch,do lesa a podobne.Ja k nej momentálne cítim i niečo viac ako len ku kamarátke preto ma to tiež ničí čo sa s ňou deje.
To,že problémy,stres a nervozitu rieši rezaním sa po ruke som sa dozvedel len nedávno.Spravila to aj vtedy ked ju nechal chalan(to som sa dozvedel len náhodou).Nie je to až tak brutálne,ale samozrejme tam kde sú teraz malé rany budu časom väčšie.
Doma majú dusno a vraj sa viac háda s rodičmi,ale i zo sestrou.
Viac je uprednostnená jej sestra a tak má pocit samoty a nepochopenia.
Stále jej pripomínam,že tu má mňa.
Potom ešte škola z nej žmýka posledné kvapky nádeje ,že by bolo lepšie.
Musí sa veľa učiť a tým je vlastne skoro stále iba doma kde zas dochádza k škriepkam.Neviem ju nikam vytiahnuť,aby šla hocikam a nesedela doma.
Pred rodinou to zatiaľ úspešne tají.
U nás to už nie je také kamarátstvo ako na začiatku a myslím si,že nejaké iskry tam preskakujú no v tomto sa nevieme pohnúť dalej.
Pripomínam jej i,že jú mám rad takú aká je a,že mi na nej veľmi záleží.
--Ked vás taká blízka osoba prosí s tým,že "Prosím pomôž mi" čo by ste spavili na mojom mieste?????
--Čo mám urobiť???
--Inak povedať aj čo cítim,aby mala pocit,že má ozaj niekoho blízkeho pri sebe??
Nedávno sme mali aj debatu na icq,že jej chýba chlapec a že nikto by o nu nestál.Bolo to ako prosenie,aby som povedal čo k nej cítim ja pretože ja ju mám rád i s týmy ranami a problémamy aké má.
--A odpovede ako,že je blázon a mám ju dotiahnut k doktorke tu tuším ani nemusíte písať.
Skôr čo spraviť ako prvé a docieliť,aby si to zas a zas nerobila..
Prosím Vás.....